ISSN 1335-8715

12-09-2008   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Znalostná ekonomika a roztrúsené poznatky

CHCEME ZNALOSTNÚ ALEBO SLOBODNÚ EKONOMIKU?

„Komunizmus je sovietska moc plus elektrifikácia celej krajiny.“
V. I. Lenin

V posledných rokoch života, keď už syfilis začal pomaly paralyzovať jeho myslenie, blúznil vodca sovietskeho Ruska, Vladimír Iľjič Lenin, čoraz viac o elektrifikácii ako lieku na všetky problémy svojho režimu.

Predchádzajúce sociálne experimenty sa veľmi nevydarili a elektrická energia – nový výkrik vedy – mala priniesť rozhodujúci prielom smerom k svetlým zajtrajškom. K optimizmu vodcu proletariátu viedla utopická kniha Karla Balloda Zukunftstaat (Štát budúcnosti). Takže aj tu platí, že včerajšie názory intelektuálov (nech sú akokoľvek bláznivé) sú zajtrajšími činmi politikov.

Socialisti všetkých odtieňov vždy verili, že futuristické vynálezy v oblasti prírodných vied posunú spoločenskú oblasť o čosi bližšie k utópii. Ide o naivnú vieru, ktorá sa vinie celou vedecko-fantastickou literatúrou socialistických štátov. Keby zostalo pri sci-fi, vôbec by to nevadilo.

No polstoročie po Leninovi zbadal jeden z jeho nástupcov, Leonid Brežnev, že Chruščovov cieľ – „dohnať a predbehnúť“ Spojené štáty – sa akosi nedarí naplniť. Preto začal Brežnev hovoriť o roztáčaní „vedecko-technickej revolúcie“, ktorá mala dať socialistickému táboru nový impulz. Samozrejme, nestalo sa.

V tom istom čase v ďalekom Čile priviedol ľavicový prezident Allende svoju krajinu na pokraj hospodárskeho kolapsu. Záchranu mal priniesť (ako inak) technologický zázrak. V Čile v tom čase pôsobil tím pod vedením britského kybernetika Stafforda Beera. Jeho cieľom bolo vytvoriť centrálne plánovanú ekonomiku, riadenú z jedného počítačového centra v Santiagu de Chile.

Ľudia po celom Čile mali do počítača vložiť svoje potreby a v hlavnom meste by sa určili priority toho, ktorá potreba má byť do akej miery a kedy uspokojená. Systém sa neosvedčil, v krajine skolabovalo zásobovanie a experiment s názvom Projekt Kybersyn sa skončil s pádom Allendeho vlády a nástupom generála Pinocheta.

Komunizmus sa skončil, utópie zostali

Komunizmus sa skončil, dnes však máme Európsku úniu. Tá oživila starú vieru, že technologické novinky prekonajú štrukturálne ekonomické problémy. „Znalostná ekonomika“ sa stala novým politickým zaklínadlom a dobrým kšeftom pre politických podnikateľov. Je to jeden z chameleónskych pojmov, ktoré pre každého môžu znamenať čokoľvek – a presne preto neznamenajú nič.

Napríklad OECD definuje znalostnú ekonomiku ako takú, kde „vytváranie, distribúcia a použitie znalostí sú hlavnými motormi rastu, tvorby bohatstva a zamestnanosti vo všetkých odvetviach“. Lenže ak toto je definícia znalostnej ekonomiky, tak treba skonštatovať, že potom každá ekonomika so slobodnou tvorbou cien je súčasne „znalostná“.

Ceny totiž v slobodnej trhovej ekonomike slúžia ako nosiče informácií o preferenciách účastníkov trhu. Tieto sú v čase a priestore rozptýlené, menia sa tak rýchlo a zahŕňajú také množstvo dát, že žiadna plánovacia autorita a ani ten najvýkonnejší počítač nedokážu túto jemnú cenovú signalizačnú sústavu nahradiť. Asi najnázornejšie sa k tejto téme vyjadruje geniálna esej Leonarda Reada Ja, ceruzka.

Zázračné technológie neoklamú ekonomické zákonitosti Pojem „znalostná ekonomika“ sa však v praxi nespája ani tak so slobodným trhom ako s veľkými verejnými investíciami do informačných technológií, so štátnym dotovaním internetu a veľkorysými štrukturálnymi fondmi Európskej únie, na ktoré si brúsi zuby každý od mimovládok po podnikateľský sektor. A tak ide skôr o lobistický pojem než čokoľvek iné.

Samozrejme, nikto nechce popierať, že internet je úžasný, že popri tradičných priemyselných odvetviach sa ťahúňmi ekonomiky stávajú služby a že by bolo žiaduce, keby vláda a úrady boli pre občana dostupné na tri kliknutia myšou. Ale pred istými módnymi, všeobjímajúcimi heslami sa vždy treba mať na pozore. Zvlášť, keď sa za nimi skrýva chybná úvaha.

Tak napríklad Európska únia sa vo svojej Lisabonskej stratégii domnieva, že masívnymi verejnými investíciami do vzdelania, informatizácie, vedy a výskumu nahradí nutnosť štrukturálnych protrhových reforiem v členských krajinách. Zázračné nové technológie nám akosi majú pomôcť oklamať ekonomické zákonitosti a vyhnúť sa potrebe reformovať skostnatený západoeurópsky štát blahobytu.

V Európe nič nové pod slnkom

Takáto viera je naivná, ale paradoxne vôbec nie je nová. A nejde tu len o príklady komunistického rojčenia spomenuté v úvode. Počas priemyselnej revolúcie na prelome 18. a 19. storočia jazdili zástupy vyslancov a zvedov do priekopníckej krajiny industrializácie – Veľkej Británie, aby sa dozvedeli čo najviac o jej nových technológiách.

Treba povedať, že Británii dopomohol k jej postaveniu ekonomický liberalizmus a kultúra naklonená podnikaniu. Podnikatelia na Ostrovoch od štátu nedostali žiadnu podporu, dokonca aj kanály, železnice a cesty staval súkromný kapitál.

Ale jej európski nasledovníci si často všímali len obal. Obsah zanedbávali. Skrátka, obdivovali britské technológie, ale nie britské inštitúcie. A tak sa industrializácia na kontinente zavádzala prostredníctvom štátnych podpôr, monopolných výsad, štátnou alokáciou pracovných síl a nezriedka i korupciou a klientelizmom.

Výsledky boli rozpačité, lebo tieto verejné „stimuly“ industrializáciu často skôr brzdili, ako poháňali. Paralely medzi štátnou podporou industrializácie a štátnou podporou informatizácie sú nezanedbateľné.

Know-how nestačí, potrebný je aj kapitál

Historik David S. Landes vo svojej knihe Bohatstvo a bieda národov spomína prípad Bulharov asi spred sto rokov. Tí tiež preceňovali západoeurópske technológie. No v tomto nebol problém, pretože mladí talentovaní Bulhari už vtedy študovali na nemeckých alebo rakúskych technických školách a požadované know-how bolo k dispozícii. Čo k dispozícii nebolo a čo chýbalo k naštartovaniu industrializácie aj v tomto kúte Európy, bol kapitál. Teda tá povestná mrkvička, ktorej je treba na zamávanie pred očami usilovného oslíka.

Západné krajiny mali dosť času akumulovať kapitál, ktorý potom banky mohli požičiavať súkromným podnikateľom na jeho ďalšie rozmnoženie. Ale čo robiť s podkapitalizovanými ekonomikami, ako je Slovensko, kde v dôsledku vlády komunistov k tejto akumulácii investičného kapitálu nemohlo dôjsť? Východiskom je práve zahraničný kapitál.

Je hlúpe, že človek to musí do omrzenia opakovať, ale dnes tu opäť máme vládu, ktorá považuje zahraničný kapitál za hrozbu. Pritom práve tento pomáha podkapitalizovaným ekonomikám naštartovať ekonomický rozvoj. O tom, že prináša nové technológie a novú podnikateľskú kultúru, škoda hovoriť. Každopádne, bez cudzích investícií by Slovensko muselo desaťročia, možno storočia čakať, kým by naakumulovalo dosť vlastných zdrojov.

Ak si teda nevyhnutne želáme, aby bol (obrazne povedané) v každej slovenskej domácnosti počítač a internet, a aby naša krajina prosperovala, mali by sme to skôr nechať na slobodnú ekonomiku, než naháňať sa za chimérami módnych politických hesiel.

Lukáš Krivošík
Vyšlo na T-Station.sk, 16. augusta 2006


ZNALOSTI, S KTORÝMI ZBOHATNETE

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú akademicky vysoko vzdelaní jednotlivci často neschopní zarobiť bohatstvo, kým milionármi sa stávajú aj ľudia, ktorí ledva spravili maturitu? Tí druhí nemusia byť nevyhnutne hlúpi - iba pre svoj úspech využívajú iný typ znalostí.

V poslednej dobe sa aj u nás často skloňuje meno rakúskeho profesora a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, Friedricha Augusta von Hayeka. 8. mája uplynulo 108. výročie jeho narodenia a Mikulášovi Dzurindovi pri tejto príležitosti udelili v Nemecku medailu, pomenovanú práve po tomto učencovi. Navyše, v pondelok o 10:00, sa na pôde Národohospodárskej fakulty bratislavskej Ekonomickej univerzity uskutoční verejná prednáška o Hayekovom odkaze, ktorú prednesie bývalý minister privatizácie a reformátor zo začiatku 90. rokov, Tomáš Ježek.

Hayeka si treba pripomínať, pretože počas svojej dlhej vedeckej kariéry nadhodil množstvo tém z oblasti práva, ekonómie a filozofie, ktoré možno ďalej rozvíjať. Jedným z jeho najdôležitejších objavov bolo pochopenie funkcie cien v trhovej ekonomike ako „komunikačného systému“...

Znalosti sa v istom zjednodušenom zmysle dajú rozdeliť na dva druhy: znalosti vedecké (ak chcete teoretické alebo akademické) a takzvané roztrúsené znalosti. S vedeckými znalosťami máme všetci skúsenosti. Stretli sme sa s nimi minimálne počas absolvovania nášho štúdia. Ide o informácie, ktoré sú obsiahnuté v učebniciach a literatúre faktu – často zovšeobecnené zákony prírody, štatistiky a zozbierané údaje o minulosti.

Roztrúsené znalosti

Roztrúsené znalosti (angl. dispersed knowledge) majú iný charakter. Sú to prchavé a čiastkové informácie o konkrétnych okolnostiach viažucich sa na určitý čas a priestor. Čo to konkrétne znamená?

„Lodný dopravca, ktorý si zarába na živobytie využívaním ciest, ktoré sú inak prázdne. Agent s nehnuteľnosťami, ktorého väčšina znalostí sa skoro výlučne týka dočasných príležitostí, alebo priekupník, ktorý zarába na lokálnych rozdieloch v cenách tovaru – tí všetci vykonávajú nadmieru užitočné funkcie, založené na špeciálnych znalostiach okolností prchavého okamihu, ktoré druhí nemajú.“ Píše Hayek vo svojej eseji z roku 1945.

V podstate každý jednotlivec má k dispozícii niektoré z týchto roztrúsených znalostí, ktoré iní nemajú, pričom ich môže využiť vo svoj prospech. Práve na týchto znalostiach sa bohatne: „Vedieť o nejakom nie celkom vyťaženom stroji a využiť ho alebo o niekoho schopnostiach, ktoré by mohli byť využité lepšie, prípadne sa dozvedieť o nejakom prebytku zásob, ktoré by sa dali premiestniť behom prerušenia dodávok – to všetko je spoločensky práve tak užitočné ako znalosť lepších, alternatívnych výrobných postupov.“

Takýto poznatok je vždy osobný. Je totiž naviazaný na konkrétneho jednotlivca a jeho situáciu, kým na iných ľudí je neprenosný. Hayekova pointa spočíva v tom, že toto poznanie nemožno ani centralizovať. Nijaký plánovací úrad ani najdokonalejší počítač nie je schopný pojať tieto roztrúsené znalosti. Okrem iného aj preto, že sa neustále menia v čase a priestore.

Roztrúsené znalosti sa navonok prejavujú len vo forme trhových cien. Ako už bolo povedané, cenový systém je istou formou komunikačného systému, podobne ako jazyk. Ceny sú vlastne signály, koordinujúce hospodárske aktivity miliónov jednotlivcov, ktorí sa navzájom nepoznajú. Trhová ekonomika je tak prostriedkom, vďaka ktorému všetci ostatní uspokojujú naše materiálne potreby a my uspokojujeme materiálne potreby všetkých ostatných.

Zala v tom má kompót

Aby bolo jasné, teoretické vedomosti v podobe univerzitného vzdelania v žiadnom prípade netreba podceňovať. Využitie mnohých roztrúsených znalostí je často možné len vďaka teoretickým, resp. technickým informáciám. Bohužiaľ, v súčasnosti niektorí vyzdvihujú len akademické znalosti, ale dôležitosť roztrúsených znalostí úplne ignorujú. Pritom, viacerým jednotlivcom by sa mohlo vodiť lepšie, keby ich niekto naučil cielene vyhľadávať trhové príležitosti. Dá sa povedať, že Slovensko je stále ešte krajinou, kde je veľa ekonomických kapacít nevyužitých. Len ich treba vedieť rozpoznať a speňažiť.

Najmä intelektuáli, teda tí, ktorí pracujú primárne s akademickými znalosťami, majú sklon vyložene pohŕdať roztrúsenými znalosťami a ich ekonomickým zhodnocovaním.

V denníku SME dnes vyšiel veľký rozhovor s Borisom Zalom. Ten sa sťažuje, že: „Na trhu nezarába vzdelanejší, ale ten, kto vystihne, že napríklad chýbajú kompóty a je po nich dopyt. (...) je otázkou, či má takáto šikovnosť niekoho stavať do pozície, že sa stane milionárom.“

Ide o typické zmýšľanie socialistických intelektuálov. Ten milión korún, ktoré dodávateľ kompótov zarobil, je v princípe odmenou ostatných účastníkov trhu zato, že rozpoznal a uspokojil jednu z ich potrieb. Keď mu ten milión pod zámienkou nejakých pekne znejúcich sociálnych hesiel zoberieme, stratí motiváciu, aby nabudúce ten kompót dodal.

Lukáš Krivošík
Vyšlo na Aktuality.sk, 18. mája 2007

  zakladny vyskum & stat
   Maros 12-09-2008 23:18
  RE: zakladny vyskum & stat
   Miso 13-09-2008 10:16
  Pokrok vďaka "komunizmu"
   MuadDib 13-09-2008 18:18
  RE: Pokrok vďaka
   Czechtek 17-09-2008 16:59
  RE: Pokrok vďaka komunizmu
   MuadDib 21-09-2008 21:53
  RE: Pokrok vďaka
   stamina 01-12-2008 22:51
  RE: zakladny vyskum & stat
   Lukas Krivosik 13-09-2008 21:18
  RE: zakladny vyskum & stat
   Miso 14-09-2008 10:35
  RE: zakladny vyskum & stat
   Lukas Krivosik 14-09-2008 12:48
  RE: zakladny vyskum & stat
   Miso 14-09-2008 14:01
  RE: zakladny vyskum & stat
   Palo Z. 13-09-2008 20:17
  RE: zakladny vyskum & stat
   Maros 14-09-2008 0:47
  RE: zakladny vyskum & stat
   Palo Z. 15-09-2008 17:26
  RE: zakladny vyskum & stat
   LIBERTARIAN 16-09-2008 8:23
  Trh
   Miloš Sirota 13-09-2008 18:38
  RE: Trh :D :D :D
   MuadDib 13-09-2008 18:42
  RE: Trh :D :D :D
   Miloš Sirota 13-09-2008 18:50
  RE: Trh
   Lukas Krivosik 13-09-2008 21:21
  Hayek pwn3d
   MuadDib 13-09-2008 18:46
  RE: Hayek pwn3d
   Slayer 13-09-2008 20:55
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 13-09-2008 23:49
  RE: Hayek pwn3d
   Slayer 14-09-2008 13:34
  RE: Hayek pwn3d
   stamina 01-12-2008 22:59
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 13-09-2008 23:53
  RE: Hayek pwn3d
   Lukas Krivosik 13-09-2008 21:28
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 13-09-2008 23:59
  RE: Hayek pwn3d
   Lukas Krivosik 14-09-2008 12:56
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 15-09-2008 12:55
  RE: Hayek pwn3d
   Slayer 15-09-2008 22:19
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 14-09-2008 0:04
  RE: Hayek pwn3d
   Lukas Krivosik 14-09-2008 13:07
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 15-09-2008 7:31
  RE: Hayek pwn3d
   tomocici 15-09-2008 14:51
  RE: Hayek pwn3d
   MuadDib 21-09-2008 22:00
  RE: Hayek pwn3d
   marto 30-09-2008 23:20
  RE: Hayek pwn3d
   Peter Surda 15-09-2008 11:57
  RE: Hayek pwn3d
   jj 15-09-2008 21:08
  RE: Hayek pwn3d
   zmesta 18-09-2008 20:56
  Článok je plný hlúpostí z prekrúcania faktov
   MuadDib 13-09-2008 19:02
  RE: Článok je plný hlúpostí z prekrúcania faktov
   Miloš Sirota 13-09-2008 19:11
  RE: Článok je plný hlúpostí z prekrúcania faktov
   Palo Z. 13-09-2008 20:22
  Spontánna dezorganizácia
   Dušan 14-09-2008 21:01
  RE: Spontánna dezorganizácia
   MuadDib 15-09-2008 8:14
  ??
   Firstborn 15-09-2008 10:41
  RE: !!
   MuadDib 15-09-2008 12:40
  RE: !!
   Firstborn 15-09-2008 13:52
  RE: !!
   LIBERTARIAN 16-09-2008 8:31
  RE: !!
   xx 17-09-2008 13:23
  RE: !!
   Andrej 17-09-2008 11:55
  RE: !!
   tomocici 18-09-2008 1:00
  Námet na článok a zatial zbohom.
   PeterS 16-09-2008 20:50
  kritici kapitalizmu jasaju
   Firstborn 17-09-2008 7:55
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 10:18
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Miso 17-09-2008 10:32
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 10:37
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Miso 17-09-2008 10:44
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 11:01
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Miso 17-09-2008 10:29
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 10:39
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   LIBERTARIAN 17-09-2008 11:08
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Miso 17-09-2008 13:51
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   LIBERTARIAN 17-09-2008 16:31
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Miso 17-09-2008 14:04
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   LIBERTARIAN 17-09-2008 11:14
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 11:22
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   LIBERTARIAN 17-09-2008 13:22
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   Rogue Keeper 17-09-2008 13:59
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   MuadDib 21-09-2008 22:13
  RE: kritici kapitalizmu jasaju
   MuadDib 21-09-2008 22:10
  off topic
   LIBERTARIAN 17-09-2008 11:00
  RE: off topic
   Lukas Krivosik 17-09-2008 11:31
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 17-09-2008 13:09
  RE: off topic
   Miso 17-09-2008 14:08
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 17-09-2008 16:26
  RE: off topic
   utopeny vodnik 23-09-2008 6:29
  RE: off topic
   Nizan 17-09-2008 13:21
  RE: off topic
   Miso 17-09-2008 14:01
  RE: off topic
   xx 17-09-2008 16:23
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 17-09-2008 16:24
  RE: off topic
   Miso 17-09-2008 17:09
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 18-09-2008 9:00
  mekka kapitalizmu?
   tom 17-09-2008 19:54
  RE: mekka kapitalizmu?
   LIBERTARIAN 18-09-2008 9:05
  SPRAVA
   adam 28-01-2009 6:32

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group