ISSN 1335-8715

08-09-2008   Michal Drotován   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Vízia 2030 - vízia alebo halucinácia?

Vo štvrtok 4. septembra 2008 predseda vlády SR Róbert Fico s veľkou pompou vystúpil a predostrel národu „Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti“, ktorú pre neho vypracovali profesori a docenti prioritne zo SAV. Vízia vznikala viac ako rok a v podtitule je uvedené „podklad na oponentúru – druhá verzia“. Tak som sa teda rozhodol prečítať si viac ako dvesto strán a niečo k tomu povedať.

Hneď v metodologických východiskách sa autori alibisticky vzdávajú akejkoľvek zodpovednosti za napísané. „Kvalitná vízia či prognóza, ktorá v určitom okamžiku reflektuje daný stupeň poznania, nemôže postihnúť komplexnosť reťazenia budúcich zmien a dôsledkov toho, ako bude na ne ľudstvo, štáty, inštitúcie až po jednotlivcov reagovať. Z týchto dôvodu majú vízie a prognózy značne neurčitý pravdepodobnostný charakter a môžu sa aj mýliť.“

Vízia siaha do roku 2030 a pán Boh nás ochraňuj, ak vtedy budeme počuť o Ficovi aj niekde inde ako na hodinách dejepisu (minimálne šesť parlamentných volieb je snáď dostatočných na upadnutie do zabudnutia). Vízia je zhutnená do viac ako 200 strán (pôvodný rozsah je viac ako 2-tisíc) a rozdelená na sedem základných kapitol a množstvo podkapitol. Ja sa budem venovať iba niektorým z nich. Úvodom tiež chcem povedať, že mnoho materiálu akoby z oka vypadlo rôznym smerniciam, oznámeniam, návrhom EÚ a Lisabonskej stratégií.

Globálne megatrendy

Prvá strana je ako vystrihnutá z Tofflera (alebo je aj vystrihnutá?, nakoľko v práci až na pár výnimiek chýbajú citácie a v závere je uvedená iba použitá literatúra): „Na začiatku tretieho tisícročia sa Slovensko ešte nachádza na pôde industriálnej civilizácie, no zároveň je už vťahované do víru veľkej postindustriálnej transformácie, ktorá predstavuje hlboko rozporný prechod k vyššej etape civilizácie“.

V úvode sa tiež spomína základný výskum globálnych megatrendov. O SAV najviac však asi hovorí poznámka pod čiarou „z hľadiska EÚ SAV treba uviesť súbor prognostických prác, zhrnutých v roku 1987 do Súhrnnej úvahy o vedecko-technickom, ekonomickom a sociálnom rozvoji SSR do roku 2010.“

Ďalej sa rozvíja debata o dvoch líniách megatrendoch - utvárania znalostnej ekonomiky a spoločnosti a udržateľnosti života. Tiež sa spomína rozpor medzi údajným rastom produkcie bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania. Určité pasáže sú ako vystrihnuté z učebnice antiglobalizmu či z kníh tzv. frankfurtskej školy:

„Ešte vyhrotenejší a antihumánnejší aspekt tohoto rozporu spočíva v tom, že nejde len o prosté zväčšovanie rozdielov v bohatstve, ale že ide o prehlbujúcu sa priepasť medzi zväčšovaním bohatstva, ktorého vecný obsah tvorí čoraz väčší podiel produktov vyrábaných a spotrebúvaných pod vplyvom umelo vyvolaných potrieb, nanucovaných všadeprítomnou reklamou, čoraz nákladnejším zbrojením apod., teda medzi zväčšovaním bohatstva, ktoré je vlastne stále viac mrhaním a plytvaním zdrojmi na jednej strane a neúnosným podielom tej časti ľudstva (aký je únosný podiel???), ktorú tvoria dlhodobo nezamestnaní, sociálni vydedenci, obrovské skupiny obyvateľov v mnohých rozvojových krajinách, ktoré sú vystavené nevýslovnej, ľudsky nedôstojnej biede, nielen v podobe hladu a nedostatku vody, ale aj chorôb, negramotnosti atď.“

Podľa Global Corruption Report 2008 však veľké množstvo problémov nie je spôsobené rozvinutými krajinami (aj keď napríklad ochranárskou politikou hlavne v poľnohospodárstve a priemysle majú tiež svoj podiel), ale neuveriteľnou korupciou v postihnutých štátoch.. Autori kapitoly však postupne prechádzajú až k očakávaniu nového veku, keďže podľa nich:

„nikdy predtým nebola otázka hodnôt predmetom toľkých diskusií a výskumov. To tiež dokazuje, že prežitá deformovaná sústava hodnôt sa otriasa a že so vzrastajúcou intenzitou sa prejavuje potreba nového hodnotového systému, ktorý bude vytvárať podmienky životnej stability jednotlivcov i spoločnosti a stane sa pevnou bázou utvárania usporiadaného sveta smerujúceho k usporiadanej budúcnosti.“

V týchto častiach autori prorokujú nový hodnotový rebríček ľudstva, zlatý vek a pravdepodobne medzi riadkami aj raj na zemi za pomoci masívneho sociálneho inžinierstva. Tiež chmúrne prorokujú, že ak nezmeníme celú paradigmu „hrozí ešte v tomto storočí kolaps života na našej planéte.“ Ďalej zavrhujú „supervýkonnú turbo spoločnosť“ orientovanú na ekonomické výsledky. Väčšina kapitol vychádza z premís eurosocializmu, takže to nie je nič prekvapujúce.

„Analýzy vývinových metamorfóz európskeho sociálneho modelu ukázali, že na krízu, do ktorej sa dostal v polovici 90. rokov, najúčinnejšie reagovala línia jeho znalostne sociálnej adaptácie vyvinutá v Dánsku, vo Fínsku a Švédsku. Táto modifikácia európskeho sociálneho modelu predstihla výsledkami nielen iné európske modifikácie, ale aj neoliberálne znalostný model USA.“

Tieto slová vo vízií sa opierajú hlavne o štúdie známeho českého komunistického makroekonóma Miloša Picka (nar. 1926). Opäť sa teda derie dopredu nekritický obdiv k severskému sociálnemu modelu. Treba si však uvedomiť jednu zásadnú vec, ktorá znemožňuje porovnávať severské krajiny so Slovenskom - korupciu.

Ak sa severské štáty pravidelne umiestňujú v CPI (Corruption Perceptions Index) na popredných miestach (naposledy sa napríklad Dánsko s Fínskom delilo s Novým Zélandom o prvé miesto), Slovenska republika je na tom biedne, vlani bola na nelichotivom 49-50. mieste. Tiež podľa Svetového ekonomického fóra je naďalej najkonkurenčnejšou ekonomikou USA pred Švajčiarskom, Dánskom a Švédskom (SR bolo v roku 2007 umiestnené na 41. mieste). V roku 2006 síce EU27 predstihla v raste HPD USA (2,6% vs. 2,3%), tento rast bol však spôsobený vysokým rastom nových členských krajín EÚ (vrátane Slovenska), ktoré vychádzali z veľmi nízkej základne.

Tiež rast produktivity vyšší v EÚ27 o 0,1% bol spôsobený rastom nových členských štátov. V absolútnych číslach je však americká produktivita stále vyššia o viac ako 38%. V rámci inovácií skutočne dosahujú severské krajiny Európy výborné čísla, pri stave našej korupcie je však veľmi otázne, kam by investované peniaze u nás natiekli. Každopádne v rámci inovácií a znalostnej ekonomiky by sa muselo prejsť od reči k činom (nie ako vlani, kedy najviac pridaného dostali poľnohospodári a príspevok na dobytok bol väčší ako na žiaka). V každom prípade bude skvelé, ak budeme investovať vo vedy a výskumu toľko z HPD ako Fínsko.

Vízia však ide ďalej a považuje „smerovanie v intenciách znalostne sociálneho modelu rešpektujúce osobitosti konkrétnych podmienok rozvoja Slovenska za existenčne dôležité.“ Teda pre Slovensko je vraj existenčne dôležité mať severský sociálny model. Toľko omieľaná znalostná ekonomika sa teda mení na znalostnú sociálnu ekonomiku. Tiež autori predpovedajú „nevyhnutné zlaďovanie odvodových a daňových systémov“ EÚ. Len tak mimochodom, autori nepochopiteľne zaraďujú medzi industrializujúce sa krajiny Singapur.

Smerovane Slovenska k súdržnej a dobre spravovanej spoločnosti

V tejto kapitole sa prejavuje určitá nekonzistentnosť. Na jednej strane je uvedené, že názor, že štát má zasahovať čo najmenej: „nie je udržateľný, lebo súčasné civilizačné výzvy vyžadujú, aby spoločnosť mala spoločnú, na konsenze založenú víziu a na jej realizácii spolupracovala v miere, ktorá sa nedá dosiahnuť spontánnou kooperáciou“.

Na druhej strane tvrdia, že vízia v tejto časti je formulovaná ideologicky neutrálne, aby mohla slúžiť na širokú odbornú diskusiu. Odhliadnuc od toho, že ich predošlé tvrdenie je založené na ideológii sociálneho štátu, fakticky tým tiež hovoria, že ostatné časti vízie sú formulované čisto ideologický (čo je každému čítajúcemu jasné):

„Súčasnú situáciu v oblasti kvality života na Slovensku determinuje vysoká úroveň príjmovej nerovnosti. Do roku 1989 bolo Slovensko jednou z príjmovo najegalitárnejších v Európe, v súčasnosti sme spoločnosťou s vysokou mierou príjmových nerovností.“

Z uvedenej vety až priamo sála sentiment k dobám minulých. Potvrdzuje to aj ďalšia časť, kde odsudzujú odsunutie pôsobenia štátu na sociálnu kohéziu:

„Tieto diferenciačné procesy vytvorili, vyvolali, alebo spôsobili vznik nových spoločenských rozdielov a nerovností v príjmoch, majetku, moci a prestíži: rozdiely a nerovnosti medzi majetnými a nemajetnými, (…) medzi riadiacimi a riadenými, medzi ďalšími profesiami i ďalšími kategóriami ľudí (…) poklesla životná úroveň, prestíž a spoločenský význam nižšej vrstvy (robotnícka trieda), veľká časť ktorej sa dokonca prepadla do podtriedy chudobných a sociálne vylúčených.“

K tomuto komunistickému žvástu, za ktorý by sa v pasáži o robotníckej triede nehanbil ani Ján Ľupták, niet asi čo dodať. Riešiť populačnú politiku navrhujú: „masívnou štátnou politikou podpory bývania“. Idú však ďalej, keď chcú, aby „nástroje štátnych intervencií na trhu s bytmi boli zvolené tak, aby podporili držiavanie reálnych a nákladovo zdôvodnených cien bytov a nájomného v štandardných kategóriách bytov“.

Ceny bytov by mal teda podľa autorov (nepochopiteľne túto kapitolu pripravovali pracovníci Filozofickej fakulty UK) určovať štát. Napriek tomu však autori kapitoly (predpokladám, že určité časti písal vždy niekto iný, ináč je vnútorná nekonzistentnosť nepochopiteľná) hovoria, že „zasahovanie štátu do oblasti kvality života je mimoriadne citlivou, ale aj nevyhnutnou činnosťou. To je dôvod, prečo odporúčame len nepriame zasahovanie formou odstraňovania existujúcich znevýhodnení a podporou rovnosti príležitostí.“

Zahraničná politika

Autori síce uvádzajú, že Slovensko je súčasťou „najsilnejších ekonomických a vojenskopolitických inštitúcií - Európskej únie a NATO“, na druhej strane však chcú posilňovať úlohu OSN pri ochrane medzinárodného práva (ako to chcú urobiť, ak je napr. Rusko stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a nedávno flagrantne porušilo medzinárodné právo v Gruzínsku).

Tiež podľa autorov musí ísť geopolitika a medzinárodné právo bokom, ak ide o ekonomiku. „Poloha Slovenska v strede Európy si vyžaduje, aby dochádzalo k čo najmenšiemu spolitizovaniu ekonomických problémov, predovšetkým energetiky. Konfrontácia s Ruskom, ktoré sa môže v priebehu dvoch dekád stať ekonomicky najsilnejším štátom Európy, predstavuje nielen oslabenie možností ekonomického rozvoja, ale aj postavenia Slovenska ako tranzitného štátu.“

Každopádne neviem odkiaľ vzali, že Rusko, ktoré žije iba z vysokých cien ropy a zemného plynu, môže byť najsilnejší štát v Európe. To by muselo za dvadsať rokov oproti Nemecku skoro strojnásobiť svoj súčasný HPD.

Politický a stranícky systém SR

Autori v práci obviňujú média, že môžu rozvíjať populizmus v spoločnosti. „Slabosťou politického usporiadania na Slovensku sa môže ukázať pomalá premena politickej kultúry nielen u elity, ale aj u verejnosti.“ (Po posledných excesoch smutno-smiešnych postavičiek Harabina a Mečiara, s permanentnou sekundáciou Slotu je tu skôr vidieť premena do väčšej hĺbky žumpy).

„Veľmi negatívne môže pôsobiť – a to nielen na domácej politickej scéne, ale aj pri pôsobení Slovenska v zahraničí – oslabovanie historického vedomia.“ (Toto som už niekde počul, nie je to v nejakom smeráckom manuáli?)

„Ukazuje sa, že veľkým problémom je pomalý rast úrovne práce masových médií pôsobiacich v tejto oblasti. Očakávané posilňovanie významu médií v politike povedie k oslabovaniu niektorých tradičných nástrojov politických strán. Tým môže dochádzať k ďalšiemu poklesu participácie verejnosti na politickom rozhodovaní – čo spätne vytvára priestor pre demagogické formy populizmu.“

Koncom augusta 2008 Fico vyhlásil: „Sú to opozičné denníky, hrajú opozičnú úlohu, plnia úlohu opozície. Keď teda chcú, nech si založia politické strany páni zo Sme, Pravdy, Plus 1 deň a nech sa postavia v roku 2010 na štartovaciu čiaru.“ Nemal toto domnelé posilňovanie úlohy médií v politike od svojich poradcov, ktorí zhodou náhod pracovali aj na jeho vízii?

Dobiehanie vyspelých krajín

Táto časť je asi najviac schizofrenická. Na jednej strane si autori uvedomujú, že „je potrebné, aby sa udržiaval cyklus relatívne ľahkého uvoľňovania z pracovného pomeru a prijímania do pracovného pomeru.“ na druhej strane chcú opäť napríklad vytvárať „dostatočne silný domáci kapitál“ a intervenovať a dotovať domáce podniky „ako jednu z hlavných úloh hospodárskej politiky“.

Tiež, podľa môjho názoru naivne, očakávajú, že do roku 2030 sa HDP Slovenska zvýši na 80-90% HDP EÚ 15, očakávajú pritom ročný rast HPD na úrovni 3,3-3,8% (v období rokov 2008-2015 dokonca 4,5-5,0%). Objektívne však treba zhodnotiť, že táto kapitola patrí medzi najlepšie spracované a je v nej dostatočne urobená SWOT analýza.

Cesty k znalostnej ekonomike

„Slovenská ekonomika sa dostáva do fázy, keď bude musieť prejsť na novú trajektóriu rozvoja, smerujúcu k ekonomike založenej na znalostiach. Hybnou silou takéhoto vývoja bude rastúca úroveň vzdelania obyvateľstva, výkonná výskumno-vývojová základňa a inovačný potenciál podnikovej sféry stimulovaný priaznivým proinovačným podnikateľským prostredím.“

S touto vetou sa nedá nič len súhlasiť. Horšie je to už s ďalšími vetami v kapitole. Tvrdí sa tu, že znalostná ekonomika prináša riziko vytváraní nových nerovností najmä z polarizácie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva. Táto skutočnosť je samozrejme pravdivá, neviem akým spôsobom je možné jej však zabrániť. Logicky, čím väčšie percento ľudí bude ovládať napr. anglický jazyk, tým budú ostatní viac znevýhodnení. Tiež je hľadaná vina za zaostávanie regiónov v Bratislavskom kraji, ktorý „príliš odčerpáva kvalifikovanú silu z celého Slovenska.“

Dôchodkový systém a jeho transformácia

Opäť sa dostáva do popredia bájny a legendárny švédsky model:

„Rozvinutie 2. kapitalizačného piliera a 3. doplnkového penzijného piliera znamená vytvorenie priestoru nielen pre verejný sektor, ale aj pre rozsiahly blok súkromných investičných skupín. Na druhej strane, švédsky model aplikujúci systém tzv. osobných virtuálnych účtov ukazuje, že aj v prípade ponechania všetkých zdrojov vo verejnom sektore spravovanom štátnymi fondmi možno takisto dosahovať zaujímavé kapitalizačné výnosy.“

Autori tiež odsudzujú „ultraliberálne kruhy, ktoré hlásajú výrazné zníženie výšky odvodov do poistného systému“. Najtrápnejšie však pôsobí obhajoba nákladov na prevádzku Sociálnej poisťovne. Autori síce na jednej strane poznamenávajú, že ak by Sociálna poisťovňa vyplácala dôchodky na účty dôchodcov a nezasielala ich poštou, mohla by ušetriť ročne viac ako 700 miliónov korún.

Na druhej strane sa však oháňajú nejakým sociologickým výskumom, ktorý ukázal, že komunikácia s poštárom je pre mnohých starých ľudí jedinou formou komunikácie, ktorú raz za mesiac zažijú. To že si za 700 miliónov môže pár babiek pokecať pri plote s poštárom je však silná káva.

Starostlivosť o zdravie občanov

Autori opäť broja proti myšlienke, že by sa mali znížiť odvody na zdravotné poistenie. Osvietene však hovoria, že v krajine existujú dve kategórie občanov. Kategória, ktorú predstavuje bežný občan a kategória, ktorá sa týka bývalých pracovníkov silových zložiek. Navrhujú zrušiť výsluhové dôchodky silových zložiek, nakoľko: „v podstate na ne nemajú nárok.“ Túto myšlienku treba z Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti vyzdvihnúť, posunúť ju do popredia a zatlieskať jej.

Budúce trendy v postavení, fungovaní a efektívnosti verejného sektora

Nakoľko celú víziu spracovávali (až na malé výnimky) štátni zamestnanci, obhajoba verejného sektora je viac-menej pochopiteľná.

„Na základe analýzy (o akú analýzu ide sa však nedozvieme) problémov v sektoroch udržateľného a bezpečného rozvoja verejného sektora na ich fungovaní sa dochádza k záveru, že kľúčovou otázkou verejného sektora nie je jeho redukcia, ale jeho zefektívnenie (…)“

Takže zmena paradigmy, nie je vhodné znižovať počty byrokratov, ale ich zefektívniť. (Načo tá zvýšená efektivita pri rovnakých stavoch bude je otázne, akurát, že by úradníci získali nové úlohy a možnosti). Autori však v glorifikácii verejnej správy zachádzajú ešte ďalej: „Verejný sektor v ľudskej histórii vždy bol stabilizujúcim fenoménom v rámci oscilácií hospodárskych a politických cyklov.“

Čo k tomu dodať? Pasáže o znalostnej ekonomike, ktoré sa pravidelne objavujú v rôznych dokumentoch minimálne od roku 2000, už treba iba naplniť, každopádne návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 neveští nejaký výrazný posun. Ostatné veci, s výnimkou osvieteného návrhu zrušenia privilégií silových zložiek, môžu kľudne zapadnúť prachom.

Michal Drotován
www.drotovan.webs.com

  Pozri
   Kesler 08-09-2008 17:03
  RE: Pozri
   Peter Surda 08-09-2008 18:13
  fakticka
   Braňo 08-09-2008 22:35
  RE: fakticka
   Miso 09-09-2008 12:25
  RE: fakticka
   LIBERTARIAN 09-09-2008 12:55
  RE: fakticka
   Miso 09-09-2008 13:11
  RE: fakticka
   Braňo 09-09-2008 20:34
  CENSORED on aktuality.sk
   youtuber 09-09-2008 0:27
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Robert Koncek 09-09-2008 1:08
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   LIBERTARIAN 09-09-2008 12:50
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Czechtek 10-09-2008 17:13
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   LIBERTARIAN 09-09-2008 12:59
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Lukas Krivosik 09-09-2008 13:22
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Lukas Krivosik 09-09-2008 13:39
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Czechtek 10-09-2008 17:24
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   LIBERTARIAN 09-09-2008 14:39
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   LIBERTARIAN 09-09-2008 14:53
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Lukas Krivosik 09-09-2008 15:41
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   tralos 09-09-2008 23:35
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   jakubjost 10-09-2008 12:32
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   LIBERTARIAN 10-09-2008 9:40
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Firstborn 09-09-2008 7:11
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Robert Koncek 09-09-2008 9:15
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Firstborn 09-09-2008 9:29
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Robert Koncek 09-09-2008 15:04
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Firstborn 09-09-2008 15:18
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Lukas Krivosik 09-09-2008 15:44
  RE: CENSORED on aktuality.sk
   Ondrej 12-09-2008 19:07
  blahozelam
   LIBERTARIAN 09-09-2008 9:44
  RE: blahozelam
   Univerzitný pedagóg 30-01-2009 13:09
  off topic
   LIBERTARIAN 09-09-2008 15:08
  Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   Maros 09-09-2008 21:36
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 1:12
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   Maros 10-09-2008 1:35
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 12:07
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   LIBERTARIAN 10-09-2008 10:06
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 12:12
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   LIBERTARIAN 10-09-2008 15:34
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 16:21
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   Miso 10-09-2008 10:16
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 12:16
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   jakubjost 10-09-2008 12:18
  RE: Ad:Komentar: Konzervativny liberal ...
   Miso 10-09-2008 14:02
  Konzervativny liberal vs. liberalny konzervativec
   Miso 10-09-2008 10:54
  RE: Konzervativny liberal vs. liberalny konzervativec
   greenwood 10-09-2008 17:02
  RE: Konzervativny liberal vs. liberalny konzervativec
   Miso 10-09-2008 17:21
  RE: Konzervativny liberal vs. liberalny konzervativec
   Miso 10-09-2008 17:56
  starsia chmelarovie perla
   Firstborn 10-09-2008 9:21
  RE: starsia chmelarovie perla
   LIBERTARIAN 10-09-2008 10:15
  RE: starsia chmelarovie perla
   jakubjost 10-09-2008 12:09
  liberalny konzervativec
   LIBERTARIAN 10-09-2008 16:20
  http://www.youtube.com/watch?v=W6Zz_xJEiMI
   Czechtek 10-09-2008 17:01
  off topic
   LIBERTARIAN 11-09-2008 16:16
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 11-09-2008 16:25
  RE: off topic
   Miso 11-09-2008 16:38
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 11-09-2008 16:48
  RE: off topic
   Miso 11-09-2008 16:59
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 11-09-2008 17:06
  RE: off topic
   Firstborn 11-09-2008 17:12
  RE: off topic
   Miso 11-09-2008 20:58
  RE: off topic
   Lukas Krivosik 11-09-2008 17:35
  RE: off topic
   Miso 11-09-2008 20:47
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 12-09-2008 7:56
  RE: off topic
   AS 15-09-2008 20:52
  RE: off topic
   Miso 11-09-2008 16:51
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 12-09-2008 8:03
  off topic 2
   LIBERTARIAN 12-09-2008 15:41
  Kubanske bezplatne zdravotnictvo
   Czechtek 12-09-2008 18:28

   

 

Slovenská otázka

Aká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú.

V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak