ISSN 1335-8715

01-06-2008   Miroslav Řádek   Slobodný trh   verzia pre tlač

55 rokov od menovej reformy v Československu

Začiatkom júna tohto roka uplynie jedno výročie, ktoré pravdepodobne bude opomenuté. Súčasné dejiny Československa poznajú mnoho totalitných zločinov. Do učebníc a kníh dejepisu sa už dostali informácie o charaktere komunistického bezvládia, pre mnohé však stále nie je miesto – na prelome mája a júna uplynie 55. rokov od menovej reformy v Československu.

Osem rokov od konca druhej svetovej a 5 rokov po „víťaznom februári“ sa potýkalo hospodárstvo Československa s vážnymi problémami. Orientácia na ťažký zbrojársky priemysel spôsobila, že relatívne bohaté obyvateľstvo si nemalo možnosť za svoje mzdy kupovať spotrebný tovar. Súčasne so spotrebným nedostatkom vznikala zadĺženosť podnikov. Problém bol na svete.

Príčin menovej reformy z roku 1953 bolo viac a neboli iba ekonomické. Znárodňovanie výroby a obchodu s kolektivizáciou poľnohospodárstva boli politiky, ktoré účinne likvidovali jasne zadefinovaných „triednych nepriateľov“. Totalitný režim sa však neuspokojí s „dielčimi“ skutkami. Totalitnému režimu ide o dôsledné postihnutie celej spoločnosti, preto siahnutie na menu mu bolo vlastné – naozaj zasahovala celú spoločnosť bez rozdielu. Menová reforma bola tiež aktom tzv. boľševizácie ekonomiky a svojou podstatou bola „exportným kúskom“ sovietskych súdruhov.

Podstata menovej reformy bola pomerne jednoduchá a skladala sa z niekoľkých krokov. Ako uvádza Vojtech Hollan na svojom blogu:

„Menová reforma v päťdesiatom treťom bol krok, ktorým červená vláda ľudovodemokratického Československa vytiahla občanom z vrecák niekoľko miliárd korún. Pri najlepšom kurze dostali ľudia za 5 starých korún jednu novú, pri väčších sumách uložených v bankách alebo vo forme cenných papierov bol pomer 30 starých k 1 novej, hotovostná výmena nad 300 Sk na osobu sa vykonávala v pomere 50 starých korún za jednu novú...

Vláda zároveň zrušila všetky formy dôchodkového zabezpečenia, ktoré pretrvali ešte z predmníchovskej republiky (najčastejšie rôzne druhy sporivého poistenia) a zastavila vyplácanie existujúcich rent.“(1)

Vyplácanie úspor v bankách nebolo jednoduché už pred reformou. Na internete sa k týmto udalostiam vedú zaujímavé diskusie, či skôr uvádzajú spomienky. Na diskusii k vyššie uvedenému článku môžeme nájsť aj takéto príspevky:

„... Ináč ešte aj pred "reformou" boli všetky vklady v bankách ako "viazané vklady" a keď si chcel človek vybrať nejaké peniaze, musel dať písomnú žiadosť a predstúpiť pred komisiu (v ktorej zasadala aj robotnícka trieda, samozrejme) a musel zdôvodňovať, načo tie svoje vlastné peniaze potrebuje. Približne v deviatich prípadoch z desiatich ich nedostal. Viem to preto, lebo matke odmietli vyplatiť z uložených peňazí na otcov pohreb.“(2)

O československej menovej reforme je možno nájsť viac informácií z českých zdrojov. Oficiálna slovenská historiografia takmer mlčí. Je zvláštne, že slovenskí historici, ani ekonómovia o menovej reforme nehovoria a nepíšu.

Podobne ďalšie informácie majú český pôvod:

„V prvních červnových dnech roku 1953 bylo vyměněno skoro 50 miliard korun za 1,5 miliardy, z toho jen 725 milionů v „nejvýhodnějším“ kurzu 5:1. Pečlivě vymyšlené přepočty měly zlikvidovat „zbytky kapitalistických živlů“, „vesnické boháče“, řemeslníky a obchodníky, ale přinesly spoustu osobních tragédií především obyčejným lidem. Občané byli okradeni o své celoživotní úspory, poslední živnostníci a drobní podnikatelé přišli o veškerý provozní kapitál a „dobrovolně“ převáděli své provozy pod státní nebo družstevní správu.“(3)

Reakcie obyvateľstva boli zúfalé, dochádzalo k násilnostiam medzi obyvateľstvom, pretože ľudia sa snažili po ohlásení reformy v krátkom čase pár dní znehodnotenú hotovosť minúť, prípadne investovať do iného tovaru, napríklad do alkoholu.

Za prvé otvorené protesty proti komunizmu v strednej a východnej Európe bývajú považované protesty robotníkov v Berlíne 1953 a maďarské povstanie z roku 1956. Avšak k výrazným protestom namiereným proti komunistickému zriadeniu došlo práve v dôsledku menovej reformy v Československu – doslova niekoľko dní pred povstaním v Berlíne.

Vlna protestov sa prehnala krajinou najmä 1. júna – bol pondelok a zamestnanci začali byť vyplácaní v novej mene. Konali sa stávky robotníkov, niekde stávkovali celé podniky, niekde iba časti. Protesty mali aj verejný charakter, kedy ľudia napádali priamo objekty štátnej moci. Najväčšie protesty sa udiali v meste Plzeň.

Dôsledky boli katastrofálne. Komunisti v tajných súdoch odsúdili na mnoho ročné tresty účastníkov protestov a českí historici usudzujú, že medzi nimi boli z 90% robotníci. Odsúdení sa dostávali na slobodu až na prezidentskú amnestiu v roku 1960.

Menová reforma najcitlivejšie zasiahla práve nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva a tiež starobných dôchodcov. Mala viacero patologických následkov: pokles pracovnej morálky, alkoholizmus, pokles uzatvorených manželstiev, samovraždy atď.

Prvého júna 1953 sa skončila v Československu rozprávka o tom, že komunizmus má oslobodiť robotnícku triedu. Menovou reformou sa ukázalo, že predmetom krutých komunistických experimentov je celá spoločnosť, nikoho nevynímajúc. Od menovej reformy vládli komunisti v Československu definitívne nie demagógiou, ale iba strachom a represiami.

Smutné výročie si osobitne pripomína v týchto dňoch mesto Plzeň a v jeho komunálnych periodikách bol uverejnený článok pamätníčky pani Ivany Krchovej s názvom Plzní otřásly před 55 lety protesty proti měnové reformě, ktorý končí týmito slovami:

„Maturovala jsem 5. června a bála jsem se, kam dostanu umístěnku. Bylo nádherné počasí, já byla mladá a všechny životní trable mě měly teprve potkat. Od plzeňských protestů proti měnové reformě uplyne letos už 55 let. Možná si na ně nikdo ani nevzpomene.Já ale nezapomněla a vydávám svědectví, že to byla komunistická vláda, která nám pěkně provětrala kapsy.“(4)

Miroslav Řádek

(1) http://hollan.blog.sme.sk/c/143269/Dochodky-a-menova-reforma-z-1-j...

(2) http://blog.diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=blog-143269

(3) http://neviditelnypes.lidovky.cz/historie-jak-komunisti-okradli-vl...

(4) http://info.plzen-city.cz/html/radnicnilisty/2008/duben/4.pdf

  Otazka
   Miso 01-06-2008 21:24
  RE: Otazka
   Firstborn 01-06-2008 23:07
  RE: Otazka
   OPS 02-06-2008 14:43
  RE: Otazka
   Firstborn 02-06-2008 15:00
  RE: Otazka
   Peter Kovar 16-06-2008 19:30
  RE: Otazka
   icovnik 08-09-2008 22:20
  RE: Otazka
   Šustek 20-01-2013 14:25
  RE: Otazka
   Jozef Viskup 28-02-2013 12:07
  RE: Otazka
   LIBERTARIAN 02-06-2008 15:04
  RE: Otazka
   LIBERTARIAN 02-06-2008 15:10
  RE: Otazka
   miro radek 03-06-2008 11:56
  RE: Otazka
   miro radek 03-06-2008 11:58
  RE: Otazka
   miso 03-06-2008 16:02
  RE: Otazka
   Miro Radek 04-06-2008 13:31
  RE: Otazka
   miso 04-06-2008 15:00
  RE: Otazka
   miro radek 04-06-2008 15:14
  RE: Otazka
   miso 04-06-2008 17:27
  RE: Otazka
   Marian Kopec 05-06-2008 13:40
  RE: Otazka
   Frank Meyer 06-06-2008 10:01
  RE: Otazka
   Peter Kovar 31-07-2008 11:13
  pokus o vtip
   Czechtek 03-06-2008 11:12
  Dopad na Slovakov
   Marian Kopec 04-06-2008 14:59
  RE: Dopad na Slovakov
   LIBERTARIAN 06-06-2008 7:31

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak