ISSN 1335-8715

18-02-2008   Peter Jedlička   Ideológia   verzia pre tlač

Islam a reformácia?

Dnes je medzi západnými intelektuálmi rozšírený názor, že islam sa nachádza vo svojej stredovekej fáze a potreboval by niečo ako reformáciu, ktorá zmodernizovala kresťanstvo.

Na prvý pohľad to znie ako opodstatnený názor. Ak sa však pozrieme na obsah reformačných ideí, zistíme, že vec je zložitejšia. Možno by dnešný islam nepotreboval reformáciu, ale skôr protireformáciu.

Iba Písmo

Jedným z hesiel reformácie bolo sola scriptura – „iba Písmo“. Išlo o vyjadrenie dôrazu protestantských teológov na Bibliu ako jediný základ viery. Táto myšlienka zohrala v histórii kresťanstva pozitívnu úlohu, pretože budila veriacich z vlažného prístupu k poznaniu biblických textov.

V pozadí hesla sola scriptura bola oprávnená kritika vtedajšej katolíckej teológie, ktorá sa niekedy príliš vzďaľovala od biblického fundamentu. Presvedčenie, že bežní ľudia by mali mať možnosť čítať Bibliu vo vlastnom jazyku, vtedy nebolo medzi katolíkmi samozrejmosťou a protestantský „skripturalizmus" to pomohol zmeniť.

Samo osebe je však toto reformačné heslo príliš zjednodušujúce. Biblii totiž nemožno rozumieť iba na základe jej textu, ignorujúc historický kontext, stáročnú židovskú a kresťanskú tradíciu, jej výklad a moderné metódy literárnej analýzy a hermeneutiky. Sola scriptura tak predstavuje klzký terén, ktorý mnohí kresťania „neustáli“ a skĺzli do fundamentalistického výkladu Biblie. Takéto myšlienkové pozadie má napríklad tzv. kreacionizmus, odmietajúci evolúciu.

Čo to však má spoločné s islamom? Radikálnemu islamizmu je zásada sola scriptura blízka. Islamisti tvrdia, že v Koráne je nutné brať všetko doslova, aj pasáže odsudzujúce „neveriacich“ a chváliace násilie voči nim. Napríklad wahabisti si myslia, že Korán sa dá interpretovať bez ohľadu na tradičné islamské školy práva, teológie a filozofie.

Paul Marshall z Centra pre náboženskú slobodu v tomto kontexte provokatívne tvrdí, že islamu by sa zišla „protireformácia“ - teda zdôraznenie potreby komplexného výkladu posvätných textov. V histórii islamu sa takéto „protireformačné“ prúdy dajú nájsť. Napríklad mutaziliti, ktorí boli dominantnou skupinou v abbásovskom kalifáte v 9. storočí, pestovali teológiu kombinovanú so štúdiom gréckej filozofie a prijímali aj obrazný výklad Koránu.

Iba milosť, iba viera

Sola gratia („iba milosť“) a sola fide („iba viera“) boli dve ďalšie dôležité heslá reformačnej teológie. Išlo o učenie, že spásu darúva Boh človeku ako nezaslúženú milosť prostredníctvom viery. Hriešnik sa nemôže zbaviť viny dobrými skutkami, pretože zachrániť ho môže iba Boh.

Katolíci kládli oveľa väčší (vtedy až prehnaný) dôraz na konanie dobrých skutkov ako prostriedok dosiahnutia spásy. Dnes už neexistujú medzi protestantskou a katolíckou teológiou v tejto otázke zásadné rozdiely (svedčí o tom aj Spoločné vyhlásenie Svetového luteránskeho zväzu a Katolíckej cirkvi k učeniu o ospravedlnení z roku 1999).

Vyvážený pohľad vidí Božiu milosť ako nezaslúžený dar, ktorý však môže človek svojou vierou slobodne prijať alebo odmietnuť. Problém nastáva, ak sa princípy sola gratia a sola fide berú zjednodušene. Ak sa prehnane zdôrazňuje pôsobenie Boha, vzniká riziko popretia slobodnej vôle človeka. Do extrému túto logiku doviedol napríklad Ján Kalvín vo svojej fatalistickej náuke o predurčení. Podobne Martin Luther spochybňoval ľudskú slobodu v polemike s Erazmom Rotterdamským.

Opäť môžeme nájsť isté paralely so situáciou v islamskej teológii. V islame sa kladie obrovský dôraz na transcendenciu a všemohúcnosť Boha. Nezamýšľaným dôsledkom je tendencia zmenšovať ľudskú slobodu.

Podľa Michaela Novaka vnímali stredovekí moslimskí teológovia slobodu ako hru s výsledkom „všetko alebo nič“. Ak ju majú ľudia, nemá ju Boh, a naopak. „Protireformačné“ impulzy vo forme teologického zdôraznenia slobody človeka by mohli islamu pomôcť nájsť vyváženejšiu pozíciu.

Viera a rozum

V reformačnom hnutí boli snahy vyzdvihovať vieru a klásť ju do kontrastu s ľudským rozumom. Hoci sa sola fide vzťahuje iba na vyššie opísanú teológiu ospravedlnenia, podobne znejúcim heslom by sme mohli označiť aj niektoré extrémne postoje reformátorov k vzťahu viery a rozumu.

Martin Luther napríklad učil, že viera a rozum sú v protiklade, a preto je potrebné odmietnuť rozum a prijať vieru. Odmietanie špekulatívneho rozumu a spoliehanie sa iba na vieru sa označuje ako fideizmus. Reformačný fideizmus zohral pozitívnu úlohu v kritike pomýlených racionalistických prúdov v teológii, podľa ktorých sa niektoré články viery dali dokazovať ako v matematike.

Fideizmus ako taký je však deformovaný názor, lebo nevníma dôležitosť ľudského snaženia poznávať, uvažovať, argumentovať. Podozrievavý vzťah voči ľudskému intelektu súvisí aj so spomenutým princípom sola scriptura. Metódy výkladu Biblie založené na ľudskom poznaní (na archeológii, histórii, geológii atď.) niektorí reformovaní kresťania odmietajú.

Napríklad radikálni kreacionisti veria, že Zem vznikla stvorením pred šesťtisíc rokmi. Dnes sú však aj v hodnotení vzťahu racionality a viery katolícke a protestantské názory oveľa bližšie ako kedysi a ľudský rozum protestanti hodnotia pozitívne. (Pozostatkom rozdielov je, že protestanti vidia rozum a vieru skôr ako oddelené sféry poznania, kým katolíci zdôrazňujú ich úzku interakciu.)

Znovu možno vidieť čiastočnú analógiu v moslimskom myslení. V islame dnes prevažujú prúdy, ktoré vysoko hodnotia vieru, ale majú v podozrení špekulatívne uvažovanie a vedu. Niektorí moslimskí teológovia dokonca filozofické myslenie ignorujú a všetky metafyzické úvahy nazývajú teológiou.

Nedávno som sa zúčastnil na jednej diskusii so študentmi islamskej teológie a niektorí sa divili, načo sú filozofické špekulácie, keď všetko podstatné sa dá dozvedieť z výkladu Koránu. Logiku nechápali ako samostatnú disciplínu, ale ako súčasť teológie a voči evolučnej teórii mali vážne výhrady. Aj ignorovanie dôležitosti rozumu a slobody je príčinou, že v islame splývajú náboženstvo a politika, etika a zákony do celku.

Nielen, ale aj

Michael Novak tvrdí, že v nedocenení slobody a rozumu možno hľadať aj korene toho, prečo začal islamský svet v stredoveku v porovnaní s kresťanskou Európou zaostávať. Židovsko-kresťanský Západ veril, že človek je stvorený na obraz Boha, a preto bol obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou. Väčšina príbehov v Biblii je o slobodnom prijímaní alebo odmietaní priateľstva ponúkaného Bohom. Človek je povolaný spoznávať Boha a stvorenú prírodu.

Dar rozumu a slobody má využiť na objavovanie, bádanie, vymýšľanie nových technológií, na podnikanie a pretváranie sveta. Výskumy historikov vedy (napríklad Pierra Duhema alebo Josepha Needhama) podporujú tézu, že židovské a kresťanské teologické myšlienky prispeli k tomu, že na Západe vznikla vedecká a technologická revolúcia.

V islamskej teológii sa presadili prúdy, ktoré nedokázali poskytnúť teologickú podporu ľudskej slobode, kreativite a racionalite. Dôsledky vidíme dnes, keď sa pozrieme na úroveň vedy a vzdelania v islamských krajinách.

Princípy, ktoré obsahujú slovíčko „iba", nemajú ďaleko od skĺznutia do extrémizmu. Ich alternatívou je „nielen, ale aj“, o ktorom píše Tomáš Halík. Nielen sloboda, ale aj milosť. Nielen človek, ale aj Boh. Nielen viera, ale aj rozum. Nielen teológia a mystika, ale aj filozofia a veda.

Radikálny „ibaizmus" znevažuje rozum a slobodu, preto sa spreneveruje ortodoxnému kresťanstvu. „Nielen, ale aj“ je katolíckym princípom (v obsahovom, nie v konfesijnom zmysle) – „katolícky“ totiž znamená „všezahrňujúci“. Preto možno spolu s Paulom Marshallom povedať, že v tomto kontexte by islamu nezaškodila „protireformácia“ a „katolizácia“.

Samozrejme, tie pojmy nemožno aplikovať zjednodušene, keďže islamský svet je veľmi rôznorodý a navyše je európska protireformačná história poznačená paradoxmi. (Katolíci sa napríklad napriek dôrazu na rozum a slobodu prehrešili proti vlastným princípom v kauze Galilei a v neskoršej podpore protidemokratických politických síl.)

Pred tisíc rokmi prebiehala živá debata medzi veľkými židovskými, kresťanskými a moslimskými učencami, ako boli Tomáš Akvinský, Maimonides, Al-Farabi a Averroes, o podstate viery, rozumu i o politických zákonoch. Bolo by dobré, keby sa v tejto intelektuálnej tradícii pokračovalo. Náboženský dialóg s islamom však nemôžu viesť sekulárni myslitelia, pretože im na to chýbajú pojmy. Slová o tolerancii a multikulturalizme sa len kĺžu po povrchu. Už pre dialóg s moslimským svetom by preto bolo prospešné, keby si Západ občerstvil svoj židovsko-kresťanský hodnotový základ.

Ako by sa dali v rámci civilizačného dialógu posilniť v islame „protireformačné“ prúdy? Paul Marshall navrhuje napríklad oživenie myšlienkového posolstva mutazilitov. Znamenalo by to vzkriesenie tradície idžtihádu (interpretácie a nezávislého myslenia), ktorá bola v sunnitskom islame mŕtva niekoľko storočí.

Západ by mal podporovať a viesť dialóg s umiernenými islamskými učencami a právnikmi, ktorí by vydávali fatvy proti fatvám vysloveným islamskými radikálmi. Podobné projekty sa už uskutočňujú, ale sú v začiatočnom štádiu. Zostáva len optimisticky dúfať, že myšlienky priaznivo naklonené slobode a rozumu si v dlhodobej perspektíve opäť nájdu cestu do islamskej teológie.

Peter Jedlička
(Autor je vedecký pracovník a publicista, vyšlo v časopise .týždeň)

  ...
   Danoteles 18-02-2008 21:42
  RE: ...
   tralos 18-02-2008 22:38
  RE: ...
   negev 05-10-2008 11:52
  RE: ...
   Peter Jedlicka 21-02-2008 12:38
  RE: ...
   náhodný čitateľ 27-02-2008 14:02
  zjavenie
   tralos 18-02-2008 22:27
  Milé prekvapenie
   Dušan 18-02-2008 22:38
  RE: Milé prekvapenie
   alien07 22-02-2008 2:27
  Islamizmus a západ
   Coden 18-02-2008 23:06
  RE: Islamizmus a západ
   Lukas Krivosik 18-02-2008 23:31
  RE: Islamizmus a západ
   Alexios I. 19-02-2008 10:33
  RE: Islamizmus a západ
   tom 19-02-2008 15:18
  RE: Islamizmus a západ
   Ed 23-02-2008 15:01
  RE: Islamizmus a západ
   libertarian 19-02-2008 11:04
  RE: Islamizmus a západ
   tom 19-02-2008 15:31
  RE: Islamizmus a západ
   LIBERTARIAN 20-02-2008 8:43
  RE: Islamizmus a západ
   tom 20-02-2008 19:33
  RE: Islamizmus a západ
   jakubjost 19-02-2008 2:43
  RE: Islamizmus a západ
   tralos 19-02-2008 8:36
  RE: Islamizmus a západ
   AS 19-02-2008 17:47
  RE: Islamizmus a západ
   jakubjost 19-02-2008 17:57
  RE: Islamizmus a západ
   tralos 19-02-2008 22:23
  RE: Islamizmus a západ
   Palo Zlatoidsky 19-02-2008 20:17
  Češi sú asi samý gulag
   Dušan 20-02-2008 11:27
  RE: Češi sú asi samý gulag
   AS 20-02-2008 15:45
  RE: Češi sú asi samý gulag
   LIBERTARIAN 20-02-2008 16:06
  RE: Češi sú asi samý gulag
   Palo Z. 20-02-2008 17:58
  Čo pomohlo Vatikánu
   Dušan 21-02-2008 7:14
  RE: Islamizmus a západ
   Weissman 20-02-2008 11:46
  RE: Islamizmus a západ
   Palo Z. 20-02-2008 21:42
  RE: Islamizmus a západ
   Weissman 21-02-2008 11:26
  RE: Islamizmus a západ
   Peter Jedlicka 21-02-2008 12:49
  uroven slusna
   Maros 18-02-2008 23:31
  RE: uroven slusna
   Peter Jedlicka 21-02-2008 12:53
  Castro calls it a day
   Dano 19-02-2008 12:00
  RE: Castro calls it a day
   Firstborn 19-02-2008 13:48
  RE: Castro calls it a day
   Dano 19-02-2008 14:15
  RE: Castro calls it a day
   tom 19-02-2008 20:41
  RE: Castro calls it a day
   Danoteles 19-02-2008 20:45
  Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Frišo 20-02-2008 19:00
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   FlamesInMyBlood 20-02-2008 19:32
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Frišo 22-02-2008 17:35
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Danoteles 21-02-2008 2:16
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Firstborn 21-02-2008 9:06
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Mišo 21-02-2008 10:38
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Firstborn 21-02-2008 11:01
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Rogue Keeper 21-02-2008 11:03
  ziadne ukamenovanie dnes nebude
   Firstborn 21-02-2008 12:14
  RE: ziadne ukamenovanie dnes nebude
   jakubjost 22-02-2008 10:59
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Dušan 21-02-2008 12:29
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Frišo 22-02-2008 17:36
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Jedlicka 21-02-2008 12:57
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Frišo 22-02-2008 17:43
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Jedlicka 24-02-2008 9:37
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Mišo 21-02-2008 13:13
  RE: Padá PS na úroveň .týždňa ?
   Peter Frišo 22-02-2008 16:37
  Ospravedlnenie
   Peter Frišo 22-02-2008 17:47
  Pravica sa rozpada, ci kristalizuje?
   Maros 21-02-2008 10:44
  RE: Pravica sa rozpada, ci kristalizuje?
   Firstborn 21-02-2008 11:02
  RE: Pravica sa rozpada, ci kristalizuje?
   LIBERTARIAN 21-02-2008 14:11
  RE: Pravica sa rozpada, ci kristalizuje?
   Firstborn 21-02-2008 15:22
  RE: Pravica sa rozpada, ci kristalizuje?
   LIBERTARIAN 22-02-2008 11:50
  KDH SA ROZPADLO
   rational 21-02-2008 11:16
  Rovnica OKS
   Dušan 21-02-2008 11:28
  RE: Rovnica OKS
   LIBERTARIAN 21-02-2008 14:04
  off topic
   LIBERTARIAN 21-02-2008 12:56
  RE: off topic
   lABOREC 21-02-2008 13:56
  RE: off topic
   LIBERTARIAN 21-02-2008 14:22
  RE: off topic
   Dialnica 21-02-2008 16:00
  off topic
   LIBERTARIAN 21-02-2008 14:30
  To bol záťah !!!
   Dušan 21-02-2008 16:34
  Moj nazor na KDH
   Lukas Krivosik 22-02-2008 1:49
  Schopnosť sa predať
   Dušan 22-02-2008 6:56
  RE: Schopnosť sa predať
   LIBERTARIAN 22-02-2008 7:56
  RE: Schopnosť sa predať
   Dušan 22-02-2008 8:46
  RE: Schopnosť sa predať
   LIBERTARIAN 22-02-2008 11:47
  Do videnia v pekle!
   LIBERTARIAN 22-02-2008 8:12
  Ako dalej ! Ako ?
   LIBERTARIAN 22-02-2008 8:36
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   Mišo 22-02-2008 10:50
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   LIBERTARIAN 22-02-2008 11:37
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   LIBERTARIAN 22-02-2008 12:04
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   sv 23-02-2008 22:45
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   Palo Z. 24-02-2008 13:17
  RE: Ako dalej ! Ako ?
   LIBERTARIAN 25-02-2008 8:20
  Postreh
   sv 23-02-2008 22:52

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak