ISSN 1335-8715

29-04-2007   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Odkaz Miltona Friedmana pre Slovensko

Keď Milton Friedman v roku 1947 spoluzakladal s hŕstkou ďalších Montpélerinskú spoločnosť, zrejme ani v najodvážnejších snoch nedúfal, že sa v nasledujúcom polstoročí premení vo vnímaní verejnosti z „výstredného akademického extrémistu“ na súčasť mainstreamu. A že ho dokonca vlastný syn David raz bude kritizovať sprava.

Vzhľadom na hĺbku vedomostí chicagskeho ekonóma a rozsah jeho záujmov by sa friedmanovské témy dali uchopiť mnohými spôsobmi. Zaujímavé by bolo trebárs porovnanie jeho metodológie vedeckého bádania s metódami iných liberálnych ekonomických škôl, najmä tej rakúskej.

Závery Friedmanovej eseje o pozitívnej ekonómii (1953) označil napríklad Hans-Hermann Hoppe za „epistemologický relativizmus“. Podobné napätie medzi oboma školami existuje aj v oblasti peňazí. Zaručí zdravú menu skôr monetarizmus alebo slobodné bankovníctvo opreté o zlatý, prípadne iný komoditný štandard?

Rozbíjač antikapitalistických mýtov

Friedman je však v mnohom blízky aj Slovensku. Jeho vízia minimálneho štátu s obmedzenou vládou, ktorá prerozdeľuje maximálne 10 % HDP a garantuje najmä život, slobodu, súkromné vlastníctvo a zdravé peniaze, je elektrizujúca.

Priamo svojím životným príbehom vyvracia tento nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu mnoho antikapitalistických mýtov, ktoré stále ešte ovládajú našu verejnú debatu. Fakt, že sa narodil chudobným židovským prisťahovalcom z nám blízkej Podkarpatskej Rusi, vyvracia tézu, podľa ktorej je slobodný trh rýdzo anglosaským konceptom, ktorý je kontinentálnej Európe bytostne cudzí.

Od Misesa a von Hayeka cez Friedmana až po Michaela Novaka pôvod najdôraznejších obhajcov kapitalizmu svedčí o tom, že ekonomický liberalizmus v strednej Európe má svoje miesto.

To, že Friedman vyrastal v Rahway, v jednej z najbiednejších robotníckych oblastí New Jersey, a od smrti otca v útlom veku sa musel pretĺkať, ako vedel, vyvracia zase mýtus o „triednom záujme“ obhajcov kapitalizmu. Podľa tejto myšlienky slobodný trh zvýhodňuje bohatých a chudobní ľudia ho nikdy nemôžu obhajovať, pretože smeruje proti ich záujmom.

Opak je pravdou. Slobodná trhová ekonomika vedie k vysokej sociálnej mobilite a tá otvára príležitosti práve mladým a šikovným, ktorí sa chcú oslobodiť od okov biedneho pôvodu. Naopak, zmiešané sociálne orientované hospodárstvo je najlepšou cestou, ako v spoločnosti zabetónovať existujúce rozloženie bohatstva a sťažiť vertikálnu sociálnu mobilitu.

Klasickému liberalizmu sa často vyčíta sebecká chamtivosť. No Friedman tvrdil, že každá spoločnosť je v konečnom dôsledku založená na chamtivosti. Kapitalizmus je však jediný systém, ktorý túto prirodzenú ľudskú vlastnosť efektívne zapriaha do služieb spoločnosti. Pretože zbohatnúť v ňom môže len ten, kto poskytuje výrobky a služby svojim blížnym.

A že to tak u nás často nie je a bohatnú najmä vagabundi s politickými konexiami? Lenže Slovensko nie je „trhovou ekonomikou bez prívlastkov“, keďže vlastná ústava ho charakterizuje ako „sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo“. Mesaliancia veľkého biznisu a veľkej vlády je pre zmiešané ekonomiky typická a z dlhodobého hľadiska spravidla smrteľná.

Súdržnosť Miltonovej rodiny zamlada, ale aj krásne, 68 rokov trvajúce manželstvo s Rose Directorovou, spochybňujú démonizáciu liberálov ako egoistických voľnomyšlienkárov – teda aspoň pokiaľ ide o tých klasických. Hoci Friedman spolupracoval s tromi republikánskymi prezidentmi (Nixonom, Fordom a Reaganom), v roku 2005 kritizoval americký zahraničný intervencionizmus.

Myšlienka obmedzenej vlády v USA je podľa neho ohrozená neokonzervatívnou posadnutosťou šíriť vo svete demokraciu. „Vojna je priateľom štátu,“ povedal Friedman rok pred svojou smrťou: „v čase vojny si vláda osobuje moc a robí veci, ktoré by zvyčajne nerobila.“ Aj keď sa často tvrdí, že oheň vojny rozdúchavajú ziskuchtiví obchodníci, pravda je skôr opačná.

Slobodný medzinárodný obchod je najlepším spôsobom, ako zachovať mier. Pre malé otvorené ekonomiky, ako je Slovensko, je slobodný obchod dokonca vecou prežitia. Naopak, veľkolepé intervenčné vojny, aj keď sa prezentujú ako ťaženia za slobodu, v konečnom dôsledku slobodu obmedzujú. Poskytujú totiž vládam zámienku na dramatické zvyšovanie miery prerozdeľovania, zásahy do občianskych slobôd a v spoločnosti vytvárajú klímu kolektivizmu.

Friedman sám priznal, že jedným z jeho najškodlivejších nápadov bolo zrážanie dane z príjmu daňovníkom priebežne a to skôr, než daná suma vôbec vstúpi do ich peňaženiek. Táto technika sa ako mnoho „dočasných opatrení“ zaviedla na financovanie americkej účasti v druhej svetovej vojne a po jej skončení zostala už natrvalo. Nie nadarmo zvykol starý pán hovorievať, že „nič nie je také trvácne ako dočasný vládny program“.

Vojna proti drogám

Hoci Friedman nikdy nepochodoval na „gayparádach“ za registrované partnerstvá a jeho názory na potraty sú vo verejnosti takmer neznáme, v jednej veci vždy spôsoboval svojim konzervatívnym spojencom vrásky na čele. Bol ňou jeho postoj k drogám, pre ktoré požadoval rovnaký právny režim ako pre tabak a alkohol.

Tu sa s Friedmanom treba poctivo a kriticky vyrovnať. On a ďalší liberálni, prípadne libertariánski ekonómovia sa pri svojej analýze drogovej problematiky sústredili vždy len na ponukovú stránku. Teda ako kriminalizácia výroby, distribúcie a konzumácie drog vedú k nárastu ich cien a následne k závažnej trestnej činnosti.

Naproti tomu ich legalizácia by do biznisu prilákala serióznych obchodníkov a konkurencia by znížila ceny. Závislí od drog by už nemuseli páchať trestnú činnosť, aby si zadovážili obrovské sumy, potrebné na obstaranie látky, dnes ilegálnej. Kriminálnym kartelom, ktorých vysoké zisky vlastne garantuje štátny zákaz narkotík a jeho drakonické vynucovanie, by sa vzal vietor z plachiet...

Hoci Friedmanov ekonomický pohľad, ktorý porovnáva následky vojny proti drogám s dôsledkami prohibície (1920 – 1933), je v zásade správny, netreba ignorovať ani dopytovú stránku trhu. Kto sú ľudia, čo berú drogy a prečo ich berú? Nejde len o občasné psychické uvoľnenie. Karol Marx raz vyhlásil, že „náboženstvo je ópium ľudstva“. No aby bol jeho výrok pravdivý, musel by sa čítať odzadu – ópium nastúpi tam, kde sa vytratí náboženstvo.

Drogy sú často náhradou za stratený zmysel života. Drogová závislosť vstúpila do vákua, v ktorom ľudskú myseľ zanechal rozklad vieroučných právd o živote. Drogy rozleptávajú vedomie, vedú nielen k fyzickým, ale aj psychickým škodám a oslabujú vôľu i činorodosť.

Tam, kde nám náboženská viera káže poctivo pretvárať svet okolo seba a byť „soľou zeme“, tam drogy ponúkajú záhaľčivú letargiu. Vo svete, v ktorom „dobrý pocit“ človek získa vpichnutím injekcie alebo vyfajčením jointu, odpadá motivácia hľadať zadosťučinenie v zdolaní kopca, úspešnom zakončení nejakého projektu alebo v naplnených medziľudských vzťahoch.

Friedman túto dopytovú stránku odbavuje banálnym tvrdením, že nikomu by sa nemalo brániť v zničení si života prostredníctvom užívania drog. S tým sa nedá súhlasiť a jednostranná liberalizácia ponuky, bez vytvorenia adekvátneho stimulu na zodpovedné správanie sa na strane dopytu, by mohla našu civilizáciu doviesť do katastrofy.

Pritom trhové riešenie existuje aj tu. Spočíva v kompletnom odštátnení zdravotnej starostlivosti, najmä v premene zdravotného poistenia z dane na normálne komerčné poistné. V plne odštátnenom zdravotníctve by súkromné zdravotné poisťovne zohľadňovali pri stanovovaní výšky individuálneho poistného aj životný štýl poistenca. Príslušné testovacie postupy sú dnes už k dispozícií. Ľudia s rizikovým životným štýlom, prípadne konzumenti rôznych nezdravých a návykových látok, by jednoducho museli platiť viac.

Takéto súkromné iniciatívy by boli určite efektívnejšie vo vynucovaní zdravého životného štýlu ako dnešné štátne protifajčiarske programy alebo vládne smernice o zdravej výžive či zákazy narkotík. Ľudia by museli porovnať úžitok z konzumácie škodlivých a návykových látok s výškou individualizovaného poistného. A spoločnosť by nemusela solidárne niesť finančné bremeno, ktoré vzniká nezdravým spôsobom života niektorých jej jednotlivcov.

Friedland

Rovná daň, vzdelávacie poukazy, profesionálna armáda a negatívna daň z príjmu v podobe Sulíkovho návrhu odvodového bonusu. To sú všetko témy, na ktorých popularizácii sa za svojho života podpísal Milton Friedman. Slovensko by však muselo zoškrtať verejné výdavky aspoň o polovicu, aby sa priblížilo aspoň k Hongkongu, a ten tiež prerozdeľuje dvakrát toľko, ako považoval chicagsky ekonóm za zdravé.

Čo sa týka konkrétnych návrhov, k postupnému zníženiu roly štátu by mohol dopomôcť napríklad Friedmanov návrh zaviesť deň daňovej slobody ako štátny sviatok. Keďže dní pracovného pokoja má Slovensko viac, než je európsky priemer, zavedenie ďalšieho by sa dalo vykompenzovať zrušením 1. mája.

V našej krajine bol tento sviatok za uplynulého režimu úplne zdiskreditovaný, navyše dnes ho využívajú na politické zhromaždenia najmä antiglobalisti a mimoparlamentná komunistická strana. Okrem toho, čo je lepšie, ako osláviť „sviatok práce“ prácou?

Deň daňovej slobody je pohyblivý dátum, ktorý závisí od celkovej miery prerozdeľovania, čiže pokojne môže spadať aj na 1. máj, to by sa však primerane museli znížiť dane a odvody. Ustanovenie dňa daňovej slobody ako štátneho sviatku by ľuďom veľmi názorne signalizovalo, koľko si štát od nich v skutočnosti berie a ako sa tento vzťah z roka na rok vyvíja.

Milton Friedman však nie je len studnicou novátorských nápadov, ale aj zdrojom odpovede na otázku, ktorá od posledných parlamentných volieb trápi každého slobodomyseľného Slováka: čo je v neporiadku s naším národom? Ako je možné, že národno- socialistická ľavica u nás tak boduje a s každým novým prešľapom a novým útokom na slobodu má viac a viac priaznivcov? Kde sa v takmer dvoch tretinách voličov beria toľká nedôvera a nepochopenie voči trhu či osobnej zodpovednosti?

Friedman dáva odpoveď: „História nás presviedča, že kapitalizmus je nutnou podmienkou pre politickú slobodu.“ Je to lekcia z britského Hongkongu, Pinochetovho Čile i z Číny Teng Hsiao-pchinga, ktorú upresňuje Friedmanov spolubojovník Friedrich August von Hayek: „Je možné mať ekonomickú slobodu bez politickej slobody, ale nemožno mať politickú slobodu bez ekonomickej slobody.“

A je to zároveň lekcia našej vlastnej európskej minulosti medzi 17. a 19. storočím. Najskôr absolutistickí panovníci rušili vnútorné clá a zjednocovali miery, snažiac sa vytvoriť jednotné národné trhy, a neskôr sa s rozvojom kapitalizmu vyvinula z kupcov a mešťanov nová spoločenská vrstva, ktorá si od kráľa a šľachty začala pýtať podiel na moci.

U nás však povedomie verejnosti už desaťročia formuje dubčekovský oxymoron „demokratický socializmus“. Ľavica a s ňou veľa ľudí považuje za samozrejmé, že trh ohrozuje demokraciu a tá by ho preto mala výrazne regulovať. Nechápu, že aj trhový podiel firmy je výsledkom „demokracie trhu“ v podobe spotrebiteľov, hlasujúcich vlastnými peniazmi za výrobky a služby tej-ktorej spoločnosti.

Nechápu, že ekonomická sloboda demokraciu neohrozuje, ale naopak, je jej nevyhnutným predpokladom. Nechápal to ani Gorbačov, keď najskôr spustil glasnosť (uvoľnenie politických pomerov) a až potom perestrojku (hospodársku prestavbu). Číňania to urobili naopak a urobili to rozumne. Demokracia je vládou liberálnej strednej vrstvy. Kde takáto vrstva chýba, politické strany sa stávajú fanklubmi demagogických politikov, prípadne len nálepkami pre vzájomne znepriatelené etnické skupiny.

Problémom Slovenska je, že politická liberalizácia v podobe slobodných volieb sa konala už v roku 1990, kým ekonomická reforma sa spustila až o rok neskôr. Samozrejme, dá sa diskutovať, či sa to dalo za daných okolností urobiť inak. No práve tu je zakopaný pes pretrvávajúcej vysokej podpory nacionalistov a socialistov u nás.

Na Slovensku sa „buržoázia“ v čase prechodu na demokratické zriadenie jednoducho nestihla dotvoriť, a tak si ešte pár rokov budeme musieť počkať, kým sa u nás skončí aj najvyššie štádium komunizmu – teda postkomunizmus.

V Singapure, politickej diktatúre so slobodnou ekonomikou, sa nachádza stĺp na betónovom kvádri, ktorý má znázorňovať pamätník slobodného obchodu. Slovensko, ak sa v nasledujúcich rokoch príliš neodkloní od nastúpeného kurzu, má určitú šancu stať sa živým a fungujúcim pomníkom kapitalizmu. Zo Slovenska sa môže stať Friedland. V tomto kontexte môžeme čas Friedmanovho odchodu, v predvečer nášho 17. novembra, skutočne vnímať ako symbolický.

Lukáš Krivošík
Tento text vyhral 1. miesto v súťaži Študentská esej 2006, zorganizovanej Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika

  Vynikajuce casovanie
   Zolo 29-04-2007 13:31
  RE: Vynikajuce casovanie
   Lukas Krivosik 29-04-2007 14:25
  RE: Vynikajuce casovanie
   Czechtek 29-04-2007 17:44
  RE: Vynikajuce casovanie
   Lukas Krivosik 29-04-2007 19:27
  RE: Vynikajuce casovanie
   Braňo 29-04-2007 20:25
  RE: Vynikajuce casovanie
   Lukas Krivosik 29-04-2007 23:04
  RE: Vynikajuce casovanie
   Braňo 30-04-2007 15:52
  RE: Vynikajuce casovanie
   Czechtek 30-04-2007 23:29
  RE: Vynikajuce casovanie
   Braňo 01-05-2007 12:43
  RE: Vynikajuce casovanie
   LIBERTARIAN 02-05-2007 8:54
  RE: Vynikajuce casovanie
   Czechtek 02-05-2007 14:06
  RE: Vynikajuce casovanie
   D 14-05-2007 23:07
  RE: Vynikajuce casovanie
   Zolo 30-04-2007 21:23
  RE: Vynikajuce casovanie
   tom 29-04-2007 20:20
  RE: Vynikajuce casovanie
   Braňo 29-04-2007 21:38
  Trend is your frend
   forex 29-04-2007 22:53
  RE: Trend is your frend
   Braňo 30-04-2007 15:47
  RE: Trend is your frend
   AS 30-04-2007 19:18
  RE: Trend is your frend
   Braňo 01-05-2007 14:06
  RE: Trend is your frend
   Zolo 01-05-2007 14:14
  RE: Trend is your frend
   Braňo 01-05-2007 14:31
  RE: Trend is your frend
   AS 01-05-2007 21:03
  RE: Trend is your frend
   Braňo 02-05-2007 17:28
  RE: Vynikajuce casovanie
   tom 01-05-2007 20:06
  RE: Vynikajuce casovanie
   Braňo 03-05-2007 12:10
  Fasista Lukas Krivosik
   KarlMarx 29-04-2007 14:33
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 29-04-2007 14:40
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   KarlMarx 29-04-2007 14:50
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 29-04-2007 15:03
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   ja 29-04-2007 15:54
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 29-04-2007 19:36
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   KarlMarx 29-04-2007 22:44
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 29-04-2007 23:08
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   GB 29-04-2007 23:13
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   LIBERTARIAN 02-05-2007 9:36
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   D 14-05-2007 23:33
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   D 14-05-2007 23:34
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   bebe 30-04-2007 11:27
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 30-04-2007 12:27
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   tralos 30-04-2007 22:10
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 30-04-2007 23:44
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   bebe 02-05-2007 9:39
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Lukas Krivosik 02-05-2007 15:14
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   bebe 02-05-2007 23:00
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   LIBERTARIAN 03-05-2007 11:13
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Zolo 03-05-2007 14:31
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   D 14-05-2007 23:42
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   Czechtek 29-04-2007 18:01
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   D 14-05-2007 23:10
  RE: Fasista Lukas Krivosik
   salinass 21-05-2007 23:53
  Neuveritelne kecy o drogach...
   ja 29-04-2007 15:40
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Lukas Krivosik 29-04-2007 17:26
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   msarkozy 29-04-2007 18:28
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Lukas Krivosik 29-04-2007 19:49
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Czechtek 29-04-2007 20:30
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Lukas Krivosik 29-04-2007 23:11
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Czechtek 29-04-2007 23:59
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   msarkozy 29-04-2007 20:33
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   tomas cunik 30-04-2007 0:43
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Czechtek 29-04-2007 18:35
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   tomas cunik 30-04-2007 0:46
  RE: UVERITELNE Czechtek kecy o drogach...
   brasil 30-04-2007 23:42
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   bebe 30-04-2007 11:06
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   D 14-05-2007 23:28
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   brasil 17-05-2007 21:18
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   D 22-05-2007 20:03
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   brasil 22-05-2007 20:40
  RE: Neuveritelne kecy o drogach...
   Altostratus 29-04-2007 17:28
  Krivosikovi
   Viditelna ruka trhu 29-04-2007 23:42
  Optimizmus
   Dušan 30-04-2007 7:10
  RE: Optimizmus
   Czechtek 30-04-2007 20:20
  RE: Optimizmus
   Dušan 30-04-2007 22:32
  Doplnenie
   Palo Zlatoidsky 30-04-2007 19:36
  RE: Doplnenie
   tralos 30-04-2007 21:54
  RE: Doplnenie
   Czechtek 30-04-2007 22:29
  RE: Doplnenie
   Lukas Krivosik 30-04-2007 23:47
  RE: Doplnenie
   Palo Zlatoidsky 01-05-2007 8:45
  RE: Doplnenie
   Zolo 01-05-2007 14:19
  RE: Doplnenie
   tralos 01-05-2007 8:04
  RE: Doplnenie
   Palo Zlatoidsky 01-05-2007 8:51
  RE: Doplnenie
   tralos 01-05-2007 9:00
  RE: Doplnenie
   Jan Gonda 01-05-2007 12:47
  RE: Doplnenie 2x
   Jan Gonda 01-05-2007 14:27
  RE: Doplnenie 2x
   tralos 01-05-2007 20:54
  RE: Doplnenie 2x
   Jan Gonda 02-05-2007 13:05
  RE: Doplnenie 2x
   tralos 02-05-2007 19:40
  RE: Doplnenie 2x
   Jan Gonda 02-05-2007 21:08
  RE: Doplnenie
   msarkozy 01-05-2007 12:50
  RE: Doplnenie
   msarkozy 01-05-2007 13:26
  RE: Doplnenie
   tralos 01-05-2007 21:09
  RE: Doplnenie
   msarkozy 01-05-2007 21:31
  RE: Doplnenie
   tralos 01-05-2007 22:12
  RE: Doplnenie
   msarkozy 01-05-2007 22:26
  RE: Doplnenie
   Zolo 01-05-2007 22:55
  RE: Doplnenie
   msarkozy 01-05-2007 23:34
  Verejnost a intelektuali
   Firstborn 01-05-2007 23:27
  RE: Doplnenie
   tralos 02-05-2007 19:47
  RE: Doplnenie
   msarkozy 02-05-2007 20:24
  RE: Doplnenie
   tralos 02-05-2007 20:42
  RE: Doplnenie
   msarkozy 02-05-2007 20:27
  RE: Doplnenie
   tralos 02-05-2007 20:45
  RE: Doplnenie
   msarkozy 02-05-2007 21:28
  RE: Doplnenie
   tralos 02-05-2007 21:41
  RE: Doplnenie
   msarkozy 02-05-2007 22:43
  RE: Doplnenie
   tralos 03-05-2007 8:24
  RE: Doplnenie
   msarkozy 03-05-2007 8:54
  RE: Doplnenie
   LIBERTARIAN 03-05-2007 10:26
  to libertarian
   tralos 03-05-2007 14:38
  To sarkozy
   tralos 03-05-2007 14:36
  RE: To sarkozy
   msarkozy 03-05-2007 14:46
  RE: To sarkozy
   tralos 03-05-2007 15:06
  RE: Doplnenie
   Firstborn 01-05-2007 23:21
  RE: Doplnenie
   Zolo 02-05-2007 15:36
  off topics
   Palo Zlatoidsky 30-04-2007 19:52
  RE: off topics
   Czechtek 30-04-2007 20:24
  RE: off topics
   Palo Zlatoidsky 01-05-2007 8:40
  „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   LIBERTARIAN 02-05-2007 8:48
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   msarkozy 02-05-2007 9:50
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   LIBERTARIAN 03-05-2007 15:32
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   Lukas Krivosik 04-05-2007 16:48
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   msarkozy 04-05-2007 17:56
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   Lukas Krivosik 04-05-2007 20:56
  RE: „demokratický socializmus“ NIE JE oxymoron
   D 14-05-2007 23:37
  .
   malcolm 04-05-2007 14:16
  RE: .
   Katyk 04-05-2007 20:18
  RE: .
   malcolm 05-05-2007 22:02
  K diskusii o intelektuálnej korupcii
   msarkozy 05-05-2007 12:50
  RE: K diskusii o intelektuálnej korupcii
   malcolm 06-05-2007 14:31
  RE: K diskusii o intelektuálnej korupcii
   msarkozy 06-05-2007 17:17
  RE: K diskusii o intelektuálnej korupcii
   malcolm 08-05-2007 9:32
  toto by si mala precitat Pietruchova
   Firstborn 06-05-2007 16:50
  RE: toto by si mala precitat Pietruchova
   Lukas Krivosik 06-05-2007 17:47
  RE: toto by si mala precitat Pietruchova
   malcolm 08-05-2007 10:00
  RE: toto by si mala precitat Pietruchova
   LIBERTARIAN 09-05-2007 8:10
  RE: toto by si mala precitat Pietruchova
   malcolm 09-05-2007 14:50
  Sarko rules
   Firstborn 06-05-2007 21:22
  RE: Sarko rules
   Zolo 07-05-2007 15:01
  RE: Sarko rules
   Firstborn 07-05-2007 17:45
  joint
   jednokto 10-05-2007 14:40
  RE: joint
   brasil 10-05-2007 23:47
  kecy...
   malcolm 11-05-2007 13:43
  liberali a prave spektrum
   Slavo 14-05-2007 13:01
  RE: liberali a prave spektrum
   LIBERTARIAN 14-05-2007 16:02
  RE: liberali a prave spektrum
   D 14-05-2007 23:16

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak