ISSN 1335-8715

30-03-2007   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Prečo má škola študentov v paži?

Ktorý študent vysokej školy to nezažil aspoň raz? Náladových vyučujúcich, ktorí počas konzultácií nie sú k dispozícii. Neochotné, malicherné a často aj nekompetentné ženy na študijnom oddelení. Dokonca aj ufrflané upratovačky majú pocit, že sú v škole dôležitejšími osobami než študenti! Naše vzdelávacie inštitúcie, od základných, cez stredné, až po vysoké školy sa často správajú, ako keby tu ich študenti boli pre ne a nie naopak. Ak sa aj táto mentalita mení k lepšiemu, tak len veľmi pozvoľne.

Dva pohľady na podstatu školstva

Z čoho pramení tento prístup? Je to akýsi vrchnostenský princíp, zdedený ešte z Rakúsko-Uhorska? Alebo dedičstvo socializmu? Ja tragédiou, keď vysoko vzdelaní pedagógovia nechápu skutočnú podstatu školy a najmä charakter vzťahu medzi učiteľom a žiakom. O čo ide, som pochopil nedávno na jednom seminári na vlastnej univerzite. Spolužiak nevedel odpovedať na otázku, a tak sa ho vyučujúca spýtala: „Kolega, prečo ste neboli na prednáške?“ Chalan odvetil: „Veď prednášky sú nepovinné a ja popri škole pracujem, nemám čas na ne chodiť.“ Prednášky sú naozaj na rozdiel od seminárov nepovinné a profesori vedia, že sú navštevované len veľmi riedko. Sami to berú športovo. Navyše prednášky ani často neponúkajú nijakú mimoriadnu pridanú hodnotu a skúška sa dá zvládnuť s nimi i bez nich. Vyučujúca sa zamyslela a potom študentovi povedala, snáď apelujúc na jeho svedomie: „Ale kolega, kým ste študentom, táto škola má byť vaším hlavným pracovným úväzkom.“

Tá posledná veta ukázala, ako docentka zmýšľa o charaktere vzťahov v trojuholníku škola – učiteľ – študent. V jej hlave je predstava, že škola je ekvivalent zamestnania, študent je zamestnanec a učiteľ je niečo ako predák, ktorý zamestnanca (študenta) bezprostredne diriguje. Práve z tohto mylného chápania vyviera mentalita „študenti sú tu pre školu, nie škola pre nich“. Keďže škola je vlastne „zamestnávateľom“, môže sa k študentovi (a platí to na všetkých stupňoch) správať tým nedôstojným spôsobom, s ktorým máme každý svoje skúsenosti, hoci všetci ním nejako preplávame a dlhé roky po ukončení formálneho vzdelania už spomíname len na internátne lásky a študentské pitky.

O čom je školstvo v skutočnosti

Aký je pravý charakter vzťahov medzi študentom, učiteľom a školou, o ktorý by sme sa mali usilovať, ak raz chceme mať školstvo na úrovni? Podľa mňa je to vzťah zákazníka a poskytovateľa služby! Mladí primitívni revolucionári, čo po námestiach pred rokom vykrikovali, že „Vzdelanie nie je na predaj“ a „Vzdelanie nie je tovar“, so mnou možno nebudú súhlasiť. Oni sa zrejme radšej uspokoja s dehonestujúcim vrchnostenským prístupom a štandardizovaným nekvalitným vzdelaním, nepodliehajúcim nijakým zmenám.

odič a študent sú zákazníci, vzdelanie je služba a škola jej poskytovateľ! Toto je jediná konštruktívna interpretácia vzťahu študent – škola – učiteľ. Dnes sa mylne domnievame, že vzdelanie je tzv. verejný statok. Ako to však s väčšinou „verejných statkov“ býva, aj v tomto prípade ide o znárodnený trhový statok, ktorý dlho bol a opäť by mohol byť bez problémov ponúkaný komerčne, na úplne deregulovanom trhu. Rodičia si kedysi najímali učiteľa pre svoje dieťa, alebo ho priamo poslali do školy podľa svojho výberu. A za vzdelanie pre svoje deti platili. Výskumy z Veľkej Británie 19. storočia, ale aj zo západu Spojených štátov ukazujú, že i chudobní ľudia mali odložené skromné prostriedky, ktoré stačili, aby sa ich dieťa mohlo vzdelávať v niektorej zo širokého spektra neštátnych vzdelávacích inštitúcií.

Trend znárodňovania a štandardizácie školstva pod kuratelou štátu sa započal pred dvesto rokmi v Prusku za Friedricha Veľkého. To však na podstate vzťahu zákazník – predajca nič nemení. Dnes si proste vzdelanie neplatíme priamo, ale cez zaplatené dane. Štátne školstvo síce tento vzťah zastiera, no nenahradzuje ho. Ak priznáme rodičom a ich deťom štatút zákazníka a škole a učiteľom štatút poskytovateľa služby, hneď sa zmení naša perspektíva. Keď prídeme do drogérie, očakávame od predavačov kvalitný tovar a prístup na úrovni. Predavačka v drogérii sa neodúva a netvári sa, že zákazníci sú tu kvôli nej. Vie, že je to naopak a ak chce prežiť, musí sa obracať. Konkurencia a pestrosť ponuky tlačí ceny dole a kvalitu hore. Prečo by také niečo nemohlo nastať aj v prípade vzdelávania? Bráni tomu etatistický charakter nášho školstva. Ako hovorí Robert Kiyosaki: „Školstvo je jediný biznis na svete, ktorý za svoje zlyhania viní svojich zákazníkov.“

Odluka školy od štátu

Školstvo má dnes veľa problémov a aj najradikálnejšie riešenia, ponúkané našimi politikmi, sú nedostatočné. Zavedenie školného na verejných univerzitách nie je bez ich privatizácie systémovým riešením. Takisto návrh kurikulárnej reformy, vypracovanej Martinom Froncom v spolupráci s Konzervatívnym inštitútom, je síce krok správnym smerom, ale opäť nie dostatočný.

Môže to znieť radikálne, ale riešením by bola dôsledná odluka školy od štátu. Teda postupná privatizácia, deregulácia a liberalizácia školstva. Od základných, cez stredné, až po vysoké školy. Povinná školská dochádzka, štátny pedagogický ústav, školská inšpekcia, akreditačná komisia a vlastne celý štátny dozor nad vzdelávaním by mal byť zrušený! Vzdelanie by sa opäť stalo trhovým a nie „verejným“ statkom. Vznikla by široká, dnes nepredstaviteľná ponuka vzdelávacích produktov a služieb. Konkurencia by znižovala ich ceny a zvyšovala ich kvalitu.

Keď sa povie „odluka školy od štátu“, väčšine hneď napadne mnoho námietok: nebudú potom všetci nevzdelaní? Čo s Rómami, keď sa zruší povinná školská dochádzka? Keď sa štát vzdá kontroly nad tým, čo sa učí, nezačnú ako huby po daždi vznikať školy extrémistov, školy, ktoré nič nenaučia, alebo, naopak, školy učiace nezmysly? Čo s najchudobnejšími, čo si súkromné školy nebudú môcť dovoliť? Kto bude kontrolovať kvalifikáciu absolventov? A tak ďalej.

Väčšina z protiargumentov sa však po bližšom preskúmaní ukáže ako bezpredmetná. O tom, ako by mohlo vyzerať vzdelávanie po jeho odštátnení, bolo uverejnených niekoľko článkov. Reagujú na možné protiargumenty a problémy. V prípade hlbšieho záujmu ide o nasledujúce texty:

Matúš Pošvanc: Odštátnenie školstva I., Pohľad libertariána (komplexný náhľad na problematiku, ekonomické súvislosti a vyrovnanie sa s možnými protiargumentmi)

Lukáš Krivošík: Odštátnenie školstva II., Pohľad podnikateľa (výskumy niekoľkých druhov inteligencie, psychológia vzdelávania a ako štátne školstvo produkuje sociálne rozdiely a zabíja v žiakoch talent, tvorivosť i podnikavosť)

Peter Frišo: Odštátnenie školstva III., Pohľad konzervatívca (argumenty v prospech odluky školy od štátu z pohľadu konzervativizmu a katolíckej vierouky)

Lukáš Krivošík: Odštátnené školstvo – utópia? (ako by sa prax so školskými kupónmi mohla modifikovať v prípade zrušenia ministerstva školstva a odštátnenia vzdelávania)

Harry Browne: Osloboďme školy! (ako by dnes vyzeral počítačový priemysel, keby jeho riadenie už v zárodku prebral štát a ako by mohlo, naopak, fungovať vzdelávanie, keby sa ponechalo voľnému trhu)

Daniel Valent: Štátne školstvo je nemorálne a treba ho zrušiť (morálny argument proti štátnemu školstvu so zaujímavou diskusiou pod článkom)

Ján Gonda: Za slobodné vzdelanie! Mýtus 1. (Je vzdelanie niečo ako ľudské právo? Naozaj ho štát zriadil z nezištných dôvodov?)

Ján Gonda: Za slobodné vzdelanie! Mýtus 2. (mýtus o vzdelaní ako o podfinancovanom verejnom statku)

V skutočnosti by dôsledky kompletne odštátneného školstva boli nielen iné, ale presne opačné, než nám nahovára socialistický stereotyp: bolo by dosť lacného vzdelania aj pre chudobných, navyše kvalitnejšieho než dnes; celková vzdelanostná úroveň by nepoklesla, ale, naopak, stúpla; existovali by vzdelávacie produkty, šité na mieru atď. Navyše hlúpi a neprispôsobiví žiaci i ľudia s konformným, pasívnym myslením a zamestnaneckou mentalitou, sú do veľkej miery produktom unifikovaného štátneho vzdelávania. Tým pádom je práve štátne školstvo zodpovedné za väčšinu sociálnych rozdielov.

Mám právo kritizovať?

Na tomto mieste si čitateľ môže položiť otázku: čo som dokázal, že si dovoľujem písať o problematike školstva? Kde beriem tú bezočivosť súdiť učiteľov, keď sám učiteľom nie som a ani neštudujem na Pedagogickej fakulte?! Toto sú totiž často práve argumenty učiteľov, ktorí sa domnievajú, že len oni môžu hovoriť, čo v školstve nie je v poriadku a ako to riešiť. Žiaľ, riešenia učiteľov sú veľmi nudné, zväčša sa totiž začínajú aj končia pri požiadavke naliať do školstva viac peňazí z verejných zdrojov.

Som za odluku školy od štátu a túto požiadavku vznášam, aj keď nie som učiteľ. Vznášam ju však z titulu niekoho, kto je už sedemnásť rokov zákazníkom štátneho vzdelávacieho systému. Žiaľ, už roky som nútený nakupovať štandardizované vzdelanie od jedného monopolného výrobcu. A nepáči sa mi, že tá žena za pultom (podobnosť pomerov v školstve so socialistickým televíznym seriálom nie je náhodná) mi poskytuje nekvalitné služby a ešte za svoje zlyhanie viní mňa, jej zákazníka.

Lukáš Krivošík

http://www.station.sk

  Škola = služba - klient ?
   Marian 30-03-2007 20:16
  RE: Škola = služba - klient ?
   Lukas Krivosik 30-03-2007 20:28
  RE: Škola = služba - klient ?
   Libor Duchoslav 03-04-2007 11:21
  clovece, utopicky socializmus
   Igor 23-04-2007 10:09
  Odluka - super vec
   Dušan 30-03-2007 22:13
  RE: Odluka - super vec
   Lukas Krivosik 30-03-2007 22:23
  RE: Odluka - super vec
   marian 20-04-2007 19:31
  Modry Pionier,
   Igor 23-04-2007 10:22
  dolezite teti zo studijneho
   tralos 30-03-2007 23:46
  RE: dolezite teti zo studijneho
   Lukas Krivosik 31-03-2007 0:07
  RE: dolezite teti zo studijneho
   tralos 31-03-2007 0:34
  RE: dolezite teti zo studijneho
   jednokto 03-04-2007 13:36
  Vztah a povinnost
   PseudoMeyer 31-03-2007 1:39
  RE: Vztah a povinnost
   Dušan 31-03-2007 6:42
  RE: Vztah a povinnost
   AS 31-03-2007 13:45
  RE: Vztah a povinnost
   Dušan 31-03-2007 19:03
  Zivoty druhych
   Lukas Krivosik 31-03-2007 22:22
  RE: Zivoty druhych
   msarkozy 01-04-2007 12:01
  RE: Zivoty druhych
   Firstborn 01-04-2007 12:33
  RE: Zivoty druhych
   msarkozy 01-04-2007 14:23
  RE: Zivoty druhych
   Lukas Krivosik 01-04-2007 12:57
  RE: Zivoty druhych
   Firstborn 01-04-2007 19:31
  RE: Zivoty druhych
   Lukas Krivosik 01-04-2007 19:38
  RE: Zivoty druhych
   tralos 01-04-2007 19:41
  RE: Zivoty druhych
   msarkozy 01-04-2007 21:39
  RE: Zivoty druhych
   msarkozy 01-04-2007 21:45
  RE: Zivoty druhych
   Daniel Valent 01-04-2007 21:49
  RE: Zivoty druhych
   msarkozy 01-04-2007 22:58
  RE: Zivoty druhych
   LIBERTARIAN 02-04-2007 10:56
  RE: Zivoty druhych
   Czechtek 02-04-2007 20:11
  RE: Zivoty druhych
   LIBERTARIAN 03-04-2007 7:34
  RE: Zivoty druhych
   Czechtek 03-04-2007 11:14
  RE: Zivoty druhych
   tomas cunik 04-04-2007 2:30
  RE: Zivoty druhych
   Daniel Valent 01-04-2007 21:43
  RE: Zivoty druhych
   tralos 01-04-2007 21:57
  Nemecko a Koran
   Firstborn 02-04-2007 9:33
  Preco ma skola studentov v paži
   LIBERTARIAN 02-04-2007 10:39
  RE: Preco ma skola studentov v paži
   etatista 07-04-2007 21:44
  Myslim, ze Vam by bolo najlepsie v Afganistane.
   Igor 23-04-2007 10:13
  Existuje u nas riesenie?
   Peter Spáč 02-04-2007 12:59
  Privatizovať, privatizovať, privatizovať.
   Alexios I. 02-04-2007 13:10
  RE: Privatizovať, privatizovať, privatizovať.
   LIBERTARIAN 02-04-2007 13:19
  RE: Privatizovať, privatizovať, privatizovať.
   Dušan 02-04-2007 13:52
  RE: Privatizovať, privatizovať, privatizovať.
   Alexios I. 02-04-2007 14:22
  Ako začať
   Dušan 02-04-2007 19:39
  RE: Ako začať
   Miro 03-04-2007 10:55
  RE: Ako začať
   LIBERTARIAN 03-04-2007 14:23
  RE: Ako začať
   Miro 03-04-2007 14:55
  RE: Ako začať
   tomas cunik 03-04-2007 15:25
  ?
   Braňo 02-04-2007 13:44
  RE: ?
   Lukas Krivosik 02-04-2007 14:27
  3 x hurá
   Dušan 02-04-2007 19:47
  Nie celkom suhlasim
   Stano Marosz 02-04-2007 18:30
  RE: Nie celkom suhlasim
   AS 02-04-2007 20:31
  RE: Nie celkom suhlasim
   Stano Marosz 03-04-2007 16:34
  RE: Nie celkom suhlasim
   AS 03-04-2007 18:52
  RE: Nie celkom suhlasim
   root2 09-04-2007 23:03
  Suhlasim so Stanom
   Palo Zlatoidsky 02-04-2007 20:39
  reklamacia
   martin 02-04-2007 22:18
  RE: reklamacia
   Dušan 03-04-2007 7:12
  Novinarske ceny
   Peter 02-04-2007 22:32
  Čierna a biela
   Hugo 03-04-2007 8:35
  RE: Čierna a biela
   Libor Duchoslav 03-04-2007 11:16
  RE: Čierna a biela
   Lukas Krivosik 03-04-2007 15:12
  RE: Čierna a biela
   tomas cunik 03-04-2007 15:29
  Vecnejšie
   Hugo 03-04-2007 22:04
  RE: Vecnejšie
   Lukas Krivosik 04-04-2007 8:57
  RE: Vecnejšie
   tomas cunik 04-04-2007 10:05
  RE: Vecnejšie
   Libor Duchoslav 04-04-2007 10:58
  Porovnávanie
   Hugo 04-04-2007 19:55
  Nový problém - SMK
   Dušan 03-04-2007 12:50
  RE: Nový problém - SMK
   Lukas Krivosik 03-04-2007 15:14
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 03-04-2007 15:38
  RE: Nový problém - SMK
   Lukas Krivosik 03-04-2007 15:48
  RE: Nový problém - SMK
   Czechtek 04-04-2007 0:53
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 7:56
  RE: Nový problém - SMK
   Lukas Krivosik 04-04-2007 9:06
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 13:13
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 03-04-2007 15:20
  RE: Nový problém - SMK
   Lukas Krivosik 03-04-2007 15:27
  RE: Nový problém - SMK
   tomas cunik 03-04-2007 15:35
  RE: Nový problém - SMK
   Lukas Krivosik 03-04-2007 15:45
  RE: Nový problém - SMK
   tomas cunik 03-04-2007 16:11
  RE: Nový problém - SMK
   Czechtek 04-04-2007 0:03
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 8:04
  RE: Nový problém - SMK
   Czechtek 03-04-2007 23:58
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 8:08
  RE: Nový problém - SMK
   tomas cunik 04-04-2007 10:08
  RE: Nový problém - SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 8:27
  SMK
   msarkozy 03-04-2007 16:11
  RE: SMK
   tralos 03-04-2007 23:09
  RE: SMK
   Czechtek 04-04-2007 0:27
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 8:43
  RE: SMK
   tomas cunik 04-04-2007 10:12
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 10:27
  RE: SMK
   Czechtek 04-04-2007 11:03
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 11:27
  RE: SMK
   tomas cunik 04-04-2007 12:27
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 12:47
  RE: SMK
   Czechtek 04-04-2007 13:50
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 14:05
  to libertarian
   tralos 04-04-2007 14:16
  RE: to libertarian
   LIBERTARIAN 04-04-2007 14:31
  RE: to libertarian
   tralos 04-04-2007 14:39
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 14:05
  RE: SMK
   Czechtek 04-04-2007 16:06
  RE: SMK
   tralos 04-04-2007 16:22
  RE: SMK
   Czechtek 04-04-2007 20:04
  RE: SMK
   Jan Gonda 04-04-2007 15:00
  RE: SMK
   Jan Gonda 04-04-2007 15:14
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 05-04-2007 8:14
  RE: SMK
   Jan Gonda 05-04-2007 19:13
  RE: SMK
   Jan Gonda 05-04-2007 19:17
  to gonda
   tralos 04-04-2007 15:54
  RE: to gonda, doplnenie
   tralos 04-04-2007 16:02
  RE: to gonda, doplnenie
   Jan Gonda 04-04-2007 17:30
  RE: to gonda, doplnenie
   batman 04-04-2007 23:46
  RE: to gonda
   Jan Gonda 04-04-2007 17:46
  RE: SMK
   msarkozy 04-04-2007 11:20
  RE: SMK
   tomas cunik 04-04-2007 12:29
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 8:19
  RE: SMK
   msarkozy 04-04-2007 11:51
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 13:26
  RE: SMK
   msarkozy 04-04-2007 14:46
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 04-04-2007 15:00
  RE: SMK
   msarkozy 04-04-2007 15:03
  RE: SMK
   LIBERTARIAN 05-04-2007 7:50
  Diskusia o skolstve
   Firstborn 03-04-2007 21:17
  Prečo má škola študentov fpiči?
   Loyd Banks 05-04-2007 18:43
  konz-libertarian
   tralos 06-04-2007 8:57
  RE: konz-libertarian
   Jan Gonda 06-04-2007 10:13
  RE: konz-libertarian
   Daniel Valent 06-04-2007 21:28
  RE: konz-libertarian
   Daniel Valent 06-04-2007 21:29
  RE: konz-libertarian
   LIBERTARIAN 10-04-2007 14:57
  RE: konz-libertarian
   LIBERTARIAN 10-04-2007 15:18
  RE: konz-libertarian
   LIBERTARIAN 10-04-2007 15:30
  somalsko
   tralos 10-04-2007 0:22
  RE: somalsko
   Lukas Krivosik 10-04-2007 11:39
  RE: somalsko
   tralos 10-04-2007 13:46
  RE: somalsko
   LIBERTARIAN 10-04-2007 15:37
  Mám právo kritizovať autora?
   Sergej 19-04-2007 7:18
  k bodu 3:
   Igor 23-04-2007 10:03
  k bodu 1.
   Igor 23-04-2007 10:07
  RE: Mám právo kritizovať autora?
   Georg 23-04-2007 14:27
  RE: Mám právo kritizovať autora?
   Sergej 02-05-2007 9:15
  najlepsia odpoved na tie fasisticko-sionisticke nezmysly
   Igor 23-04-2007 9:58
  RE: najlepsia odpoved na tie fasisticko-sionisticke nezmysly
   Georg 23-04-2007 14:23
  Ani ja celkom nesuhlasim
   asistent 25-04-2007 10:58
  RE: Ani ja celkom nesuhlasim
   AS 25-04-2007 18:08
  RE: Ani ja celkom nesuhlasim
   asistent 25-04-2007 19:10
  RE: Ani ja celkom nesuhlasim
   AS 26-04-2007 14:54
  dalsi skvely clanok...
   thao 06-05-2007 19:06

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak