 |
|
|
Irak – druhý Vietnam?Štyri roky po páde Saddáma Husajna v Iraku ešte stále nie je poriadok, vojna stála stovky miliárd dolárov, padlo vyše 3200 amerických vojakov, 50 000 bolo zranených a americká i svetová verejnosť už dávno stratili nervy. V USA sa navyše obe politické strany chystajú na prezidentské voľby, a tak sa najmä demokrati predháňajú v superlatívoch o katastrofe Iraku. Liberálne americké médiá a rôzni politici začínajú prirovnávať vojnu v Iraku k vojne vo Vietname (1961 – 1975). Vietnam ako konflikt Studenej vojny Veď je to jednoduché, povedia si – veľa mŕtvych, veľa peňazí – to všetko je nepekné a majú to spoločné obe vojny (aj keď vo Vietname položilo život 55 000 Američanov) a bez ohľadu na rozličné príčiny vojny a motívy vojnových strán to hodíme do jedného koša. Lenže to sa tak nedá. Vojna vo Vietname bola vedená v duchu studenej vojny. Američania vstúpili do vojny po tom, ako Francúzsko stratilo nad Indočínou kontrolu a hrozilo, že ako v mnohých ďalších krajinách sa tam nastolí komunizmus – a tak sa aj stalo. V rámci tzv. stratégie zadržovania komunizmu (po ang. containment policy), vypracovanej bývalým americkým veľvyslancom v Moskve Georgeom Kennanom, musí americká moc zabrániť šíreniu komunizmu do ostatných krajín, čo bolo symptómom sovietskeho systému a chápané ako priame konanie ZSSR. Komunistický sever, podporovaný ZSSR (aj keď od neho relatívne nezávislý) sa snažil dobyť juh, ktorý komunizmus jednoducho nechcel. Napriek 550 000 vojakom, ktorí boli vo vietnamských džungliach nasadení, nedošlo k vojenskému víťazstvu. Na takýchto motívoch by nebolo bývalo nič zlé. Lenže prípad Vietnamu nebol „krytý" Kennanovou doktrínou. Ako som už povedal, Severný Vietnam bol čo do vojenských dodávok relatívne závislý od ZSSR, konal však nezávisle od vôle ZSSR. Aj keby ZSSR chcel, nemohol nechať padnúť komunistov kvôli prestíži. Ázijský spor o dominanciu Príčiny prijatia komunizmu krajinami ako Čína a Severný Vietnam neplynuli z nejakej ideologickej „lásky" alebo atraktivity. Bolo to skôr geopolitickou nutnosťou prežitia týchto krajín na ich niekoľko – tisícročnom snažení o hegemóniu. Takto mohli získať materiálnu podporu od ZSSR a využívať to na zväčšovanie svojej moci. Dá sa to vidieť na nasledujúcich ukážkach. Keď S. Vietnam dobyl J. Vietnam, tak Čína zastavila už aj bez toho minimálnu materiálnu podporu svojich „socialistických súdruhov", lebo Vietnam ohrozoval dominantné postavenie Číny, a tak Čína podnikla inváziu, aby Vietnamcov trochu skrotila. A na druhej strane, keď na povrch vyplávala nutná rivalita Číny a ZSSR vyplývajúca z geografickej polohy a historickej predispozície, dochádzalo dokonca k ozbrojeným stretom na rusko–čínskych hraniciach a nebral sa ohľad, že oba štáty sú komunistické. Ďalší príklad. Keď zaostalosť Činy prestala byť únosná, boli „prepustení" starí stranícki funkcionári a moci sa chopil modernista Teng – Xiao Pching. Rad však prišiel aj na Tenga, keď bujný ekonomický rast ohrozoval celistvosť oficiálneho komunizmu a k moci sa vrátili starí stalinisti. Podobné cykly sa v Číne a Vietname konajú pravidelne a dnes sa ani o jednej z týchto krajín nedá povedať, že sú komunistické. Ideológie sa striedajú, historické cykly sú však vo východnej Ázii stále tie isté. Spanilá jazda Hanoja Tieto a iné dôvody ma vedú k presvedčeniu, že v prípade Vietnamu šlo o samostatnú akciu VDR (Vietnamská demokratická republika), a nie konanie agentov a posluhovačov Moskvy. Navyše je dnes Vietnam veľmi užitočným spojencom Američanov proti Číne. Nešlo teda o priame ohrozenie USA zo strany ZSSR, ale o samostatnú akciu VDR. Preto bolo rozhodnutie Kennedyho administratívy ísť do Vietnamu podľa mňa nesprávne. Táto vojna dopomohla k posilneniu už aj bez toho dosť hlasitej, politicky veľmi mobilnej skupine mladých, liberálne–ľavicovo zmýšľajúcich ľudí – väčšinou z východného pobrežia USA. Táto skupina robila prvej aj druhej vláde R. Nixona (1969 – 1973) veľké problémy pri snahách o mier. Hanoj svoje akcie plánoval presne podľa americkej vnútropolitickej scény s cieľom dostávať administratívu pod tlak. Predstavitelia VDR sa stretávali s americkou verejnosťou a médiami a hromžili, ako strašne chcú mier, ale krvilačná vláda USA im nedá pokoja – takéto divadlá sa väčšinou konali pred schvaľovaním vojenského rozpočtu a pred voľbami, ktoré potom dopadlo v neprospech vlády. Brali tak Washingtonu bič a vtedy útočili a naopak, keď došlo k výraznej vojenskej akcii zo strany USA, sa dalo od nich očakávať niečo konštruktívne. Teraz však späť k Iraku. Vojna v Iraku sa vedie z iných príčin. Prioritou USA v Iraku nie je ropa ani iracké zbrane hromadného ničenia, ale hlavne rastúca moc Iránu a s tým súvisiace snahy Teheránu destabilizovať Izrael, Libanon, získať jadrovú bombu a všeobecne podporovať všetko, čo môže Američanom spôsobiť problémy. V Iraku teda nebojujú USA proti Iraku, ale proti Iránu. Za násilie je priamo zodpovedný iránsky režim, ktorý v celej krajine vyzbrojuje a financuje šiitské fundamentalistické frakcie. Navyše rétorika a konanie Teheránu silno pripomína konanie Hanoja v sedemdesiatych rokoch. Režimy ako ten iránsky a vietnamský (aj keď majú tucty odlišností v iných záležitostiach) vedia, ako vyvolávať v demokratických krajinách nevôľu voči vojne a dostávať vlády demokratických krajín pod tlak, aby sa stiahli. Irán ako Severný Vietnam Pre Irán je veľmi výhodné, ak má v každej krajine teroristickú skupinu, ktorá koná v súlade s jeho záujmami a môže ju podporovať, pričom keď to robí prostredníctvom takejto skupinu (napr. Hizballáh v Libanone a Izraeli a aspoň tri v Iraku), robí to na verejnosť v USA dojem, že ide o oddelený problém, ktorý s tým, na čo má vláda mandát, priamo nesúvisí. Tým sa ľahko USA zväzujú ruky, lebo ďalšie rozšírenie vojenskej prítomnosti posilňuje izolacionistické tendencie v USA – tým by Irán dosiahol svoj cieľ – dostať USA z Iraku von. Presne to isté robili v minulosti aj Vietnamci. V Laose a Kambodži pôsobili kumpáni hanojských komunistov – Pathet Lao v Laose a Červení Kméri v Kambodži. Tieto skupiny genocídu páchajúcich fanatikov boli v skutočnosti priamou súčasťou vojny – konali na rozkaz Hanoja. Americký kongres si asi myslel niečo iné. Keď sa však spisovala mierová zmluva, Hanoj trval na tom, že zakomponovanie dodatku, ktorý by Severný Vietnam zaväzoval ukončiť podporu týchto skupín v Laose a Kambodži, by podkopával suverenitu týchto krajín. Bolo priam až srdcervúce, ako sa Hanoj staral o suverenitu krajín, kam denne posielal stovky ton vojenského materiálu. Išlo teda o priame porušovanie mierovej zmluvy vyjednanej v Paríži medzi americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom a členom vietnamského politbyra Le Duc Thom. Američania však už proti tomu nič nemohli robiť, lebo Kongres zakázal všetky vojenské akcie vo Vietname. Dôvod? Presne to, čo som spomínal – keď budete dostatočne dlho vyzbrojovať polovojenské teroristické skupiny, ktoré konajú v súlade s vašimi záujmami a budete pritom vyvolávať dojem, že to nie vy, ale niekto iný, tak dosiahnete eróziu podpory vlády a izolacionizmus. Potom, čo Vietnamci tento cieľ dosiahli, sa už ani nesnažili predstierať, že za tým nie sú oni – už neprenikali do Južného Vietnamu cez Laos a Kambodžu, ale priamo cez demilitarizovanú zónu medzi oboma Vietnamami. Treba si z toho vziať ponaučenie a nepripustiť, aby dnes v Iraku Irán dosiahol to isté. Spoločné majú vojna v Iraku a vo Vietname len to, že znepriatelené strany Američanov používajú podobnú stratégiu. Akékoľvek rysovanie ďalších paralel médiami a demokratmi (tí by to samozrejme robili vždy) je len dôsledkom práve toho parazitického vplyvu Iránu pomocou svojich klientov z teroristických skupín, ktorý koná podobne ako vtedy Severný Vietnam. |
26-03-2007
Krédo Pravého SpektraNapriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy. Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne. redakcia
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|