ISSN 1335-8715

26-03-2007   Lukáš Meravý   Komentáre   verzia pre tlač

Irak – druhý Vietnam?

Štyri roky po páde Saddáma Husajna v Iraku ešte stále nie je poriadok, vojna stála stovky miliárd dolárov, padlo vyše 3200 amerických vojakov, 50 000 bolo zranených a americká i svetová verejnosť už dávno stratili nervy. V USA sa navyše obe politické strany chystajú na prezidentské voľby, a tak sa najmä demokrati predháňajú v superlatívoch o katastrofe Iraku. Liberálne americké médiá a rôzni politici začínajú prirovnávať vojnu v Iraku k vojne vo Vietname (1961 – 1975).

Vietnam ako konflikt Studenej vojny

Veď je to jednoduché, povedia si – veľa mŕtvych, veľa peňazí – to všetko je nepekné a majú to spoločné obe vojny (aj keď vo Vietname položilo život 55 000 Američanov) a bez ohľadu na rozličné príčiny vojny a motívy vojnových strán to hodíme do jedného koša. Lenže to sa tak nedá.

Vojna vo Vietname bola vedená v duchu studenej vojny. Američania vstúpili do vojny po tom, ako Francúzsko stratilo nad Indočínou kontrolu a hrozilo, že ako v mnohých ďalších krajinách sa tam nastolí komunizmus – a tak sa aj stalo.

V rámci tzv. stratégie zadržovania komunizmu (po ang. containment policy), vypracovanej bývalým americkým veľvyslancom v Moskve Georgeom Kennanom, musí americká moc zabrániť šíreniu komunizmu do ostatných krajín, čo bolo symptómom sovietskeho systému a chápané ako priame konanie ZSSR. Komunistický sever, podporovaný ZSSR (aj keď od neho relatívne nezávislý) sa snažil dobyť juh, ktorý komunizmus jednoducho nechcel.

Napriek 550 000 vojakom, ktorí boli vo vietnamských džungliach nasadení, nedošlo k vojenskému víťazstvu. Na takýchto motívoch by nebolo bývalo nič zlé. Lenže prípad Vietnamu nebol „krytý" Kennanovou doktrínou. Ako som už povedal, Severný Vietnam bol čo do vojenských dodávok relatívne závislý od ZSSR, konal však nezávisle od vôle ZSSR. Aj keby ZSSR chcel, nemohol nechať padnúť komunistov kvôli prestíži.

Ázijský spor o dominanciu

Príčiny prijatia komunizmu krajinami ako Čína a Severný Vietnam neplynuli z nejakej ideologickej „lásky" alebo atraktivity. Bolo to skôr geopolitickou nutnosťou prežitia týchto krajín na ich niekoľko – tisícročnom snažení o hegemóniu. Takto mohli získať materiálnu podporu od ZSSR a využívať to na zväčšovanie svojej moci. Dá sa to vidieť na nasledujúcich ukážkach.

Keď S. Vietnam dobyl J. Vietnam, tak Čína zastavila už aj bez toho minimálnu materiálnu podporu svojich „socialistických súdruhov", lebo Vietnam ohrozoval dominantné postavenie Číny, a tak Čína podnikla inváziu, aby Vietnamcov trochu skrotila. A na druhej strane, keď na povrch vyplávala nutná rivalita Číny a ZSSR vyplývajúca z geografickej polohy a historickej predispozície, dochádzalo dokonca k ozbrojeným stretom na rusko–čínskych hraniciach a nebral sa ohľad, že oba štáty sú komunistické.

Ďalší príklad. Keď zaostalosť Činy prestala byť únosná, boli „prepustení" starí stranícki funkcionári a moci sa chopil modernista Teng – Xiao Pching. Rad však prišiel aj na Tenga, keď bujný ekonomický rast ohrozoval celistvosť oficiálneho komunizmu a k moci sa vrátili starí stalinisti. Podobné cykly sa v Číne a Vietname konajú pravidelne a dnes sa ani o jednej z týchto krajín nedá povedať, že sú komunistické. Ideológie sa striedajú, historické cykly sú však vo východnej Ázii stále tie isté.

Spanilá jazda Hanoja

Tieto a iné dôvody ma vedú k presvedčeniu, že v prípade Vietnamu šlo o samostatnú akciu VDR (Vietnamská demokratická republika), a nie konanie agentov a posluhovačov Moskvy. Navyše je dnes Vietnam veľmi užitočným spojencom Američanov proti Číne. Nešlo teda o priame ohrozenie USA zo strany ZSSR, ale o samostatnú akciu VDR. Preto bolo rozhodnutie Kennedyho administratívy ísť do Vietnamu podľa mňa nesprávne.

Táto vojna dopomohla k posilneniu už aj bez toho dosť hlasitej, politicky veľmi mobilnej skupine mladých, liberálne–ľavicovo zmýšľajúcich ľudí – väčšinou z východného pobrežia USA. Táto skupina robila prvej aj druhej vláde R. Nixona (1969 – 1973) veľké problémy pri snahách o mier. Hanoj svoje akcie plánoval presne podľa americkej vnútropolitickej scény s cieľom dostávať administratívu pod tlak.

Predstavitelia VDR sa stretávali s americkou verejnosťou a médiami a hromžili, ako strašne chcú mier, ale krvilačná vláda USA im nedá pokoja – takéto divadlá sa väčšinou konali pred schvaľovaním vojenského rozpočtu a pred voľbami, ktoré potom dopadlo v neprospech vlády. Brali tak Washingtonu bič a vtedy útočili a naopak, keď došlo k výraznej vojenskej akcii zo strany USA, sa dalo od nich očakávať niečo konštruktívne.

Teraz však späť k Iraku. Vojna v Iraku sa vedie z iných príčin. Prioritou USA v Iraku nie je ropa ani iracké zbrane hromadného ničenia, ale hlavne rastúca moc Iránu a s tým súvisiace snahy Teheránu destabilizovať Izrael, Libanon, získať jadrovú bombu a všeobecne podporovať všetko, čo môže Američanom spôsobiť problémy.

V Iraku teda nebojujú USA proti Iraku, ale proti Iránu. Za násilie je priamo zodpovedný iránsky režim, ktorý v celej krajine vyzbrojuje a financuje šiitské fundamentalistické frakcie. Navyše rétorika a konanie Teheránu silno pripomína konanie Hanoja v sedemdesiatych rokoch. Režimy ako ten iránsky a vietnamský (aj keď majú tucty odlišností v iných záležitostiach) vedia, ako vyvolávať v demokratických krajinách nevôľu voči vojne a dostávať vlády demokratických krajín pod tlak, aby sa stiahli.

Irán ako Severný Vietnam

Pre Irán je veľmi výhodné, ak má v každej krajine teroristickú skupinu, ktorá koná v súlade s jeho záujmami a môže ju podporovať, pričom keď to robí prostredníctvom takejto skupinu (napr. Hizballáh v Libanone a Izraeli a aspoň tri v Iraku), robí to na verejnosť v USA dojem, že ide o oddelený problém, ktorý s tým, na čo má vláda mandát, priamo nesúvisí. Tým sa ľahko USA zväzujú ruky, lebo ďalšie rozšírenie vojenskej prítomnosti posilňuje izolacionistické tendencie v USA – tým by Irán dosiahol svoj cieľ – dostať USA z Iraku von.

Presne to isté robili v minulosti aj Vietnamci. V Laose a Kambodži pôsobili kumpáni hanojských komunistov – Pathet Lao v Laose a Červení Kméri v Kambodži. Tieto skupiny genocídu páchajúcich fanatikov boli v skutočnosti priamou súčasťou vojny – konali na rozkaz Hanoja. Americký kongres si asi myslel niečo iné. Keď sa však spisovala mierová zmluva, Hanoj trval na tom, že zakomponovanie dodatku, ktorý by Severný Vietnam zaväzoval ukončiť podporu týchto skupín v Laose a Kambodži, by podkopával suverenitu týchto krajín.

Bolo priam až srdcervúce, ako sa Hanoj staral o suverenitu krajín, kam denne posielal stovky ton vojenského materiálu. Išlo teda o priame porušovanie mierovej zmluvy vyjednanej v Paríži medzi americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom a členom vietnamského politbyra Le Duc Thom. Američania však už proti tomu nič nemohli robiť, lebo Kongres zakázal všetky vojenské akcie vo Vietname.

Dôvod? Presne to, čo som spomínal – keď budete dostatočne dlho vyzbrojovať polovojenské teroristické skupiny, ktoré konajú v súlade s vašimi záujmami a budete pritom vyvolávať dojem, že to nie vy, ale niekto iný, tak dosiahnete eróziu podpory vlády a izolacionizmus. Potom, čo Vietnamci tento cieľ dosiahli, sa už ani nesnažili predstierať, že za tým nie sú oni – už neprenikali do Južného Vietnamu cez Laos a Kambodžu, ale priamo cez demilitarizovanú zónu medzi oboma Vietnamami.

Treba si z toho vziať ponaučenie a nepripustiť, aby dnes v Iraku Irán dosiahol to isté. Spoločné majú vojna v Iraku a vo Vietname len to, že znepriatelené strany Američanov používajú podobnú stratégiu. Akékoľvek rysovanie ďalších paralel médiami a demokratmi (tí by to samozrejme robili vždy) je len dôsledkom práve toho parazitického vplyvu Iránu pomocou svojich klientov z teroristických skupín, ktorý koná podobne ako vtedy Severný Vietnam.

Lukáš Meravý

  Ahaaaa
   PeterS 27-03-2007 1:18
  RE: Ahaaaa
   Czechtek 27-03-2007 12:40
  RE: Ahaaaa
   PeterS 29-03-2007 0:19
  The American Conservative
   PseudoMeyer 27-03-2007 2:43
  Problém Vietnamu
   Dušan 27-03-2007 10:49
  RE: Problém Vietnamu
   LIBERTARIAN 27-03-2007 11:50
  RE: Problém Vietnamu
   Dušan 27-03-2007 12:14
  RE: Problém Vietnamu
   LIBERTARIAN 27-03-2007 13:59
  RE: Problém Vietnamu
   Zolo 27-03-2007 14:09
  RE: Problém Vietnamu
   Braňo 27-03-2007 14:48
  RE: Problém Vietnamu
   mbx 27-03-2007 15:15
  RE: Problém Vietnamu
   Lukas Krivosik 27-03-2007 15:27
  RE: Problém Vietnamu
   Braňo 27-03-2007 15:56
  RE: Problém Vietnamu
   ANCAP 27-03-2007 23:25
  RE: Problém Vietnamu
   Lukas Meravy / autor clanku 03-04-2007 15:15
  RE: Problém Vietnamu
   msarkozy 27-03-2007 18:23
  RE: Problém Vietnamu
   Lukas Meravy / autor clanku 03-04-2007 15:13
  RE: Problém Vietnamu
   Dušan 27-03-2007 17:29
  RE: Problém Vietnamu
   andrej beňo 28-03-2007 9:14
  RE: Problém Vietnamu
   Tomas Samel 28-03-2007 8:50
  Nedokoncena robota Busha seniora
   pm2257 27-03-2007 14:28
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Dušan 27-03-2007 17:37
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Czechtek 27-03-2007 21:01
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Dušan 27-03-2007 22:27
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Czechtek 28-03-2007 10:40
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   LIBERTARIAN 28-03-2007 8:56
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Dušan 28-03-2007 10:04
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   LIBERTARIAN 28-03-2007 11:24
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Dušan 28-03-2007 12:07
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   LIBERTARIAN 28-03-2007 13:01
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   LIBERTARIAN 28-03-2007 13:29
  RE: Nedokoncena robota Busha seniora
   Dušan 28-03-2007 16:36
  ehm
   malcolm 27-03-2007 20:11
  antiamerikanizmus
   malcolm 28-03-2007 8:10
  RE: antiamerikanizmus
   LIBERTARIAN 28-03-2007 9:22
  Aztekovia a Greci
   Firstborn 28-03-2007 9:22
  vyrokova logika
   malcolm 28-03-2007 10:05
  RE: vyrokova logika
   LIBERTARIAN 28-03-2007 11:01
  RE: vyrokova logika
   malcolm 28-03-2007 15:42
  RE: vyrokova logika
   Peter Spáč 28-03-2007 23:35
  RE: vyrokova logika
   malcolm 28-03-2007 19:57
  RE: vyrokova logika
   malcolm 28-03-2007 15:30
  RE: vyrokova logika
   jano 19-04-2007 17:07
  ...
   malcolm 28-03-2007 10:07
  demokracia
   malcolm 28-03-2007 10:09
  RE: demokracia
   LIBERTARIAN 28-03-2007 11:30
  RE: demokracia
   malcolm 28-03-2007 15:39
  RE: demokracia
   Czechtek 30-03-2007 10:35
  RE: demokracia
   Czechtek 28-03-2007 12:30
  RE: demokracia
   LIBERTARIAN 28-03-2007 15:44
  RE: demokracia
   Czechtek 29-03-2007 22:46
  RE: demokracia
   malcolm 30-03-2007 0:22
  RE: demokracia
   LIBERTARIAN 30-03-2007 14:05
  RE: demokracia
   tralos 30-03-2007 16:45
  RE: demokracia
   malcolm 28-03-2007 20:13
  RE: demokracia
   Czechtek 28-03-2007 23:13
  RE: demokracia
   malcolm 29-03-2007 0:27
  RE: demokracia
   malcolm 29-03-2007 10:01
  RE: demokracia
   Czechtek 29-03-2007 10:35
  RE: demokracia
   viab 29-03-2007 11:59
  RE: demokracia
   Czechtek 29-03-2007 13:08
  RE: demokracia
   malcolm 29-03-2007 13:35
  RE: demokracia
   Czechtek 29-03-2007 14:38
  RE: demokracia
   malcolm 29-03-2007 18:02
  RE: demokracia
   Czechtek 29-03-2007 22:32
  RE: demokracia
   malcolm 30-03-2007 0:19
  RE: demokracia
   tomas cunik 30-03-2007 3:34
  RE: demokracia
   brasil 01-04-2007 2:44
  wow
   malcolm 28-03-2007 15:35
  Chlapci pribrzdite...
   PeterS 29-03-2007 0:11
  RE: Chlapci pribrzdite...
   Firstborn 29-03-2007 11:32
  naivne
   malcolm 29-03-2007 0:24
  RE: naivne
   PeterS 29-03-2007 4:21
  coby
   malcolm 29-03-2007 9:47
  coby
   malcolm 29-03-2007 9:47
  je hlupost
   malcolm 29-03-2007 13:37
  RE: je hlupost
   Czechtek 29-03-2007 22:53
  3
   malcolm 30-03-2007 0:21
  RE: 3
   Peter Surda 30-03-2007 21:04
  RE: 3
   brasil 01-04-2007 3:10
  drogy
   viab 03-04-2007 9:29

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak