 |
|
|
Dva pohľady na školstvoNaši prispievatelia, Dominik Baco a Marián Šarkőzy napísali dva originálne pohľady na reformu školstva a problematiku vzdelávania ako takého. Mýtus všeobecného vzdelania pre všetkých a socializmus – bludný kruh Všeobecné vzdelanie pre všetky deti vyrovnáva šance a posilňuje rovnosť a demokraciu. Vážne? Aký je predpoklad fungovania tohto ideálu? Nepochybne ten, že všetci sa rodíme s rovnakými predispozíciami a talentom na všetky možné životné povolania. Všetci už vieme, že je to lož. Bohumilá, „demokratická“, skrátka ľubozvučná lož – žiaľ, dostatočný dôvod, aby sme na nej „humanisticky“ trvali. Dôsledky? V .týždni (7/2007) vyšiel pozoruhodný článok Charlesa Murraya „Aztékovia verzus Gréci“ podľa, ktorého je jedným z dôsledkov rovnakého všeobecného vzdelania pre všetkých výchova nafúkanej a nezodpovednej intelektuálnej elity v dôsledku chabej konkurencie a zaostávania v dôsledku vynúteného prispôsobovania sa menej intelektuálne nadaným deťom. Minca má ešte druhú stranu. Prečo sa nemôže stolár, ktorý už v desiatich rokoch vie, že bude stolárom, učiť za stolára? Či inštalatér za inštalatéra? Automechanik za automechanika? Je naozaj nutné neefektívne mu tlačiť do hlavy poznatky, o ktoré nejaví ani najmenší záujem? Prečo si myslíme, že väčšina detí má povinnosť prispôsobiť sa menšine detí s nadpriemerným intelektom? Prečo neuprednostňujeme schopnosti manuálne alebo hudobne nadaných detí a neuzákoníme povinnosť naučiť sa opravovať vodovod či hrať na klavíri pre všetkých? Všeobecné vzdelanie deti s iným než intelektuálnym nadaním a dobrou pamäťou nepochybne traumatizuje a vytvára v nich pocit menejcennosti, ktorý ich bude sprevádzať celý život. Vštepuje im presvedčenie, že ich schopnosti sú menej hodnotné, čiže sú menej hodnotné aj ony samy. Manuálne zručné či technicky nadané deti majú právo na rovnaké vzdelanie ako deti s talentom literárnym či matematickým, zrejme však nemajú právo na hrdosť a sebaúctu. Vieme si predstaviť, ako sa asi vedome či nevedome správa k takým deťom učiteľka, pre ktorú je absolvovanie Vysokej školy pedagogickej „Mont Everestom“ inteligencie a poslednou možnosťou, ako neskončiť vo výrobnej linke textilky či v parlamente. Alkoholizmus, narkománia, sexuálna nezodpovednosť, ficofília – javy vyskytujúce sa s veľkou frekvenciou medzi učňovskou mládežou a ešte väčšou v rómskych osadách, teda všade tam, kde ľuďom chýba sebaúcta. Nie vždy za to môžu ľudia sami. Nie vždy je to dané geneticky. Mnohému sa dá naučiť. Napríklad na základnej škole. Ekonomickým zrkadlením rovných šancí je lešenár, platiaci zo svojich daní vysokú školu svojmu budúcemu stavbyvedúcemu, respektíve jeho synovi. Samozrejme, má ešte šancu polepšiť si usilovnosťou v externom štúdiu na vysokej škole – ak si ho zaplatí. Má šancu prihlásiť sa na kurz angličtiny či práce s počítačom – ak je však zamestnaný a platí dane – nech si zaplatí. Bezplatné štúdium je totiž len pre tých, čo neplatia dane. Ešte že tu máme aspoň tú rovnosť šancí. Marián Šarkőzy Menej memorovania, viac kreativity. A čo potom? So školstvom je to asi tak... počas štúdia sa cítime ako jeho obete, po skončení sa cítime ako víťazi. Počas štúdia prekypujeme množstvom nápadov na jeho zlepšenie, po ňom len lakonicky skonštatujeme, aby si ho vyskúšali aj iní. Pravda, v radoch absolventov, teda prvotných obetí i následných víťazov nad naším školským systémom, existujú nadšenci, ktorí majú v zásuvke pripravené koncepcie na zmenu. Podľa nich by sa deti napríklad nemali učiť sediac v laviciach, ale voľne si pobehujúc po triede, v lepšom prípade dokonca po lese, deti by si nemali robiť starosti s memorovaním zbytočných údajov, ale tieto údaje kreatívne využívať. Tieto a mnohé ďalšie zlepšováky však možno použiť len do dňa, keď budú aj takto kreatívne získané vedomosti preskúšané. Ústne skúšky rovnako ako písomné skúšky s vyčerpávajúcimi otvorenými otázkami, samozrejme, inovátori odmietajú, pretože, dámy a páni, dievčatá a chlapci, na programe dňa je test. Pripravte si teda pero, odpoveďový hárok a hlavne... teraz skúste byť kreatívni. Testovanie je dlhoročným fenoménom vo vyspelých krajinách. A treba povedať, že je omnoho prepracovanejšie ako to, čomu hovoríme testy u nás. Testy sú členené na subtesty, subtesty na otázky, stretnete sa so všetkým, od otázok encyklopedického charakteru cez porozumenie textu až po atakovanie vašich myšlienkových pochodov. Na tvorbe otázok, na distribúcii a vyhodnocovaní testov ako i na interpretácii výsledkov sa podieľajú renomované súkromné organizácie.. na trhu totiž existuje tak dopyt budúcich zamestnávateľov a škôl, ako aj stále rastúca konkurencia na strane testotvorcov. Zamestnávatelia i školy sú totiž fascinované číslami pochádzajúcimi z testovania. A testujúce spoločnosti im tie čísla, samozrejme, rady poskytnú. Školy budú mať najvhodnejších študentov, zamestnávatelia najvhodnejších zamestnancov. Čísla rozhodli. Ale treba povedať, že rozhodovali aj predtým! Rozhodovali aj v starom, kritizovanom, memorovacom systéme, kde hrali dôležitú úlohu vysvedčenia, známky a ich priemery. Prichádzame tak k záveru, že celá tá mašinéria, ktorá sa volá školstvo, vlastne ani iná byť nemôže. Bez ohľadu na formu, bez ohľadu na to, či sedíme v laviciach, alebo ležíme na hojdacích sieťach, školstvo vždy vygeneruje tých najvhodnejších, nie najlepších. Základné školstvo vygeneruje tých najvhodnejších pre strednú školu, stredná škola vygeneruje tých najvhodnejších pre vysokú školu, a vysoká škola definitívne vygeneruje tých najvhodnejších pre zamestnávateľa. Len nikto sa v škole nedozvie, kto je najlepší,... a kto by teda mohol byť tým zamestnávateľom. Na to prídete len vďaka rodičom, vďaka dobrým priateľom a vďaka dobrým knihám. Čakať od školstva, že bude dobré, lepšie, najlepšie, je, parafrázajúc kocúra Garfielda, ako márne dúfať, že po nedeli nepríde pondelok. |
02-03-2007
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|