ISSN 1335-8715

18-01-2007   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Vzdelávacia revolúcia v rozvojovom svete

Od súkromných škôl v slumoch Afriky cez brazílske vzdelávacie reťazce až po indický „offshore tutoring“ – súkromný sektor v rozvojových krajinách prichádza s inovatívnymi vzdelávacími službami, ktoré by mohli pohnúť aj stojatými vodami školstva vyspelých krajín.

V súvislosti so vzdelaním existujú dva rozšírené mýty: že chudobní si nevážia vzdelanie a že súkromné školy sú alternatívou, ktorú si môžu dovoliť len bohatí. Nespočetné množstvo príkladov zo subsaharskej Afriky i Ázie vyvracia oba tieto predsudky.

Že globalizácia vytvára pre súkromný sektor v oblasti školstva netušené možnosti, si ako jeden z prvých začal pred pár rokmi všímať britský profesor James Tooley, ktorý sa na univerzite v Newcastli zaoberá výchovou a vzdelávaním.

Medzičasom sa udialo niekoľko výskumov v spolupráci s oxfordskou a manchesterskou univerzitou, slávnym londýnskym IEA (think tank, blízky Margaret Thatcher) i viacerými medzinárodnými výskumnými centrami, ktoré Tooleyho počiatočné výsledky potvrdili.

Katastrofálne verejné školstvo

Kto má dojem, že slovenské verejné školstvo je v mizernom stave, mal by navštíviť niektorú z krajín tretieho sveta. Tamojšie štátne školy v posledných rokoch zaznamenávajú rapídny úbytok žiakov, čo sa na medzinárodnej úrovni často interpretuje ako prepad vo vzdelaní miestneho obyvateľstva.

No títo žiaci a ich rodiny na vzdelanie nerezignovali, len prešli do rozsiahleho súkromného vzdelávacieho sektora, ktorý je vládami a rozvojovými pracovníkmi často ignorovaný, ak nie rovno potláčaný. Tooleyho výskumníci našli v troch slumoch indického mesta Hajdarábad 918 škôl, z ktorých 65 percent bolo súkromných. V mestských aglomeráciách Indie to bolo dokonca až 80 percent.

V slumoch okolo ghanského hlavného mesta Accra bolo zo 779 škôl štátnych len 25 percent. Zvyšok boli opäť súkromné školy. V najväčšom kenskom slume Kibera funguje 76 súkromných škôl pre viac ako 1200 detí. V nigérijskom slume Makoko, okolo hlavného mesta Lagos, sa nachádza 540 škôl. Z toho 34 percent prevádzkuje vláda, 43 percent sú súkromné školy s vládnym certifikátom a zvyšok sú neoficiálne školy, bez vládneho povolenia...

Samozrejme, ak sa hovorí o súkromných školách v afrických slumoch, netreba si predstavovať výstavné budovy a uhladené školské uniformy. Učí sa väčšinou v podobných drevených búdach, v akých obyvatelia týchto chudobných štvrtí aj bývajú. No rodičia zo slumov dávajú svoje deti radšej do súkromnej školy, za ktorú sa platí, ako do štátnej školy, ktorá je zadarmo.

Natíska sa otázka prečo? Pri návštevách verejných škôl sa západným pedagogickým výskumníkom neustále ponúkal ten istý neutešený pohľad. I keď budovy sú zvonku slušné, britskí vedci stále znovu narážali na triedy, kde sa nič nerobí, a na učiteľov, ktorí spali za katedrou, a to aj napriek tomu, že kontrola bola vopred ohlásená.

Aj pri ohlásených návštevách bolo v škole aktívnych len 53 percent učiteľov, jedna tretina chýbala a zvyšok driemal, zatiaľ čo žiaci sa zabávali. Deti často ani nevedeli, aký predmet je v rozvrhu a do niektorých škôl zavítal riaditeľ len raz za týždeň. Opití učitelia (problém sa vyskytol aj na slovenských školách) neobišli ani Afriku. Niektoré vládne školy boli bezdôvodne zavreté aj niekoľko mesiacov, pričom bežné bolo, že vyučujúci brali žiakov domov, kde im pomáhali s domácimi prácami a podobne.

Trh to už vyriešil

Za týchto okolností sa netreba diviť masívnemu odlivu žiakov. No ľudia v slumoch si poradili. V posledných rokoch vzniká stále viac súkromných škôl a rodičia do nich posielajú deti, aj keď sa tam platí školné od jedného do piatich dolárov mesačne (pri rodinnom príjme do päťdesiat dolárov). Západných pedagógov súkromné školy zaujali. Našli v nich totiž niečo, čo často nevidieť už ani v európskych a amerických školách – nadšených učiteľov, ktorí svoju prácu považujú za poslanie, i usilovných žiakov, hladných po vedomostiach.

Že investícia do vzdelania detí sa rodičom oplatí, svedčia aj porovnávacie testy medzi štátnymi a súkromnými školami. Testovali sa dva predmety: znalosť matematiky a anglického jazyka (prípadne iného úradného jazyka v neanglofónnych krajínách). V oboch prípadoch zaznamenali súkromné školy v priemere o 20 až 30 percent lepšie výsledky ako tie štátne.

Verejné školy mali občas také mizerné výsledky, že odpovede žiakov v testoch sa nedali odlíšiť od obyčajného tipovania. Vnucuje sa, prirodzene, otázka, čo so žiakmi, ktorých rodičia sú natoľko chudobní, že si ani minimálne školné nemôžu dovoliť. Keďže učitelia súkromných škôl sú organickou súčasťou svojej komunity, majú prehľad o potrebách a schopnostiach žiakov či ich rodín. Jeden z podnikateľov, ktorý v Nigérii prevádzkuje školu, pre Oxfam Education Report povedal: „Čo mám robiť, ak je dieťa bystré? Predsa ho nepošlem preč!“

Ďalší žiak nie je pri vyučovaní záťažou, navyše súkromné školy majú v triedach menej žiakov ako vládne školy. Samozrejme, zo školného sa v slumoch zbohatnúť nedá, no napriek tomu dokážu byť tieto zariadenia ziskové.

Kritici a neprajníci

Keď sa pred pár rokmi pýtali Billa Clintona, s ktorou osobnosťou by sa najradšej stretol, menoval kenského prezidenta Mwaiho Kibakiho a dodal: „Pretože odstránil školné, čo ovplyvní viac ľudí než ktorékoľvek iné rozhodnutie.“ Vo svetle toho, že verejné školy zadarmo strácajú žiakov v prospech súkromných škôl, nie je to rozhodnutie žiadna sláva.

Vlády afrických krajín ani rozvojoví byrokrati súkromným školám, ktorých financovanie, riadenie a osnovy sú často mimo štátnej kontroly, nedôverujú (ak vôbec vedia, že nejaký súkromný trh so vzdelávaním u nich existuje). Svetová banka i OSN zlyhania verejných škôl taktiež vnímajú, no riešenie vidia v naliatí ďalších miliárd rozvojovej pomoci do štátneho školstva, nie v spoliehaní sa na súkromné iniciatívy.

Ak teda niečo naozaj ohrozuje súkromné školy v slumoch, tak je to ignorantstvo, prípadne nepriateľský postoj skorumpovaných afrických vlád plus profesionálni páchatelia dobra zo Západu, akými sú Bono Vox, Bob Geldoff, Bill Clinton či Tony Blair. Oni všetci volajú po bezplatnom štátnom vzdelávaní v treťom svete.

Čo si o tom myslia ľudia v slumoch? Ako sa vyjadril jeden rodič, ktorý posiela svoje dieťa do súkromnej školy v kenskej Kibere: „Keď idete na trhovisko a niekto vám ponúka zeleninu a ovocie zadarmo, znamená to, že sú zhnité. Ak chcete čerstvé ovocie a zeleninu, musíte za ne zaplatiť.“

Namiesto nalievania miliárd z rozvojovej pomoci do zhnitých verejných škôl navrhuje Tooleyho spolupracovníčka, ekonómka Pauline Dixonová, systém mikropôžičiek, ktorý by súkromným školám v slumoch pomohol zlepšiť vybavenosť, rozšíriť školskú knižnicu a zvýšiť kvalifikáciu ich učiteľov. Išlo by o úvery do výšky 1000 dolárov, čo je len zlomok nákladov na verejné školy. V Kolumbii a Pakistane už dva takéto projekty úspešne fungujú.

Vzdelávacie reťazce

Omnoho lepšie vybavenie i vzťahy so svojimi vládami majú vzdelávacie reťazce, ktoré sa v posledných rokoch začali množiť najmä v Južnej Amerike. Ide o licencované súkromné školy, ktoré poskytujú vzdelávacie služby.

Či už je to juhoafrický Educor, peruánsky TECSUP, indický NIIT, rumunský CODECS, alebo brazílske vzdelávacie reťazce COC, Objetivo/ UNIP, Pitágoras a Radial, tieto vzdelávacie firmy veľmi dbajú na obchodné meno, čo ich viedlo k vyvinutiu spoľahlivých vnútorných metód testovania kvality svojich škôl. Do učebného procesu neustále zavádzajú inovatívne prvky a nové technológie, utešene expandujú na miestnej, národnej a často aj medzinárodnej úrovni, ale taktiež rozširujú portfólio svojich aktivít – vyvíjajú napríklad softvér, prevádzkujú vzdelávacie televízne stanice, vydávajú knihy a časopisy, a tak ďalej.

Vzdelanie, ktoré poskytujú, siaha od predškolskej výchovy cez základné a stredné školstvo až po univerzity. Čo sa týka vnútorného usporiadania, disponujú prepracovanými informačnými systémami a jasnou organizačnou štruktúrou. Cieľom je čo najhospodárnejšie využívanie zdrojov, technológií vrátane priestoru v budovách a času učiteľov i študentov.

Zaujímavosťou je, že vzdelávacie reťazce začínali len s veľmi skromným počiatočným kapitálom a svoju expanziu financovali zväčša cez hotovosť, pochádzajúcu z vlastných finančných tokov. Dnes sú však otvorené aj zahraničnému kapitálu. Ide o relatívne bezpečnú investíciu so slušnou mierou návratnosti. Svojim študentom ponúkajú vlastné diplomy, ktoré sú vyhľadávané aj medzi zahraničnými zamestnávateľmi, prípadne medzinárodne uznané externé certifikáty.

V Brazílii existuje osem veľkých vzdelávacích reťazcov. Najväčší z nich sa volá Objetivo/UNIP a medzi jeho zákazníkov sa ráta vyše pol milióna študentov v 450 licencovaných školách po celej krajine.

Začiatkom 60. rokov ho založil Joao Carlos di Genio, lekár a učiteľ, ktorý organizoval doučovacie kurzy pre záujemcov o štúdium medicíny. Začínal s triedou 20 študentov. V roku 1967 začali ako metódu výučby využívať vysielanie na internom televíznom okruhu, čo bol v tej dobe revolučný počin. O tri roky neskôr pričlenili k sebe základnú a strednú školu a v roku 1988, po dlhom zápase s byrokratickou mašinériou, dostali pre svoje najvyššie kurzy štatút univerzity. Ich ročný obrat je okolo 400 miliónov dolárov a ponúkajú smery od manažmentu cez pedagogiku, zubnú a veterinárnu medicínu až po strojárenstvo.

Zaujímavý je aj reťazec DPS z indickej metropoly Dillí. Jeho ročný obrat sa pohybuje v miliónoch dolárov a môže sa pochváliť vynikajúcimi výsledkami. Nezisková spoločnosť začala v stanoch okolo hlavného mesta v roku 1949. Neskôr získala budovu a založila ďalšie filiálky v Indii aj inde, často v spolupráci s jednotlivými vládami. Dnes má DPS vyše stovky škôl nielen vo vlastnej krajine, ale aj v Dubaji, Nepále, Afrike, Singapure, na Srí Lanke, v Indonézií, ba aj v USA!

No najslávnejšou indickou vzdelávacou firmou je NIIT (National Institute of Information Technology), ktorý bol založený v roku 1981 dvomi indickými podnikateľmi ako reakcia na mizernú úroveň výučby informatiky vo verejných školách. Vyškolil vraj tretinu softvérových špecialistov v krajine a efektívne spája výučbu s podnikaním, keďže na firmu je naviazaná sieť ďalších tisíc softvérových firiem, prevádzkovaná zväčša absolventmi tohto inštitútu.

Holding financuje nielen vlastné školy v tridsiatich krajinách sveta, ale pomáha tiež indickej vláde zavádzať informačné technológie do dvoch tisícok verejných škôl. V NIIT sú počítače zapnuté od rána do večera. V učebni s tridsiatimi počítačmi sa denne vystrieda 1260 študentov. Jedno z vývojových pracovísk má na starosti iba základný výskum, bez potreby neskoršieho trhového uplatnenia. Takže padá aj mýtus, že súkromné školy základný výskum podporovať nebudú.

Keďže India je od svojho založenia polosocialistická krajina s tvrdou zákonnou reguláciou vzdelávania, NIIT normy o registrácii neštátnych škôl obišiel vďaka tomu, že sa zaregistroval ako normálna firma podľa obchodného kódexu.

Za zmienku stojí aj juhoafrický vzdelávací reťazec Educor (Education Investment Corporation Limited). Každý rok sa do škôl tejto spoločnosti zapíše 100 000 študentov. Majú vyše 50 zariadení a ročný zisk okolo 10 miliónov dolárov. Ich ponuka je veľmi diverzifikovaná, silní sú najmä v diaľkovom vzdelávaní a v posledných rokoch pomáhajú zvyšovaniu kvalifikácie učiteľov vo vidieckych oblastiach, ktorí doteraz nemali diplom. Práve v JAR sa tak prepájajú veľké vzdelávacie reťazce s neoficiálnymi súkromnými školami pre chudobných.

Offshore tutoring

V ekonomických učebniciach sa často tvrdí, že vzdelanie je oblasť, kde slobodný trh zlyháva, a preto ho musí zabezpečovať štát. V rozvojových krajinách je však zrejmé to, na čo jasnozrivejší pozorovatelia vo vyspelých krajinách upozorňujú už dávno. Školstvo je dokázateľne príkladom zlyhania štátu, a nie trhu. Súkromné podnikanie sa ukazuje nielen ako schopné zastúpiť zlyhávajúci verejný sektor, ale aj aktívne pomáhať vláde v zachraňovaní verejných škôl.

Ak súkromné iniciatívy v rozvojových krajinách neudusia už v zárodku ich politici, môžu v priebehu niekoľkých desaťročí zamiešať kartami aj vo vyspelých krajinách. Globalizácia to robí už dnes.

V posledných rokoch je v USA stále obľúbenejší takzvaný „offshore tutoring“, teda doučovanie amerických detí z call centier v Indii. Stačia na to slúchadlá s mikrofónom a počítač s prístupom na internet. Tento nový nápad má veľký potenciál, aj keď konkurencia je zatiaľ slabá, a preto hodina doučovania stojí v prepočte od 350 do 700 korún. Stále je to však o polovicu menej, než pýtajú americké doučovacie firmy ako Tutors.com, eSylvan alebo Kaplan.

Indický učiteľ berie mesačne okolo 7000 korún, takže náklady sa dajú stlačiť na minimum. Američania údajne Indov ako národ akceptujú a žiaci nemajú so svojimi indickými diaľkovými doučovateľmi problém. To skôr učitelia, ktorí sú v Indii braní ako seriózne autority, mali problém akceptovať, že ich žiak z druhej strany zemegule oslovuje krstným menom.

Na agresívne indické šťuky už reagujú aj americké vzdelávacie spoločnosti, sústreďujúce sa na takzvaný E-Learning. Napríklad firma Smarthinking, sídliaca vo Washingtone, sama otvorila nové call centrá v JAR, Chile, Indii a na Filipínach, zamestnávajúc domácich učiteľov.

V Európe je „offshore tutoring“ a vôbec učenie sa cez internet ešte v plienkach. Európske trhy zatiaľ čakajú na to, aby boli dobyté. Zvyšovanie prenosovej rýchlosti siete a videokonferenčná technológia by takémuto doučovaniu dodali ďalší impulz na rozvoj. V konečnom dôsledku by zlúčenie viacerých nových internetových technológií mohlo viesť k úplne novým možnostiam v oblasti vzdelávania. Vyučovanie by sa nielen stalo nezávislým od miesta, ale študenti by zároveň dostali prístup k najlepším učiteľom na svete z rozličných kultúrnych okruhov.

Odporcovia angažovanosti súkromných iniciatív v oblasti školstva tvrdia, že vzdelanie je príliš dôležité, než aby bolo prenechané trhu. No príklady podnikateľských nápadov šikovných ľudí z celého sveta dokazujú, že je to nielen inak, ale presne naopak.

Vzdelanie je príliš dôležité, než aby sme ho ponechali napospas štátu.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň 50/2006)

  Plagiatorstvo
   Lahvac 18-01-2007 17:11
  RE: Plagiatorstvo
   Czechtek 18-01-2007 17:55
  Opat trapny Lahvac
   Lukas Krivosik 18-01-2007 18:27
  RE: Opat trapny Lahvac
   Lahvac 18-01-2007 20:26
  RE: Opat trapny Lahvac
   Zolo 18-01-2007 20:26
  Co hovorite na Hriba
   Lukas Krivosik 18-01-2007 22:27
  RE: Co hovorite na Hriba
   Pista Hrib 18-01-2007 22:43
  RE: Co hovorite na Hriba
   Milton 18-01-2007 22:48
  RE: Co hovorite na Hriba
   Lukas Krivosik 18-01-2007 23:04
  RE: Co hovorite na Hriba
   Milton 18-01-2007 23:17
  RE: Co hovorite na Hriba
   Milton 18-01-2007 23:20
  RE: Co hovorite na Hriba
   greenwood 18-01-2007 23:22
  RE: Co hovorite na Hriba
   Miso 19-01-2007 12:24
  RE: Co hovorite na Hriba
   Zolo 20-01-2007 14:08
  RE: Co hovorite na Hriba
   tato 20-01-2007 14:30
  RE: Co hovorite na Hriba
   tralos 18-01-2007 23:10
  RE: Co hovorite na Hriba
   Milton 18-01-2007 22:55
  RE: Co hovorite na Hriba
   Goran 18-01-2007 23:32
  RE: Co hovorite na Hriba
   Lukas Krivosik 18-01-2007 23:37
  RE: Co hovorite na Hriba
   Goran 18-01-2007 23:42
  RE: Co hovorite na Hriba
   LIBERTARIAN 19-01-2007 8:45
  RE: Co hovorite na Hriba
   Alexios Komnenos 19-01-2007 9:25
  RE: Co hovorite na Hriba
   Czechtek 19-01-2007 12:14
  RE: Co hovorite na Hriba
   Libor Duchoslav 19-01-2007 17:49
  RE: Co hovorite na Hriba
   msarkozy 19-01-2007 21:17
  Nebude chybat
   engels 18-01-2007 22:46
  RE: Nebude chybat
   Pista Hrib 18-01-2007 22:57
  RE: Nebude chybat
   Ondrej 19-01-2007 4:13
  RE: Nebude chybat
   Pista Hrib 19-01-2007 8:04
  RE: Nebude chybat
   antisocdem 19-01-2007 10:20
  RE: Nebude chybat
   engels 19-01-2007 12:29
  RE: Nebude chybat
   antisocdem 20-01-2007 23:18
  mimo temu
   antifa 19-01-2007 0:10
  Fraska
   LIBERTARIAN 19-01-2007 8:38
  RE: Fraska
   Milton 19-01-2007 11:35
  RE: Fraska
   LIBERTARIAN 19-01-2007 12:52
  RE: Fraska
   magdalena 19-01-2007 15:07
  RE: Fraska
   LIBERTARIAN 19-01-2007 15:59
  RE: Fraska
   dux 19-01-2007 18:48
  RE: Fraska
   Czechtek 19-01-2007 18:54
  RE: Fraska
   D 19-01-2007 20:25
  RE: Fraska
   dux 20-01-2007 0:31
  RE: Fraska
   D 21-01-2007 0:15
  RE: Fraska
   dux 19-01-2007 18:31
  RE: Fraska
   tato 19-01-2007 20:42
  RE: Fraska
   Peter Surda 20-01-2007 1:17
  RE: Fraska
   dux 20-01-2007 2:24
  RE: Fraska
   Peter Surda 20-01-2007 13:49
  RE: Fraska
   dux 20-01-2007 16:57
  RE: Fraska
   Peter Surda 20-01-2007 17:39
  RE: Fraska
   dux 20-01-2007 18:20
  RE: Fraska
   Peter Surda 20-01-2007 1:06
  RE: Fraska
   LIBERTARIAN 19-01-2007 13:03
  RE: Fraska
   tomas cunik 19-01-2007 14:53
  RE: Fraska
   D 19-01-2007 18:17
  RE: Fraska
   Peter Surda 20-01-2007 1:24
  RE: Fraska
   Lahvac 20-01-2007 22:39
  RE: Fraska
   D 21-01-2007 0:08
  RE: Fraska
   dux 19-01-2007 18:37
  RE: Fraska
   Zolo 19-01-2007 20:10
  Why tax cuts matter
   Milton 19-01-2007 23:22
  novy format
   Kusnierik 19-01-2007 23:43
  RE: novy format
   Milton 19-01-2007 23:50
  MOJ KOMENTAR K DEBATE
   Lukas Krivosik 20-01-2007 1:51
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   Dušan 20-01-2007 10:21
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   Lukas Krivosik 20-01-2007 12:05
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   msarkozy 20-01-2007 12:30
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   Milton 20-01-2007 13:05
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   tato 20-01-2007 12:56
  RE: MOJ KOMENTAR K DEBATE
   Zolo 20-01-2007 14:16
  pista
   radikalna frakcia 20-01-2007 15:51
  No neviem.
   Mucha Puk 21-01-2007 3:37
  RE: No neviem.
   tato 21-01-2007 10:05
  RE: No neviem.
   Mucha Puk 21-01-2007 15:50
  RE: No neviem.
   tato 21-01-2007 20:38
  RE: No neviem.
   D 21-01-2007 21:56
  RE: No neviem.
   tato 22-01-2007 18:19
  O com je nova STV?
   june 21-01-2007 13:54
  Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 21-01-2007 17:19
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Peter Spáč 21-01-2007 18:58
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 21-01-2007 20:16
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 22-01-2007 12:18
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 22-01-2007 14:56
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Peter Spáč 22-01-2007 15:55
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 23-01-2007 14:40
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 23-01-2007 19:58
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 24-01-2007 10:21
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   LIBERTARIAN 24-01-2007 10:44
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 24-01-2007 15:12
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 24-01-2007 16:10
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 24-01-2007 20:20
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   dux 24-01-2007 22:08
  RE: Neobolsevizmus premiera Dilda
   Czechtek 25-01-2007 11:07
  Lukas pre teba
   Peter Spáč 21-01-2007 19:01
  RE: Lukas pre teba
   Lukas Krivosik 21-01-2007 19:27
  RE: Lukas pre teba
   D 21-01-2007 21:40
  RE: Lukas pre teba
   Zolo 22-01-2007 0:03
  RE: Lukas pre teba
   D 22-01-2007 1:56
  Pre Frisa
   Kusnierik 22-01-2007 10:58
  RE: Lukas pre teba
   Zolo 22-01-2007 15:34
  RE: Lukas pre teba
   Lahvac 22-01-2007 18:16
  RE: Lukas pre teba
   Lukas Krivosik 22-01-2007 19:24
  RE: Lukas pre teba
   tralos 22-01-2007 21:08
  RE: Lukas pre teba
   Lukas Krivosik 22-01-2007 22:20
  RE: Lukas pre teba
   tralos 22-01-2007 22:28
  RE: Lukas pre teba
   tato 23-01-2007 18:57
  RE: Lukas pre teba
   romco 23-01-2007 22:19
  RE: Lukas pre teba
   tato 24-01-2007 19:13
  RE: Lukas pre teba
   tralos 24-01-2007 22:52
  RE: Lukas pre teba
   tato 25-01-2007 19:25
  RE: Lukas pre teba
   tralos 25-01-2007 19:42
  RE: Lukas pre teba
   tato 26-01-2007 17:57
  RE: Lukas pre teba
   Lahvac 23-01-2007 12:36
  RE: Lukas pre teba
   tato 23-01-2007 18:48
  RE: Lukas pre teba
   Lahvac 24-01-2007 16:19
  RE: Lukas pre teba
   tato 24-01-2007 19:02
  RE: Lukas pre teba
   Lukas Krivosik 24-01-2007 9:27
  RE: Lukas pre teba
   LIBERTARIAN 24-01-2007 10:55
  RE: Lukas pre teba
   Lahvac 24-01-2007 18:44
  off topic pre JG
   LIBERTARIAN 23-01-2007 9:27
  RE: off topic pre JG
   Zolo 24-01-2007 0:08
  RE: off topic pre JG
   D 24-01-2007 8:50
  Off: Radar u susedov
   Dušan 23-01-2007 11:07
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 23-01-2007 12:25
  RE: Off: Radar u susedov
   Dušan 23-01-2007 12:34
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 23-01-2007 15:52
  RE: Off: Radar u susedov
   dux 23-01-2007 18:46
  Spolupráca
   Dušan 23-01-2007 19:26
  RE: Spolupráca
   LIBERTARIAN 24-01-2007 8:16
  RE: Spolupráca
   LIBERTARIAN 24-01-2007 10:10
  RE: Spolupráca
   dux 24-01-2007 17:20
  RE: Spolupráca
   Milton 24-01-2007 23:52
  Má NMD zmysel ?
   Dušan 25-01-2007 6:58
  RE: Spolupráca
   LIBERTARIAN 25-01-2007 11:17
  RE: Off: Radar u susedov
   Czechtek 23-01-2007 15:07
  RE: Off: Radar u susedov
   Milton 23-01-2007 18:25
  RE: Off: Radar u susedov
   dux 23-01-2007 19:04
  RE: Off: Radar u susedov
   Milton 23-01-2007 22:46
  RE: Off: Radar u susedov
   dux 24-01-2007 6:27
  RE: Off: Radar u susedov
   Mucha Puk 24-01-2007 1:17
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 24-01-2007 10:00
  RE: Off: Radar u susedov
   Mucha Puk 24-01-2007 13:35
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 24-01-2007 14:23
  RE: Off: Radar u susedov
   Milton 24-01-2007 14:19
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 24-01-2007 14:27
  RE: Off: Radar u susedov
   tralos 24-01-2007 15:17
  RE: Off: Radar u susedov
   Mucha Puk 24-01-2007 16:03
  Nezmysly
   Dušan 25-01-2007 6:50
  RE: Nezmysly
   LIBERTARIAN 25-01-2007 12:31
  RE: Nezmysly
   LIBERTARIAN 25-01-2007 14:46
  RE: Off: Radar u susedov
   Milton 24-01-2007 17:05
  RE: Off: Radar u susedov
   LIBERTARIAN 25-01-2007 12:42
  RE: Off: Radar u susedov
   dux 24-01-2007 17:29
  Tak tekéto školstvo nie
   Dušan 25-01-2007 10:44
  RE: Tak tekéto školstvo nie
   Czechtek 25-01-2007 11:13
  RE: Tak tekéto školstvo nie
   Dušan 25-01-2007 11:24
  RE: Tak tekéto školstvo nie
   Czechtek 25-01-2007 13:04
  RE: Tak tekéto školstvo nie
   Lahvac 26-01-2007 10:25

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak