ISSN 1335-8715

27-12-2006   Tomáš Krištofóry   Slobodný trh   verzia pre tlač

#12 – Ďalší dôvod mať rád Chicago

Je známy fakt, že Chicagská škola (Faculty of economics of the University of Chicago) je najlepším ekonomickým pracoviskom na svete. Pôsobilo tam najviac nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu, napríklad nedávno zosnulý Milton Friedman, ďalej Gary Becker, F. A. Hayek, George Stigler, Ronald Coase... Nedávny príchod Petra Bondru do tímu Chicaga Blackhawks je dalším, iste však nie posledným dôvodom mať rád Chicago.

Pridať nový príspevok

Suhlas!
autor: Zolo
pridané: 27-12-2006 22:25


Ano, Peter Bondra to rozhodol. Ked sme pri hokeji este by som spomenul dvoch dalsich poprednych slovenskych hokejistov, hrajucich za Chicago - Stana Mikitu a Elmera Waska.
Kto je Keynes?
autor: Rogue Keeper
pridané: 28-12-2006 15:32


"Kto je John Maynard Keynes?"

"Keynes, John Maynard, 1st Baron Keynes of Tilton (1883-1946), British economist.

Keynes was born in Cambridge, and educated at Eton College and the University of Cambridge. He began his career in the India Office of the British government and wrote a highly regarded book, Indian Currency and Finance (1913). During World War I he worked in the Treasury, which he represented at the Paris Peace Conference (1919). Opposed to the economic terms of the Treaty of Versailles, he resigned his position and wrote The Economic Consequences of the Peace (1919), in which he correctly predicted that the staggering reparations levied against Germany would goad that country into economic nationalism and a resurgence of militarism. During the next decade he made a fortune from speculation in international currencies, taught at Cambridge, and wrote Treatise on Probability (1921), a mathematical work, and A Treatise on Money (1930). In the latter, he sought to explain why an economy operates so unevenly, with frequent business cycles of booms and depressions. Like other treatments of the subject, his work failed to explain the problem of prolonged depression, a phenomenon that did not conform to the then generally accepted notion that recessions were self-correcting. It was then felt that during recessions savings would accumulate, causing interest rates to fall, and would thereby encourage business to invest and the economy to expand. Keynes closely examined the problem of prolonged depression in his major work, The General Theory of Employment, Interest, and Money (1936). This book, which provided a theoretical defence for programmes that were already being tried in Great Britain and by President Franklin D. Roosevelt in the United States, proposed that no self-correcting mechanism to lift an economy out of a depression existed. It stated that unused savings prolonged economic stagnation and that business investment was spurred by new inventions, new markets, and other influences not related to the interest rate on savings. Since business investment necessarily fluctuated, it could not be depended on to maintain a high level of employment and a steady flow of income through the economy. Keynes proposed that government spending must compensate for insufficient business investment in times of recession.

Shortly after Great Britain entered World War II, Keynes published How to Pay for the War (1940), in which he urged that a portion of every wage earner's pay should automatically be invested in government bonds. In 1942 he was made a baron, and two years later he headed the British delegation to the United Nations Monetary and Financial Conference, the Bretton Woods Conference. There he promoted establishment of the International Bank for Reconstruction and Development and the International Monetary Fund.

Keynes's ideas have profoundly influenced the economic policies of many governments since World War II, creating the school of economics known as Keynesianism, and many consider his General Theory of Employment, Interest, and Money one of the most significant theoretical works of the 20th century.

Microsoft ® Encarta ® 2006. © 1993-2005 Microsoft Corporation. All rights reserved."


Tak toto je John Maynard Keynes. A kto je Tomáš Krištofóry, píšúci samé fóry? Pravdepodobne nejaký neznámy ekonomický diletant.

RE: Kto je Keynes?
autor: nforce.nl
pridané: 28-12-2006 15:45


Keynes je nikto.
...
autor: Rogue Keeper
pridané: 28-12-2006 15:48


Snad iba pre neoliberalnych fundamentalistov.
RE: ...
autor: jg
pridané: 29-12-2006 16:35


Zato pre slabomyselnych socialnoinzinierskych bigotov je to zjavne ich panboh.
RE: ...
autor: nforce.nl
pridané: 29-12-2006 22:53


99.9% ludí nevie kto bol Keynes, to znamená že všetci sú neoliberálny fundamentalisti? Aj tvoj idol Stalin sa teraz obracia v hrobe.
...
autor: Braňo
pridané: 28-12-2006 15:40


Viem, ze rakuska skola je niekedy tvrdym odporcom cisel, ale zda sa, ze niektori jej priaznivci, su uz ovela dalej, a zacinaju byt aj tvrdymi odporcami faktov...

Krach Keynesovcov v 60. rokoch.
"Ale celý západný svet v tej dobe trpel stagfláciou, teda vysokou nezamestnanosťou a vysokou infláciou súčasne."

60 roky? Stagflacia? He? Kde sa tato teoria vyucuje?

Do polovice 60. rokov bola v USA inflacia okolo 2%, koncom vystupala na okolo 5%.

Nezamestnanost v 60. rokoch v USA klesla zo 7% na polovicu.

Cisla inflacie a nezamestnanosti v 60. rokoch paradoxne prave potvrdzuju hypotezu, ze vyssia inflacia je cenou za nizku nezamestnanost... Takze aky krach?

O raste HDP v 60. rokoch radsej ani nehovorme... Ten ma od stagflacie kilometre daleko...

Nemam nic proti zauzivanemu (i ked trapnemu) vytrhavaniu viet z kontextu za ucelom diskreditacie (Keynes), nato som si uz zvykol, ale co ma byt toto?

RE: ...
autor: Lukas Krivosik
pridané: 28-12-2006 16:12


Kristofory si asi len pomylil desatrocie. Nemalo ist nahodou o 70. roky?

Potom by to sedelo a v tomto svetle mi tvoj dlhy prispevok o vyvoji v 60. rokoch pripada prave ako "trapne vytrhavanie viet z kontextu".

RE: ...
autor: tralos
pridané: 28-12-2006 16:27


pomerne bezna vec tunak
pomylit si desatrocia ked ide o ekonomicke cykly
pomylit si storocia ked ide o autorov pisucich o pade rima
nevidiet rozporv v trdeniach:
1 kultura financovana z dani je zla
2 kultura financovana slachtou bola dobra

TVRDIT P a zaroven negaciu P, a nevidiet v tom ziaden rozpor (podobne ako s tymi volbami, tvrdit ze bude koalicia A a ked nebude tak sa poistit ze sa tvrdilo aj non-A, ake lahke sa stat neomylnym.
1, tvrdit A aj opak A, a ak sa vyskytne chyba,tak je to len vytrhnutie z kontextu)

atd atd

ku kejnesovi.
nepokladam sam seba za nejakeho odbornika do ekonomie- o tom vyborny clanok na etrende-

skor len jednu poznamocku- bol jednym z najbohatsich ludi britanie, a zbohatol na zaklade obchodov na burze.

tazke asi nieco o tom ako funguju trhy vedel. i ked na druhu stranu jeho nazory na rozpoctovu politiku statu mi- z toho mala co viem- niesu prilis sympaticke.

romco

RE: ...
autor: Lukas Krivosik
pridané: 28-12-2006 18:05


"nevidiet rozporv v trdeniach:1 kultura financovana z dani je zla 2 kultura financovana slachtou bola dobra"

A aky tam ty vidis rozpor?

Kto bol v stredoveku slachtic z ekonomickeho hladiska? Bol to majitel pody. K tej pode mal normalne vlastnicke pravo, vratane prava vyuzivat ju, pozivat z nej plody a tak dalej.

Ked so svojim majetkom hospodaril dobre, mal vysoke prijmy, ked zle, mohol prist o vsetko. Vari boli pripady schudobnenych slachticov, ktorych poda sa dostala do sudnej zastavy, take zriedkave?

No a tento slachtic zo svojich prijmov, zo svojich penazi si u umelca - taktiez sukromnika objedna obraz alebo sochu. Co je na tom zle?

Naproti tomu, dnes tu mame nejaku grantovu komisiu, plnu bohatych ludi, ktora rozdeluje peniaze zvacsa chudobnych ludi, casto sebe alebo sebe blizkym osobam a instituciam. Je toto obhajitelne?

Romco si poriadny hlupak, ak veris tym "zachrancom kultury", ze im islo o cokolvek ine, nez zachranu vlastnych prijmov a privilegii.

Pytat sa Porubjaka a spol., ci ma byt umenie financovane z verejnych zdrojov, je ako keby si sa pytal kadernika, ci by si sa nahodou nemal dat ostrihat. Obaja ti budu svorne tvrdit, ze ano.

"nepokladam sam seba za nejakeho odbornika do ekonomie- o tom vyborny clanok na etrende"

Ten clanok v Trende bol dost mimo. Naopak, vyborna bola odpoved Jana Oravca nan. Urcite nie som obhajcom EUBA, ale je dost zvlastne, ak sa absolvent Fakulty zahranicnych vztahov EU stazuje, ze mal na skole malo matiky, ktora sa na EUBA vyucuje, ale vyucuje sa na Narodohospodarskej fakulte...

"skor len jednu poznamocku- bol jednym z najbohatsich ludi britanie, a zbohatol na zaklade obchodov na burze.
tazke asi nieco o tom ako funguju trhy vedel."

Urcite o tom NIECO vedel, ved doslova par tyzdnov pred svojou smrtou si uvedomil, ze hlasal bludy a chystal sa rychlo odvratit katastrofu, ktoru sposobil. Bohuzial, uz to nestihol.

RE: ...
autor: tralos
pridané: 28-12-2006 23:20


si prispievatel do tyzdna, svojho casu tam bol rozhovor s istym historikom o stredoveku a bolo tam pisane aj o "daniach".

skus si to pozriet, potom hovor odkial mali slachtici peniaze,

aj roboty na panskom boli svojim sposobom odvody, boli zakonom vynutene a ich odmietnutie bolo brane ako zlocin- proste dane vo forme naturalii/ robote

v prispevku som nehovoril ze statom financovana kultura je dobra ci zla, snazil som sa poukazat na rozpor tych tvrdeni.

aby som ti to ulahcil, budem citovat z toho rozhovoru s historikom z tyzdna:
-
Aké povinnosti mali poddaní voči hradu?
Hradný pán si žiadal desatinu z ich naturálií, cirkev ďalšiu desatinu, teda dokopy dávali pätinu z toho, čo dorobili. Mali takisto robotnú povinnosť a taktiež museli odvádzať peňažnú dávku. Tú od nich vyberal aj kráľ.
-

tazke umenie slachty bolo financovane aj z dani, preto ten ocividny rozpor. a este jeden citat, z prace podla mna celkom rozumneho cloveka.

citat:
Voegelin konštatuje, že ideológie sú teoreticky neudržateľné. Ideológie nie sú tvorené kritickým alebo teoretickým jazykom. Práve preto sú proti teoretickej argumentácii imúnne. A to je zároveň dôvod, prečo sa práve v súvislosti s ideológiami prejavuje fenomén intelektuálnej nepoctivosti kvázi-teoretikov. Intelektuálna nepoctivosť ideológov nie je náhodná, ale podľa Voegelina je priam spätá s ideologickým videním sveta. Svet ideológov je svetom intelektuálnej nepoctivosti. Preto sú ideológie nezlúčiteľné s vedou v kritickom zmysle racionálnej analýzy. Inými slovami, nemá zmysel uvažovať o komunikačnej hodnote ideologického jazyka. Komunikačná funkcia ideológií je neudržateľná práve preto, že ideologický jazyk zabraňuje kriticky spoznávať problémy skutočného sveta.

-to je presne ono, ideologicke videnie sveta nedovoluje uvedomit si zakladne protirecenie v tvrdeniach:

kultura z dani je zla, a
kultura slachty je fajn

pretoze ideologia nedovoluje a zase citat:
-
S fenoménom intelektuálnej nepoctivosti súvisí aj neochota analyzovať východiská, ktoré by ohrozovali konštrukciu, na ktorej je ideologický systém postavený. Práve preto Voegelin konštatuje, že dobrý ideológ musí zabrániť tomu, aby sa diskutovalo o premisách jeho ideologického systému.
-
vychodisko: kultura financovana z dani je zla ti zabranuje vidiet to ze slachta si svoje umelecke sklony- a naozaj velmi hodnota a to myslim vazne- nechala velmi spokojne financovat z penazi a hodnoty, ktore zobrali pod hrozbou zakona od poddanych(okrem ineho)

zdroj: http://www.impulzrevue.sk/article.php?11...

a tam je ten rozpor. aj kultura slachty je zo znacnej miery kulturou financovanou z dani.

lez ideologia je silna vec a casto krat zatemnuje.

ku kejnesovi, mozes mat pravdu, ja niesom ekonom a uvedomujem si to. to mi len tak napadlo . ze dnes sa na kejnesa strasne nadava a pritom asi nebol blb ked ziskal na trhoch to co ziskal.

romco.

p.s.1. si mi hovoril ze ja urazam spoludiskutujucich, si pozri prispevky nase dva, a skus najst v nich osobne invektivy. v mojom nebudu.

p.s.2 , ak veris tym "zachrancom kultury", ze im islo o cokolvek ine, nez zachranu vlastnych prijmov a privilegii. - nikde v prispevku to nepisem, nikde to ani len v prispevku nenaznacujem, hovoril som o tom rozpore dane vs. slachta. je tiez znakom intelektualnej nepoctivosti snaha o nepochopenie prispevku.

pochopenie je viac ako interpretacia, kredo h.aarentoveeej. skus sa aj ty trosku tym riadit, viac chapat a menej ideologicky interpretovat. potom by ti bolo jasne, ze cela ta pasaz o tom ze kohosi obhajujem je nezmyslom. motivom bolo cisto len poukazat na nezrovnalosti.

romco

RE: ...
autor: Lukas Krivosik
pridané: 29-12-2006 0:04


Z ekonomického hľadiska nie je až také podstatné, odkiaľ peniaze šľachticov pochádzali, dôležité je, že ich využívali ako sukromní zadávatelia. Oni boli konzumentmi umenia a tým pádom aj nositelia úžitku z umeleckých predmetov.

Mali preto záujem na čo najkvalitnejšie odvedenej práci. Platili totiž za ňu finančnými prostriedkami, ktoré boli už ich vlastné. Naproti tomu úradník na ministerstve kultúry nie je vlastníkom prostriedkov vybraných z daní a nie je väčšinou ani konzumentom umenia, ktoré platí.

Čo sa týka desiatkov a robôt vo feudalizme, nemyslím si, že išlo o ideálny systém, no vezmi si, kde je dnes deň daňovej slobody a porovnaj si to, čo dnes robíme na demokratický štát s počtom dní v roku, ktoré si musel odrobiť na panskom a cirkevnom.

V stredoveku bolo kráľovstvo alebo panstvo nejakého šľachtica niečím ako súkromnou firmou daného feudála. Kráľovská pokladnica fakticky splývala so súkromnými príjmami panovníka a ten sa snažil zvelaďovať krajinu ako svoj vlastný majetok.

Na toto poukázal napr. Hoppe, ale aj ten historik v .týždni, čo sa mi veľmi páčilo. Totiž, že ak šľachtic na svojom panstve príliš zaťažil sedliakov, mohli ísť o pár chotárov ďalej, k lepšiemu zemepánovi.

To ale aj tak hovoríme najmä o Uhorsku a situácií pred zrušením poddanstva. Veľa šľachticov v západnej Európy mala gro príjmov tvorených napríklad z námorného obchodu a z iných zdrojov, ktoré neboli získané donútením.

Ak som počas tých kontroverzií o kultúre hovoril o šľachte tak najmä v tej súvislosti, že najkrajšie diela svetového kultúrneho dedičstva boli vytvorené predtým, než vzniklo nejaké ministerstvo kultúry, na ktorom by mohli parazitovať nejaké záujmové skupiny umelcov.

Hoci stredoveký systém mal mnoho výhod, za ideál samozrejme považujem spôsob financovania kultúry na konci 19. storočia, kedy ho platí kapitalistická elita z peňazí získaných na súkromných trhoch, poprípade mestská buržoázia. Pričom mnoho príkladov takto financovaného kvalitného umenia nájdeme aj dnes. A dokonca aj na Slovensku.

RE: ...
autor: tralos
pridané: 29-12-2006 0:14


pozor, zase neviem ci si spravne cital to co som si pisal.

ak plati ze umenie slachty bolo fajn a to aj napriek tomu ze zo znacnej casti bolo financovane danami, potom predsa neplati to ze umenie financovane z dani je zle.

sak to je uplne elementarna logika

predpoklad 1 : umenie financovane z dani je zle
predpoklad 2: umenie slachty je fajn
zaver. hmm??? ziadny je to akoby si povedla

predpoklad 1: ovocie nejedavam
predpoklad 2: jedavam mandarinky/jablka/..
zavre? ziadny, clovek si sere do huby.

ak plati ze slachticke umenie je fajn napriek tomu ze peniaze ziskavali aj z dani, potom nemoze platit predpoklad c1 ze umenie z dani je zle pretoze je to v kontradikcii k tvrdeniu c.2

to su tie rozpory, ktore nedokaze clovek zaslepeny ideologickymi okuliarmi vidiet, pretoze musi zmenit vychodiska, teda aspon jedno z vychodisiek v tomto priklade.

bud neplati ze umenie z dani je zle
alebo neplati ze umenie slachty je fajn
jedno z toho proste musis zmenit.

alebo nemusis a ma pravdu Voegelin, ze ideologia je imunizovana voci kritickemu uvazovaniu. a ideolog je kvazi-teoretik, ktory aj ked ma predpoklady v rozpore, nemoze si dovolit ich pozmenit, pretoze ohrozi celu ideologicku konstrukciu.

tak ako je to? nie kazde umenie z dani je zle? potom je problem vo forme "prejedenia dani" a nie v principe

alebo je problem v samotnom principe dani, potom vsak nehra ulohu forma "prejedenia dani" pretoze su to stale dane a tie su zle ak sa vyberaju na umenie.

to je ten rozpor, ktory tebe a zo skusenosti z inych diskusii unika niektorym obhajcom nefinancovania umenia z dani a zaroven zastancov slachtickeho umenia.

alebo je potom tretia moznost.
mozem tvrdit ze nejedavam ovocie aj ked pri pisani tohto prispevku jem pomaranc. pretoze pomaranc predsa nie je len take obycajne ovocie, ma totiz supku a to jablko nema....

romco

RE: ...
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:49


Lukáš tvrdí, že šľachtic sám vyberá umelca a úradníka možno skorumpovať, šľachtic financuje dielo sám a nie sú potrebné byrokratické schvaľovania na MK.
Šľachtic aj štát je v obidvoch prípadoch výpalník, šľachtic aj štát môžu financovať čo pretrvá veky.

RE: ...
autor: msarkozy
webstránka: http://sarkozy.blog.sme.sk/
pridané: 29-12-2006 10:52


Roman, svojou citáciou Voegelina sa dobíjaš do otvorených dverí a svojím vŕtaním sa nepodstatných kvázi logických lapsusoch ukazuješ, že ideológia nie je jediným spôsobom akým sa možno dopracovať k argumentačnej nepoctivosti.

Podstatou Lukášovej argumentácie predsa nie je obhajoba "šľachty" , ale poukázanie na prirodzené zdroje "kultúry". Šľachtická kultúra je len jedným príkladom. Skúsme použiť iný príklad toho istého javu, ktorý mal podľa mňa Lukáš na mysli:

Dnes napríklad štát sponzoruje aj ľudovoumelecké súbory spievajúce kedysi sedlácke vyspevovanie, kroje alebo
staré drevenice - zdrojom tohto umenia rozhodne nebolo násilné donucovanie - pravá kultúra vyrastá z výsostne individuálnych potrieb - jej zdrojom nikdy nebola podpora politickou mocou. Krásny ľudový kroj ani tanec, či pesnička rozhodne nevznikli za peniaze daňových poplatníkov, ani rozhodovaním ministerských komisií! Tým je toto ľudové umenie totožné s umením šľachtickým.
To je podstata, ktorú ignoruješ.

RE: ...
autor: tralos
pridané: 29-12-2006 11:03


nikide nepisem ze ludove umkenie nie je umenie.

nikde nepisem ze umenie je umenim vtedy, ak je financovane z dani.

nikde nepisem ze umenie slachty je nekvalitne

pisem ze aj umenie slachty je financovane okrem ineho z dani.

kroje su teda uuuplne mimo problemu.


predsa len jednu vec:
-pravá kultúra vyrastá z výsostne individuálnych potrieb - jej zdrojom nikdy nebola podpora politickou mocou.-
to potom spissky hrad nie je kulturou? aj statna moc aj financovana nutenymi robotami/ peniazmi z dani :)

a co tak koloseum v rime? atd atd.

ale o to mi neslo, to len je poukazanim, ze nie len kroje su umenim.

gro toho sporu bolo v tom, ze tvrdit ze nejedavam ovocie a pritom jem pomaranc je blbost.

nic dalsie som neriesil.

tralos,

p.s. nikde nic neignorujem, neviem ci si pochopil ciel prispevku, nespochybnujem umenie z dola, neobhajujem ministerstvo kultury. hovorim o rozpore.

RE: ...
autor: msarkozy
webstránka: http://sarkozy.blog.sme.sk/
pridané: 29-12-2006 11:34


Ten rozpor je pre gro debaty nepodstatný.
gro
autor: msarkozy
webstránka: http://sarkozy.blog.sme.sk/
pridané: 29-12-2006 11:50


zástancovia štátneho financovania kulttúry tvrdia, že ku financovaniu kultúry treba ľudí nútiť, pretože keby sa správali individuálne podľa vlastného uváženia kultúra by zanikla. Lenže opak bije do očí - kultúra zatiaľ prekvitala individuálnym rozhodovaním a upadala s nárastom moci úradníkov. Individuálne rozhodovanie o vlastných zdrojoch je to čo spája ľudový kroj so spišským hradom a tu nie je podstatné ako boli zdroje získané. Úradník nekoná za seba a nepoužíva vlastné zdroje - keďže je kultúra svojou povahou a podstatou výsosotne individuálna záležitosť je demokratické rozhodovanie o tom čo má byť kultúrou absolútne scestné a samo o sebe znakom totálnej a zásadnej nekultúrnosti.
RE: gro
autor: tralos
pridané: 29-12-2006 12:01


ak ti pride ten vnutorny rozpor za nepodstatny a silou mocou chces pisat o uradnikoch, potom si netrafil spravny prispevok:)

ta diskusia nebola o min. kultury........ bola o slachtickom umeni financovanom aj z dani.... to je zase o tej interpretacii a pochopeni....

romco

RE: gro
autor: jg
pridané: 29-12-2006 16:49


Mas pravdu romco, slachtic nemal najmensie pravo vymahat nasilim dane od poddanych. A je uplne jedno za akym ucelom. Rovnako nema ani stat pravo vymahat nasilim dane od obcanov a uz vobec nie na umenie, ci tzv "kulturu".
Spokojny?

RE: ...
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:38


kapitalistická elita sa prečo oddávala podpore umenia?
Peniaze zarábali aj úžerou, podvodmi, sali ľudí a takýto týpkovia radšej mohli rozdať majetok, aby si zachránili dušu.

RE: ...
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:40


Poddanské dávky boli výpalné. šľachtic niečo vníma ako umenie neznamená, že ním aj je.
RE: ...
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:16


Nepredpokladám, že šľachtica až tak veľmi trápil zisk z pôdy, túžba zarábať kým sa dá a na všetkom sa objavuje u inej kategórie.
RE: ...
autor: Braňo
pridané: 04-01-2007 15:13


"Urcite o tom NIECO vedel, ved doslova par tyzdnov pred svojou smrtou si uvedomil, ze hlasal bludy a chystal sa rychlo odvratit katastrofu, ktoru sposobil. Bohuzial, uz to nestihol. "

Jezkove oci... Ty keby si si precital, ze Keynes sa chodil ucit k Leninovi, tak nevahas a ihned to trubis do sveta. Prilepim ti tu Hayeka, tomu snad uveris:

Reason: Did Keynes turn around in his later years, as has frequently been rumored?

Hayek: Nothing as drastic as that. He was fluctuating all the time. He was in a sort of middle line and he was always concerned with expediency for the moment. In the last conver- sation I had with him (about three weeks before his death in 1945). I asked him if he wasn't getting alarmed about what some of his pupils were doing with his ideas. And he said," Oh, they're just fools. These ideas were frightfully impor- tant in the 1930s, but if these ideas ever become dangerous. you can trust me--I'm going to turn public opinion around like this." And he would have done it. I'm sure that in the post-war period Keynes would have become one of the great fighters against inflation."

RE: ...
autor: Braňo
pridané: 28-12-2006 16:27


Aj by som reagoval na pointu clanku, ale zjavne ziadnu nema...

Ak by si autor pomylil desatrocie, tak by musel spomenut v suvislosti s inflaciou v 70-rokoch aj rast cien surovin . Nic take som v clanku neobjavil...

Ked vsak posunie desatrocie zamerne, tak zdiskredituje Keynesa a nemusi davat inflaciu do suvisu s cenami surovin. Priaznivci zatlieskaju a o tom to je, ci nie...?

Este by som mohol napisat obiahlu definiciu vytrhavania viet z kontextu, lebo niektori z nas ju ziavne nepoznaju. Alebo mas pocit, ze moja reakcia zmenila skutocnu myslienku, ci kontext autorovych viet?

RE: ...
autor: D
pridané: 29-12-2006 21:10


Branko, osobne tiez niesom zastancom povrchneho nihilizovania Keynesa, to asi vies.
Ale mohol by si trochu rozobrat, ako(nutne) narast cien nejakeho tovaru(napr. surovin, teda vymenneho pomeru daneho tovaru voci inemu tovaru) suvisi s inflaciou? Lebo to je prave ta zaujimava a podstatna vec.
Skus z hladiska ekonomiky s penaznym systemom s plnym krytim a potom skus aj na ekonomike kalkulaciek uradnikov vlady a centralnej banky.

RE: ...
autor: Braňo
pridané: 04-01-2007 23:36


Neviem presne co si tym myslel. Ci problematiku definicie inflacie, "inflacneho" kosa, padu dolaroveho standardu, atd...
a čo chudoba?
autor: Jaro
pridané: 28-12-2006 17:20


prečo tiež nepíšete že sa zvýšil počet chudobních v Amerika a aj v jej veľkomestách,že ľudia strácaju istotu a už americkím ideálom neveria Sledujte ako stále menej štátov sa boji Ameriky Rusi sa jej nebáli nikdy Amíci sa báli ich aj boja, už sa ich nebojí Čína,ani Severná Korea,nebojí sa ich ani Irán a tak to pojde ďalej, ja im neprajem nič zlé aj keď veľa zlého narobili a čo s a týka ekonomiky o 10 -20 rokov má ich ekonomiku predbehnuť Čína aj vojenský arzenál ak sa nezmení ich politika a celková svetová politika tak neviem
RE: a čo chudoba?
autor: Rogue Keeper
pridané: 28-12-2006 17:31


Tieto problemy sa riesia na inej urovni. Napriklad naposledy to vystizne zhrnul Stiglitz.

http://www.project-syndicate.org/commentary/stiglitz79/Czec...

Ekonomicka nerovnost v USA je samozrejme samostatna kapitola.

RE: a čo chudoba?
autor: Milton
pridané: 28-12-2006 20:25


"Napriklad naposledy to vystizne zhrnul Stiglitz."

LOL. to su riadne haluze :D to snad ani nemoze mysliet vazne :D

"Ekonomicka nerovnost v USA je samozrejme samostatna kapitola."

Ekonomicka nerovnost tu bola, je a vzdy tu bude. Ako taka nepredstavuje ziadny problem. Rovnost moze nastat iba tak ze vsetci budu chudobny, ale to uz sme tu mali.

RE: a čo chudoba?
autor: Rogue Keeper
pridané: 29-12-2006 8:36


Ale samozrejme to mysli vazne.

Ekonomicka nerovnost predstavuje problem, pretoze je zalozena na obmedzovani ekonomickej slobody tym, ze jedinec/korporacia/stat A akumuluje zdroje, pracovnu silu alebo kapital, ktore nasledne chybaju na inom, mozno daleko potrebnejsom mieste jedincovi/korporacii/statu B.

Teoria ze "takto to bolo a bude naveky vekov amen lebo som povedal" je samozrejme obstrukcionisticky konzervativny blud, ale netrba si z neho robit velmi tazku hlavu.

RE: a čo chudoba?
autor: jg
pridané: 29-12-2006 16:54


Cize, ak si ponechavam vysledky svojej prace, tak obmedzujem "ekonomicku slobodu" niekoho ineho? Naprilkad zlodeja, ktoremu tak chybaju? Smrdi z teba do daleka socialnoinzinierska mystika a podvodnictvo, chlapce.
RE: a čo chudoba?
autor: AnnaBandikova
e-mail: AnnaBandikova@zoznam.sk
pridané: 18-08-2007 15:04


Co mam urobit, ked som naletele podvodnikovi. Policia o tom vie a nic sa dalej nedeje?
RE: a čo chudoba?
autor: D
pridané: 30-12-2006 16:21


Ekonomicka nerovnost, ako pises, tam bola vzdy, len v roznych casoch sa na nej podielali rozne faktory.
Dnes, ci chceme alebo nie, je v ovela vacsej miere faktorom rozdiel v dostupnosti kapitalu, ci uz penazneho alebo nepenazneho podla toho, v akej rodine sa clovek narodil, v akom prostredi vyrastal a dokonca aj to, odkial je. Tieto nerovnosti sa v USA(ale aj inde) este vo vacsej miere konzervuju vdaka "segregacnemu" systemu vzdelavania.
Volakedy sa prave v USA vytvorili jedinecne podmienky a z neobvyklej miery (ekonomickej) (ne)rovnosti, ktora bola obrazom prirodenych rozdielov medzi jednotlivcami a slobodomyselnosti(tych skupin, ktore tam zo zaciatku utekali pred prenasledovanim z europy) vyrastla prva moderna demokracia a v tych casoch najslobodnejsi trh.
Prave tento priklad pouzivali liberali, aby poukazali na to, ze prirodzene rozdiely medzi jednotlivcami nie su take, za ake ich vydavali niektori (najma)konzervativci, ci spociatku ako rozdieli medzi vladnucimi aristokratmi a poddanymi, neskor v zmysle protekcionizmom a dalsimi nespravodlivymi zakonmi chranenej aristokracie voci obycajnym rolnikom a remeslnikom, strednej triede a neskor voci korumpujucej oligokracii vs. obycajnym ludom(robotnikom a malym podnikatelom).

"Rovnost moze nastat iba tak ze vsetci budu chudobny, ale to uz sme tu mali."
Na rovnost sa da pozriet z mnohych uhlov, ty si zvolil taky, s akym by sa, som presvedceny, nestotoznila ani vacsina soc.demakov.

RE: a čo chudoba?
autor: jg
pridané: 30-12-2006 18:00


Na ekonomicku rovnost (predpokladam, ze tu mal na mysli) sa az tak "z mnohych uhlov pozriet" neda. Akymi mnohymi sposobmi ju docielis?
RE: a čo chudoba?
autor: Milton
pridané: 28-12-2006 21:48


definuj chudobu! to myslis to co EU?? ze chudobny je ten co zaraba menej ako 60% priemeru?? na to staci aby niektory viac zbohatli a vobec nemusi niekto chudobnut. alebo je tu vlada na to aby zaistila ze nikto nebude chudobny??? ak mas tento nazor tak potom je to jasne. mimochodom prave som vo francuzku, v parizi a za dva dni dom tu videl viac bezdomovcov ako za 4 mesiace v USA.
RE: a čo chudoba?
autor: tomas cunik
e-mail: tomocici@centrum.sk
pridané: 28-12-2006 23:28


uprimnu sustrast v tom parizi... :)
RE: a čo chudoba?
autor: Milton
pridané: 29-12-2006 0:47


no nie je to az take zle:D navzdory vsetkemu, niektory francuzy su celkom mily. a francuzky su velmi pekne to som fakt necakal. a sice zabozruti, ale dnes uz verim ze tie zaby mozu byt dobre:D jedol som totiz slimaky a vazne pochutka:D jedlo je tu fakt super, aj kvalita aj vyber.
RE: a čo chudoba?
autor: Lukas Krivosik
pridané: 29-12-2006 2:15


To pises teraz, ale ked sa vratis budes vypisovat podobne voloviny ako Havran ml. ;-)

Ano, Francuzsko sa zda mat aj iste vyhody. Ale ja som si povedal, ze ked uz sa ucit romansky jazyk, tak radsej spanielcinu a nie jazyk zabozrutov. Koniec koncov, ked sa to v Eurabii velmi zopsuje, uz som oznamil svoj umysel emigrovat do Kostariky.

Dovolim si tvrdit, ze spanielsky hovoriaci svet ponuka krajsie a vasnivejsie zeny a minimalne rovnako dobre jedlo ako Francuzsko. Navyse Spanielsko kulturne, filozoficky a historicky nedisponuje tymi negativami, ktorymi disponuje Francuzsko, skor naopak.

Takze pre mna jednoznacne vedu Spaniel(k)y nad Francuz(ka)mi

:-)

RE: a čo chudoba?
autor: Milton
pridané: 29-12-2006 4:25


:D no ja zas spanielov nemusim :D spanielcinu uz vobec nie:D a spanielky jedine ze by mi rukav trhali :D francuztina aspon znie zaujimavo a vznesene :D spanielcina je snad horsia ako slovencina :D spanielske jedlo pravdu povediac neviem ake je, nepoznam. kulturne je podla mna spanielsko a spol. pod urvonou francuzka, francuzi sa aspon snazia a v niektorych oblastiach sa im to dari, vyzerat noblesne. zato spaniely & co. mi pripada ako synonymum pre de bordel:D
to radsej talianov, sice tiez zmatok :D ale elegantny :D a talianky su tiez pekne :D

a ked som o tom tak uvazoval, normalne by som v tom francuzku aj zostal na nejaku dobu keby dostanem dobru pracu :D a to som tu len dva dni :D cisto pragmaticky, pekne mesta, pekne zeny, 35-hodinovy pracovny tyzden, 30 dni platenej dovolenky, dobre jedlo :D vazne slimaky na dva obedy 4.5euro :D uz pekne z bylinkovo cesnakovou omackou, bageta lacnejsia ako u nas :D a vynikajuca :D

a ta francuztina:D Nom de dieu de putain de bordel de merde de saloperie de connard d'enculé de ta mère. It's like wiping your arse with silk. I love it. :D:D

RE: a čo chudoba?
autor: Lukas Krivosik
pridané: 29-12-2006 10:06


No tak s tym Spanielskom si uplne jedla. Ja mam s nimi uplne inu skusenost. A co sa tyka Francuzska, nikomu neprajem nic zle, ale doprial by som ti, aby si tam chvilu mohol platit francuzske dane a odvody:D
RE: a čo chudoba?
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:43


Budeš obchodovať s normovanými banánmi?
RE: a čo chudoba?
autor: Rogue Keeper
pridané: 29-12-2006 10:51


CHUDOBA :
1. stav nedostatku financnych prostriedkov na uspokojenie zakladnych potrieb ako je jedlo, oblecenie a ubytovanie
2. deficit alenbo nedostatok niecoho vseobecne

Ak to nahodou nevies, kazdy moderny stat ma urcene nieco comu sa hovori HRANICA CHUDOBY.

Co si ty osobne videl vo Francuzku a v USA je irelevantne. Bohvie kam si sa pozeral alebo kam si sa iba chcel pozerat.

Ohladom neblaheho stavu bezdomovectva v USA :
http://www.usatoday.com/money/economy/2003-08-11-homeless_x.ht...
http://forums.homeless.org.au/forumdisplay.php?f=2...
http://www.shenandoahconnection.com/homelessinamerica.ht...

Ano, je svatou povinnostou statu a jeho vlady zaistit svojim obcanom a volicom vytvorit ekonomicke prilezitosti na zlepsenie svojej hmotnej existencie.
Je to velmi jasne.

RE: a čo chudoba?
autor: jg
pridané: 29-12-2006 16:58


He, he, socialni inzinieri su presne ako nabozenski bigoti. Pre "svatu povinnost vytvorit ekonomicke prilezitosti na zlepsenie hmotnej existencie" su ochotni orabovat, oklamat alebo aj zabit blizneho svojho, ktory nic zle nerobi, akurat si chce ponechat vysledky svojej prace.
RE: a čo chudoba?
autor: Lukas Krivosik
pridané: 28-12-2006 22:56


"prečo tiež nepíšete že sa zvýšil počet chudobních v Amerika a aj v jej veľkomestách,že ľudia strácaju istotu a už americkím ideálom neveria"

Ach jaj. Mili komunisti a ich lavicovo-liberalni bratranci! Tu mate ako zmenila reaganomika Ameriku:

premature death. Back in 1970, during Mr. Hacker's golden age of economic stability and risk-sharing, the age-adjusted death rate stood at 12.2 deaths per 1,000 people. By 2002, it had fallen more than 30%, to 8.5 per 1,000. In particular, infant mortality plummeted to 7.0 from 20.0, while the number of Americans killed on the job dropped to three per 100,000 workers from 18

Between 1970 and 2004, the homeownership rate climbed to 69% from 63%, even as the physical size of the median new home grew by nearly 60%. Back in 1970, 11% of Americans 25 years of age or older had a college or higher degree. By 2004, the figure had risen to 28%.

As to consumer possessions, the following comparison should suffice to make the point. In 1971, 45% of American households had clothes dryers, 19% had dishwashers, 83% had refrigerators, 32% had air conditioning, and 43% had color televisions. By the mid-1990s all of these ownership rates were exceeded even by Americans below the poverty line

RE: a čo chudoba?
autor: dux
pridané: 29-12-2006 5:27


Všetci ste komunisti ak omieľate donekonečna kto mal chladničku.
RE: a čo chudoba?
autor: Rogue Keeper
pridané: 29-12-2006 8:45


Mili konzervativni protofasisti a neoliberalni kazatelia (ked uz sme zacali s tymi invektivami, ze).

Reagonomika ako taka fungovala vo svojej idealnej forme naozaj iba za Reagana a Thatcherovej v 80. rokoch. Ale ani Reagan sa nevyhol podryvaniu domacej produkcie importom japonskych osobnych vozidiel a elektroniky.

Na rebrickoch zivotnej urovne na tom USA nie su najlepsie. Dlhodobo sa motaju okolo piateho miesta a dokonca este nizsie.

Samozrejme ak sa niekto preferuje ukajat nostalgickym spominanim na stare zlate casy 70s a 80s ked bola zhodou niekolkych priaznivych okolnosti vo svetovom ekonomickom podnebi reaganomika funkcna, je to cool. =)

Skoda je len to ze vacsina ludi so zdravym usudkom to akosi "nezerie". Dokonca ani "lefty" vacsina v USA.

RE: a čo chudoba?
autor: Lukas Krivosik
pridané: 29-12-2006 10:56


"Ale ani Reagan sa nevyhol podryvaniu domacej produkcie importom japonskych osobnych vozidiel a elektroniky."

To je co za nezmysel. Hovori ti nieco slobodny obchod? Ty by so skor mal mat prezyvku "Khmer Rouge".

RE: a čo chudoba?
autor: Rogue Keeper
pridané: 29-12-2006 12:02


Halo? Pojem "Hruby domaci produkt" je pre teba nezmysel? No dakujem pekne.

Preco si myslis ze "uvedomeli" konzervativni amici cely cas vedu kampane na podporu kupy domacich produktov.

Tato neoliberalna propagacia slobodneho trhu uber alles je samozrejme cirim pragmatickym alibizmom. Kazdy zodpovedny makroekonom sa snazi aby sa predavali vyrobky predovsetkym jeho krajiny, ci uz doma alebo v zahranici, lebo to primarne urcuje silu ich meny a celej ekonomiky daneho statu vobec.

Nebesia, niektori ludia by si tu asi potrebovali zopakovat zaklady makroekonomiky zo strednej skoly namiesto bezmyslienkoviteho sirenia Friedmanovskych dogiem ktorymi ich niekto nedopatrenim naockoval.

RE: a čo chudoba?
autor: jg
pridané: 29-12-2006 17:04


A ta tvoja neobolsevicka propagacia statnej legalizovanej lupeze je potom cim? Kto podryva menu viac ako socialnoinzinierski keynesovski bigoti? A su to tiez prave oni aj v tej "konzervativnej" Amerike.

Chlapce ty by si si mal zopakovat zaklady logiky, ale pochybujem, ze ti to pomoze.

RE: a čo chudoba?
autor: tato
pridané: 29-12-2006 17:35


" Na rebrickoch zivotnej urovne na tom USA nie su najlepsie. Dlhodobo sa motaju okolo piateho miesta a dokonca este nizsie. "

Tak toto si zasluzi oznacenie vyrok roka . Neviem ci som to dobre pochopil, ale motat sa okolo 5. miesta je zle ? To sa hodnotila ZU piatich krajin ? :-)

RE: a čo chudoba?
autor: jg
pridané: 29-12-2006 17:54


Co sa to opovazujes? Si si neprecital, ze sudruh je expert makroekonom? On musi vediet lepsie, ci 5. miesto je dobre alebo zle pre 300 milionovy narod.
Nie som si istý
autor: Dušan
e-mail: dusan.mihalik@chello.sk
pridané: 29-12-2006 10:31


Slobodný trh mi je srdcu blízky, ale mám pochybnosti pri niektorých veciach.

Napr. Ceny energií by mali byť liberalizované a každý nech si zaplatí reálne ceny. To síce Fico nepochopí, ale každý si musí zaplatiť reálnu cenu bez ohľadu na príjem. Zvyšujúcou sa cenou by mali podľa zákonov trhu ľudia správať racionálne - homo economicus a snažiť sa znižovať spotrebu pri zvyšujúcej sa cene. Všetko to znie logicky, ale v praxi to úplne tak nefunguje.
Je určitá skupina ľudí (väčšinou finančne zdatných), ktorí jednoducho na účty nehľadia a je im jedno koľko platia za energie. Vyslovene plytvajú s energiou a sú schopný minúť jej nikoľkonásobne viac ako "obyčajný" človek (nevypínajú svetlá, prekurujú domy atď). Nie je ich síce veľmi veľa, ale svojou zbytočnou nadspotrebou dokážu zdvihnúť celkovú spotrebu energie domácností o pekných pár percent.

Je to síce v súlade s trhom ale v nesúlade so zdravím rozumom. Nejaká regulácia je samozrejme nebezpečná pre samotný trh, ale nechať to tak sa mi trochu prieči. Prečo by sme mali trpieť lenivcov, ktorí si síce všetko zaplatia, ale externality (nie všetky sa dajú zarátať do ceny) si odskáčeme spolu s nimi i my všetci ostatní (homo economicusi).

RE: Nie som si istý
autor: jg
pridané: 29-12-2006 18:04


Nie si si isty, a chcel by si preto "regulovat"? Regulovat ma predsa zmysel, iba ked sme si niecim isti. Ci nie? Neistota nie je zdaleka dostatocny dovod pre inicializaciu nasilia.
RE: Nie som si istý
autor: tato
pridané: 29-12-2006 18:04


Nie som zdatny v ekonomii a urcite sa tu najdu zdatnejsi napriek tomu si dovolim kratku poznamku .
Neviem preco si si vybral zrovna ceny energii, ved to sa moze tykat cohokolvek . Napriklad stavebnych hmot . Su ludia, ktorym vobec nezalezi na tom kolko bude stat ich nehnutelnost, ved si to mozu dovolit . Tiez mozme povedat, ze ked si akysi M. Jackson postavil svoj Neverland (ci ako sa to vola ?) sposobil stupanie cien stavebnych hmot, nehnutelnosti ... a tym nasledne aj zvysovanie najmu nam obycajnym, ktori si vystacime v 2-3 izbovej kralikarni .
Na zaver napisem Tvoju vetu . "Prečo by sme mali trpieť lenivcov, ktorí si síce všetko zaplatia, ale externality (nie všetky sa dajú zarátať do ceny) si odskáčeme spolu s nimi i my všetci ostatní (homo economicusi). "

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group