Zmrdi, alfasamci a vzbura deprivantov

Koukolík, Drtilová : Vzpoura Deprivantů – nestvůry, nástroje, obrana. – pozoruhodná knižka.

Pri náhodnom listovaní a čítaní úryvkov z novších kníh v Artfore som narazil na jednu veľmi zaujímavú. Hneď som si ju pribalil k pôvodne zamýšľanej Neznesiteľnej ľahkosti bytia.

Deprivant – Zmrd

Dielko, ktoré vyšlo už raz vyšlo pred desiatimi rokmi a teraz vychádza znova po úprave a zakomponovaní nových zistení, by sa dalo s istou dávkou zveličenia prirovnať k D-fensovej Zmrdologii. Zaoberá sa totiž tou istou témou – sociálne efektívnym, respektíve úspešným sociopatom, ktorého autori nazývajú deprivant.

Prečo deprivanti prežívajú?

Napriek tomu, že knižka obsahuje obvyklú mieru psychologického balastu – dosť pofidérnych alebo vyslovene banálnych zistení, pochádzajúcich prevažne z rôznych štatistík a takzvaných psychologických experimentov, je v mnohom inšpirujúca a obsahuje aj skvelú hypotézu, ktorou autori vysvetľujú fenomén efektívnej sociopatie z evolučného hľadiska.

Aby sme si vychutnali jej rafinovanú jednoduchosť, pozrime sa najskôr na teórie vysvetľujúce existenciu zla a zlých ľudí, s ktorými „sme“ sa stretli predtým, než si autor tohto článku prečítal knižku túto.

Erich Fromm – Anatómia ľudskej deštruktivity

Fromm poukazuje hlavne na spoločné rysy socializovaného psychopata a psychopata flagrantného. Dáva dôraz na podobnosť s nekrofíliou, sadomasochizmom a autizmom. Základ jeho vysvetlenia existencie zlého človeka je psychoanalytický.

Sociálne adaptovaný psychopat trpí sexuálnou úchylkou v menšej miere a dokáže ju zatlačiť do podvedomia – tá sa potom prejavuje v jeho deštruktívnej činnosti, ktorá je symptómom potlačenia. Fromm nevysvetľuje, prečo existujú biofili a nekrofili, a hlavne nie je z jeho poňatia jasné, prečo nekrofili nevymreli.

Fromm útočí na vysvetlenia biológa Lorenza, autora knihy Takzvané zlo, a spochybňuje platnosť psychologických experimentov, z ktorých Lorenz vychádza (podľa mňa celkom oprávnene). Lorenz vysvetľuje existenciu zla ako vybíjanie nespotrebovanej agresivity, ktorú altruisticky zameraná spoločnosť nedokáže absorbovať.

Hlavným problémom Lorenzovej teórie je, že nerozlišuje medzi dvomi druhmi zla, ktoré zjavne rozlíšiť treba. Aj normálny nedeprivovaný človek sa môže stať zločincom z vášne, chamtivosti, žiarlivosti, a tak ďalej, predsa však existujú zločinci chladní, svojím spôsobom neenergickí, bez silnej vôle, akoby ich konanie nepoháňal živočíšny pud, ale skôr freudovský pud smrti.

Alfasamec

Napoleon aj Hitler boli mužmi, ktorí neváhali obetovať milióny životov. Obaja boli vojnovými zločincami. Predsa však cítime, že ich nemožno klásť na roveň, že je tu nejaký podstatný rozdiel, ktorý, povedzme, z hľadiska morálky a práva nie je podstatný, a predsa je dôležitý a zásadný.

Ani teória o alfasamcoch nedokáže tento rozdiel vystihnúť. Ako prvý sa tým, pokiaľ viem, zaoberal Nietzsche. Tvrdil, že socialistickí alebo anarchistickí revolucionári alebo aj Napoleon sú atavizmom – silní, mocnejší a mocichtivejší ľudia s hrubšími potrebami, ktorí môžu byť za istých okolností silnejšími ako jemná civilizovaná spoločnosť. Na základe čítania Nietzscheho som sa snažil v jednej úvahe vysvetliť pôvod zla aj ja.

Teória o pôsobení dominatných alfasamcov ako istého protikladu jemnej a civilizovanej spoločnosti je obľúbená a značne rozšírená, a predsa nevysvetľuje citeľný rozdiel medzi „zlým a dobrým“ alfasamcom. Existujú totiž aj alfasamci, ktorí držia slovo, bojujú na strane slabších, podmienene ctia zákony a dobré mravy – aristokracia v širokom zmysle slova alebo, ak chcete, džentlmeni. Ako ich odlíšiť od často veľmi úspešných perfídnych klamárov a trápnych povodníčkov?

Deprivant – parazit a mimikra

Autori knižky sa na deprivanta pozerajú vedecky nezávisle bez zbytočného pohoršenia ako na biologický jav a prirodzený dôsledok evolúcie. Koukolík a Drtilová vysvetľujú existenciu a prežívanie deprivanta krásne rafinovanou hypotézou.

Deprivant je v biologickom zmysle spoločenský parazit a mimikra. Altruistická spoločnosť totiž vytvára pre deprivantský spôsob správania priestor. Bolo by z evolučného hľadiska prinajmenšom podivné, keby ho nejaká forma života nezneužívala. Všeobecne známym príkladom zneužitého prírodného altruizmu je správanie kukučky pri znášaní vajec. Iným príkladom je perfídna ryba, ktorá svojím vzhľadom imituje čistiacu rybičku vyberajúcu veľkým rybám z tlamy zvyšky žrádla – dostane sa dovnútra a šup – je po veľkej dôverujúcej rybe.

Je nám jasné, že typ predátorstva, ktorý predstavujú parazity a mimikry, je niečím iný ako predátorstvo tigra či leva. Iný typ deprivantského správania má svoju analógiu v správaní fretky. Samec fretky sa snaží svoj výkal umiestniť na čo najvyššie miesto, aby vytvoril v konkurentovi alebo samičke ktorá výkal nájde dojem, že onen výkal pôvodne patril oveľa väčšiemu exempláru.

Deprivantovi sa teda nielen darí prežívať na základe parazitického zneužívania altruizmu, ale darí sa mu aj posúvať svoje gény ďalším generáciám na základe úspešnej imitácie alfasamca. Väčšina žien (aj mužov) totiž deprivanta od alfasamca nedokáže odlíšiť (resp. deprivantku od alfasamice). Z charakteru ľudského párenia a párového spolužitia celkom pekne vyplýva aj fakt, že deprivácia sa vyskytuje u žien v podstatne menšom rozsahu.

Psychopatický efekt staničného bufetu

Jedna poučka o hrách tvrdí, že poctivé správanie sa oplatí tým viac, čím viac sa hra opakuje. Pri jednorazovej hre sa oplatí podvod. Príkladom je ekonomický efekt staničného bufetu.

Keďže sa v staničnom bufete hra neopakuje v dôsledku neustáleho striedania nových hostí, nemôže sa zákazník majiteľovi bufetu za jeho podvod oplatiť. Preto v staničnom bufete (ale aj v reštauráciách v centrách miest, ktoré zvyknú navštevovať prevážne turisti) dostanete nekvalitné jedlo za vysokú cenu. Prečo vám do jedla ešte aj neekonomicky napľujú, samotná teória hier nedokáže vysvetliť. Pľuvanec v polievke je pridaná hodnota, ktorú čisto ekonomický pohľad nevie predpovedať. Teória o deprivantoch áno.

Z efektu staničného bufetu vyplýva totiž celkom logicky aj to, že poctivý reštauratér staničný bufet predá a bude si hľadať miesto na podnikanie tam, kde bude jeho poctivosť patrične ekonomicky ohodnotená.

Majiteľmi staničných bufetov sa nakoniec stanú prevažne deprivanti – nenávistní zmrdi, ktorí vám napľujú do polievky. Teória hier objasňuje aj premnoženie deprivantov v modernej dobe. Akékoľvek zmeny pravidiel hry ako aj zväčšenie počtu zúčastnených (migrácia, globalizácia) hrajú deprivantovi do kariet. Každý spoločenský reformátor musí počítať s tým, že aj úplne racionálna zmena pravidiel k lepšiemu bude znamenať v prechodnom období nárast moci deprivantov.

Je preto dosť možné, že následkom zavedenia celkom rozumnej a spoločensky potrebnej reformy bude totálna likvidácia danej oblasti, pretože v prvom šíku zmeny (najlepšie na čele) sa objavia deprivanti cítiaci svoju príležitosť. Hlavnými oblasťami, ktoré deprivantov priťahujú nebývalou silou, sú práve tie, kde chýba jasná trhová spätná väzba – štátna správa a politika. V podmienkach znejasňovania vlastníckych a trhových vzťahov v dôsledku prílišnej sofistikovanosti sa deprivanti stávajú manažérmi a dokážu spôsobiť veľké ekonomické straty a pády predtým dobre fungujúcich spoločností.

Ako vidíme, existuje veľa dôvodov, prečo je dôležité rozpoznávať deprivanta na mnohých úrovniach. Nielen pri párení a verejnom stravovaní, ale napríklad pri politickom vyjednávaní je podstatné rozlišovať, či oproti vám sedí chladný deprivovaný parazit, s ktorým žiadna dohoda nie je možná, alebo alfasamec, ktorý za každých okolností dokáže držať slovo. Aj slovenskí politológovia by si mali pozoruhodnú knižku Vzpoura deprivantů rozhodne aspoň prelistovať.

Marián Šarkőzy

???		LIBERTARIAN	08-12-2006 8:55
RE: ???		msarkozy	08-12-2006 12:28
Ešte trochu inak		msarkozy	08-12-2006 12:52
Mefisto		Karol	08-12-2006 14:58
RE: Mefisto		msarkozy	08-12-2006 17:36
K clanku		Goethe	08-12-2006 23:39
RE: K clanku		jg	09-12-2006 15:09
ANARCHIA NA CESTACH		Lukas Krivosik	08-12-2006 22:17
RE: ANARCHIA NA CESTACH		dux	08-12-2006 23:15
RE: ANARCHIA NA CESTACH		Lukas Krivosik	08-12-2006 23:45
RE: ANARCHIA NA CESTACH		dux	09-12-2006 3:38
RE: ANARCHIA NA CESTACH		D	10-12-2006 2:13
anarcia na cestách funguje		Dušan	10-12-2006 7:42
RE: ANARCHIA NA CESTACH		Karol	11-12-2006 18:15
RE: ANARCHIA NA CESTACH		D	12-12-2006 1:19
RE: ANARCHIA NA CESTACH		paradox	17-12-2006 14:25
Alfasamci nevymreli		Zolo	11-12-2006 15:35
RE: Alfasamci nevymreli		fanusik	13-02-2007 16:27
Otázočka		fanusik	13-02-2007 16:31