ISSN 1335-8715

31-10-2006   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Odluka školy od štátu

Drzí a slabí žiaci, prestarnutý, prefeminizovaný pedagogický zbor, nízke platy učiteľov, nezáujem rodičov, nízke spoločenské docenenie, nezáujem politikov... To všetku sú dôvody, ktorým sa pripisuje súčasná mizéria verejného školstva.

Všetky tieto veci sú vážne, no ani v jednom prípade nejde o príčinu úpadku školstva, ale len o príznaky. Že sa debata točí najmä okolo čoraz slabších žiakov a nedostatku peňazí, je dôkazom povrchnosti a plytkosti diskusie o problematike vzdelávania na Slovensku. Na jednom konci je Mikolajova národno-socialistická škola s červenými trenírkami pre chlapcov a modrými pre dievčatá. Na druhom konci je Fronc s Humajovou a ich pokus o stimuláciu kurikulárnej konkurencie vnútri rigidného štátneho systému. Verejné školstvo ako také nespochybňuje nikto. Etatistický stereotyp väčšine zainteresovaných bráni ísť vo svojej analýze do potrebnej hĺbky.

Čo je teda esenciálny problém nášho štandardizovaného, štátom formovaného školstva? Predstavme si, že by štát znárodnil odevný priemysel a ustanovil by, že odteraz sa bude vyrábať len jeden druh obleku (povedzme čínske sako a la Mao-Ce-Tung, vzor 1975), v jednej farbe (šedej) a len v jednej veľkosti (prispôsobenej nízkej korpulentnej postave božského Maa).

Bez ohľadu na postavu a spoločenskú príležitosť (svadba, džoging, potápanie...) by sme všetci bez rozdielu mali zákonom nariadené nosiť len tento jeden úbor. Absurdné? Presne na takomto princípe funguje aj náš vzdelávací systém, spolu so školstvami väčšiny vyspelých krajín.

Trh verzus centrálny plán

Dvadsiate storočie sa nieslo v znamení sporu medzi trhovou ekonomikou a centrálnym plánovaním. Základné tri otázky ekonómie totiž sú ČO vyrábať, AKO vyrábať a PRE KOHO vyrábať tak, aby sme so vzácnymi výrobnými faktormi dosiahli čo najvyššie zhodnotenie. Jestvovali dve odpovede: buď to bude určovať štát alebo trh.

Prvá odpoveď vravela, že štátna plánovacia autorita určí čo treba vyrábať, ako to vyrábať a pre koho vyrábať. Keďže však v dôsledku toho neexistuje slobodná tvorba cien (čoby indikátorov vzácnosti), vyrába sa, o čo nie je záujem, iného tovaru je zase nedostatok. A tak v reálnom socializme ľudia stáli v radoch na toaletný papier, regály obchodov však boli plné napríklad pascí na medvede. Ponuka a dopyt sa proste nestretnú, v ekonomike sa hromadia nepodarky a nedostatky, vzniká rozsiahly čierny trh a celý systém musí časom zbankrotovať alebo sa vrátiť ku kapitalizmu.

Ukázalo sa, že pravdu mali zástancovia trhu. Slobodná tvorba cien vedie k efektívnej alokácií vzácnych zdrojov. Vyrába sa to, o čo je záujem a konkurencia vedie k neustálemu zlepšovaniu výrobných metód. Podnikatelia ako anticipátori vývoja na trhu, neustále hľadajú lepšie zhodnotenie vzácnych výrobných faktorov...

Dnes je veľa oblastí súkromných, no vzdelanie je stále doménou štátu. Pritom analogická otázka ako v celej ekonomike je aj v oblasti školstva. Tromi základnými otázkami vzdelávania sú: ČO UČIŤ - teda čo všetko dať do osnov, aký rozsah a akú hĺbku majú osnovy mať? AKO UČIŤ - teda metodika, spôsob ako žiaka danú vec naučiť? A KOHO UČIŤ – kto má byť zákazníkom školstva, kto za vzdelanie zaplatí? V našom školstve na všetky tri otázky odpovedá štát. Teda v školstve máme ešte stále akúsi obdobu centrálneho plánovania.

To vo vzdelávaní vytvára podobné negatívne efekty akých sme boli pred rokom 1989 svedkami v celej ekonomike. Dochádza k nesprávnej alokácií vzácnych zdrojov (peňazí i ľudských talentov), existuje nedostatok na strane ponuky, nadbytok na strane dopytu. A tie krivky sa často ani nestretnú. Školstvo totiž na jednej strane neponúka vzdelanie, o ktoré by ktokoľvek stál, na strane druhej ponúka niečo s čím sa nedá uplatniť v živote.

V plne trhovom systéme by stredné školy učili to, čo sa žiada na úspešné prijatie a zvládnutie vysokej školy a univerzity by pripravovali na prax. O tom, že ponuka a dopyt sa niekde míňajú svedčí aj to, že múdrosť a akademické vzdelanie sú nielen dve absolútne odlišné veci, ono sú to často dve veci, ktoré sú úplne protichodné. A hoci stále existuje priama úmera medzi akademickým vzdelaním a výškou zárobku, skutočný úspech v živote od výsledkov v škole závisí čoraz menej. Napríklad v USA má skoro polovica občanov vysokoškolské vzdelanie, ale medzi superboháčmi je len tretina vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To nasvedčuje, že na trhu sú úspešnejší nezávislí myslitelia so zdravým rozumom, nie indoktrinovaní zombíci.

Školstvo a ľudská prirodzenosť

To, že centrálna plánovacia autorita určuje čo učiť, ako učiť a koho učiť by bolo úplne v poriadku, ak by na dané otázky neexistovala viac ako jedna sada správnych odpovedí. Keby sa každému páčilo a sedelo len jedno sako, jednej farby a veľkosti, aj odevný priemysel by mohol byť riadený rovnako ako naše školstvo. Ono to tak ale nie je, že by sme tu mali jednu sumu faktov, jednej hĺbky, ktoré sú naučiteľné len jedným spôsobom a každého, kto spadá pod povinnú školskú dochádzku.

V iných odvetviach badať nezadržateľný trend od jednotného produktu (alebo služby) k výrobkom šitým takpovediac na mieru. Vo verejnom školstve sa tento trend presadzuje len veľmi pozvoľna a ťažko. Preložené do jazyka našej textilnej metafory, vďaka navrhovanej Froncovej reforme sa váš výber popri Maovej šedej uniforme obohatí ešte o Castrovu olivovú rovnošatu a pieskové maskáče Róberta Fica. Stále to však nie je rovnaké spektrum výberu, aké by nám priniesol slobodný trh.

Pritom takéto vzdelanie šité na mieru by asi najviac zodpovedalo ľudskej prirodzenosti. Najnovšie výskumy ukazujú, že existuje asi dvanásť druhov inteligencie (lingvisticko-verbálna, pohybová, interpersonálna, priestorová...). A každý z nás má rôzne rozložený potenciál v približne štyroch. Ľudia sa vraj nelíšia ani tak vo veľkosti samotného potenciálu, ako v jeho rozložení medzi jednotlivé druhy inteligencie. Aj keď existuje veľké množstvo názorov na podstatu a rozloženie inteligencie, v zásade môžeme dať za pravdu prísloviu, ktoré vraví, že „každý z nás je múdry i hlúpy svojím spôsobom“.

Moderný vzdelávací systém však pracuje len s jedným druhom inteligencie a to s verbálno-lingvistickou. Inými slovami, v škole dobre prospievajú tí, ktorí sa ľahko učia čítaním textov, čo je asi tretina študentov. Ostatní, trebárs tí, ktorí sa ľahko učia tým, že niečo robia, už majú problémy s prospechom alebo zlým správaním. Tak ako v socializme existuje mrhanie vzácnymi zdrojmi, tak sa vo verejnom školstve mrhá talentom a potenciálom dvoch tretín žiakov, ktorým by lepšie vyhovoval iný prístup.

Ľudia, čo bránia verejné školstvo s tým, že vraj takto sa garantuje pre každého rovnosť šancí sa trestuhodne mýlia. Je to nielen inak, ale presne naopak. Štátne školstvo neprodukuje rovnosť šancí, ale je naopak hlavným pôvodcom spoločenských nerovností.

Aby sme pochopili zastaranosť a nevyhovujúci charakter štandardizovaného verejného školstva musíme sa vrátiť o niekoľko storočí, do militaristického pruského štátu. Keď pruský kráľ v roku 1717 zaviedol povinnú školskú dochádzku, nebolo jeho cieľom odštartovať vzdelávaciu ofenzíva. V pruských školách učili penzionovaní vojaci (odtiaľ aj zvyk vstávať na začiatku hodiny), ktorí si vedeli zabezpečiť rešpekt trstenicou, ale sami boli takmer negramotní. Cieľom nebol vzdelaný národ, ale poslušný národ.

Ako to vyjadril filozof Fichte, veľký zástanca nútenej výchovy, išlo o to produkovať poslušných vojakov, štátnych zamestnancov (s dôrazom na slovo „zamestnanec“) a robotníkov do vznikajúcich manufaktúr. Občan, vyprodukovaný pruskou školou mal byť poslušný voči vrchnosti, s konformnými názormi, ktoré by nikdy nespochybnili žiadnu autoritu, ani keby sa táto správala hlúpo alebo nemorálne. Vojenské pomery mali byť cez školu zavedené do každej oblasti života. Odchyľujúce myšlienky sa netolerovali. Tento systém sa z Nemecka veľmi rýchlo rozšíril do celého sveta. U nás ho zaviedla Mária Terézia v roku 1777 a dnes neexistuje vyspelá krajina, ktorá by s týmto modelom nemala problémy.

Dôvod, prečo sa systém tak rýchlo rozšíril je ten, že v priemyselnom veku, v ére masových, hierarchicky usporiadaných organizácií, mohli mať masové továrne na diplomy naozaj zmysel. Podnikatelia, vládcovia a generáli proste potrebovali nahnať čo najposlušnejšie masy do svojich fabrík, úradov a vojsk. No charakter dnešnej doby je iný.

Čoraz viac sa presadzuje demasifikovaná spoločnosť, kde už nedominuje priemysel, ale služby a informačné technológie. Vertikálne integrované organizácie menia svoju štruktúru. Hierarchia je nahradená sieťou, subordinácia koordináciou. Kasárenská škola, produkujúca konformné stádo so zamestnaneckou mentalitou nevyhovuje potrebám dneška. Ak Slovensko svoj vzdelávací systém nepodrobí silnej liberalizácií, v 21. storočí hrozí nášmu národu osud helótov, stvorených na zakrúcanie skrutiek v kórejských fabrikách.

Riešením je odluka školstva od štátu, jeho postupná privatizácia a deregulácia (vrátane zrušenia povinnej školskej dochádzky a štátneho dozoru nad neštátnym školstvom). Až keď štát plne umožní vznikanie trhových alternatív, až potom budeme môcť hovoriť o skutočnej konkurencii rôznych typov vzdelávacích ustanovizní a vzdelávacích produktov.

A až keď bude existovať trh so vzdelávaním, až potom budú dobrí učitelia dobre zaplatení a zlí učitelia zo školstva buď vypadnú alebo budú nútení predávať svoje služby za veľmi nízke ceny. Konkurencia na liberalizovanom trhu so vzdelávaním a predovšetkým dopyt po vzdelaní zo strany rodičov a študentov, by viedol poskytovateľov k zvyšovaniu kvality a znižovaniu ceny vzdelávacích služieb.

Ponuka by sa diverzifikovala a každý by si v nej niečo našiel. Domáca škola, súkromní učitelia, unschooling, výučba cez internet, vzdelávacie hry... a pokojne aj klasická škola s latinčinou a trstenicou. Nikde nie je napísané, že pre každého je najvyhovujúcejšie prednášanie v kamennej budove, v kolektíve po tridsať žiakov. Trh so vzdelávaním by mohol viesť k tomu, že by sme konečne prestali mrhať talentami a potenciálom ľudí a Slováci by sa stali vzdelaným, svojprávnym národom, vážiacim si vedomosti.

Čo so zlými školami?

Čitateľa, ktorý nikdy nerozmýšľal nad alternatívami a realitu verejného školstva s povinnou dochádzkou považuje za odjakživa danú a nemennú, napadne inštinktívne niekoľko námietok. Nápad postupne kompletne odštátniť školstvo je na slovenské pomery revolučný. Na absolventa štátneho ohlupovacieho systému, ktorý skoro a priori so sebou nesie nižšiu dávku predstavivosti a lineárne myslenie, môže taká myšlienka pôsobiť ako rúhanie.

Asi najviac sa núka otázka, čo so zlými školami v kompletne privatizovanom systéme. Kto by zabezpečil, aby ich kvalita neklesala, rovnako ako je to vo verejnom školstve? Odpoveď má niekoľko rovín.

Čo napríklad s prípadnými školami založenými Slovenskou pospolitosťou alebo džihádistami? Takéto ustanovizne však môžu neoficiálne vznikať už dnes, popri existujúcom školstve. Veď školskí byrokrati sú ešte aj proti Kotlebovi bezmocní a riaditeľ jeho školy ho presúva v rámci svojej ustanovizne v duchu známeho „škatule hýbte sa“. Školy pre nacistov a islamistov sa teda nedajú riešiť na báze školskej inšpekcie alebo krajských úradov. Avšak aj v plne privátnom vzdelávacom systéme by poskytovatelia vzdelania museli mať nejakú právnu formu, ktorá by podliehala registrácií. Čiže štát (s ktorým ja, na rozdiel od libertariánov stále v niektorých oblastiach rátam) môže nezaregistrovať alebo odňať registráciu poskytovateľom vzdelania, ktorí by sledovali takéto protispoločenské úmysly.

Od škôl pre džihádistov však treba odlišovať napríklad cirkevné školy, ktoré by odmietli vyučovať Darwinovu teóriu alebo naopak nejaké humanistické súkromné školy s jogou a veľmi liberálnou sexuálnou výchovou.

U nás stále panuje komunistická móda vyvlastňovať deti z rodín a prostredníctvom škôl ich „oslobodzovať“ od tmárskych predsudkov svojich rodičov. Na strane druhej, paralelne s týmto trendom existuje silný údiv mnohých učiteľov nad rodičmi, ktorí očakávajú, že práve škola bude popri vzdelávaní ich ratolesti aj vychovávať.

Skúsme už konečne uznať, že za výchovu dieťaťa je primárne zodpovedná jeho rodina. Či už sú rodičia náboženskí fanatici alebo frivolní hipíci, rozhodne by mali mať možnosť ovplyvňovať vzdelanie a výchovu svojich detí. Štát žiadnu ideologickú neutralitu negarantuje. Podľa potreby a straníckej orientácie ministra väčšinou presadzuje do osnov svoju ideológiu. V odštátnenom školstve by žiadne boje o jogu, náboženstvo a sexuálnu výchovu neexistovali. Každý rodič by dostal to, začo pre svoju ratolesť zaplatí.

Rodičia však väčšinou nie sú ani sektári, ani hipíci. Čo so školami, ktoré sú jednoducho nekvalitné? Nefungovalo by plne súkromné školstvo na princípe „ty platíš a my ti dáme diplom, aj keď si dutý ako rúra“? Určite by vznikali aj nekvalitné školy, existuje však niekoľko možností ako by to trh ustrážil.

Okrem prechodu od štandardizovaných tovarov k výrobkom a službám šitým na mieru, existuje dnes v ekonomike aj iný trend. A to prechod od hierarchických, vertikálne integrovaných korporácií, smerom k decentralizovaným, sieťovým formáciám, ktoré outsourcujú na vonkajších poskytovateľov skoro všetko s výnimkou svojho core biznisu.

Škola je podobným reliktom priemyselného veku, ktorá pod jednou strechou spája výučbu, skúšanie, administratívu i výchovu. Prečo by na trhu so vzdelávaním nemohol pôsobiť jeden typ poskytovateľov, ktorý by sa sústredil na vzdelávanie a druhý typ inštitúcií, ktoré by vykonávali nezávislé skúšanie? Nemuselo by ísť o priebežné skúšanie, stačilo by, keby nezávislá spoločnosť vykonala záverečnú skúšku, prípadne udelila renomovaný diplom.

Vzdelávací trh by vytvoril vlastnú samoreguláciu v podobe audítorov, ktorí by vydávali hodnotenia úrovne jednotlivých poskytovateľov vzdelania. Zarábať by si na svoju činnosť mohli vydávaním sprievodcov pre zákazníkov (rodičov a študentov), v ktorých by predstavovali obsah a kvalitu výučby jednotlivých školských firiem.

Plne súkromné školstvo by nebolo dokonalé, ale rozhodne by bolo pestrejšie (z obsahového, i z cenového hľadiska), aj imúnnejšie voči nekvalite ako súčasný stav.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň 43/2006)

  "najvyššie dobro: raison d'État – teda záujem štátu. "
   LIBERTARIAN 31-10-2006 13:47
  Zaujem koho?
   Zolo 31-10-2006 22:48
  RE:
   D 01-11-2006 13:58
  RE:
   Lukas Krivosik 01-11-2006 14:20
  RE:
   D 01-11-2006 16:21
  STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   vychodnar 31-10-2006 15:30
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   Peter Surda 31-10-2006 16:39
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   Dušan 31-10-2006 20:32
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   Peter Surda 31-10-2006 21:46
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   vychodnar 31-10-2006 22:42
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   Lukas Krivosik 31-10-2006 22:54
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   Dušan 01-11-2006 9:30
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   jednokto 02-11-2006 12:37
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   P. 02-11-2006 15:33
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 01-11-2006 14:01
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   tato 01-11-2006 14:59
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 01-11-2006 15:59
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   tato 01-11-2006 16:54
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 01-11-2006 17:56
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   tato 01-11-2006 18:26
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 03-11-2006 0:28
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   tato 03-11-2006 21:01
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 06-11-2006 14:56
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   tato 06-11-2006 17:33
  RE: STOP CENTRALIZMU CIRKVI
   D 07-11-2006 0:49
  Iný názor
   Marcel4 31-10-2006 15:47
  RE: Iný názor
   tomas cunik 31-10-2006 18:09
  RE: Iný názor
   Marcel4 31-10-2006 20:15
  RE: Iný názor
   tato 31-10-2006 22:35
  RE: Iný názor
   Lukas Krivosik 31-10-2006 23:11
  RE: Iný názor
   D 01-11-2006 14:29
  skolne
   zmesta 03-11-2006 13:13
  RE: Iný názor
   Lukas Krivosik 31-10-2006 23:01
  RE: Iný názor
   Marcel4 31-10-2006 23:14
  RE: Iný názor
   Lukas Krivosik 31-10-2006 23:33
  RE: Iný názor
   Marcel4 01-11-2006 0:22
  RE: Iný názor
   vychodnar 01-11-2006 12:53
  RE: Iný názor
   Lukas Krivosik 01-11-2006 14:21
  RE: Iný názor
   D 01-11-2006 17:52
  RE: Iný názor
   Storr 05-11-2006 20:44
  RE: Iný názor
   Marcel4 01-11-2006 0:04
  ano, ALE
   magdalena 31-10-2006 16:00
  RE: ano, ALE
   Peter Surda 31-10-2006 17:00
  RE: ano, ALE
   Marcel4 31-10-2006 20:18
  TV-generácia
   Dušan 31-10-2006 20:44
  RE: TV-generácia
   Peter Surda 31-10-2006 22:03
  RE: TV-generácia
   magdalena 31-10-2006 22:48
  RE: TV-generácia
   D 01-11-2006 15:29
  RE: ano, ALE
   magdalena 31-10-2006 22:40
  RE: ano, ALE
   Zolo 31-10-2006 22:56
  RE: ano, ALE
   D 01-11-2006 15:31
  RE: ano, ALE
   magdalena 01-11-2006 20:30
  RE: ano, ALE
   D 03-11-2006 0:46
  RE: ano, ALE
   Lukas Krivosik 03-11-2006 1:40
  RE: ano, ALE
   Zolo 03-11-2006 16:27
  RE: ano, ALE
   D 01-11-2006 15:18
  RE: ano, ALE
   Lukas Krivosik 31-10-2006 23:26
  RE: ano, ALE
   Marcel4 31-10-2006 23:34
  RE: ano, ALE
   Lukas Krivosik 01-11-2006 1:18
  RE: ano, ALE
   Marcel4 01-11-2006 10:52
  RE: ano, ALE
   tato 01-11-2006 11:05
  RE: ano, ALE
   Marcel4 01-11-2006 12:11
  RE: ano, ALE
   tato 01-11-2006 13:29
  RE: ano, ALE
   Marcel4 01-11-2006 15:34
  RE: ano, ALE
   tato 01-11-2006 15:56
  Zrušenie povinného
   Marcel4 01-11-2006 16:01
  RE: Zrušenie povinného
   Czechtek 01-11-2006 19:14
  RE: Zrušenie povinného
   mima 02-11-2006 17:37
  RE: ano, ALE
   vychodnar 01-11-2006 12:45
  RE: ano, ALE
   tato 01-11-2006 10:15
  RE: ano, ALE
   magdalena 01-11-2006 20:40
  Ake nazory ma TEN stat?
   Peter 01-11-2006 9:43
  RE: Ake nazory ma TEN stat?
   Lukas Krivosik 01-11-2006 12:29
  RE: Ake nazory ma TEN stat?
   Peter 01-11-2006 16:32
  Liek na vsetko
   vychodnar 01-11-2006 12:48
  RE: Liek na vsetko
   Czechtek 01-11-2006 14:00
  RE: Liek na vsetko
   vychodnar 01-11-2006 14:32
  RE: Liek na vsetko
   D 01-11-2006 19:32
  Lukasovi
   D 01-11-2006 13:43
  RE: Lukasovi
   Czechtek 01-11-2006 14:14
  K tej kreativite
   Peter Spáč 01-11-2006 14:56
  RE: K tej kreativite
   Peter Spáč 01-11-2006 14:57
  RE: K tej kreativite
   Czechtek 01-11-2006 18:41
  RE: K tej kreativite
   Peter Spáč 01-11-2006 21:30
  RE: K tej kreativite
   magdalena 01-11-2006 20:50
  RE: K tej kreativite
   Peter Spáč 01-11-2006 21:13
  RE: K tej kreativite
   magdalena 01-11-2006 21:27
  RE: K tej kreativite
   Peter Spáč 01-11-2006 21:33
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 15:40
  RE: Lukasovi
   Czechtek 01-11-2006 18:49
  RE: Lukasovi
   D 03-11-2006 0:34
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 14:52
  RE: Lukasovi
   Lukas Krivosik 01-11-2006 15:07
  RE: Lukasovi
   Peter Spáč 01-11-2006 15:07
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 15:22
  RE: Lukasovi
   Peter Spáč 01-11-2006 15:31
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 15:42
  RE: Lukasovi
   Peter Spáč 01-11-2006 15:51
  RE: Lukasovi
   magdalena 01-11-2006 20:59
  RE: Lukasovi
   Peter Spáč 01-11-2006 21:15
  RE: Lukasovi
   Lukas Krivosik 03-11-2006 1:44
  RE: Lukasovi
   Peter Spáč 03-11-2006 13:37
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 16:08
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 16:40
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 18:00
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 18:10
  RE: Lukasovi
   D 03-11-2006 20:05
  RE: Lukasovi
   tato 03-11-2006 20:57
  RE: Lukasovi
   magdalena 01-11-2006 21:12
  RE: Lukasovi
   D 03-11-2006 1:06
  RE: Lukasovi
   clivia 11-11-2006 22:02
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 15:54
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 16:15
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 17:35
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 18:01
  RE: Lukasovi
   D 03-11-2006 0:56
  Zrušenie povinného
   Marcel4 01-11-2006 15:59
  RE: Zrušenie povinného
   tato 01-11-2006 16:48
  Detský výber
   Marcel4 01-11-2006 20:36
  RE: Detský výber
   magdalena 01-11-2006 21:20
  RE: Detský výber
   tato 01-11-2006 21:31
  Alternatívy
   Marcel4 01-11-2006 22:09
  RE: Alternatívy
   tato 01-11-2006 22:31
  RE: Alternatívy
   Marcel4 02-11-2006 13:07
  RE: Alternatívy
   tato 02-11-2006 14:11
  RE: Alternatívy
   Marcel4 02-11-2006 14:41
  RE: Alternatívy
   tato 02-11-2006 15:38
  Alternatíva k alternatívam
   Marcel4 02-11-2006 21:00
  RE: Alternatíva k alternatívam
   tato 02-11-2006 22:00
  RE: Lukasovi
   D 01-11-2006 15:47
  RE: Lukasovi
   tato 01-11-2006 16:24
  RE: Lukasovi
   Czechtek 01-11-2006 19:05
  Paradoxy sucasneho skolstva
   Peter 01-11-2006 16:23
  Ešte jeden paradox
   Marcel4 01-11-2006 20:40
  RE: Paradoxy sucasneho skolstva
   Peter Spáč 01-11-2006 21:25
  RE: Paradoxy sucasneho skolstva
   Peter 02-11-2006 1:24
  Ešte trochu k paradoxom
   Marcel4 02-11-2006 13:23
  RE: Ešte trochu k paradoxom
   Peter 02-11-2006 16:05
  Ešte viac k paradoxom
   Marcel4 02-11-2006 21:17
  RE: Ešte viac k paradoxom
   Peter 03-11-2006 0:24
  RE: Ešte trochu k paradoxom
   Peter Spáč 03-11-2006 13:41
  Domaca skola
   tato 01-11-2006 22:17
  RE: Domaca skola
   tato 01-11-2006 23:00
  Lukiho omyl
   Alexios Komnenos 02-11-2006 11:31
  RE: Lukiho omyl
   msarkozy 02-11-2006 15:55
  RE: Lukiho omyl
   msarkozy 02-11-2006 16:08
  uz davno vec vyriesil Friedman
   jednokto 02-11-2006 12:34
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   Lukas Krivosik 02-11-2006 12:47
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   jednokto 02-11-2006 13:30
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   Marcel4 02-11-2006 14:11
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   Marcel4 02-11-2006 14:12
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   jednokto 02-11-2006 14:23
  RE: uz davno vec vyriesil Friedman
   LIBERTARIAN 06-11-2006 14:19
  Kecy o nicom
   Modra je dobra 02-11-2006 14:06
  RE: Kecy o nicom
   tato 02-11-2006 14:12
  Trochu iny pohlad
   LIBERTARIAN 02-11-2006 14:49
  vezmite im deti!
   moralista 02-11-2006 18:39
  Fajn ekonomická úvaha
   Tomáš Krištofóry 03-11-2006 2:52
  RE: Fajn ekonomická úvaha
   Lukas Krivosik 03-11-2006 10:20
  RE: Fajn ekonomická úvaha
   tato 03-11-2006 21:08
  tolko uchyliek pokope
   skoorwenetz 05-11-2006 1:05
  RE: tolko uchyliek pokope
   jozef 15-11-2006 22:45
  Skvelé!
   Pravosť 06-11-2006 23:17
  RE: Skvelé!
   Ondrej 15-06-2007 22:11
  Domaca Skola
   mahwah 13-09-2007 21:16

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak