ISSN 1335-8715

09-10-2006   Marián Šarkőzy   Ideológia   verzia pre tlač

Nietzcheovská lekcia z politológie

Mám rád Nietzcheov spôsob pohľadu na históriu skrz vlastné vnútro. Alebo Dostojevského. Históriu ako druh introspekcie. Príbeh „psychologického románu“ za dejinami. Myslím, že obidva extrémne typy, ktoré sa tu snažím spodobiť, obsahuje v tej, či onej miere každý z nás. Aj boj medzi nimi.

Príliš hrubý

Ako charakter vládnucej morálky určuje povahu mocibažných? Čo dnes civilizácia žiada? Jemnosť, empatiu, súcit, silné svedomie. Predstavme si inteligentnú, zdravú a mocichtivú povahu, ktorej tieto ingrediencie v neobvykle veľkej miere chýbajú. Prirodzenejšiu, civilizačne staršiu, ktorou prehovára minulosť.

Taká povaha si (z mocenských dôvodov) absenciu uctievaných morálnych vlastností nebude môcť dovoliť priznať – ani sama pred sebou. Hlavne nie sama pred sebou. Bude sa klamať. Bude sa báť tejto vlastnej odlišnosti, pokiaľ bude aspoň natoľko vnímavá, aby si ju všimla a bola ňou zasiahnutá. Taký typ nakoniec zamení pravidelne pociťovaný strach z vlastnej inakosti za morálku samu, pretože všade, kde sa bude od neho požadovať morálne cítenie, bude on cítiť práve tento strach. Taký typ človeka sa už v detstve stane rodeným demokratom, keďže mu bude chýbať vlastný morálny kompas, ktorý by mu ukázal „cestu“ (čo v jeho ponímaní znamená jedine cestu k náčelníctvu kmeňa Apačov).

Neustálym cvikom sa u neho vyvinie schopnosť odhadovať, čo väčšina kolektívu, v ktorom sa práve nachádza, považuje za vhodné. Z núdze sa stane psychológom davu, často bez toho, aby o svojom „talente“ mal potuchy, a to do tej miery, že časom ani vôbec nedokáže povedať, ba dokonca ani si myslieť niečo iné, než si myslia „všetci“. Vždy bude uznávať, či už vedome, alebo nie počet rovnako zmýšľajúcich ako prvoradý argument najvyššej váhy – ako dôkaz pravdy. Povedzme si otvorene, že tak uvažuje každý – moja pravda je tam, kde je moja moc – to je ľudské.

Jeden flagrantný prípad – Stalin predniesol v roku 1937 medzi „priateľmi“ v Kremli pozoruhodnú reč, v ktorej vysvetľuje, čím sa on a ostatní úspešní súdruhovia odlišujú od popredných revolucionárov Leninovej éry (v tom čase už vyvraždených): „Ako sme nad touto skupinou vyhrali? ...ľud samotný umožňuje postup tým, ktorí ho vedú k víťazstvu ..ľud zostáva a nikdy sa nemýli ...Osobnosť nie je rozhodujúca, to nie je jadro problému. Je veľmi ťažké povedať, kto ma vychovával. Vy mňa alebo ja vás? Ty hovoríš, že som vynikajúci muž. Nie je to tak. Ušľachtilý strach (strach blagodarnyj), že sklamete dôveru, ktorú do vás masy vložili – ten sa ukázal rozhodujúci, strach z neúspechu a my sme z toho všetkého vyšli ako vodcovia.“ Tu sa tento typ svojím zvláštnym spôsobom dostáva kdesi na hranicu možnej sebareflexie. Odhaľuje pozoruhodnú ľahkosť, s akou chápe svedomie – ako strach z neúspechu. Vskutku ušľachtilý strach. Samozrejme, nemôžu inak, ani keby chceli.

Nemožno poprieť, že takýto typ má v demokracii navrch. Príklad, ako sa nedostatok môže za priaznivých okolností stať talentom. Ani nemusia byť zrovna teroristami, seminaristami a revolucionármi v jednej osobe ako náš klasický prípad. V tom podstatnom však predstavujú typ povahy, ktorá je v demokratickom systéme ľudovej samovlády osudovo priťahovaná politikou a až príliš často slávi úspech. Často triumfuje nielen nad politickými oponentmi, ale nad civilizáciou samotnou.

Príliš jemný

A teraz si predstavme povahu opačnú. Takú, ktorá je plodom a uskutočnením dlhodobého samošľachtenia kresťanskej civilizácie. Povaha nadmieru empatická, nadmieru svedomitá, nadmieru súcitná – príliš jemná, „ako z ruského románu“. Táto si sebareflexiu nielenže môže dovoliť, ale ju potrebuje v pude sebazáchovy rovnako, ako sa tá prvá potrebuje klamať. Aj tu je príkladov more, ale v najgrandióznejšej forme tento typ stelesnil Nietzche – samopsychológ par excelence.

Pozrime, čo hovorí o sebe (som si istý, že ako vždy aj tu hovorí v prvom rade o sebe): „Poznáme stav chorobnej dráždivosti hmatu pri dotyku, ktorý sa prejavuje tak, že je odporné dotknúť sa pevného predmetu. Inštinktívna nenávisť proti skutočnosti – dôsledok extrémnej schopnosti trpieť a dráždivosti, ktorá absolútne odmieta každý „dotyk“, pretože každé dotknutie prežíva príliš intenzívne...“ Jakob Burckhardt to zhrnul lapidárnejšie: „Nietzche, ten si nevie ani poriadne odprdnúť.“ Taký typ pociťuje prevládajúcu kresťanskú morálku súcitu ako niečo vražedné. Jeho samoliečba a sebaobrana si vynucuje záľubu v cynizme, v odmietnutí „kresťanských hodnôt“, v „dekadentnom umení“, v „amoralite“, v odpore voči „stádnemu inštinktu“. Taký typ vcelku oprávnene zo svojho hľadiska potrebuje cynizmus ako druh sebaobranného humoru, ako ho poznáme napríklad z prostredia chirurgickej sály.

Čo sa stane, keď sa stretnú

Prvý, ktorý žije v strachu z vlastného naturálneho cynizmu, a tento strach považuje za zdroj všetkého dobra. Druhý, ktorý cynizmus potrebuje ako liek. Na začiatku to bude príťažlivosť dvoch cynizmov, ale vzápätí pochopenie, že tu niečo nesedí, že tu niečo nesedí stále viac a viac. Také rovnaké slová, a predsa – u jedného ako nechcené prerieknutie, ako priznanie – u druhého ako niečo cudzie, vlastne nepredstaviteľné, nemožné, exotické. Nesmejeme sa na rovnakých vtipoch– tu niekde začne klíčiť prvé podozrenie. Ten, ktorého som nazval príliš hrubým, pocíti hlbokú nenávisť, hneď ako bude postavený zoči-voči faktu vlastnej bezmocnosti – tu nebudú jeho formulky a zaklínadlá na ovládnutie „ľudu“ fungovať – tu budú skôr vyvolávať smiech. Bude mávať svojím magickým prútikom, ale rešpekt sa nedostaví. Ak bude môcť, pomstí sa, a bude dokonca svoju pomstu celkom vážne považovať za víťazstvo dobra alebo (priznajme, že aj celkom oprávnene) za víťazstvo „pracujúceho ľudu“, eventuálne „národa“ a nebude v tom vidieť rozdiel.

Vidím to tak, že tieto dva psychologické typy v rôznych obmenách, vo všetkých stupňoch i tóninách určovali hlavnú story európskej histórie, od kedy sa nazýva modernou. Obidvaja vnímajú svoj protiklad ako nepriateľa civilizácie a ľudstva. Obidvaja vedú svoj boj za svoju „civilizáciu“ a svoj „pokrok“. Často sa dokonca ocitnú pod jednou vlajkou, pod jedným transparentom, ktorý hlása, povedzme, „slobodu a rovnosť“ alebo „národ“, a predsa si každý z nich predstavuje pod tými pojmami presný opak ideálov toho druhého. Parádny zmätok a kuriózne divadlo plné až neuveriteľného nepochopenia.

Keď si človek predstaví, čo si taký Hitler zobral z Nietzcheových spisov, ak ich vôbec čítal – ako poučenie pre seba. Alebo opačný prípad: Bol to, myslím, Zinovjev, kto poslal z cely smrti svojmu vrahovi lístok: „Prečo Koba? Prečo?“ (ešte aj vtedy nežne oslovuje Stalina „Koba“ – prezývka vyhradená pre najlepších priateľov.) Múdrejší lístok z nacistickej cely smrti poslal filozof, na ktorého meno si nespomeniem – zhrnul v nej zásadné poučenie dnešného postmoderného konzervativizmu: „Úspech je morálnou kategóriou.“ Snáď najmúdrejšia veta, akú kto v 20. storočí a o 20. storočí povedal.

Prečo židia?

Stačí krátko. Pôsobili tu iste aj klasické poučky o hľadaní obete a zjednocovaní voči spoločnému nepriateľovi. Hľadanie slabého. No významne pôsobilo aj to, že židia predstavujú v neobyčajnej miere národ jemných a civilizovaných, zatiaľ čo nacionalistická čvarga presný opak. Úprimne povedané – keby nacisti naozaj chceli očistiť nemeckú rasu v duchu Nietzcheho teórie, museli by okamžite spáchať hromadnú samovraždu.

Čo je kresťanské?

Ako náš príliš jemný, tak aj ten druhý sú dedičmi kresťanstva v tom zmysle, že si z kresťanskej morálky berú to, čo sú práve oni schopní si z nej zobrať. Sú tu dve kresťanské tradície. Prvá je tradíciou intelektuálneho svedomia. Druhá tradíciou resentimentu. Oba prípady popísal Nietzche ako svoje dobro a zlo, ale len ten druhý nakoniec veľmi zlovoľne pomenoval kresťanstvom: „Netvrďte mi, že Michelangelo bol kresťan – ten mal život rád.“

Sám tak reprezentuje jeden zo spôsobov, ako sa intelektuáli pripájajú k rôznym deštruktívnym hnutiam. V tomto prípade prehovorila potreba byť zrozumiteľný aj ľuďom, ktorí mu rozumieť nemôžu, v čom sa prejavil nedostatok onoho intelektuálneho svedomia, ktoré nám tak rád práve on zvykol trieskať o hlavu.

Typický omyl

Iným dôvodom, prečo sa jemný človek môže stať a aj stáva socialistom (a prečo teda Roman Joch nemá pravdu) je, že si zvykne v spoločenských úvahách zamieňať jemu vzdialené povahy hrubých za svoju vlastnú. On sám nepotrebuje bič, aby sa správal jemne a súcitne. Pre neho nie je morálka žalárom. Zmýšľa asi takto: „Aj keby spoločnosť morálne správanie odsudzovala, aj keby som bol nútený vonkajšími okolnosťami konať inak, vždy by som cítil to, čo slobodne cítim a vyznávam teraz.“ Následne si položí otázku, čo vedie iných tak nekonať.

Čo vedie ľudí k skazenosti? Tu príde ku slovu nejaká naivná odpoveď typu: „Pretože im spoločnosť neumožňuje správať sa slobodne.“ Že sa slobodný človek môže správať aj nechutne, a že sa pre väčšinu vízia slobody spája s váľaním sa v bahne, to on z vlastnej skúsenosti prosto nevie a ani nemôže vedieť, a ak to náhodou vie, kresťanská láska mu povinne zavrie oči (v tom mal Nietzche pravdu).

Ešte jeden typický omyl

Ako vníma jemný človek krásu? Ako niečo, čím nie je a čo nemá, ale čo napriek tomu bez závisti a nenávisti s láskou obdivuje. Krása je darom „objektívneho“ pohľadu. Divochovi je také ponímanie cudzie. Chce krásu zvliecť z kože a obliecť sa do nej, alebo vypchávať si byt gýčom ako „podnikatelia-Mečiarovci“.

Toto je to barbarské vo vlastnení, čo napríklad Ericha Froma priviedlo k marxizmu a nenávisti k vlastníctvu, ktorú vyjadril v nelogickej agitačnej formulke „Mať alebo byť“. Celkovo možno socialistický omyl a naivitu v sociologickom skúmaní gentlemana zhrnúť do formulky: Keby na svete nebolo toho či onoho (neslobody, vlastníctva, alkoholizmu, kapitalizmu, morálky...), boli by všetci ako ja.

Toto je prapôvod najnebezpečnejšieho typu lacných receptov. Že sú si ľudia rovní pred Bohom, ešte nemusí znamenať, že sú rovnakí ako my. Prenechajme radšej tento problém Tomu, komu patrí.

Marián Šarkőzy

  dobre.
   LIBERTARIAN 09-10-2006 8:22
  dobry clanok
   june 09-10-2006 12:05
  RE: dobry clanok
   msarkozy 11-10-2006 22:25
  pochvala
   LIBERTARIAN 09-10-2006 12:22
  RE: pochvala
   Lukas Krivosik 09-10-2006 13:02
  RE: pochvala
   LIBERTARIAN 09-10-2006 15:51
  RE: pochvala
   Lukas Krivosik 09-10-2006 16:15
  RE: pochvala
   msarkozy 10-10-2006 11:10
  RE: pochvala
   LIBERTARIAN 10-10-2006 15:40
  RE: pochvala
   msarkozy 10-10-2006 16:58
  RE: pochvala
   LIBERTARIAN 11-10-2006 8:13
  RE: pochvala
   Ondrej 12-10-2006 15:46
  Pokus o čo ?
   Politológ 09-10-2006 14:16
  RE: Pokus o čo ?
   LIBERTARIAN 09-10-2006 15:59
  RE: Pokus o čo ?
   analytik 09-10-2006 18:54
  stránka
   x-man 09-10-2006 17:49
  Rozpravka
   D 09-10-2006 20:54
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 10-10-2006 8:44
  RE: Rozpravka
   D 10-10-2006 9:07
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 10-10-2006 10:20
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 10-10-2006 15:31
  RE: Rozpravka
   vychodnar 10-10-2006 16:16
  RE: Rozpravka
   sartori 11-10-2006 10:14
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 11-10-2006 12:00
  RE: Rozpravka
   D 11-10-2006 14:35
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 11-10-2006 12:08
  RE: Rozpravka
   vychodnar 11-10-2006 23:02
  RE: Rozpravka
   Peter Surda 12-10-2006 8:26
  nezmysel libertarianstva
   nepoctivost 12-10-2006 10:28
  RE: nezmysel libertarianstva
   vychodnar 12-10-2006 12:59
  RE: nezmysel libertarianstva
   Peter Surda 12-10-2006 16:06
  RE: nezmysel libertarianstva
   D 12-10-2006 19:17
  RE: nezmysel libertarianstva
   Peter Surda 13-10-2006 23:16
  RE: nezmysel libertarianstva
   D 14-10-2006 18:11
  RE: nezmysel libertarianstva
   Peter Surda 14-10-2006 21:09
  RE: nezmysel libertarianstva
   D 15-10-2006 0:43
  RE: Rozpravka
   vychodnar 11-10-2006 23:09
  RE: Rozpravka
   Peter Frišo 15-10-2006 17:28
  RE: Rozpravka
   D 15-10-2006 20:21
  RE: Rozpravka
   D 10-10-2006 16:29
  RE: Rozpravka
   D 10-10-2006 16:08
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 11-10-2006 8:06
  RE: Rozpravka
   D 11-10-2006 14:51
  RE: Rozpravka
   msarkozy 10-10-2006 12:16
  RE: Rozpravka
   D 10-10-2006 15:38
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 10-10-2006 16:01
  RE: Rozpravka
   D 10-10-2006 16:12
  RE: Rozpravka
   LIBERTARIAN 11-10-2006 8:10
  RE: Rozpravka
   D 11-10-2006 20:12
  RE: Rozpravka
   tato 11-10-2006 20:30
  Moj komentar k dianiu v Azii
   Lukas Krivosik 10-10-2006 0:00
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   LIBERTARIAN 10-10-2006 9:06
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   Dušan 11-10-2006 9:57
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   LIBERTARIAN 11-10-2006 11:53
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   Dušan 11-10-2006 12:18
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   LIBERTARIAN 11-10-2006 13:13
  RE: Moj komentar k dianiu v Azii
   june 12-10-2006 17:15
  Kde je JGALT?
   Lukas Krivosik 10-10-2006 14:18
  RE: Kde je JGALT?
   LIBERTARIAN 10-10-2006 14:46
  RE: Kde je JGALT?
   Lukas Krivosik 10-10-2006 14:52
  RE: Kde je JGALT?
   LIBERTARIAN 10-10-2006 15:26
  RE: Kde je JGALT?
   Jan Gonda 10-10-2006 21:55
  RE: Kde je JGALT?
   msarkozy 11-10-2006 22:03
  RE: Kde je JGALT?
   Dušan 11-10-2006 10:00
  RE: Kde je JGALT?
   LIBERTARIAN 11-10-2006 11:35
  RE: Kde je JGALT?
   Dušan 11-10-2006 12:27
  RE: Kde je JGALT?
   LIBERTARIAN 11-10-2006 13:08
  RE: Kde je JGALT?
   Dušan 11-10-2006 22:15
  fajn citanie
   Jan Gonda 11-10-2006 16:08
  RE: fajn citanie
   Jan Gonda 11-10-2006 16:44
  RE: fajn citanie
   msarkozy 11-10-2006 18:15
  RE: fajn citanie
   msarkozy 11-10-2006 22:17
  maly offtopic: Svedsko
   skoorwenetz 11-10-2006 21:01

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak