 |
|
|
O byrokracii vo ŠvédskuVo švédskom politickom systéme sú veci, ktoré nie sú dotknuté socialistickou ideológiou, nesú výraznú pečať typickej germánskej racionality, organizačnej schopnosti a zmyslu pre disciplínu. Sú to automobilová doprava a byrokracia, ktoré navzájom dosť prekvapivo súvisia. Minulú slovenskú vládu nazývali pravicovou. Ak za mieru pravicovosti zoberieme zasahovanie štátu do života občana v ekonomickej oblasti, je to zrejme pravda. Určite to však neplatí v oblasti štátnej administratívy, v tom ako štátni úradníci ovplyvňujú život bežného človeka. V tomto smere je, paradoxne, Švédsko oveľa pravicovejšie než Slovensko. Možno bude pre mnohých čitateľov zaujímavé porovnanie situácie slovenského a švédskeho vodiča. Ide aj o IQ Získať vodičský preukaz vo Švédsku je ťažké. Kritériá sú nastavené tak, že uchádzač musí mať aspoň také IQ, aby dokázal pochopiť, že auto je dopravný prostriedok slúžiaci na čo najbezpečnejší transport na miesto určenia, a nie prostriedok adrenalínového športu a že jazdec formuly jeden má úplne iné poslanie ako vodič rodinnej limuzíny. Navyše musí skúšajúceho presvedčiť, že vozidlo bezpečne ovláda aj za menej bežných okolností a je schopný predvídať situáciu a adekvátne reagovať. Výcvik na motocykel alebo osobné auto je možné absolvovať v autoškole alebo súkromne, pod vedením osoby, ktorá má vodičský preukaz aspoň päť rokov a nemá záznam na polícii o závažnom porušení pravidiel. Testy i praktická skúška sa vykonávajú u civilného zamestnanca Úradu pre cestnú dopravu a v prípade neúspechu sa môže opakovať i veľakrát. Zaznievajú hlasy, že vodičský výcvik by mal byť súčasťou strednej školy. Testy sú úplne odlišné od našich – nezostavil ich nejaký profesionálne zdeformovaný právnik a vyžadujú vlastné myslenie a schopnosť rozhodovať sa. Pre tých, čo sú zvedaví, či by vo Švédsku uspeli v teoretickej časti na vodičák, uvádzam odkaz na demo - test v angličtine: www.ore.vv.se/provit/main.htm Do výcviku vodiča je zahrnutá jedna lekcia na šmykovej dráhe, do ktorej je začlenený aj „losí test“ – činnosť pri náhlom vyskytnutí sa prekážky. V krajine, kde je zima osem až deväť mesiacov v roku a kde žije veľké množstvo vysokej zveri, ktorá predstavuje veľmi veľké riziko v cestnej doprave, je to nevyhnutné, ale myslím si, že by bolo vhodné zaviesť takýto výcvik i na Slovensku. Ak zavítate do Škandinávie autom, nikdy nepodceňujte dopravné značky „Pozor zver“. Potom vás už neotravujú Keď sa adeptovi podarí urobiť pomerne náročnú skúšku, má v podstate na celý život pokoj – policajtov na ulici som tu za osem rokov takmer nevidel. Za banálne priestupky sa nepokutuje, za vážne sú vysoké pokuty alebo odobratie vodičského preukazu. Za vážne priestupky sa považuje najmä alkohol – za to je možné skončiť i vo väzení – prekročenie rýchlosti o viac než 20 kilometrov za hodinu, jazda na červenú, nedanie prednosti v jazde, neza stavenie na „stopke“ a predbiehanie na prechode pre chodcov alebo cez plnú čiaru – za to sa spravidla odníma vodičský preukaz. Pokuty sa zásadne nevyberajú v hotovosti, ale platia sa šekom. Na dodržiavanie rýchlosti dozerajú na nebezpečných miestach kamery, ktoré fotografujú rýchlo idúce vozidlá. Podobne i frekventované križovatky sú pod dohľadom kamier. Tieto zariadenia sú rozmiestnené v počte niekoľko sto po celej krajine na nebezpečných úsekoch a ich umiestnenie nie je nijako utajené. Práve naopak, ich prítomnosť je označená tabuľami. Zmyslom nie je vybrať za každú cenu pokutu, ale donútiť vodičov naozaj dodržiavať rýchlosť a rešpektovať signály na semaforoch. O povinnej výbave Povinná výbava osobného vozidla (a teraz sa podržte Slováci, ktorých pravidelne šikanujú stále sa meniacimi výmyslami zákonodarcov) je výlučne výstražný trojuholník. Len si predstavte, žiadna rezerva, žiadna lekárnička, ktorú by v šoku po nehode vedel správne použiť možno každý stý vodič, žiadne sady kľúčov, úplne zbytočných pri motoroch prepchatých elektronikou, žiadne náhradné žiarovky, ktoré vám vymenia na počkanie v každom servise. Pomoc na ceste dostane vodič v núdzi v priebehu niekoľkých desiatok minút, zdravotnú pomoc do desiatich minút, ak treba i s použitím vrtuľníka. V krajine, kde má každý mobilný telefón, je akákoľvek povinná výbava zbytočnosťou. Zimné pneumatiky sú povinné od 1. decembra do 31. marca, ak sa na ceste nachádza snehová alebo ľadová vrstva (dobre si všimnite, slovenskí zákonodarcovia, inteligentnú formuláciu zákona). Ak je v januári päť stupňov nad nulou a suchá cesta, zimné pneumatiky sú zbytočné. Presne tak ako sú zbytočné po väčšinu roka snehové reťaze, ktoré ktosi vraj chce presadiť do povinnej výbavy. V krajine sa platí cestná daň, závislá od hmotnosti vozidla. Za tieto peniaze štát ponúka takmer perfektné, výborne udržiavané cesty, vynikajúce zvislé i vodorovné značenie, ktoré projektoval niekto, kto vie, ako sa používa zdravý rozum. Dopravné značky sú rozmiestnené logicky a majú vždy opodstatnenie – doteraz som nezaregistroval jedinú zbytočnú značku alebo značky navzájom si protirečiace. Nejaké cestármi zabudnuté štyridsiatky na rovnej ceste a policajti schovaní za kríkmi tu nemajú miesto. Maximálna rýchlosť na cestách prvej triedy je vždy označená na každej križovatke, alebo podľa potreby. Na cestách nižšej triedy, kde je značenie redšie, je povolená sedemdesiatka. Na prevažnej väčšine ciest je povolená deväťdesiatka, na niektorých stodesiatka, na diaľnici tiež stodesiatka. Od roku 2007 by mala byť na diaľniciach povolená stotridsiatka. Na švédskych cestách zahynie ročne 400 až 500 ľudí a vysoko postaveným cieľom je nulová úmrtnosť. Podľa štatistiky Úradu pre cestnú dopravu je 45 percent nehôd spôsobených prekročením rýchlosti, asi tridsať percent požitím alkoholu, zvyšok spadá pod predbiehanie, nedanie prednosti v jazde a zrážky s divou zverou. Dve tretiny usmrtených nepoužili bezpečnostné pásy. Auto používam takmer denne, ale ešte som sa tu nestretol s vyslovene bezohľadnou jazdou, nepočítajúc dva prípady, keď kolónu áut na diaľnici obehla snáď dvestovkou spanilá jazda harleyákov. O byrokracii Vo Švédsku neexistuje technický preukaz. Poznáme tu iba registračný doklad vozidla, ktorý vodič nie je povinný nosiť so sebou. V prípade potreby sa policajt z auta spojí mobilnou sieťou s jediným celoštátnym Centrom pre registráciu motorových vozidiel a má všetky údaje o vozidle ako na dlani. Ešpézetky sú tvorené kombináciou troch písmen a troch čísiel, ktoré nemajú nič s okresom alebo miestom bydliska. Nové vozidlo sa predáva s ešpézétkou, tá sa nikdy nemení ani pri zmene majiteľa, ani pobytu, ostáva na vozidle až do deregistrácie. Zmena majiteľa sa písomne oznámi Úradu pre cestnú dopravu formulárom pripojeným k registračnému dokladu, s podpisovým vzorom kupujúceho i predávajúceho. Na estékáčku sa vodič objednáva cez internet alebo mobil, eventuálne telefonicky, presne na deň, hodinu a minútu. Pokiaľ sa bezdôvodne nedostaví, účtuje sa mu réžia. Celý proces zaberie asi dvadsať minút a tam, kde chodievam, ponúkajú zdarma kávu. Na Slovensku si zatiaľ na tento účel musí vodič zobrať deň dovolenky a najmä pevné nervy. Každoročne si vodič musí splniť tri povinnosti: zaplatiť cestnú daň, povinné poistenie a mať platnú estékáčku. Pokiaľ toto splní, dostane ročnú známku, ktorá sa lepí na zadnú ešpézetku. Pokiaľ nesplní čo len jednu z týchto povinností, nedostane známku, čo znamená zákaz jazdy s vozidlom (alebo riskuje pokutu niekoľko tisíc korún). A predstavte si, že spolupráca medzi Úradom pre cestnú dopravu, poisťovňami a estékáčkou tu dokonale funguje. O švédskych úradoch sa teda dá povedať to isté, čo o policajtoch – živého úradníka som tu ešte nevidel. Úplne všetko sa vybavuje telefonicky alebo cez internet, odkiaľ sa dajú vytlačiť aj prípadné potrebné formuláre na styk s úradmi. Osobný kontakt s úradníkmi je takmer vylúčený, čím je podstatne sťažená korupcia. Vstupným heslom na akýkoľvek styk s úradmi je rodné číslo, ktoré je pridelené každému, kto získa trvalý pobyt. Akékoľvek doklady, vrátane identifikačných kariet a vodičských preukazov, sa rozosielajú poštou ako doporučené zásielky, spolu s prípadným šekom za ich vyhotovenie. Pojem kolok tu neexistuje, je to neznáme slovo. Viete si predstaviť, koľko premárnených hodín, dní či nebodaj týždňov svojho života by ste mohli stráviť oveľa príjemnejšie ako v rade pred okienkom čakaním na bumážku so štempľom a vybavovaním sa s nervóznymi a arogantnými predstaviteľmi štátnej moci? Takými, ktorí si ani len neuvedomujú to, že žijú z vašich daní? Ani jedna vládna politická strana nemala v programe odbremenenie občanov od nezmyselnej byrokracie a neopodstatneného šikanovania úradmi. Možno si všetci myslia, že by to ani inak nešlo. Ubezpečujem vás, že to ide, technika na to existuje, treba sa len ísť pozrieť tam, kde to vedia, a nehľadať tam iba ten socializmus. Pavol Zlatoidský |
28-09-2006
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|