ISSN 1335-8715

29-10-2001   Marian Šrámek   Slobodný trh   verzia pre tlač

Zavedenie školného na vysokých školách

Hlavnou témou akademickej obce na Slovensku je v súčasnosti finišujúca príprava nového vysokoškolského zákona. Ako pri každom návrhu zákona, tak aj pri tomto návrhu dochádza k diferencii názorov medzi predkladateľom zákona, ministerstvom školstva a inštitúciami, ktoré budú nový zákon realizovať v praxi, vysokými školami a akademickou obcou. Pokým ministerstvo sa stavia na stranu bezpoplatkového školného, Rektorská rada vysokých škôl zastáva aspoň čiastočné spoplatnenie.

Ako si každý z nás uvedomuje, situácia v školstve je neuspokojivá. Snáď najviac je to vidieť na vysokých školách, či sa jedná o materiálne zabezpečenie jednotlivých fakúlt, chátrajúce budovy, nízke platy vysokoškolských učiteľov, nízky počet doktorantov alebo vysoký priemerný vek profesorov a docentov. Za 5-10 rokov môže nastať nepríjemná situácia, keď väčšina súčasných špičkových vysokoškolských učiteľov odíde zo školstva, či už do praxe, ale vo väčšej miere do dôchodku a nebude mať kto nastúpiť na ich miesta, prípadne sa uplatnia menej kvalifikovaní odborníci. Dôvodom je nízky počet doktorantov, z ktorých len malá časť ostáva študovať a pôsobiť na Slovensku. Je to následok zlej vybavenosti vysokých škôl, nízkych platov, či zlých podmienok pre financovanie projektov a grantov. Ministerstvo školstva vidí východisko v medziročnom náraste rozpočtu vysokých škôl o 0,1 % HDP až na úroveň 1% HDP. Tento proces však potrvá ešte 4 roky a je otázne, či budeme schopní nájsť kvalitných a kvalifikovaných pracovníkov na našich vysokých školách.

Uvedomujem si, že odliv kvalitných ľudí do praxe alebo na zahraničné univerzity sa len ťažko zastaví, ale predpokladaná novela zákona nedáva veľký priestor pre rozhodnutie doktorantov ako aj ďalších vysokoškolských učiteľov ostať alebo neostať na vysokej škole.

Ministerstvo školstva v predkladanej novele uvažovalo o troch alternatívach spoplatnenia vysokoškolského štúdia.

Prvá alternatíva rozdeľuje celkový počet 90 000 študentov denného štúdia na tretiny. Podľa sociálneho postavenia sa v jednotlivých tretinách bude platiť celá suma, polovička , prípadne sa nebude platiť vôbec. Výška školného je v tomto prípade 6 600 Sk na rok. Pre externých študentov je poplatok 13 200 Sk/rok. Predpokladá sa, že 10% študentov prekročí štandardnú dĺžku štúdia a budú platiť 13 200Sk na rok. Pri predpokladanom počte 100 000 prihlášok a 500 Sk za prihlášku, ďalší príjem dosahuje 50 miliónov korún. Suma jednotlivých položiek je 861,8 mil. z čoho 30 % pripadne štipendijným fondom.

Druhá alternatíva počíta s poplatkami ako v alternatíve jedna s vylúčením poplatkov za denné štúdium. Výsledná suma je 564,8 mil., z toho do fondu 154,44 mil.

Tretia alternatíva spoplatňuje len prekročenie štandardnej dĺžky štúdia a prijímacie konanie. Príjem do školstva je 168,8 mil. a z toho do fondu 35,64 mil.

Prvé dve alternatívy nie sú spravodlivé voči študentom, lebo ukladajú rôzne podmienky k prístupu ku štúdiu a zároveň hrubým spôsobom diferencujú študentov.

Ministerstvo školstva navrhuje tretiu alternatívu, podľa ktorej sa do štipendijného fondu dostane 35,64 mil. Len na porovnanie, rozpočet Študentského pôžičkového fondu je 100 mil. Ten mesačne vyplatí 5 000 študentom čiastku 2 000 Sk.

Na zlepšenie sociálneho postavenia študentov ministerstvo predpokladá čiastku 195 mil. Sk, čo pri stanovenom počte 14 500 študentov poberajúcich sociálne štipendium predstavuje mesačnú dávku sociálnej pomoci 1350 Sk, čo sa neblíži reálnym výdavkom spojených so štúdiom na jeden mesiac, ktoré sú podľa Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny SR u študentov bývajúcich v študentskom domove 3 818 Sk/mesiac a u študentov bývajúcich u rodičov 2 818 Sk/mesiac. Pri zavedení školného sa sociálna pomoc jednotlivým študentom zvýši.

Preto Občiansko demokratická mládež - Bratislava navrhuje pre zrovnoprávnenie študentov, navŕšenie finančných prostriedkov pre prospechové a sociálne štipendiá, pre uvedomenie si študentov , že sa stávajú zákazníkmi v zmysle trhového hospodárstva, ako aj vyššiu motiváciu skôr a kvalitnejšie doštudovať, zavedenie poplatkov pre študentov denného štúdia vo výške 6 600 Sk a externého štúdia 13 200 Sk.

Navrhujeme, aby mohli komerčné banky poskytovať študentom pôžičky vo výške 6.600 Sk/rok, pri úrokovej miere vo výške inflácie. Štát bude jedine dotovať rozdiel medzi skutočnou výškou úroku komerčnej banky a infláciou.

Keby každý rok študent využil počas svojho 5-ročného štúdia možnosť poberania pôžičky, po skončení štúdia bude splácať 7 rokov približne 500 Sk/mesačne.(minimálna doba splácania, ktorá bude určená pre komerčné banky)

Pri počte 90 000 študentov denného štúdia (594 mil. Sk), 30 000 študentov externého štúdia(396 mil. Sk), predpokladanom 10% počte študentov, ktorý prekročia štandardnú dĺžku štúdia(118,8 mil. Sk) a počte 100 000 prihlášok po 500 Sk (50 mil.) sa vyzbiera ročne na školnom 1 158,8 mil. Sk.

Podľa predkladaného zákona minimálne 30% prímov zo školného je určených pre štipendijný fond, túto čiastku predstavuje 347,64 mil. Pri počte 14 500 študentov poberajúcich sociálne štipendium je mesačná dávka štipendia podľa nášho návrhu 2 397 Sk na osobu, čo sa už reálne blíži k reálnym výdavkom študentov spojených so štúdiom.

Podľa predkladaného návrhu ministerstvom školstva je mesačná dávka sociálneho štipendia 1 350 Sk, čo predstavuje dotáciu ministerstva 195 mil. Sk ročne. V tomto prípade čiastka 195 mil. určená pre sociálne dávky sa presunie do Študentského pôžičkového fondu (ŠPF), ktorý poskytuje pôžičky pre výdavky spojené so štúdiom. Pre rok 2000 bol rozpočet ŠPF 100 mil. Sk, čo predstavuje poskytnutie pôžičiek pre 5 000 študentov vo výške 20 000 Sk na rok. Navýšením finančných prostriedkov sa môže dosiahnuť poskytnutie pôžičiek až pre 15 000 študentov, ktorí však nepoberajú sociálne štipendium. V prípade, že sa z fondu nevyužijú všetky prostriedky z predchádzajúceho roku, tieto peniaze budú prerozdelené medzi vysoké školy podľa vhodne zvoleného kľúča, či už podľa počtu študentov, alebo výšky nákladov pri vyučovaní na jedného študenta.

Zvyšok z poplatkov 811,16 mil. Sk sa podľa zvoleného kľúča prerozdelí na vysoké školy, ktoré budú z týchto peňazí môcť vyplácať odmeny pre svojich zamestnancov, prospechové štipendiá alebo udeľovať finančné jednorázové výpomoci pre sociálne slabších študentov, prípadne použijú finančné prostriedky podľa potrieb vysokej školy. Tieto finančné prostriedky môžu pomôcť k udržaniu kvalifikovaných pedagógov a odborníkov na vysokých školách, zlepšiť postavenie sociálne slabších študentov a primerane ohodnotiť úspešných, talentovaných študentov.

Marián Šrámek

  ale preco
   Juro Barta 27-11-2001 8:54

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak