 |
|
|
O akcii a reakciiMichal Havran ml. vytvára (v článku Ľavicové reakcionárstvo v Európe, SME 4.8.06) obraz, podľa ktorého Robert Fico zapadá do trendu znovuzrodenia starej ľavice, ktorá sa nestará ani tak o práva homosexuálov či kvóty pre ženy a Rómov ako o sociálne problémy. Noví ľavičiari sú pritom spoločensky konzervatívni, nezriedka chodia do kostola a neboja sa ani slova „národ“, ak s nacionalizmom priamo nekoketujú. Havran ml. správne pomenúva trend, no nesprávne jeho príčiny. Na vine „ľavicového reakcionárstva“ je vraj „vydávanie ľudí za tovar“, či „vysoká dávka ekonomického egoizmu“. Autorovo tvrdenie sa zdá nové a objavné, v skutočnosti len oživuje otrepaný názor, podľa ktorého vzostup socializmu a komunizmu v 20. storočí bol len reakciou na vypätý ekonomický liberalizmus 19. storočia. Kto by chcel tvrdiť, že ide o nejaký nový argument proti kapitalizmu, o ktorom „Hayek nepísal“, tak vedzte, že písal. Vyvrátil ho už v roku 1944 v knihe Cesta do nevoľníctva... Takáto interpretácia dejín je dodnes rozšírená naprieč politickým spektrom, no má jednu vážnu logickú chybu. Ak je krajná ľavica len reakciou na prehnaný ekonomický liberalizmus, prečo sa potom nikdy nepresadila v najliberálnejších ekonomikách: v USA a vo Veľkej Británii? V oboch týchto krajinách sa ľavica (reprezentovaná labouristami a demokratickou stranou) prezentuje skôr spoločenským „pokrokárstvom“ (politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, práva homosexuálov a pod.), na slobodnú ekonomiku však veľmi nesiaha. Naproti tomu vzostup populistickej, nacionálnej ľavice je vlastný najmä krajinám, kde je toho ekonomického liberalizmu málo. Či už je to dirigistické Francúzsko, zmietajúce sa vo vážnych sociálnych problémoch, stagnujúce Nemecko alebo postkomunistické Slovensko. Vlastne sa opakuje situácia z prvej polovice 20. storočia. Socializmus sa vo svojej internacionálnej i nacionálnej podobe opäť nepresadil v Amerike ani v Británii, ale v Nemecku a Rusku. Teda v dvoch krajinách s dlhou tradíciou všemocného štátu a z toho vyplývajúcich problémov. Silná ruka štátu a ešte silnejšia ruka štátu? Chyba teda nie je v kapitalizme. Chyba je v logike socialistov všetkých dôb a zafarbení. Pre socialistov je liečbou na všetky problémy sveta (od príjmových nerovností až po nedostatočné zastúpenie žien v parlamentoch) štát. A keď to nefunguje – a väčšinou to nikdy uspokojivo nefunguje – je riešením ešte viac štátu. Dobre to možno demonštrovať na problematike prisťahovalectva a rastúcej neznášanlivosti voči týmto ľuďom v západnej Európe. Farební imigranti prišli do Európy po vojne, počas fázy relatívnej ekonomickej slobody a z toho vyplývajúceho hospodárskeho rastu a nedostatku pracovných síl. Medzitým však západoeurópski socialisti spoľahlivo priviedli svoje ekonomiky do stagnácie a tieto krajiny pomaly prejedajú prebytky minulosti. Farební prisťahovalci boli medzi prvými, kto prišiel o prácu, keď sa začalo prepúšťať. Vláda im však dala vysokú podporu v nezamestnanosti a sociálne byty, následkom čoho zanikla tradičná komunitná svojpomoc a prisťahovalecké štvrte sa zmenili na semeništia násilia, drog a rozkladu. Krajiny ako Francúzsko alebo Nemecko sú dnes paralyzované sociálnym problémom obrovských rozmerov. Zoškrtať dávky ich vlády nemôžu, lebo okamžite nasleduje mediálna kanonáda ľavice a nekonečné tirády o odbúravaní „sociálnych istôt“. Ale tvrdo zasiahnuť proti kriminalite neprispôsobivých prisťahovalcov vláda tiež nemôže, pretože od tej istej ľavice hneď zaznejú obvinenia z rasizmu a porušovania ľudských práv. Politika socialistov urobila z celých vrstiev spoločnosti rukojemníkov svojej kolektivistickej utópie. Konzervatívny bič a „neoliberálny“ cukor by európsky sociálny problém dokázali vyriešiť, ale cestou „zvlčilého kapitalizmu“ sa v západnej Európe nechce vydať takmer nikto, a preto niet divu, že na problémy spôsobené štátom reagujú občania volaním po ešte silnejšej intervencii štátu. |
12-08-2006
Krédo Pravého SpektraNapriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy. Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne. redakcia
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|