ISSN 1335-8715

17-07-2006   Lukáš Krivošík   Rozhovory   verzia pre tlač

Michal Meško: „Teraz sme jednotka“

Ešte ako stredoškolák na martinskom gymnáziu založil niekoľkonásobne ocenený študentský časopis, ktorý sa stal vzorom pre stredoškolské časopisy po celom Slovensku. Bol spolutvorcom populárnej webstránky www.Referaty.sk, ktorú po rokoch predal. Dnes je tretinovým spolumajiteľom kníhkupectva www.Martinus.sk. A jeho vek, 21 rokov, dokazuje, že človek nie je nikdy príliš mladý na úspech: Michal Meško.

Mnohým úspešným mladým ľuďom otvárali zo začiatku dvere najmä vplyvní rodičia. Pomáhali aj tebe?

Samozrejme, bez ich podpory by som určite dnes nebol tam, kde som. Vždy ma učili mať svoj názor a ísť vlastnou cestou. Moji rodičia sú obaja lekári, otec zároveň učí na lekárskej fakulte v Martine a k počítačom a internetu som sa dostal vďaka nemu. Ako 6-ročnému mi ukázal klávesnicu a myš a o zvyšok sa postarala metóda „pokus-omyl“, rýchlo písať som sa naučil vďaka klavíru. V roku 1995, keď bol ešte internet na Slovensku v plienkach, išiel otec na študijný pobyt do USA. Celý čas sme s ním boli v kontakte cez vtedajšiu novinku: e-mail.

Väčšina mladých ľudí však čas pri počítači zabíja hraním hier či chatovaním.

Samozrejme, aj ja som si občas na odreagovanie niečo zahral alebo som sa cez internet porozprával s kamarátmi. No vždy ma viac bavilo robiť za počítačom niečo tvorivé. Venoval som sa najmä grafike a neskôr programovaniu. Z toho, čo som sa vtedy naučil, často profitujem dodnes.

Časopis Gymlet pôsobí na študentský časopis veľmi profesionálne, vyhral mnoho cien a funguje na martinskom gymnáziu aj roky po tvojom odchode. Ako sa ti podarilo nasadiť latku tak vysoko?

K myšlienke so školským časopisom sme sa s kamarátmi dostali ešte v štvrtej triede na základnej škole, keď sme najprv chceli vydávať časopis vtipov. Nejako sme svojpomocne dali dohromady prvé číslo, ja som tomu dal na počítači formu, kamarát to vytlačil, zospinkovali sme to a časopis sme predávali. O pár mesiacov som išiel na osemročné gymnázium a pokračovali sme tam. Postupne sa vytvorila veľká konkurencia, na škole vychádzali 3-4 študentské časopisy a boli aj časy, keď sa nedarilo a nás čítalo len 20 – 30 ľudí. Vtedy sme dostali nápad s takzvaným kupónom proti skúšaniu. To znamená, že ak dal študent na začiatku hodiny kupón, učiteľ ho počas tej hodiny nemohol vyskúšať. Kupón sa medzi študentmi ihneď ujal a časopis mal o predajnosť postarané. Prelom prišiel, keď sa všetky časopisy spojili do jedného a vznikol Gymlet. Vymýšľali sme stále nové veci, úroveň sa z čísla na číslo zvyšovala a spolužiaci začali byť hrdí, že niečo také na škole majú. Dnes má časopis farebnú obálku a 50-60 strán.

Zrejme to nie je ľahké vychovať nasledovníkov, ktorí v takomto projekte pokračovali aj po tvojom odchode na vysokú školu.

Vždy to závisí od ľudí. My sme na nich mali šťastie, a tak sa v časopise prestriedalo veľa šikovných redaktorov. Gymlet si vybudoval silnú tradíciu, študenti ho mali radi, a teda bolo možno aj vecou istej prestíže či zadosťučinenia preň písať. Posledných 5 rokov časopis vyhráva prvé miesto v súťaži časopisov Štúrovo pero, je známy po celom Slovensku a často sa ním inšpirujú časopisy z iných škôl. A pre mňa je to skvelý pocit vidieť, ako Gymleťáci vymýšľajú stále nové veci a posúvajú časopis ďalej.

Ty si vytvoril aj webstránku Referáty.sk, postrach všetkých učiteľov, keďže študenti každého veku si tam nájdu vypracované referáty a seminárne práce takmer k ľubovoľnej téme. Čo ťa k tomu viedlo?

Lenivosť! (Smiech.) Bolo to niekedy v roku 2000 v kvarte gymnázia. Nechcelo sa mi robiť čitateľský denník a čítať všetko to povinné čítanie, no tie zdroje, z ktorých by som mohol čerpať, sa hľadali veľmi pracne. Tak som si povedal, že si na ďalší školský rok pripravím nejakú aplikáciu, kde si budem tieto referáty zhromažďovať a potom si už len vytiahnem tie, ktoré budem potrebovať. Na tomto som sa naučil aj programovať a potom ma napadlo dať to na internet. Doménu Referáty.sk mal zaregistrovanú môj kamarát Mišo Antošík, tak sme spojili sily a pustili sa do toho spolu. Postupne rástla návštevnosť stránky, po pár rokoch si ju začali všímať aj inzerenti a stránka si začala na seba zarábať.

Ale tie referáty nerobíš ty...

Nie, nie, dnes je tam koniec koncov už nejakých 17-tisíc referátov. My sme to založili na princípe: stiahni si referát a ak ti pomohol, pridaj nejaký svoj, možno pomôže zase niekomu inému. Ľudia sa toho chytili, začali pridávať svoje referáty a ja len pozerám, že kde sa to číslo zastaví. A znie to paradoxne, ale referáty pridávajú aj učitelia...

Učitelia zrejme nebudú veľmi nadšení, že keď žiakom zadajú úlohu, oni si vypracovanie stiahnu z Referáty.sk.

To áno, ale preč sú tie zlaté časy, keď o stránke ešte veľa učiteľov nevedelo. Samozrejme, čím viac študentov Referáty.sk používa, tým známejšie sú aj medzi učiteľmi – potom je na ňom samotnom, či bude benevolentný a „prehliadne“, že referát asi nenapísal sám žiak, alebo pôjde na internet, overí si to a niečo s tým urobí. Niektorí stránku kritizujú, že mládež sa jej vinou stáva lenivou a nevzdelanou. S tým nesúhlasím – veľakrát nám totiž písali samotní študenti, že si o knihe z povinného čítania prečítali jednostranový výťah na Referáty.sk a ten ich tak zaujal, že si následne prečítali aj knihu, ktorú by inak nečítali. Takže mám pocit, že ak to je správne používané, nemôže to uškodiť. Učitelia by nemali ísť smerom zakazovania podobných stránok, skôr by mali učiť svojich žiakov s takýmito zdrojmi pracovať pri písaní svojich vlastných prác. Ak učiteľ povie, že vďaka Referátom.sk jeho študenti zleniveli, do istej miery je to aj jeho vina. To by sme potom mohli zrušiť Google, Wikipediu, zavrieť celý internet a zamknúť všetky knižnice.

Pred dvomi rokmi ste Referáty.sk predali. Koľko trvalo, kým sa z malej študentskej databázy stal internetový produkt, za ktorý vám bol Atlas.sk ochotný ponúknuť balík peňazí?

Trvalo to necelé štyri roky a v čase, keď nás Atlas.sk kupoval, boli sme dokonca jedenásta najnavštevovanejšia stránka na slovenskom internete. Teraz počas silného dňa stránku navštívi aj 25-tisíc ľudí. Za celý ten čas vzniklo viacero konkurenčných projektov, no teší ma, že Referáty.sk naďalej suverénne vedú.

Dnes vlastníš tretinový podiel v kníhkupectve Martinus.sk. Ako si sa dostal od referátov k predaju kníh?

Súviselo to práve s Referátmi.sk a na obidvoch projektoch som začal robiť približne v tom istom čase. Keď sme Referáty.sk spúšťali, rozmýšľal som, ako by si to mohlo na seba zarobiť. Dostal som nápad, že keď si niekto prečíta referát o Malom princovi, prečo mu neponúknuť rovno aj kúpu knihy. Prišiel som teda ako 15-ročný chlapec do najväčšieho kníhkupectva, ktoré som v Martine poznal, a navrhol som majiteľom Mirovi a Jožovi Santusovcom spoluprácu. Nejako sa nám však nepodarilo prepojiť systémy, a tak sme sa nakoniec dohodli, že im skúsim urobiť internetový obchod šitý na mieru. Pracovali sme na tom rok – keďže išlo o začiatky, nikam sme sa neponáhľali a ani konkurencia ešte vtedy nebola silná. Ja som sa na tom veľa naučil a pre študenta, ktorý nemá čo robiť po poobediach a nebavia ho počítačové hry, to bola samozrejme neodmietnuteľná príležitosť.

Bolo to finančne lukratívne?

Určite to zďaleka neboli také sumy, aké by si vypýtala veľká softvérová firma. Bol to skôr taký milý výmenný obchod. Ja som dostal šancu, dostal som sa do toho prostredia a postupne sme zistili, že si máme navzájom čo dať. Pustili sme sa do toho spolu a vlastne sa dá povedať, že som si v tej firme podiel vybudoval.

Aký je teraz podiel vášho internetového kníhkupectva na trhu?

Je ťažké povedať konkrétny podiel, keďže kníhkupectvá na Slovensku nie sú nijako oficiálne monitorované. Čo sa týka návštevnosti, momentálne sme jednotka a náš obrat sa pohybuje rádovo v miliónoch korún mesačne. Na celý knižný trh to nie je veľa, ale v porovnaní s inými internetovými obchodmi na Slovensku je to veľmi slušné číslo. Už dávnejšie sa nám podarilo predbehnúť aj najstarší a najznámejší internetový obchod Dunaj.sk. A to bez akéhokoľvek zahraničného kapitálu, či masívnej reklamy. Sme trpezliví – predávať knihy je beh na dlhé trate a výsledky prichádzajú postupne. Za tých 5 rokov, čo sme na trhu, sme obslúžili už vyše 30-tisíc zákazníkov. Najväčšou odmenou pre nás je, že väčšina z nich sa k nám pravidelne vracia a z ich známych sa stávajú naši noví zákazníci.

Prináša internetový biznis s knihami ešte nejaké ďalšie výzvy?

Určite, v predaji kníh a prakticky čohokoľvek cez internet vidím veľkú budúcnosť. Táto forma predaja totiž prináša mnohé výhody a osobne si myslím, že v budúcnosti dokážu internetové obchody ľuďom poradiť pri nákupe dokonca lepšie ako predavači v kamenných obchodoch. Už dnes ponúkame zákazníkom tipy na knihy, ktoré sa páčili iným ľuďom s podobným vkusom. Na stránke máme tiež tisícky príspevkov od našich zákazníkov, kde často búrlivo diskutujú o ponúkaných tituloch. Je skvelé mať na fóre takú komunitu ľudí, ktorí majú knihy radi a vymieňajú si o nich názory.

Máš čas čítať knihy, ktoré predávaš?

Priznávam, že nemám na čítanie toľko času, koľko by som chcel. Mám rád oddychové čítanie, teraz tie brownovky, ale už od detstva veľmi rád čítam aj encyklopédie a neskôr odborné knihy. A skriptá, samozrejme (smiech). Mám rád knihy, mám rád ich vôňu, mám rád, keď je kniha dobre urobená.

Popri biznise študuješ na Fakulte manažmentu UK. Ako sa ti darí skĺbiť podnikanie so školou?

Nejde to vždy ľahko, ale zatiaľ sa to našťastie darí. Niekedy treba síce zdvihnúť telefón, keď by som nechcel, alebo nemám čas – ale všetko sa dá skĺbiť, ak sa chce, najmä v tom treba nájsť nejakú rozumnú mieru. Mám veľa spolužiakov a známych, ktorí si už počas školy začali niečo budovať, no potom ich to tak pohltilo, že prechádzali ročníkmi len tak-tak, alebo so školou úplne skončili. Ja si však myslím, že stále som dosť mladý na to, aby som sa úplne vrhol do práce a 24 hodín potom nevidel nič iné. To mi určite neujde.

Nie je škola odtrhnutá trochu od reality? Využiješ poznatky z Fakulty manažmentu aj vo svojej podnikateľskej praxi?

V zásade áno. Každá škola niečo dá a závisí najmä od človeka, čo a koľko si z nej zoberie. Netvrdím, že bez školy to nejde – existujú ľudia, ktorí v živote dosiahli fantastické veci, a pritom ledva dokončili strednú školu. Podnikanie je určite aj o talente. Ale myslím, že štúdium manažmentu pomôže človeku rýchlejšie pochopiť niektoré veci a najmä sa nemusí toľko učiť na vlastných chybách. Ja musím na svojej škole oceniť to, že popri štúdiu dáva svojim študentom aj šancu začať si budovať kariéru a vidieť, ako veci fungujú v praxi. Na niektorých hodinách sa potom učiteľmi stávajú aj samotní študenti, ktorí vedia k preberaným témam povedať konkrétne a osobné skúsenosti, často aj také, ktoré sa v učebniciach nájsť nedajú. Takže rozhodne to má zmysel.

Porovnávaš sa niekedy so svojimi rovesníkmi?

Určite, žijem medzi nimi a niektorí ľudia ma stále udivujú, čo všetko už dokázali vo svojom mladom veku. Obdivujem najmä tých, ktorí sa snažia a idú za svojimi cieľmi a snami. S takýmito ľuďmi je potom radosť dostať sa do kontaktu a spolupracovať.

Čo podľa teba rozhoduje o úspechu týchto ľudí?

Vždy je to kombinácia nejakého talentu a nejakej činnosti. Aj menej talentovaný, ale usilovnejší človek môže predbehnúť niekoho, kto má veľký talent, ale nerozvinie ho prácou. Človek by si mal stanoviť nejaké ciele, ísť za nimi a nedať sa odradiť ani okolím, ktoré by ho mohlo považovať za divného len preto, že ho nebavia počítačové hry, alebo sa nechodí každý večer naliať do študentskej krčmy.

Zhováral sa: Lukáš Krivošík
(zverejnené v časopise .týždeň, 27/2006)

  Krivosik aka je tvoja viera?
   obranca 17-07-2006 21:38
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Maleagant 17-07-2006 23:17
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Ondrej 18-07-2006 11:43
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Peter Frišo 18-07-2006 12:57
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   jujne 18-07-2006 16:08
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Milos 18-07-2006 21:13
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Lukas Krivosik 18-07-2006 21:27
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Milos 19-07-2006 21:00
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Milos 19-07-2006 21:04
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   june 20-07-2006 15:17
  RE: Krivosik aka je tvoja viera?
   Filanrop 23-11-2008 18:43
  Sikovny
   Zolo 18-07-2006 17:34
  nie je vsetko zlato
   student01 24-07-2006 23:42
  RE: nie je vsetko zlato
   student02 25-07-2006 22:38

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak