ISSN 1335-8715

28-05-2006   Lukáš Krivošík, Marek Hrubčo   Slovenská otázka   verzia pre tlač

Odchádzať zo Slovenska?

PREČO NEODCHÁDZAŤ ZO SLOVENSKA

„Rob to, čo máš, s tým, čo máš, tam, kde si!“
Theodore Roosevelt

My Slováci sme majstri v odchádzaní. V masovej emigrácii nám historicky konkurujú snáď len Íri. V 18. storočí smerovali naši ľudia na „dolniaky“ osídľovať vyľudnené a spustošené oblasti po ustupujúcich Turkoch. Koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesol masívnu emigráciu do zámoria, najmä do Severnej Ameriky.

Keď v roku 1918 vznikla ČSR, veľká časť slovenských mužov bola aspoň raz v živote za prácou v Amerike. Potom však Amerika obmedzila prisťahovalectvo a ďalšie vlny emigrácie boli politické: 1945, 1948, 1968 – každá z týchto vysťahovaleckých vĺn mala vlastné dôvody, prečo opustiť Slovensko.

Po Nežnej revolúcii začalo mnoho našich ľudí sezónne cestovať na fušky do Nemecka a Rakúska. Dnes je „in“ najmä Londýn a Dublin, no mnohí slovenskí študenti odchádzajú na letné brigády aj do USA... Často počúvam svojich rovesníkov nadávať na Slovensko a tvrdiť, že len čakajú na príležitosť, kedy odtiaľto vypadnúť. Na Slovensku si vraj nenájdu prácu a adekvátne ohodnotenie.

Samozrejme, je dobré, že už nie sme obohnaní ostnatým drôtom a guľometmi a ľudia majú možnosť slobodne cestovať a realizovať sa takmer po celej Európe. No nech sa nikto nenahnevá, občas sa mi zdá to odchádzanie trochu stádovité.

V 90. rokoch sme všetci čakali na politického mesiáša, ktorý nás kolektívne zavedie do zasľúbenej zeme. Málokto však chcel uznať, že cesta k blahobytu môže trvať aj štyridsať rokov a skrývať sa bude najmä za tvrdou prácou. Politickí spasitelia zlyhali (i keď väčšina národa čaká doteraz), a tak sa do zasľúbenej zeme vydali desaťtisíce Slovákov na vlastnú päsť, dúfajúc, že v cudzine nájdu šťastie i materiálne pôžitky, ktoré doma nemajú. Tento text nemá za cieľ kritizovať nikoho, kto sa rozhodol odísť natrvalo do cudziny, alebo o tom uvažuje. Chce len poskytnúť trochu inú perspektívu.

Lány diamantov

Zakladateľ Templovej univerzity Russell H. Conwell jazdil po celých Spojených štátoch ako verejný rečník s esejou s názvom Acres of Diamonds (Lány diamantov).

V nej rozprával príbeh, ktorý raz počul na Blízkom východe o Peržanovi al-Hafídovi, ktorý mal neďaleko rieky Indus farmu. Bol so svojím životom spokojný, až kým mu jedného dňa budhistický mních neporozprával o existencii diamantov cenených tak vysoko, že by si za ne mohol kúpiť sto takých fariem.

Myšlienka na diamanty mu nedala spávať, a tak predal farmu, vzal všetky svoje úspory a vydal sa na západ nájsť povestné lány diamantov. Al-Hafíd precestoval Blízky východ aj celé Stredomorie.Keď sa zastavil až na brehoch Atlantiku a zistil, že minul všetky svoje peniaze bez toho, aby našiel čo i len jeden diamant, vrhol sa v zúfalstve z gibraltárskej skaly.

Medzičasom sa muž, ktorý prevzal al-Hafídovu farmu, chystal napojiť svoju ťavu. Pritom si všimol v blate kameň, ktorý žiaril všetkými farbami dúhy. Vzal ho domov. Keď ten kameň zbadal mních, spoznal, že ide o diamant. Farmár ho teda vzal na miesto, kde kameň našiel a spolu tam objavili v blate ešte mnoho ďalších takýchto drahokamov. Tak vraj bolo objavené slávne diamantové ložisko v Golconde, odkiaľ pochádza aj svetoznámy diamant Kohinoor...

Diamanty ležia na ceste

Keby sa al-Hafíd nevybral za falošnou vidinou a neprestal obrábať svoju záhradu, onedlho by narazil na najväčšie diamantové ložisko na svete. Chápem, že mnohí Slováci opúšťajú krajinu, lebo tu veľa vecí nefunguje.

Rozumiem tomu, že ambiciózny človek túži zdolať profesijné i iné výzvy, čo sa mu na rovnostárskom a závistlivom Slovensku nemusí podariť. Napriek tomu sa mi zdá, že mnohí, ktorí chcú čo najskôr odtiaľto „vypadnúť“, prehliadajú šance a príležitosti, ktoré sa na Slovensku ponúkajú. Asi najhorším dedičstvom socializmu je všadeprítomná zamestnanecká mentalita a absencia podnikavosti. Veľa ľudí nad podnikaním ani nerozmýšľa. Dávajú prednosť istote pred slobodou.

A keď si nenájdu na Slovensku dobre zaplatené zamestnanie, hľadajú ho vonku, stále to však zostane zamestnaním. Pritom Slovensko ponúka toľko príležitostí, toľko nevyužitých kapacít, ktoré by usilovná ruka a dôvtipný duch dokázali premeniť na ziskové stroje na peniaze.

Vždy, keď v novinách píšu o nejakej nekvalitnej alebo chýbajúcej službe či tovare, je tu priestor pre niekoho, kto by to vedel robiť lepšie. U nás sa diamanty váľajú priamo na ceste, no ľudia ich nevidia, či nechcú vidieť, lebo sú ukryté pod vrstvou postkomunistického bahna. A najmä, bolo by sa po ne treba zohnúť.

Na Západe to tak celkom už nie je. Tam, kde majú kapitalizmus majú už dlho, sú karty rozdané. Panuje tam veľká konkurencia a nové trhové príležitosti sa hľadajú ťažšie. Dá sa tam dobre zamestnať, ale hodinky s vodotryskom tam už asi nikto nevymyslí.

Mnohí namietnu, že podnikať na Slovensku nie je med lízať, pretože tam, kde je štát nenahraditeľný (ochrana pred výpalníctvom, vymožiteľnosť práva), ho často nevidieť, zatiaľ čo ak ide o rôzne byrokratické hlúposti, je štát (a v poslednej dobe i EÚ) neustále nablízku. Málokto si napríklad uvedomuje, že stredne veľký slovenský výrobný podnik musí na svoje fungovanie poznať a dodržiavať vyše dvesto právnych predpisov. Osobitným problémom popri právnom štáte a byrokracii sú najmä odvody, kde sa na skutočne zásadnú reformu stále ešte len čaká. Ale tiež je pravda, že podnikateľské prostredie sa v posledných rokoch na Slovensku zlepšuje.

Cudzinci a turistický ruch

Typickým príkladom diamantov, ktoré sa nepovšimnuté váľajú po ceste, je samotná krajina s jej prírodou a pamiatkami. Turistický priemysel síce existuje, no ponúkané služby sú často podpriemerné a ceny neadekvátne vysoké.

Chýba marketing a niekedy sa zdá, že sa máme radi ako národ, ale krajinu, ktorú obývame, veľmi radi nemáme. Prednedávnom som tu hostil známych z Ameriky, a tí celí užasnutí pobehovali po centre Bratislavy so slovami: „Wow! Tieto budovy sú staršie ako Spojené štáty americké! Prečo o tom u nás nikto nevie? Prečo to u nás nespropagujete?!“ Nuž, lebo my si myslíme, že sa svet o nás dozvie akosi bez našej pomoci. Že sa to urobí samé.

Ak Slováci nevedia predať svoju krajinu, je dobré, že sa toho vedia chytiť aspoň cudzinci. Ak je ekonomika otvorená, nemusí až tak vadiť, že národu chýba podnikavosť. Voľných kapacít sa potom chytajú iniciatívni cudzinci a konkurencia stimuluje aj domácich, aby sa rozhýbali. Najviac turistov do Tatier vozí ruský židovský podnikateľ a zakladateľ SkyEurope je Belgičan.

Toľko omieľané „regionálne rozdiely“ sú v skutočnosti veľkou príležitosťou – po krok vyplýva skôr z rozmanitosti, nie z homogenity. No namiesto toho, aby regióny stavali na svojich odlišnostiach, chcú všetci regionálne rozdiely zarovnávať. Ešte aj rómske osady na východnom Slovensku, kus tretieho sveta v strednej Európe, by mohli byť zaujímavé, keby sa tam Rómom chcelo sprevádzať turistov.

Koreňom všetkého zla je, že sme paternalistický národ. Sloboda ani osobná zodpovednosť pre nás nie sú hodnotami. Pre Slovákov je hodnotou byrokratický jánošíkovský štát, čo človeku stojí za zadkom od kolísky po hrob. Ale štát nie je dobrotivý otec. Je to skôr parazit na tele spoločnosti, ktorá je tým slabšia, čím viac sú v nej chápadlá štátu rozlezené.

Práve štát a jeho regulácie (nie všetky sú však úplne zbytočné) často predražuje využitie mnohých voľných kapacít v ekonomike a krajina tak zostáva chudobná. Jednoducho, rozumná ekonomická aktivita vo vlastnej krajine je pre človeka nerentabilná a ako výhodnejšie alternatívy sa javí vyplácanie sociálnych dávok, korumpovanie úradníkov a politikov alebo odchod do cudziny.

Ako riešiť problém Slovenska

Keď India získala v roku 1947 nezávislosť, jej vláda začala okamžite presadzovať silne socialistickú hospodársku politiku, keď štát priamo vytváral a riadil celé odvetvia priemyslu. Dnes sa to mení, ale obmedzovanie slobodných podnikateľských aktivít bežných Indov viedlo k ich obrovskému exodu do USA či Británie. Indický poslanec Piloo Mody vtedy interpeloval premiérku Indiru Ghándíovú s otázkou: „Môže nám pani predsedníčka vlády vysvetliť, prečo sa zdá, že Indovia hospodársky veľmi dobre prosperujú pod všetkými vládami na svete okrem svojej vlastnej?“

Dobrá otázka aj pre Slovensko. Človek často stretáva šikovných Slovákov, ktorí sa presadili vo veľkom svete. Prečo sa Slovákom nedarí presadiť sa vo vlastnej krajine? Tu je zaujímavé najmä volebné správanie Slovákov doma a v zahraničí. Kým zahraniční Slováci volia väčšinou konzervatívne, na Slovensku volíme najmä nacionálno-socialistické strany.

Musíme si uvedomiť, že socialista je človek, ktorý vám dá päť korún v núdzi, do ktorej by ste sa nedostali, ak by vám predtým nebol zobral desať korún. Je smutné, že namiesto kapitalistického „svoje si nedám a chcem aj cudzie“ vyznávame nacionalistické „cudzie nechceme a svoje si nedáme“.

Pri toľkom odchádzaní do cudziny by sme nemali zabúdať na zveľaďovanie Slovenska. To bahno, čo tu zanechal socializmus, sa bude odstraňovať celé generácie, ale pod jeho nánosmi sa skrývajú lány diamantov.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň)


CHALLENGE PO SLOVENSKY

A, vy bratia naši, roztratení v svete
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete.

Janko Kráľ

Lukáš Krivošík vidí problém Slovenska v štátnom paternalizme a spoliehaní sa na štát, z ktorého vysťahovalci hľadajú únik (.týždeň 20/2006). Iste, štát je vhodným fackovacím panákom na všetky problémy, ale ani na otázku vysťahovalectva nemožno schematicky aplikovať neokonzervatívne tézy a hľadať riešenie všetkých možných problémov v obmedzení štátnych zásahov do ekonomiky. Nie všetky otázky sa dajú pochopiť vo vnútri politickej ekonómie. Tu už totiž nejde o rámec fungovania, ale o jeho náplň. Ide o otázku kulturologickú až filozofickú: Ako konať? To politická ekonómia nerieši a ani nechce riešiť. V tomto článku skúmam práve takúto otázku: Je dnes pre kultúrneho človeka ekonomické vysťahovalectvo alternatívou?

Východiská a ciele

V poslednom čase akoby sa rozsypalo vrece s ponukami vycestovať a pracovať v zahraničí. Je dobré, že vnútorné administratívne bariéry v rámci EÚ padajú. Napríklad také Írsko sa nám vyložene núka, aby sme sa tam pokiaľ možno už zajtra presťahovali, pracovali a žili. Nejde mi tu o obhajobu vulgarizovaného slotovského patriotizmu ani o obmenu hesla „svoje si nedáme, cudzie nechceme“. Táto stať chce len trochu sproblematizovať bežne uvádzané dôvody trvalého odchodu do zahraničia s cieľom zárobku.

„A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo,“ hovorí sa, a čo je horšie, aj sa podľa toho myslí a koná. Zarobiť, naučiť sa jazyk, spoznať inú kultúru – to sú klasické frázy vysťahovalcov. My si však teraz nekladieme otázku príčiny ani účelu, ale zmyslu takejto avantúry.

Zarobiť

„Najväčším snom každého Slováka je vlastniť vlastný dom,“ hovorí Stanislav Štepka v jednej zo svojich vynikajúcich hier. A tu niekde leží aj naša najväčšia bieda. Problém nie je v tom, že snívame o peknom bývaní, ale v tom, že „vlastniť vlastný dom“ býva naším –najväčším- snom. Inak povedané, problém je, že nám obyčajné ekonomické výhody stačia na to, aby sme robili radikálne životné rozhodnutia.

Ekonomizované myslenie a dosahovanie vytýčených plánov akoby sme mali v sebe zakódované ešte z minulého režimu. Podnikaví sme dostatočne, stačí sa pozrieť na našu vitálnu šedú ekonomiku. Skutočný problém je v tomto: bez vlastnej identity, snažíme sa sami seba skonštruovať vlastnou spotrebou. Konzumujem, teda som.

Zamieňame zmysel za účel: vymyslený, zväčša iracionálny existencialistický cieľ. Ten nám má byť na desaťročia životným programom. Presnejšie, celoživotným programom. Kúpim si dom, auto, druhé auto, playstation, elektróny, klobúk, et cetera. Výsledkom je sled vzájomne nesúvisiacich aktivít – neriadený aktivizmus, prípadne neuvedomelá maximalizácia spotreby, zábavy, vyhľadávania vzruchov na úrovni zmyslov. Veď, o čo ide tým, ktorí odchádzajú za prácou? O riešenie primitívnej otázky živobytia a uspokojenie vlastných nezmyselných spotrebiteľských želaní. A tiež spoznať čosi nové (rozumej: automaticky lepšie). Nastupuje obranná fráza: „Chceme dať vzdelanie a lepší život našim deťom.“ Naozaj?

Vzdelanie

Vzdelanie je jedným z mála osvieteneckých ideálov, ktorý ešte prežil postmodernu – asi aj vďaka dôrazu predchádzajúceho režimu na „vedecky správny svetonázor“. Vedecky správne, čiže pravdivé. Toto pozitivistické prekročenie kompetencie vedy zotrvačnosťou prebýva v našom myslení. Vzdelanie pre deti – všimnime si, že väčšinou tak argumentujú ľudia, ktorí žiadne deti nemajú. Samozrejme, poslať dieťa do kvalitnejšieho školského systému prospeje. Otázkou zostáva, či je naozaj kvalitnejší. V každom prípade to, čo získame lepším vzdelaním, viac než vykompenzuje zanedbaná výchova.

Rodič, ktorý má dieťa viesť k láske a k rozumnosti totiž práve vtedy, keď má vychovávať, nie je doma, ale pracuje, alebo je „na fuškách“. Pokiaľ vycestuje aj manželka, na ubytovni izolovaná a bez práce, stráca najmä ona. Bude im mať čo dať aj potom, keď deťúrence zvládnu abecedu? Prvou a najdôležitejšou školou pre naše deti je náš vlastný život. Oproti nemu sa budú vymedzovať, definovať. To najdôležitejšie pre naše deti sú múdri a zdraví rodičia: fyzicky aj duševne. A hlavne takí, ktorí deťom s láskou venujú čas. Už v rannom detstve nám (vedome či nevedome) rodičia určujú smer, uvádzajú nás do spoločenstva, vytyčujú hranice, zasadzujú nový život do kultúrno-spoločenského rámca. Čo je pre vysťahovalca týmto rámcom? To, čoho sa sám svojím odchodom vzdáva. Vytvára si nový, takpovediac na zelenej lúke.

Spoznať iné kultúry

Pokiaľ nebol doteraz kultúrnym človekom, nemá ani na čo nadviazať, ani čo priniesť ako vklad do kultúry odlišnej. Treba uznať aj výhodu: nekultúrny človek nezažíva kultúrny šok. On iba ťaží z cudzej rozvinutejšej civilizácie. Je to skutočne pohodlné riešenie. Isteže sa dá zostať „v kontakte“ – napríklad čítať si SME na internete – ale mediálne, žurnalistami sprostredkované, od kultúrneho podhubia odthrnuté, povrchne a so širokým záberom stavané spravodajstvo predsa nie je to, čo tu máme na mysli pod pojmom kultúrny rámec.

Kultúrnym rámcom rozumiem to, ako sa rozprávam s predavačkou v stánku na našej ulici, ako sa správam voči ľudom dookola, čím žijem, čo riešim, v čom rastiem, o čom uvažujem, z čoho čerpám. Žiť kultúrne znamená predovšetkým rozumieť vlastnej kultúre. Ako môžem spoznávať inú kultúru, keď nepoznám ani len tú svoju? Čo môžem s inými zdieľať, keď nemám unikátnu vlastnú súnáležitosť s nikým a ničím, keď jednoducho nikam nepatrím? Odchodom sa stávame slovom, ktoré bez kontextu nedáva zmysel. Väzby rodinné, kultúrne a náboženské, sú predsa tým, čo nás konštituuje bytostne, onticky.

Moje meno alebo rodisko nie je len zhluk písmen v občianskom preukaze, ale determinuje moju osobu, kto som, časť mňa samého. Tak sa volám, odtiaľ pochádzam, je to časť môjho „ja“, môj pevný metafyzický bod. Namiesto toho, aby sme sa stávali sami sebou, tak sa ďaleko od domova kŕčovito snažíme odtrhnúť od vlastnej pupočnej šnúry. Kdepak, zvonky štěstí již neslyším spívat v každém z nás…

Lepší život

Najčastejšou príčinou ekonomického vysťahovalectva je únik z vlastných životných mizérií. Únik od problémov v rodine, v práci, nevyriešených problémov vo vlastnom vnútri. Problémom doma však treba čeliť, a nie od nich utekat. Vziať nohy na plecia je to najľahšie a najpohodlnejšie riešenie. Je to takpovediac kultúrotvorná samovražda. Na Slovensku prestávame existovať. Ani vonku nie sme doma. Výsledok? Život nič nezdoláva, nebuduje, nerastie, iba povrchne, pohodlne bezducho, nezmyselne, v stále sa opakujúcom pracovnom rytme, neúprosne plynie. Márne sa snažíme nudu zabiť zábavou. Nutnosť obmedziť sám seba – to je azda najväčšia obeta, ktorú človek prináša rozhodnutím odísť. Ale v mene čoho?

Problém jazyka

Jazyk je súčasťou a zároveň aj indikátorom našej kultúrnosti. Je zrejmé, čo sa stane s našou kutlúrnosťou, pokiaľ svoj vlastný jazyk prestaneme používať. Niekto si zaiste v živote vystačí aj so skromnou slovnou zásobou; zvieratá reč vôbec nepotrebujú.

Pokiaľ je jazyk látkou myslenia, potom sa vzdávame rokov namáhavého tkania takej krehkej a sofistikovanej štruktúry, akou je naša reč. Šmahom myslíme v intenciách novoprijatého jazyka, tým samým, obmedzene. Pokiaľ sa raný Wittgenstein nemýlil a myšlienka sa určitým spôsobom vteľuje do jazyka, trpí zase schopnosť jemnú myšlienku vyjadriť, artikulovať, precízne predostrieť iným. Iste, pokiaľ sa potenciálny vysťahovalec v živote myšlienkami nezaoberal, alebo uvažuje iba v hrubých rysoch, potom jazyk naozaj nie je žiadny problém. „Podaj kľúč číslo 13“ sa po anglicky naučí aj cvičená opica. Jemný myšlienkový aparát na vyjadrenie zložitých myšlienok si vyžaduje prostredie vlastného jazyka. A svet je zložitý.

Na Slovensku práce neúrekom

Existuje aj iná forma vysťahovalectva: dočasné štúdium, dočasný pobyt, vpád z provincie do kultúrneho centra. Po štyridsaťročnej prestávke v myslení rastie počtom aj myšlienkovým záberom skupina ľudí, ktorým už nestačí na civilizácii parazitovať, ale chcú k nej nejakým spôsobom prispieť. Čerpať podnety odkiaľkoľvek, všetko skúmať, no najmä a predovšetkým, priniesť to ako vklad domov. Sú to ľudia, ktorí nás chcú napokon dvíhať z našej malosti, zakrpatenosti, zaostalosti a vidieckej či bratislavskej formy zadubenosti.

Nielenže ich kultúra zaujíma a kultúru nasávajú, ale aj kultúrne žijú a kultúrnosť šíria. Ich zodpovednosť má potenciál presiahnuť vlastnú osobu, aj rodinný, takzvaný „rozšírený egoizmus“. Majú schopnosť vyvolať duchovný pohyb, inšpirujú okolie. Priznajte sa, nikto vám nenapadá, ale predsa takí ľudia u nás boli a sú.

Nepíše sa o nich veľmi v médiách, ale oni si na to ani nepotrpia. V záplave nasilu pretláčaných „plyšových“ pseudo-intelektuálov ktorí nám tu ponúkajú svoje „skvelé“ politologické úvahy či „moderné“ romány, ich sotva možno rozoznať. Pochopili totiž, že vôbec nejde o to, ukázať seba. Nejde im o kŕčovité sebapresadzovanie, sebauplatnenie, sebarealizáciu. Ide im o človeka ako osobu. Máme u nás preplnený suterén, odkiaľ treba ľudí dvíhať. V tomto zmysle je tu práce viac než dosť.

Challenge po slovensky

Vážení študenti, vzdelanci a intelektuáli, budúca slovenská elita. Ja som iba obyčajný Jozef Mak, človek-milión, prosím vás, študujte a cestujte, kam len chcete, ale hýbte sa nazad a prineste to všetko domov, aby ste sa uskutočnili, aby ste svojmu dočasnému pobytu vonku dali zmysel. Aby sa z vášho bytia stalo „bytie pre”.

Ako iste vidíte, sám sa veru na veľa nezmôžem. Lebo jediné, na čo som sa za posledných pätnásť rokov zmohol, bolo naháňanie čierneho gumeného kotúča s ohnutou palicou na zamrznutej vode, prebaľovanie anglických batoliat, napĺňanie háremov arabských šejkov, pózovanie in puris naturalibus pre zahraničné časopisy a zbieranie paradajok na európskych farmách. Toť moja vizitka, môj odkaz budúcim pokoleniam tohto sveta.

Jozef Mak

  od veci?
   trocha od veci 28-05-2006 22:40
  RE: od veci?
   jaro 29-05-2006 0:10
  RE: od veci?
   clivia 29-05-2006 10:49
  RE: od veci?
   Palo Zlatoidsky 29-05-2006 21:16
  RE: od veci?
   aha 30-05-2006 17:33
  RE: od veci?
   LK 23-07-2006 10:06
  ako vyhodit do vzduchu 34 milionov EUR.
   palo 29-05-2006 0:39
  Zostavajte ? Preco !
   LIBERTARIAN 29-05-2006 8:12
  RE: Zostavajte ? Preco !
   Lukas Krivosik 29-05-2006 16:35
  RE: Zostavajte ? Preco !
   LIBERTARIAN 30-05-2006 8:14
  otazka
   june 30-05-2006 15:41
  RE: otazka
   Lukas Krivosik 30-05-2006 16:41
  RE: otazka
   june 30-05-2006 17:05
  RE: otazka
   Lukas Krivosik 30-05-2006 17:12
  RE: otazka
   june 30-05-2006 17:29
  RE: otazka
   jg 31-05-2006 6:58
  RE: Zostavajte ? Preco !
   marian 30-05-2006 20:49
  dom je vysokym snom
   jednokto 29-05-2006 12:02
  RE: dom je vysokym snom
   len tak 29-05-2006 14:57
  RE: dom je vysokym snom
   jednokto 31-05-2006 15:56
  RE: dom je vysokym snom
   Lukas Krivosik 29-05-2006 16:26
  RE: dom je vysokym snom
   tato 29-05-2006 20:23
  RE: dom je vysokym snom
   Lukas Krivosik 29-05-2006 23:39
  RE: dom je vysokym snom
   tato 30-05-2006 13:44
  RE: dom je vysokym snom
   Ondrej 31-05-2006 17:00
  RE: dom je vysokym snom
   tato 31-05-2006 18:08
  RE: dom je vysokym snom
   klaudia 28-10-2006 18:50
  RE: dom je vysokym snom
   D 29-05-2006 23:41
  RE: dom je vysokym snom
   marian 30-05-2006 20:53
  RE: dom je vysokym snom
   jednokto 31-05-2006 15:59
  RE: dom je vysokym snom
   marian 02-06-2006 12:02
  RE: dom je vysokym snom
   tato 02-06-2006 22:28
  RE: dom je vysokym snom
   jednokto 10-06-2006 22:14
  Škandál
   Marcel4 04-06-2006 10:32
  RE: dom je vysokym snom
   klaudia 28-10-2006 18:58
  Jeden z nich...
   Palo Zlatoidsky 29-05-2006 21:35
  RE: Jeden z nich...
   D 29-05-2006 22:49
  RE: Jeden z nich...
   D 29-05-2006 22:51
  Velmi zaujimave Off-topic
   PeterS 30-05-2006 0:06
  mimo temu (?)
   LIBERTARIAN 30-05-2006 9:30
  RE: mimo temu (?)
   Lukas Krivosik 30-05-2006 17:06
  RE: mimo temu (?)
   abcsr 30-05-2006 18:46
  RE: mimo temu (?)
   LIBERTARIAN 31-05-2006 8:28
  RE: mimo temu (?)
   jednokto 31-05-2006 10:30
  RE: mimo temu (?)
   LIBERTARIAN 31-05-2006 14:16
  RE: mimo temu (?)
   Lukas Krivosik 31-05-2006 17:07
  RE: mimo temu (?)
   june 31-05-2006 9:40
  Off topic
   Miso 30-05-2006 13:43
  ...a bit off topics
   Palo Zlatoidsky 30-05-2006 18:40
  tiez off topic
   jg 30-05-2006 19:19
  cervikova dilema
   Marek Hrubčo 30-05-2006 21:13
  RE: cervikova dilema
   magdalena 31-05-2006 9:51
  RE: cervikova dilema
   clivia 31-05-2006 18:18
  Vystahovanie
   Ondrej 31-05-2006 16:52
  na zaver poeticky :)
   Marek Hrubco 05-06-2006 9:20
  RE: na zaver poeticky :)
   clivia 05-06-2006 22:37
  Lukáš, Lukáš...
   amir 05-06-2006 9:41
  RE: Lukáš, Lukáš...
   Dušan 05-06-2006 11:35
  RE: Lukáš, Lukáš...
   amir 05-06-2006 13:11
  RE: Lukáš, Lukáš...
   LIBERTARIAN 05-06-2006 15:33
  RE: Lukáš, Lukáš...
   amir 06-06-2006 7:44
  RE: Lukáš, Lukáš...
   Dušan 06-06-2006 10:41
  RE: Lukáš, Lukáš...
   amir 07-06-2006 6:37
  RE: Lukáš, Lukáš...
   Dušan 07-06-2006 13:49
  RE: Lukáš, Lukáš...
   amir 09-06-2006 7:55
  RE: Lukáš, Lukáš...
   Lukas Krivosik 05-06-2006 12:28
  Slovíčka(úrivok)
   Michal Bálik 23-06-2006 13:16

   

 

Slovenská otázka

Aká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú.

V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak