ISSN 1335-8715

15-10-2001   Martin Hanus   EUtópia   verzia pre tlač

Bola raz jedna správa

Pravidelné správy Európskej komisie hodnotiace stav kandidátskych krajín EÚ s nadväzujúcimi radami a odporúčaniami sa stali takpovediac tradičným koloritom vytvárajúcim rámec pre nejednu „zmysluplnú“ diskusiu. Ak odhliadneme od poručenskej mentality, ktorú si v nás EÚ starostlivo pestuje už pred vstupom do nej, vykazujú tieto správy aj iné zásadné deficity. Vytvárajú ilúziu, že na akýkoľvek problém (reálny, či fiktívny) sa dá nahliadať z akéhosi vyššieho, politikou nezaťaženého piedestálu všeobjímajúcej objektivity.

Bruselskí úradníci si tak bez štipky zodpovednosti voči voličstvu posudzovanej krajiny uzurpujú moc nielen hodnotiť, chváliť a karhať, ale aj určovať jej politické správanie.

S tou úradníckou „objektivitou“ je to však zložitejšie. Žiadna totiž neexistuje. Čo však existuje, sú najrôznejšie ľudské záujmy, názory, ambície, potreby. Práve z takýchto subjektívne pociťovaných pohnútok vychádza aj uvažovanie bytostí z Bruselu, ktoré sú – nech mi to Verheugenovci odpustia – tiež len obyčajné ľudské. A omylné. Je preto férové zbaviť európske správy a posudky akejsi aury nedotknuteľnosti. Už len z dôvodu, že mnohokrát nevypovedajú o reálnom stave krajiny, ale skôr vlastnom rozpoložení a vlastnom subjektívnom pohľade posudzovateľov, čo ako podoprenom množstvom analýz a podkladov.

Necitlivosť k realite a nerešpektovanie komplikovaného vývoja kandidátskych krajín sa odráža aj v poslednej „Správe o ochrane menšín na Slovensku“ vypracovanej Open Society Institute ako podkladu pre zosnovanie veľkej správy „európskej“. Príznačný bol už palcový titulok, s ktorým ho veľkolepo uviedol na svojej úvodnej strane denník Sme: „Na Slovensku je rasizmus“. Skutočne objavná veta. Asi tak, ako keby sme napísali: „Na Slovensku sa striedajú ročné obdobia“, alebo aby sme zostali pri téme „Rasizmus je nielen na Slovensku“. V podobnom duchu sa vinú aj výpovede celej „opensocietysprávy“.

Je zbytočné sa venovať všetkým jednotlivostiam, preto len to podstatné. Pisatelia správy akoby neboli schopní postihnúť rozdiel medzi formálnym znormovaním čohosi a realitou, ktorú ani sebageniálnejší zákon, či jeho novela nezmení. Správa kritizuje neúčinnosť „Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny“ s priam suverénnou samozrejmosťou navodzujúcou iluzórny dojem, že situáciu sociálne a hodnotovo rozvráteného rómskeho etnika možno vyriešiť prijatím jednej koncepcie a zopár zákonov.

Skutočne ťažká životná situácia Rómov nevyplýva z absencie dobrých „antidiskriminačných“ zákonov, ani zo zlých „diskriminačných“ – žiadne totiž v slovenskom právnom poriadku neexistujú. Kiežby to bolo s „riešením rómskeho problému“ také triviálne. Ale nie je. Open Society to však ignoruje.

Správa vnucuje vláde etatistickú rolu akéhosi demiurga, toho, kto má riešiť a okamžite konať, ako jediný zodpovedný s bezmedznou mocou. Odbavovať zákonité a prirodzené problémy vyvierajúce zo stretu dvoch civilizačne odlišných spoločenstiev ako dôsledok väčšinového rasizmu je prinajmenšom nemiestne. Každý rozumný „nerasista“ vie, že jediná diskriminácia, o ktorej má zmysel hovoriť, je podmienená predovšetkým sociálnymi bariérami a sociálnymi skúsenosťami väčšinovej populácie s hodnotovo nekonformnou menšinou. Vety typu: „Jestvujúca legislatíva nezabezpečuje komplexnú ochranu proti diskriminácii, ako to požaduje smernica o rovnosti rás“ sú výplodom technokratického ducha a nič na tom nezmenia.

Schválenie onej smernice si od nás Európska komisia vyžiadala už v správe za rok 2000. Keďže sme ju dodnes neuplatnili (vláda však „hrdo“ oznámila, že sa poponáhľa), jedno malé zaucho si ako neposlušní žiačikovia od našich učiteľov bezkonfliktného spolunažívania zaslúžime.

Smernica o rovnosti rás je pritom typický „humanrightizmus“. Čo na tom, že ústava zaručuje platnosť základných práv a slobôd na území SR bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstva. Byrokratom a právnym pozitivistom to nestačí. Nepotrvá dlho a dočkáme sa i iných „antidiskriminačných“ smerníc: o rovnosti pohlavia, farby pleti, jazykov, náboženstiev a neviem čoho ešte. To, že takýto „európsko-slovenský“ smernicový diskurz nám odčerpáva energiu a vyčerpáva našu trpezlivosť riešiť problémy triezvo a racionálne, tak ako jestvujú v reálnom ľudskom svete v reálnych podmienkach, však asi autorom podobných správ príliš neprekáža.

Hlavná vec, že sú politicky korektní. So všetkou povrchnosťou a falošnosťou, čo k tomu patrí.

Martin Hanus

Diskusia k článku Bola raz jedna správa zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak