 |
|
|
STEFAN BLANKERTZ: Vzdelanie – radšej bez štátuZabezpečuje verejné školstvo „rovnosť šancí“? Chráni deti pred svojvôľou rodičov a šarlatánstvom nekvalitných škôl? Tento text STEFANA BLANKERTZA vyšiel v júni 2001 v časopise Eigentümlich Frei. Autor v ňom vyvracia tri hlavné argumenty v prospech existencie verejného školstva. Argumenty etatistov Vládnuca trieda si je zajedno: štát si musí ponechať zvrchovanú nadvládu nad vzdelávacími inštitúciami (školy, univerzity, atď.). Keby sa to zdôvodňovalo cieľom šľachtiť nových poddaných, ktorí sa bez odporu nechajú zdierať daňami, asi by to nemalo dobrú odozvu. Preto sa na zdôvodnenie existencie verejného školstva používajú tri iné príčiny, pre ktoré je vraj nevyhnutné, že štát vzdelávanie organizuje, dozerá naň a financuje ho. Má ísť o: 1. Rovnosť príležitostí – Verejné financovanie (zdanlivo) bezplatného prístupu ku vzdelaniu údajne zabezpečuje, že aj deti menej majetných rodičov, budú mať v neskoršom živote rovnaké šance ako deti majetnejších rodičov. 2. Ochrana – (a) Povinná školská dochádzka vraj ochraňuje deti pred zlými rodičmi, ktorí by ich namiesto do školy poslali radšej do práce. (b) Verejný dohľad nad ponukou vzdelávania má chrániť deti pred šarlatánmi. 3. Infraštruktúra – Keďže hospodárstvo potrebuje dobre vyškolených ľudí, sú verejné investície do školstva údajne súčasťou investícií do infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné k zaisteniu blahobytu. Že súčasná škola tieto ciele nenapĺňa, je empiricky dokázané. Podľa mojich vedomostí žiadny seriózny spoločenský bádateľ nikdy neprišiel k záveru, že verejné školstvo v niektorej krajine sveta efektívne zabezpečuje rovnosť šancí, ochranu pred šarlatánmi, alebo optimálne podporuje infraštruktúru. Keď sa to však etatistom vmietne do očí, odvetia vyhýbavo, že v takom prípade má teda štát reštrukturalizovať školskú sústavu tak, aby tieto ciele spĺňala. Nejde im teda o odstránenie štátneho vplyvu na vzdelávacie ustanovizne, ale len o pozmenenie štátnych štruktúr. Libertariánska odpoveď... ...na argument s rovnosťou príležitostí Z organizačného hľadiska znamená štátna prevádzka vzdelávacích inštitúcií, že šancu dostanú len tie deti, pre ktoré sa hodí špecifická štruktúra verejnej ponuky. Príklad: v súčasnosti je školstvo väčšiny krajín sveta zamerané na vyžadovanie abstraktno-analytického učenia. Deti, ktoré sa skôr učia prakticky-konkrétne, sú opečiatkované ako nuly. To by sa, samozrejme, dalo zmeniť, faktom však zostane, že štruktúra štátnej ponuky vždy zostane menej diferencovaná, ako sú potreby žiakov. Leda že by sa prešlo k súkromnému, na dopyt orientovanému systému, ako to žiadajú libertariáni. Z fiškálneho hľadiska z daní financované školstvo znamená, že tí, čo tieto služby využívajú dlhšie, sú subvencovaní tými daňovými poplatníkmi, ktorí ho využívajú kratšie. Robotník, ktorý začal pracovať v štrnástich, dotuje lekára, ktorý je na štátne trovy školený až do tridsiatky. Preto aj socialisti požadujú, aby každý dostal približne rovnako dlhú dobu výučby, financovanú z verejných zdrojov. Odhliadnuc od toho, či je niečo také za súčasných fiškálnych pomerov vôbec financovateľné, aj tak to nevedie k rovnosti príležitostí. Pretože donútenie k výučbe v štátnych školách by ešte zostrilo vyššie zmienenú, organizačne podmienenú nerovnosť príležitostí. A tak štátom organizované a financované vzdelávacie inštitúcie nikdy nemôžu vytvárať rovnosť príležitostí, lebo či už z organizačného, alebo fiškálneho hľadiska, budú vždy vytvárať nerovnosť. ...na argument s ochranou (a) Najlepšia ochrana vždy spočíva v tom, dostať človeka, čo potrebuje ochranu, do stavu, keď si bude schopný pomôcť sám. Otroka neochráni pred zneužívaním žiaden zákon, ale jeho prepustenie. Nie je zmysluplné chrániť deti pred svojvôľou rodičov tým, že sa vystavia svojvôli štátneho „nadrodiča“. Ale tým, že budú uznané za nezávislých, samých za seba rozhodujúcich ľudí. Čiže tým, že budú prepustené z otroctva. (b) Pred nízkou kvalitou vo vzdelávacej ponuke štátne inštitúcie nechránia, oni ju totiž priamo umožňujú. Keďže štátom financované školy a ich personál, teda učitelia, získavajú príjem bez súhlasu dotknutých (teda rodičov a žiakov), môžu sa úplne oslobodiť od želaní a potrieb svojich zákazníkov. V plne privátnom školstve, kde by žiaci a rodičia boli braní ako zákazníci, by študenti neboli znudení a ani by ich každý rok toľko neprepadlo. Bolo by úlohou učiteľa zainteresovať žiaka na výučbe a doviesť ho k zmysluplnému ukončeniu štúdia. A učitelia, ktorí by neboli schopní túto úlohu splniť, by proste nemali zákazníkov. To je podľa libertariánov skutočnou ochranou pred šarlatánstvom štátnej pedagogiky. ...na argument s infraštruktúrou Už od začiatku priemyselnej revolúcie podnikatelia masívne lobujú za to, aby daňoví poplatníci prevzali ich náklady v oblasti výstavby ciest, železníc, vzdelania, bezpečnosti, atď. Tomuto druhu nákladov sa dala nálepka „infraštruktúry“, aby sa umožnilo jej verejné financovanie. Samozrejme, vzdelanie je statok, ktorý je plne možné poskytovať na voľnom trhu. Dopyt po vzdelaní existuje jednak zo strany jednotlivcov, ktorí chcú zlepšiť svoje postavenie na trhu práce, jednak u tých, čo sa chcú osobnostne niekam pohnúť. Je len spravodlivé, ak tieto potreby budú financovať sami jednotlivci, tak ako si financujú iné potreby. A keby firmy hľadali kvalitných zamestnancov, títo by však na trhu neboli k dispozícií, museli by sami ich vyškolenie podporiť. Je úplne v poriadku, ak si tieto služby zaplatia, alebo zabezpečia samotné firmy. Vôbec sa nedá pochopiť, prečo by to malo byť financované z verejných zdrojov. Záver Argumenty v prospech štátneho školstva sú veľmi ľahko vyvrátiteľné. Každému musí byť jasné, že skutočné dôvody, prečo sa pridŕžať štátneho školstva, sú úplne iné. Tieto iné dôvody som už nepriamo aj pomenoval. Tí, ktorí potrebujú dlhšiu dobu na svoje vyškolenie, prenášajú štátnym financovaním svoje náklady na vzdelanie na tých, čo sú vo vzdelávacom systéme kratšiu dobu. Keďže dĺžka výuky má v pracovnom svete, štruktúrovanom štátom, vplyv na vyššie mzdové ohodnotenie, musí byť každému jasné, že lepšie zarábajúci tu cez verejné školstvo vlastne vykorisťujú horšie zarábajúcich. Tí, ktorí majú záujem držať vlastné príjmy vysoko prostredníctvom regulácie prístupu k povolaniu (napríklad lekári), môžu svoj cieľ najefektívnejšie dosiahnuť prostredníctvom vzdelávacieho systému. Len čerešničkou na torte pre nich je, že štátom garantovaný oligopol im umožní nielen vyššie zárobky, ale im aj uhradí väčšinu nákladov na štúdium. Čiže ďalší príklad prerozdeľovania zdola nahor. Podniky, rovnako ako súkromné osoby, tiež chcú svoje náklady na vzdelanie zamestnancov presunúť na všetkých daňových poplatníkov. Kto z toho profituje? Samozrejme, tí lepšie zarábajúci. Štátna vzdelávacia politika sa pokúša (v duchu centrálneho plánovania) produkovať „primerané množstvo“ špecificky kvalifikovaných absolventov, rovnako ako produkuje isté množstvo „porazených“, ktorí potom nebudú príliš tlačiť na trh práce. Na úkor koho sa to deje? Samozrejme, tých čo tak či tak nemajú žiadne privilégiá. A tak sa zo štátu, pokiaľ ide o vzdelanie, stáva vlastne skutočný vykorisťovateľ. Ním bol napokon vždy. Štátne školstvo sa nedá reformovať. Musí sa bezpodmienečne odstrániť. Stefan Blankertz |
23-04-2006
Slobodný trhNa Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|