ISSN 1335-8715

17-04-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Rothschildovci – bankári bohatých a mocných

Vraj ovládajú svet. Sú opradení tajomným oparom obrovského vplyvu a bohatsva. V skutočnosti však ide o rodinu, v ktorej sa stretli nesmierne talenty so šťastnou zhodou okolností. Máloktoré priezvisko je také previazané v mysliach ľudí s rozprávkovým bohatstvom a zákulisným vplyvom na svetové dianie. Aká je história a súčasnosť legendárnej dynastie Rothschildovcov?

Z geta na výslnie

Zakladateľ rodiny, ktorej jednotlivé vetvy sú roztrúsené po západnej Európe, bol Mayer Amschel Bauer (1744 – 1812), syn zlatotepca a peňazomenca, ktorý (rovnako ako jeho súčasník, bratislavský rabín Chatam Sófer) pochádzal z frankfurtskej židovskej uličky.

Meno Rothschild bolo odvodené od červeného štítu na jeho dome vo Frankfurte. Malý Amschel začínal po smrti rodičov ako mladý učeň v banke Oppenheimerovcov v Hannoveri. Ukázalo sa, že má nebývalý finančnícky talent, a to ho spolu s cennými kontaktmi predurčilo k úspechu. Hannover bol hlavným mestom Hesenska, ktorého knieža bolo jedným z najbohatších panovníkov v Európe. Základom jeho bohatstva bolo prenajímanie hesenských žoldnierov ostatným európskym mocnostiam, najmä Anglicku počas americkej vojny za nezávislosť. Získané peniaze kniežatá Friedrich II. a Wilhelm I. obratom požičiavali späť ostatným monarchom a Mayer Amschel Rothschild mal za úlohu koordinovať vyberanie úrokov od ich dlžníkov z celej Európy.

Keďže knieža mu verilo, mohli Rothschildovci so získanými peniazmi voľne špekulovať. Tajomstvo úspechu tejto rodiny spočívalo v kombinácii osobných konexií na väčšine panovníckych dvorov, vedomia nenahraditeľnosti správnych informácií v správnom čase, diskrétnosti a ponechania kontroly v rámci rodiny. Amschel sám tieto kľúčové zásady definoval vo vlastnom testamente. Hlavné pozície bankovej siete mali byť obsadené mužskými členmi dynastie, pričom rodina mala byť udržiavaná manželstvami medzi bratrancami a sesternicami.

Nemala existovať žiadna inventúra kompletného majetku, údaje o prebehnutých obchodoch sa mali priebežne ničiť a celkový majetok rodiny nemal byť nikdy zverejnený. Filozofiu Rothschildovcov vyjadruje nápis na ich erbe: „Svornosť-Integrita-Pracovitosť“. Všetky tieto zvláštne rodinné zásady však priniesli Rothschildovcom nielen bohatstvo a vplyv, ale aj pozornosť konšpiračných teoretikov, ktorí im pripisujú podiel na tajnom riadení sveta v spojitosti so slobodomurármi a iluminátmi. Práve táto rodina sa stala synonymom pre zákulisnú moc židovských peňazí a je ním dodnes, aj keď najväčší vplyv dosiahli Rothschildovci na konci 19. storočia a dnes sú to skôr rentiéri, podporujúci dobré umenie a kvalitné vína.

Piati synovia

Mayer Amschel mal päť dcér a päť synov. Synovia prevzali otcove obchody a založili zahraničné vetvy rodiny. Anselm prevzal frankfurtskú centrálu, ďalej ju rozšíril a v priebehu prvej polovice 19. storočia z nej spravil najväčšiu nemeckú banku, špecializujúcu sa na štátne pôžičky. Od roku 1870 však jej význam klesal a v roku 1902 nemecká vetva Rothschildovcov vymrela. Dediči z ostatných vetiev rodiny si rozdelili rozprávkové dedičstvo vo výške 430 miliónov ríšskych mariek.

Ďalší syn Salomon Rothschild (1774 – 1855) zase odišiel do Viedne, kde financoval aktivity Habsburgovcov a časom sa z neho stal najväčší majiteľ pôdy v monarchii. V roku 1820 dal kniežaťu Metternichovi veľkú pôžičku na rakúske vojenské ťaženie v Taliansku. Jeho brata Kalmana poslali do Neapola, kde založil ďalšiu pobočku, tá však zanikla so zjednotením Talianska, keďže neapolské kráľovstvo ako hlavný dôvod existencie tejto filiálky zaniklo.

Salomon sa v roku 1843 stal majiteľom železiarní Vítkovice a Rothschildovci nimi zostali až do ich znárodnenia komunistami. Salomonov syn založil viedenskú Creditanstalt, z ktorej sa stala najväčšia akciová banka v Rakúsku. Keď v roku 1931 Creditanstalt zbankrotovala, znamenalo to aj začiatok súmraku rakúskej vetvy, ktorej osud sa definitívne naplnil obsadením Rakúska Nemcami v roku 1938. Louisa von Rothschilda zatkli nacisti a rok ho držali vo väzení, kým sa po komplikovaných rokovaniach podarilo umožniť mu odchod do exilu. Na oplátku sa musel zriecť celého svojho rakúskeho majetku.

Francúzska vetva

Najtrvalejší úspech zaznamenala francúzska a britská vetva Rothschildovcov. Najmladší z piatich bratov James de Rothschild (1792 – 1868) prišiel do Paríža v roku 1812. Spoločne s bratom Nathanom, ktorý viedol londýnsku filiálku, bohatli na vzájomnom pašovaní tovarov cez kanál La Manche po čas kontinentálnej blokády. Neskôr ho spájalo priateľstvo s dvomi francúzskymi kráľmi, Ľudovítom XVIII. a Ľudovítom Filipom. Obaja boli súčasne jeho zákazníkmi a dlžníkmi.

Francúzska vetva Rothschildovcov sa aktívne podieľala na industrializácii krajiny. Financovala prvé francúzske železnice i nové uhoľné bane. V roku 1871 sa Rothschildovci zaručili za gigantické reparácie, ktoré malo Francúzsko splácať po prehratej vojne s Nemeckom. Pomocou medzinárodného konzorcia bánk dokázali za krátky čas zorganizovať neuveriteľnú čiastku päť miliárd frankov. Paríž sa vďaka Rothschildovcom promptne zbavil reparácií, ktorými chcel Bismarck ochromiť krajinu galského kohúta na celé desaťročia.

Začiatkom 20. storočia investovala francúzska vetva rodiny v Rusku, sprístupnila kaspickú ropu a stavala železnicu na Kaukaze. Ropa, zlato a diamanty sú dodnes v centre záujmu bankárskej rodiny, čo podčiarkuje aj veľký majetkový podiel v spoločnosti Royal Dutch/SHELL.

V priebehu 20. storočia vplyv Rothschildovcov upadá. Podobne ako inde, aj vo Francúzsku ich vytláčali veľké akciové banky. Rothschildovci sa teda venovali najmä spravovaniu vlastných investícií do priemyslu a vkladom vysoko solventných zákazníkov. Rothschildovci dvesto rokov poskytovali francúzskemu štátu verné finančné služby. No podporovali aj umenie. Odhaduje sa, že za posledných sto rokov venovala francúzska vetva verejným inštitúciám asi 50-tisíc umeleckých predmetov. Medzi nimi napríklad Vermeerov obraz Astronóm, jednu z najznámejších malieb Louvru.

Vďakou za vernosť im bolo dvojnásobné znárodnenie. Najskôr cez vojnu a potom v 80. rokoch za vlády Francoisa Mitteranda.

Špekulácia na Waterloo

Centrom rodinného podnikania Rothschildovcov sa stal a je ním dodnes Londýn. Nathan Rothschild (1777 – 1836) bol zo všetkých piatich synov považovaný za najprefíkanejšieho. Do Anglicka prišiel v roku 1796, aby v Manchesteri založil obchod s textilom. Počas napoleonských vojen vytvoril pašerácku sieť, prostredníctvom ktorej obchodoval s okupovaným kontinentom. Risk sa tu snúbil s vidinou rozprávkových ziskov a Nathan sa za päť rokov vypracoval na najväčšieho finančníka na britských ostrovoch.

Z jednej strany kanála La Manche na druhú pašoval zlato a zarábal na komplikovaných špekuláciách podľa toho, na ktorej strane stála vojnová šťastena. Nathan získal aj veľké spoločenské uznanie vďaka pôžičkám britskej vláde a tomu, že v rokoch 1813 – 14 vypracoval geniálny plán financovania britských expedičných zborov v Španielsku a južnom Francúzsku.

Legendárna bola jeho špekulácia po bitke pri Waterloo. Rothschild sa vďaka svojej pašerácko-informačnej sieti dozvedel o britskom víťazstve skôr ako premiér. Predal teda všetky svoje cenné papiere, čo finančný trh interpretoval tak, že má informácie o britskej porážke. Keď ich cena dramaticky poklesla, rýchlo ich skúpil zasa naspäť. Potom dorazila správa o víťazstve a kurz Rothschildových cenných papierov zase vyletel hore.

Po napoleonských vojnách sa takmer všetky európske vlády uchádzali o finančné služby Rothschildovcov. V rokoch 1825 – 26 zachránil Nathan Rothschild pred kolapsom aj Bank of England. Jeho syn Lionel (1808 – 1879) bol prvým nepokrsteným židom, zvoleným do dolnej snemovne a počas írskeho hladomoru organizoval potravinovú pomoc. V 70. rokoch udržiavali Rothschildovci mimoriadne dobré styky s premiérom Disraelim. Aj vďaka tomuto spojenectvu sa etabloval medzinárodný zlatý štandard a Londýn sa stal centrom medzinárodného menového systému.

Rothschildovci tiež umožnili Disraelimu kúpiť podiel egyptského pašu v spoločnosti suezského prieplavu a veľa investovali aj do nálezísk diamantov v južnej Afrike. Rothschildovcom sa už dvesto rokov podsúva poťahovanie nitiek svetovej politiky. Pritom už v 19. storočí išlo o veľmi konzervatívnu bankovú sieť a od začiatku 20. storočia sú všetky vetvy zatláčané veľkými akciovými bankami.

Rothschildovci poskytujú bankové služby v troch desiatkach krajín. Odnedávna aj na Slovensku. Väčšinou sa orientujú na najsolventnejších klientov. Od 80. rokov fungovali aj ako poradcovia pri veľkých privatizáciách thatcherovskej éry a v posledných rokoch asistovali pri viacerých megafúziách.

Aj keď dnes ich bohatstvo, moc a vplyv nie sú ani trochu porovnateľné s časmi najväčšieho rozkvetu, ich legenda žije ďalej.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň, 14/2006)

  Lahvac!!!
   Lukas Krivosik 17-04-2006 23:25
  kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 18-04-2006 11:14
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   pes 18-04-2006 20:37
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 19-04-2006 12:47
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   pes 19-04-2006 20:19
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 20-04-2006 12:43
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   tato 21-04-2006 20:02
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 24-04-2006 19:25
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   Lukas Krivosik 24-04-2006 21:29
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 24-04-2006 23:05
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   PeterS 20-04-2006 10:48
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 20-04-2006 12:46
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   PeterS 20-04-2006 13:53
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   jednokto 20-04-2006 14:41
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   Ondrej 20-04-2006 15:25
  RE: kto to vie ten nepovie a kto ze to porata?
   gut10 22-04-2006 22:58
  Podopra špekulanstva
   Jaro 28-12-2006 17:05
  RE: Podopra špekulanstva
   slavo 24-01-2007 15:47
  RE: Podopra špekulanstva
   nemo 13-07-2011 23:19
  Rothschildovci
   Jonny Rambo 15-07-2011 20:57

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group