Humoristi na Najvyššom súde SR

Človek by si myslel, že ho v tomto štáte už nič nemôže prekvapiť. O to šokujúcejšia je správa o rozhodnutí Najvyššieho súdu neuznať Fond ochrany vkladov za veriteľa v prípade Dopravnej banky. Pravdepodobne už ťažko napíšem k tomuto prípadu a rozhodnutiu niečo nové, ale predsa… Najvyšší súd je inštancia, ktorej rozhodnutia majú slúžiť za vzor súdom na nižších stupňoch. Mali by byť nespochybniteľné po právnej, logickej a morálnej stránke. A to všetko by malo byť dosiahnuté vďaka kvalitnému výberu kandidátov na post sudcu Najvyššieho súdu. Avšak niektoré rozhodnutia a kroky určitých predstaviteľov tejto inštancie absolútne spochybňujú metodiku a spôsob ich výberu, ako aj ich erudovanosť a schopnosť logickej úvahy. Dá sa síce pochopiť, že človek nepracujúci v ekonomickej oblasti má problémy s chápaním súvislostí v oblasti záväzkov a pohľadávok, ale oboznámiť sa s danou problematiku nerobí problém bežnému stredoškolákovi. Fond ochrany vkladov ručí zo zákona za vklady obyvateľov v bankách do zákonom stanovenej výšky. Finančné prostriedky na vyplácanie vkladov klientom skrachovaných bánk čerpá okrem iného aj z pôžičiek od Národnej banky Slovenska, čím mu vzniká záväzok voči Národnej banke. Tým, že Fond ochrany vkladov zo zákona preberá záväzky bánk v likvidácií, automaticky mu vzniká pohľadávka voči týmto organizáciám a stáva sa ich veriteľom. Takýto postup sa uplatňuje v každej vyspelej krajine na svete. Jej pochopenie zvláda aj väčšina vzdelaných občanov Slovenskej republiky na základe poznania, že v opačnom prípade to budú oni, kto splatí záväzok Fondu na ochranu vkladov voči Národnej banke Slovenska.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu na mňa pôsobí ako výzva k okrádaniu tohto štátu. Stačí si založiť banku, vyzbierať vklady, vytunelovať ju, nechať skrachovať a v následnom konkurznom konaní si ako veriteľ nárokovať na peniaze získané z predaja zvyšného majetku banky. V konečnom dôsledku si na základe rozsudku Najvyššieho súdu občania a firmy zaplatia prostredníctvom daní možnosť prístupu k svojim vkladom v skrachovaných bankách, aj to v obmedzenom objeme peňažných prostriedkov. Našťastie rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu zdvihlo politikov zo svojich kresiel, aby v rekordnom čase 22 hodín schválili novelu o ochrane vkladov. Pozmenili v nej niekoľko viet o prechode záväzkov na fond ochrany vkladov, aby dané ustanovenie bolo jasné aj tým menej chápavým v hierarchii sudcov. Veď len na vyplatenie vkladov klientom Devín banky si Fond bude musieť požičať 11 miliárd korún. Absurdné rozhodnutie Najvyššieho súdu dalo priestor na vytvorenie precedensu, ktorý by bez novely pravidelne nabúraval štátny rozpočet. Celá kauza nesie nepotvrdený rukopis klientelizmu a korupcie, ktorí pripúšťajú aj niektorí naši politici. Chcem veriť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo predsa len nešťastným krokom bez úmyslu poškodiť občanov Slovenskej republiky. V zahraničí by však takýto neuvážený krok znamenal demisiu predsedu Najvyššieho súdu. V našich podmienkach každá kauza trvá tri dni, pozícia predstaviteľov Najvyššieho súdu ostane vďaka zákonom a našim politikom neotrasiteľná a tí nás budú naďalej presviedčať o svojom humoristickom nadaní.

Matúš Mládek
študent fakulty manažmentu UK

Diskusia k článku Humoristi na Najvyššom súde SR zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.