ISSN 1335-8715

01-04-2006   Pavol Zlatoidský   Ideológia   verzia pre tlač

Tridsaťjedenpercentná nostalgia

Tridsaťjedna percent. Presne toľko občanov Slovenska by prijalo radšej socializmus ako kapitalizmus. Najvyššie číslo v nových krajiných EU. Viac je to už iba v Bulharsku a Rusku. Toľko hovoria suché fakty. Nostalgia za touto periódou je i vo mne – a to nie som v žiadnom prípade ľavicovo zameraný.

Možno takáto nostalgia našepkáva tým tridsaťjeden percentám, ako odpovedať na otázku „Ktoré zriadenie bolo lepšie, dnešné alebo to pred rokom 1989“ a oni nie sú schopní narýcho urobiť racionálny záver.

Socializmus – to je moje detstvo a puberta, začiatok adolescencie. Asociatívna pamäť generuje spomienky na toto obdobie bez akýchkoľvek odtieňov horkosti alebo sebaľutovania. Pravdepodobne existuje nejaký psychický obranný mechanizmus, ktorý filtruje všetko negatívne prežité v detstve a na začiatku dospelosti, kvôli udržaniu psychickej rovnováhy. Preto aj napríklad Somálčania majú radostné spomienky na detstvo, keď ích jedinými hračkami boli črepiny zo šrapnelov a vystrelené nábojnice...

Pri slove socializmus sa z pamäti vynárajú náhodné zhluky spomienok, nekonzistentné, rozhádzané v časopriestore prežitého, ako voda prýštiaca z vodotrysku na všetky strany. V tých zriedkavých chvíľach rozpamätávania na časy minulé, nerozlučne späté s jednou zo slepých vývojových vetiev evolúcie ľudskej spoločnosti, mávam pocit ako generál vo výslužbe, ktorý si prezerá staré vyznamenania s pobožnou úctou ako relikvie a ktorý už zabudol na straty vo vybojovaných bitkách...

Pioniersky sľub, ktorému nik z detí nerozumel, ale všetci hovorili, že sa to musí... Pionierske schôdzky. Zlé jazyky hovorili, že boli stanovené presne v tom čase, keď hodiny náboženstva.

Bolo to inak fajn, pionersky vedúci nám rozprával politické vtipy. Nábor na vojenské stredné školy – a do baní. Za každého jedného, ktorého sa podarilo presvedčiť, mali učitelia prémie.

Nezabudnuteľné prvé máje, Internacionála z ampliónov, mávatká vyrobené na ručných prácach, cukrová vata, kolotoče...

Prijímačky na stredné školy, besnenie učiteľov, nielen prospech, ale i politická angažovanosť rodičov je potrebná, prednosť budú mať uchádzči z robotníckych rodín – omieľanie dokola, polopatisticky, bez náznaku diskrétnosti. Diskriminovalo sa len v Amerike. Taxy od tisíc do päťtisíc korún za prijatie, podľa typu strednej školy, kolujúce ako nepísaný zákon tradičného práva.

Nemocnica na okraji mesta v piatok večer na čiernobielom televízore značky Tesla. V sobotu ráno cesta z panelákovej nocľahárne k babke na „stodvadsiatke“, víkendová práca v záhrade. Prázdne regále v národnom podniku Ovocie-Zelenina bolo treba nahradiť súkromnou iniciatívou. Dnes mi to chýba – myslím tá záhrada.

Fronty na „rifle“ pred Tuzexom, nakupovanie bonov od vexlákov v šuštiakových súpravách alebo od babičiek, ktoré mali to šťastie, že sa ím za prvej republiky podarilo zarobiť si na dôchodok v zahraničí. Väčšinou vedeli, čo majú robiť, keď sa na pľaci pred „Tuzákom“ objavili príslušníci v žltobielom žiguláku s nápisom Piata Bé na dverách...

Tie ťažko vystáte rifle nám potom príliš iniciatívni profáci na gymnáziu zakazovali nosiť do školy. Jeden z nich ích nazval rančérky. Hovorieval: „Na tejto škole nebudeme trpieť oblečenie amerických pastierov kráv...“

Prvá jazda na bicykli Eska, ktorý mi kúpil otec po polročnom zháňaní a zložení neúradne pevne stanoveného úplatku na patričnom mieste. Voľne dostupné boli iba bicykle Ukrajina, o ktorých sa hovoril ten podarený slogan...

Zábava, kde hrala štátom schválená skupina západné skladby. Diskotéka, kompletne nahraná z „Oesterreich drei”, prvá láska, chodenie do kina na filmy typu „Člen klanu“ alebo “Marečku, podejte mi pero“. Prvý bozk na ulici v meste pod potemnenými pouličnými lampami, zhasnutými súborom opatrení... Šetriť sa muselo za každú cenu, nech to stálo čokoľvek.

Prvý videorekordér u kámoša ktorý mal rodinu v NSR. Hľadíme naň ako na UFO s antigravitačným pohonom. Kalkulačky so svietiacim displejom, k dostaniu kde inde než v Tuzexe. Cena vyjde, bratu, na jeden mesačný plat v prepočte na našu, tak trochu mäkšiu menu. Debata o Západe a ako tam je bez toho, že by si to ktokoľvek z nás vedel predstaviť.

Rodinná rekreácia na Duchonke v zariadení ROH so spoločnými hajzlami na chodbe. Heslo, vlajúce na červenom transparente – Socialisticky pracovať, socialisticky žiť. Zemiakové a chmeľové brigády, kde stredoškolská a vysokoškolská mládež zachraňovala pred kolapsom kolektivizované poľnohospodárstvo – podľa stavu zásobovania neveľmi úspešne. Tešili sme sa na ne – bola tam sranda a trénovali sme socialistickú pracovnú morálku.

O stupeň horšia známka z občianskej náuky pre tých, na ktorých akýsi dobrodinec nabonzoval, že chodia do kostola. Spievanie Krylových pesničiek na čundri večer okolo ohňa s kolujúcou fľašou domáceho vína.

Večerné správy sa volali Zeit im Bild, na ČST 1 a 2 sa prepínalo len na Bakalárov alebo Nemocnicu alebo v nedeľu poobede na Film pre pamätníkov – inak len výnimočne.

Pink Floyd, Iron Maiden, AC/DC, Black Sabbath, Queen, Metallica... to všetko nahraté od kamošov na kotúčovom magnetofóne B100, vzdialený dych Západu cez reproduktory... Neskôr však úspešne konkurovali Elán, Tublatanka, Metalinda, Modus... Aj my sme schopní tvoriť – teda boli by sme...

Buzerácia na vojenskej katedre. Hlas ameriky každý večer na intráku na rádioprijímači Sázava, hlas Maríny Havranovej, Alana Antalisa a Otca Antona znie dodnes pri spomienkach, pomedzi vytie rušičiek. Výlety s kočkou na Devínsku kobylu, pohľad na slobodu ponad ostnaté drôty a strelecké veže. Uvedomenie si faktu, že vlastne nie sme ľudia, ale akýsi zvláštny typ hospodárskych zvierat, ktoré majú povolený výbeh od Ašu po Čiernu nad Tisou.

Cesta k rodičom na víkend v dve hodiny meškajúcom nechutne nabitom rýchliku, stojac na jednej nohe aj to nie na svojej. Pocit ako v mlynčeku na mäso...

Chýry o tom, že na intrákoch v Bratislave operujú agenti ŠTB z radov študentov, ktorí vraj snoria po izbách. Hľadajú – nevedno čo. Veršovanka na lavici v aule, skôr vyškriabaná ako napísaná perom:

Husáku,Husáku,

Máme ťa na háku...

Debata na izbe do neskorej noci respektíve skorého rána, ako sa raz toto skončí. Nikto neuhádol. Práve vtedy na Slobodnej Európe čítali na pokračovanie Orwelov román „1984“. Jednu vetu som si zapamätal dodnes:

Však ono už na vás čosi príde...

Vojenská služba – najčestnejšia občianska povinnosť, ktorá nemala absolútne nič so cťou, vôbec nič s občianstvom a len máločo s vojnou. Dosiahol som hodnosť „špagy“. Ale bola tam občas aj sranda.

A potom to Orwelovo „čosi“ prišlo...

Nebanujem, že som to prežil. Už len preto, že mám zásadu prebratú od starého Nietzscheho: Čo ma nezabije, to ma posilní. A skúsenosť, ktorú nemajú moji západní kolegovia a kamaráti, pretože na rozdiel od nich viem nielen teoreticky, že je experimentálne dokázané, kadiaľ cesta nevedie..

A jedným dychom volám: UŽ NIKDY VIAC.

Pavol Zlatoidský
(autor je vedecký pracovník, žije vo Švédsku)

  Pekna ironia
   Lahvac 01-04-2006 23:03
  Nie, ironia drzost
   tato 01-04-2006 23:57
  RE: Nie, ironia drzost
   Lukas Krivosik 02-04-2006 12:16
  RE: Pekna ironia
   autor 02-04-2006 14:55
  RE: Pekna ironia
   D 02-04-2006 23:44
  RE: Pekna ironia
   autor 03-04-2006 18:08
  RE: Pekna ironia
   D 04-04-2006 15:31
  RE: Pekna ironia
   D 04-04-2006 15:33
  RE: Pekna ironia
   LIBERTARIAN 03-04-2006 8:04
  RE: Pekna ironia
   tato 03-04-2006 13:37
  RE: Pekna ironia
   neferankh 03-04-2006 20:42
  RE: Pekna ironia
   jgalt 03-04-2006 21:53
  RE: Pekna ironia
   tato 03-04-2006 22:27
  RE: Pekna ironia
   autor 03-04-2006 18:10
  RE: Pekna ironia
   Lukas Krivosik 15-04-2006 21:23
  kto je to?
   Jano z búdy 02-04-2006 22:30
  RE: kto je to?
   autor 03-04-2006 18:13
  naozaj iba 31 % ?
   LIBERTARIAN 03-04-2006 8:10
  RE: naozaj iba 31 % ?
   LIBERTARIAN 03-04-2006 8:24
  RE: naozaj iba 31 % ?
   kazatel 03-04-2006 14:35
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 15:59
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 16:47
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 16:49
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 16:55
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 17:01
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 17:12
  RE: naozaj iba 31 % ?
   neferankh 03-04-2006 20:50
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:10
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 21:33
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:35
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 21:48
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:54
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 22:33
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 22:45
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 23:00
  RE: naozaj iba 31 % ?
   autor 03-04-2006 18:16
  RE: naozaj iba 31 % ?
   pt 03-04-2006 10:34
  RE: naozaj iba 31 % ?
   Praviciar 03-04-2006 15:14
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 16:37
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 16:46
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 16:51
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 16:59
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 17:08
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 17:13
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 17:23
  RE: naozaj iba 31 % ?
   Richard_BA 03-04-2006 17:50
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 17:56
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 18:52
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 19:43
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 20:59
  RE: naozaj iba 31 % ?
   pt 03-04-2006 17:26
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 17:36
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 19:01
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 18:57
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 19:31
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 19:49
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 19:55
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 20:59
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:06
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 21:23
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:28
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 21:43
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 21:55
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 22:15
  RE: naozaj iba 31 % ?
   romco 03-04-2006 22:29
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 22:50
  RE: naozaj iba 31 % ?
   autor 03-04-2006 18:11
  RE: naozaj iba 31 % ?
   jgalt 03-04-2006 19:05
  RE: naozaj iba 31 % ?
   pt 05-04-2006 13:49
  RE: naozaj iba 31 % ?
   tato 05-04-2006 19:45
  RE: naozaj iba 31 % ?
   pt 06-04-2006 8:44
  RE: naozaj iba 31 % ?
   tato 06-04-2006 15:47
  RE: naozaj iba 31 % ?
   pt 08-04-2006 9:53
  RE: naozaj iba 31 % ?
   tato 08-04-2006 15:06
  Spomienkový optimizmus
   Richard_BA 03-04-2006 17:52
  RE: Spomienkový optimizmus
   autor 03-04-2006 18:19
  RE: Spomienkový optimizmus
   Zolo 03-04-2006 23:10
  Zahada ;-)
   D 03-04-2006 18:17
  Stýská se po Věčnosti
   Tom 05-04-2006 2:39
  Celk.zdanenie 65 % - ano alebo nie ?
   LIBERTARIAN 11-04-2006 10:53

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak