ISSN 1335-8715

13-03-2006   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

Conrad Hilton - muž, ktorý prespával v hoteloch

Multimiliónová hotelová dedička Paris Hilton napĺňa pravidelne svojimi divokými škandálmi stránky bulváru. Ale kto bol vlastne jej pradedo, muž, ktorému vďačí za zdedené bohatstvo – Conrad Nicholson Hilton?

Mladosť

Conrad Hilton sa narodil na Vianoce 1887 v Novom Mexiku, v rodine miestneho obchodníka, ktorý sa ako desaťročný prisťahoval do Ameriky z Nórska. Ten okrem obchodu so zmiešaným tovarom pôsobil ako poštmajster, lekárnik, obchodník s dobytkom a pumpár. Jeho podnikavá činorodosť a nedostatok času spôsobovali, že malý Conrad bol pod silným vplyvom svojej zbožnej katolíckej matky, ktorá pochádzala z Nemecka. Najskôr poslala syna na vojenskú akadémiu v Albuquerque, neskôr na katolícku farnú školu v Santa Fe.

Počas letných prázdnin Conrad vždy vypomáhal otcovi pri obchodoch a čoskoro sa ukázalo, že má pre ne možno viac talentu, než otec. Keď v roku 1907 starý Gus Hilton zbankrotoval, jeho syn prišiel s nápadom premeniť ich dom na rodinný hotel. Celá rodina niekoľko mesiacov veľmi tvrdo pracovala, aby svoj hotel v San Antoniu udržala nad vodou. No úspech sa dostavil a Hiltonovci sa dostali z najakútnejších problémov. Conradovi to umožnilo pokračovať v štúdiu na baníckej akadémií. V tej dobe sa snaží využívať naskytujúce sa obchodné príležitosti a nezriedka prichádza o peniaze. V roku 1912, keď Nové Mexiko vstúpilo do Únie, chvíľu pôsobí ako poslanec štátneho zastupiteľského zboru.

Mal vtedy 23 rokov, no politika ho odrádzala pretvárkou a keď sa vrátil z prvej svetovej vojny, musel sa postaviť na vlastné nohy, jeho otec totiž zomrel pri dopravnej nehode. Najskôr sníval o bankovníctve, ale keď ho stretla príležitosť kúpiť hotel Mobley v Texase, využil ju a od tejto chvíle sa až do konca života stáva hotelierom. Hotel prebudoval tak, aby každý meter štvorcový prinášal zisk.

On sám spal na pohovke, lebo všetky izby boli obsadené a neskôr o svojej stratégii povedal: „Deste sa premárneného priestoru, premárneného úsilia a premárnených peňazí. Inými slovami, premeňte všetko na zlato, stále hľadajte zlatú baňu“. Toto pravidlo mu prinieslo obchodný úspech a on začal skupovať ďalšie hotely, z ktorých každý musel mať svoju vlastnú atmosféru. V roku 1925 už postavil v Dallase prvý vlastný hotel.

Obchody

Potom prišla Veľká hospodárska kríza a jeho sľubne sa rozvíjajúca sieť hotelov takmer skrachovala. Podržalo ho však niekoľko investorov. Hilton naďalej fungoval ako tretinový podielnik a výkonný manažér. Ním vedená sieť hotelov bola prvou, ktorá siahala od pobrežia k pobrežiu a išlo zároveň o prvú hotelovú spoločnosť, ktorá bola kótovaná na americkej burze. Patrili do nej také klenoty ako Plaza hotel a Waldorf Astoria v New Yorku, chicagský Palmer House a Sir Francis Drake v San Franciscu.

Hotely neváhal nakupovať ani predávať. Špecializoval sa na obchodných cestujúcich, kupoval i kasína a zabŕdol aj do oblasti kreditných kariet a požičovní áut. V roku 1946 založil podľa práva štátu Delaware spoločnosť Hilton Hotel Corp. Riadil ju však zo sídla v Beverly Hills.

Lákali ho zámorské trhy. V roku 1949 otvoril luxusný hotel v portorickom San Juan. Portorická vláda oslovila sedem veľkých amerických hotelierov. Všetci okrem Hiltona odpovedali stručným obchodným listom v angličtine. Len Hilton zaslal vlastnoručný list v dokonalej španielčine, ktorú sa naučil v detstve na mexicko-americkom pomedzí. Tým zapôsobil a Karibik sa stal prvým miestom jeho zámorskej expanzie. Postupne otvoril hotely v Havane, Káhire, Istanbule, Berlíne a na mnohých ďalších, exotických miestach.

Filozofia a charita

Conrad Hilton sa vo svojej autobiografii Be My Guest ("Buďte mojím hosťom" – vyšla v roku 1957) charakterizuje ako človek, pre ktorého je veľmi dôležitá viera v Boha. Nešlo len o sebaštylizáciu. Počas namáhavých rokovaní neváhal ťahať kolegov (aj nekatolíkov) na bohoslužby a keď sa obchod vydaril, opäť kolegov nútil ísť do kostola, lebo tvrdil, že za úspech sa treba aj poďakovať. Jeden jeho obchodný partner to vyjadril takto: „Keď sa Conrad za niečo modlí, vždy to dostane. Možno preto, lebo sa nikdy nezabudne poďakovať tomu, ku komu sa modlil“.

Bol tiež veľkým vlastencom a veril, že Amerika má vo svete zvláštne poslanie, spočívajúce v upevňovaní bratstva medzi národmi cez vzájomný obchod a cestovanie. On sám videl svoj hotelový biznis cez prizmu tohto poslania. Bol vášnivým antikomunistom (Castro mu znárodnil jeho havanský hotel) a veril, že povinnosťou bohatých je používať svoje bohatstvo pre dobro ľudstva.

Už v roku 1944 založil po ňom pomenovanú nadáciu. Funguje dodnes. Viac ako 200 miliónov dolárov bolo prostredníctvom nej použitých na výskum očných chorôb, mozgu a na boj proti domácemu násiliu či pomoc pre bezdomovcov. Štedrosť k charite sa prejavila aj v jeho závete. No už menej štedrý bol k svojim príbuzným, z ktorých nikto nezískal viac ako štvrť milióna. Jeho syn Barron napadol testament a v roku 1988, deväť rokov po otcovej smrti, získal z dedičstva ďalších 335 miliónov!

Tajomstvo Hiltonovho úspechu? Jeho obchodnícke schopnosti spočívali najmä v dobrom vyjednávaní, nose na lukratívne príležitosti a v talente na výber spolupracovníkov. Umenie manažmentu obohatil o svoju zásadu MINI-MAX (maximálne služby pri minimálnych cenách). O úspechu povedal: „Zdá sa, že úspech súvisí s činorodosťou. Úspešní ľudia sa hýbu. Robia chyby, ale neprestávajú“.

Škandály

Napriek zbožnosti, Hilton veľa šťastia v súkromnom živote nemal. Bol trikrát ženatý. S prvou manželkou mal troch synov. Jeden z nich, Conrad Junior, vyletel kvôli disciplinárnym problémom zo švajčiarskej hotelovej školy a v roku 1950 sa na deväť mesiacov stal prvým manželom (vtedy 18-ročnej) Liz Taylor. Druhou manželkou Conrada Seniora bola tiež herečka, Zsa Zsa Gabor, s ktorou mal jednu dcéru. V roku 1976, tri roky pred smrťou sa oženil ešte po tretíkrát. Vzal si svoju dlhoročnú známu, o dvadsať rokov mladšiu Mary Frances Kelly.

Ale aj tieto škandály sú ničím oproti eskapádam pravnučky Conrada Hiltona a hviezde bulvárnych médií Paris Hilton, ktorá zosobňuje úpadok starých amerických podnikateľských rodín ako nikto iný...

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň, 9/2006)

  Albuquerque
   Ondrej 13-03-2006 15:42
  RE: Albuquerque
   Lukas Krivosik 13-03-2006 16:29
  nieco mi v tom CV chyba
   tomas 15-03-2006 8:01
  Paris Hilton
   Marek 25-03-2006 6:34
  RE: Paris Hilton
   Lukas Krivosik 25-03-2006 20:45
  RE: Paris Hilton
   Marek 26-03-2006 21:07
  RE: Paris Hilton
   Lukas Krivosik 26-03-2006 22:24
  RE: Paris Hilton
   Marek 27-03-2006 15:29
  RE: Paris Hilton
   Lukas Krivosik 27-03-2006 19:53
  RE: Paris Hilton
   Marek 27-03-2006 21:26
  Blake
   Aron 17-06-2006 13:28
  Daron
   Korey 23-06-2006 5:41

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group