 |
|
|
Švédsky raj zlodejovJeden z mýtov, ktoré kolujú po svete o Švédsku, je, že je to krajina s veľmi nízkou kriminalitou. Táto téza platila možno pred tridsiatimi rokmi. V súčasnosti je Švédsko podľa štatistík uverejnených denníkom Dagens Nyheter na tom horšie ako New York (s porovnateľným počtom obyvateľov). Švédske zákonodarstvo je založené na marxistickej téze, ktorá tvrdí, že kriminálnik nie je zodpovedný za svoje činy – za tie je zodpovedná spoločnosť, ktorá nezabezpečila jedincovi optimálne podmienky osobného rozvoja. Preto sa tu na vraha nepozerajú ako na vraha, ale ako na nesvojprávnu obeť spoločnosti. Obeť, ktorá bola prinútená konať pod sociálnym tlakom okolností. Logickým dôsledkom tohoto falošného princípu je, že aj trest zdieľa celá spoločnosť. Slobodná vôľa a osobná zodpovednosť sú nediskutovateľné pojmy. Systém chráni zločincov To je aj dôvod, pre ktorý tunajší právny systém chráni viac zločincov ako slušných ľudí. Prispôsobené sú tomu aj zákony. Už pri páchaní zločinu je kriminálnik silne zvýhodnený, pretože obeť má len veľmi obmedzené možnosti obrany. Platí zásada, že obeť sa môže brániť len takými prostriedkami, aké použije útočník. Ale akú šancu má šesťdesiatkilové dievča alebo žena proti deväťdesiatkilovému trénovanému chlapovi, ktorý sa ju pokúša „neozbrojene“ znásilniť? Keby v tomto prípade obeť použila zbraň, trebárs iba dáždnik, bude stíhaná za neprimeranú obranu. Iba zopár príkladov zo švédskej tlače: 1.Banda výrastkov vtrhla na súkromný pozemok tesne pri rodinnom dome. Začali demolovať záhradu, záhradný nábytok a ničiť rastliny. Majiteľovi, ktorý sa ich snažil vykázať von sa vyhrážali zbitím a zabitím. Namieril na nich zbraň. Nestrieľal ani len do vzduchu, obvinili ho však z neoprávneného ohrozenia. 2.Policajtov, ktorí v Göteborgu použili násilie proti takzvaným antiglobalistom rozbíjajúcim autá a výklady, vláčili roky po súdoch za neprimeraný zásah. Padlo pri tom len zopár úderov obuškami. 3.Policajt, ktorý naháňal vodiča, čo nezastavil na znamenie, musel zaplatiť pokutu – polícia tu môže prenasledovať vodiča iba v prípade, keď ide o nebezpečného zločinca. Obyčajné nezastavenie na znamenie policajnej hliadky nie je dôvod, aby policajti prekračovali maximálnu rýchlosť. Tresty za kriminálne činy sú symbolické a väznice sú rekreačnými zariadeniami, v ktorých sa dá dokonca zarobiť. Tieto zariadenia sú tu napríklad vyhľadávané „sociálnymi cestujúcimi“ z baltských krajín a z Ruska. Títo „turisti“ presne vedia, aký čas strávia vo väzení za konkrétny skutok a chodia sem tráviť príjemné zimné prázdniny vo vykúrených celách s internetom a televíziou, s prístupom do herne a do telocvične. Pred nejakým časom v tlači prebehla diskusia o tom, že je nutné znížiť sociálne dávky na resocializáciu väzňom, ktorí opúšťajú väzenie, pretože tieto dávky sú veľmi atraktívne pre ľudí z Východu. Tak isto sa v tlači diskutovalo, že chovancom v týchto zariadeniach treba obmedziť pobyt v telocvični, pretože väzenský personál má s nimi potom značné problémy. Pochopiteľne, dozorcovia sú neozbrojení, nesmú používať ani len paralyzátory či slzné spreje. Vľúdnosť prevychováva – aspoň podľa socialistov. Úteky ako „prekvapenie“ V minulom roku sa tu nepredstaviteľne rozmohli úteky väzňov. Prakticky každý týždeň verejnosť prekvapil útek nejakého nebezpečného kriminálnika alebo celej skupiny, neskôr to už nebolo prekvapenie a stalo sa to dennou rutinou. Po prvých troch útekoch som to prestal počítať. Minister spravodlivosti v televíznej debate len dookola opakoval, že Švédsko sa nemieni vzdať humánnych väzníc. Za starých čias ČSSR a budovania nevybudovateľného sa u nás tieto zariadenia volali nápravno- výchovné ústavy. Ako vyzerali tieto „ústavy“ zvnútra neviem, ale názov presne zobrazuje švédsku realitu. Neverím, že existuje väzenie, kde by niekoho napravili či vychovali, švédsky pán minister tomu stále verí. Otázkou teda zostáva, koľko ľudí bude musieť ešte byť okradnutých alebo zabitých, aby sa zo svojho ideologického bludu vyliečil. Opäť niekoľko príkladov: V sedemdesiatych rokoch odhalili, usvedčili a odsúdili mimoriadne nebezpečného špióna sovietskej KGB. Po niekoľkých týždňoch dostal „opušťák“ – to aby, chudák, netrpel odlukou od rodiny a rodina netrpela s ním. Ako so zvlášť nebezpečným zločincom s ním išla eskorta policajtov, ktorá ho mala strážiť pred domom. Dom mal však aj zadný východ (obrovské prekvapenie), cez ktorý im agent KGB v noci zdúchol i s manželkou. Dostali sa do Fínska a odtiaľ do Sovietskeho zväzu, kde ho s veľkou pompou privítali. Konečne mohli po dlhom čase povedať svetu „pozrite, aj zo Západu utekajú k nám...“ Väčšina útekov je organizovaná pomocou mobilných telefónov. Väzni majú totiž plné právo ich používať bez obmedzenia. Už roky sa diskutuje, či ich zakázať alebo nie. Zatiaľ bez výsledku. Pred niekoľkými rokmi zastrelil ťažký zločinec na „opušťáku“ dvoch policajtov. Zdvihla sa vlna pobúrenia, písalo sa o všeličom, padali rôzne návrhy. Nakoniec sa nezmenilo nič. Láskavá psychiatria Veľké množstvo kriminálnikov končí na psychiatrii v opatere nemocničného personálu namiesto bacharov. Pred nedávnom rozoberali vo švédskej televízii prípad sexuálneho devianta, ktorého podnikateľská činnosť spočívala v rozširovaní detskej pornografie. Tomu i na psychiatrii umožnili používanie internetu a sedem(!) mobilných telefónov. Pomocou nich pokračoval bez obmedzení vo svojej činnosti. Komentár psychiatrie: „Zákon neumožňuje odobratie týchto prostriedkov pacientom.“ Pred niekoľkými dňami priniesol denník Aftonbladet správu, že pri nočnej kontrole na psychiatrii pre zvlášť nebezpečných pacientov našli celý personál spať... Treba dodať, že podobný „pacient“ pripravil o život ministerku zahraničných vecí Annu Lindhovú. Kriminálna mládež a gangy Mimoriadne vážnym problémom je doslova geometrickým radom stúpajúca kriminalita mládeže. Okrem takzvanej drobnej kriminality narastá počet trestných činov, ako je poškodenie zdravia pri šikanovaní, vandalizmus a podpaľačstvo, ktoré je namierené najmä proti školským budovám v oblastiach husto osídlených cudzincami. Mladí delikventi sú stíhaní na slobode a pokračujú v školskej dochádzke – ohrozujúc spolužiakov bez toho, aby škola vedela o ich trestnom stíhaní – platí predsa prezumpcia neviny. V januári prišla správa o gangu mladistvých vo veku 11 – 15 rokov, ktorí prepadli klenotníctvo za bieleho dňa, majiteľa zbili a ukradli tovar v hodnote milióna švédskych korún. V Malmö horia školy každý mesiac. Minulý týždeň mladiství prepadli matku s malým dieťaťom na detskom ihrisku a vyhrážali sa jej zabitím dieťaťa, ak im nevydá mobil a peniaze, ktoré mala pri sebe. Po krajine sa potulujú stovky kriminálnikov, zlodejov, násilníkov a vrahov bez akejkoľvek kontroly. Výpalníctvo, viazané na tieto gangy, sa rozširuje najmä vo väčších mestách a polícia je bezmocná. V médiách prebehla správa o majiteľovi reštaurácie, ktorému príslušníci gangu Hell Angels dva razy spálili auto a vyhrážali sa celej rodine smrťou. Musel predať svoj podnik a žije pod zmenenou identitou. Polícii sa podarilo zatknúť a postaviť pred súd niekoľko členov gangu, z nich však iba jediný bol odsúdený – na symbolický trest jedného roka. Teória a prax Policajti, ktorí zneškodňujú s nasadením vlastného života zločincov, sú demoralizovaní symbolickými trestami za ťažké zločiny. Tlač, ktorá je väčšinou v rukách socialistov, je spravidla na strane kriminálnika. Často sa objavia sentimentálne články, ktoré predstavujú zločincov ako neviniatka, ktoré sa len trocha pomýlili na životnej púti, mali nevhodné podmienky v detstve, nesprávne príklady v rodine, a keď im spoločnosť ukáže aj pozitívne stránky života, určite sa napravia. Realita, žiaľ, odhaľuje pravý opak. Ak by fungovali socialistické teórie v aj praxi, mala by byť vo Švédsku (nepriamo úmerne výške sociálnej podpory) tá najnižšia kriminalita na svete. Zdá sa, že opak je pravdou. Štát sa nachádza na hranici, kedy prestáva plniť svoju hlavnú funkciu – poskytnúť bezpečie a zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V posledných desaťročiach prudko vzrastá vo Švédsku počet všetkých druhov trestných činov: znásilnení, krádeží, vlámaní, ozbrojených lúpeží (so zameraním na transporty peňazí) a vrážd. Natíska sa priam filmová otázka: „Kdepak udělali švédští soudruzi chybu?“ Import zločinu Existuje dosť jasná korelácia medzi množstvom prisťahovalcov a mierou trestnej činnosti. Od roku 1995 je však zakázané uverejňovať etnický pôvod zločincov. Uvádza sa len občianstvo, čo je veľmi nepresný údaj – veľká časť tých, čo takto „obohacujú“ švédsku kultúru, už švédske občianstvo má. Isté je tiež, že veľká časť kriminality je importovaná. Operujú tu ruské, ukrajinské, baltické, kosovské aj albánske mafie, motocyklové gangy Hell Angels a Bandidos tu majú odpočinkovú zónu a podľa nedávnych správ v švédskej televízii tu vraj majú výcvikovú základňu aj teroristické organizácie. Na televíznych záberoch sa podarilo amatérskou kamerou zachytiť explóziu auta na vrakovisku pri Malmö. Pravdepodobne išlo o nácvik použitia automobilovej bomby. Neregulovaná imigrácia, ktorá tvorí problém sama osebe a môže byť témou na dlhú polemiku, má rozhodne mimoriadne vysoký vplyv na rastúcu kriminalitu, ktorá sa začína vymykať z rúk úradov, ktoré ovláda ideologicky usmernené myslenie. Vo Švédsku je tiež veľmi nízky počet policajtov – 16-tisíc (oproti 35- tisíc v New Yorku s približne rovnakým počtom obyvateľov). Napriek tomu, že daňové zaťaženie je najvyššie na svete, na bezpečnosť sa dostáva prostriedkov iba skromne a svoju negatívnu úlohu zohrávajú aj spomenuté symbolické tresty. Sociálne dávky, za ktoré si socialisti kupujú voličov z peňazí daňových poplatníkov, pohltia naozaj veľa. Načal som túto tému, lebo som považoval za potrebné priblížiť Švédsko, v ktorom žijem, ako experimentálnu stanicu európskych socialistov. Výsledky sociálneho experimentu sa začínajú vo Švédsku črtať v jasných obrysoch, samozrejme v úplne iných, ako by chceli jeho iniciátori. Chcel som tiež, na základe švédskej skúsenosti, Slovensko pred podobným experimentom varovať. Pavol Zlatoidský Autor je chemik, pracuje vo švédskom Lunde, vyšlo v časopise .týždeň 9/2006 |
08-03-2006
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|