ISSN 1335-8715

27-02-2006   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Katolícky pôvod liberálnej ekonómie

Martin Štefunko napísal knižku, v ktorej stručne predstavuje takzvanú rakúsku školu ekonómie, ktorá je spomedzi všetkých ekonomických škôl najsilnejším obhajcom slobodného podnikania a slobodného obchodu. V knihe poukazuje na jej katolícke korene a polemizuje s dogmami dominujúcej neoklasickej doktríny.

Rakúska škola ekonómie, reprezentovaná velikánmi ako Carl Menger, Friedrich August von Hayek, Ludwig von Mises, Murray N. Rothbard či Hans-Hermann Hoppe inšpirovala (popri teórii verejnej voľby a monetarizme chicagskej školy) aj pápeža Jána Pavla II. pri písaní encykliky Centesimus Annus.

No Štefunkova kniha môže byť pre katolíckeho čitateľa zaujímavá aj preto, lebo z jej takmer 190 strán je prvých tridsať venovaných práve koreňom tejto školy, ktoré siahajú do stredoveku, k cirkevným otcom, učencom scholastiky a k jezuitom. Dnes, keď Latinskú Ameriku ovládol hegeliánsko-marxistický blud teológie oslobodenia a keď aj európski cirkevní hodnostári často plávajú v hlavnom prúde mýtov a predsudkov o kapitalizme, nezaškodí si tieto korene pripomenúť.

Subjektivizmus verzus objektivizmus

Štefunko celú svoju knihu pojal najmä ako polemiku rakúskej školy s dominujúcou neoklasickou doktrínou hlavného prúdu súčasnej ekonómie. A to platí aj pre ich korene. Hlavným metodologickým rozdielom medzi rakúskou a mainstreamovou ekonómiou je totiž rozdiel v pohľade na hodnotu.

Pre „Rakúšanov“ je hodnota odrazom subjektívnych preferencií kupcov na trhu. „Neoklasici“ naproti tomu zastávajú takzvanú objektívnu teóriu hodnoty, podľa ktorej cena vychádza z výrobných nákladov. V katolíckom prostredí ešte pred vznikom systematického ekonomického bádania rozpracoval koncepciu subjektívnej hodnotovej škály každého jednotlivca Sv. Augustín.

Učenci školy zo Salamanky si zase v 16. storočí kriticky všimli, že objektívny pohľad na hodnotu by obchodníkom poskytoval ospravedlnenie pre takmer nekonečné zvyšovanie cien, za účelom pokrytia nákladov a dosiahnutia adekvátneho zisku. Ako poznamenáva Štefunko, toto sa aj dnes deje v pološtátnych energetických monopoloch...

Diego de Covarrubias y Lieva (1512-1577), uznávaný teológ, biskup a minister Filipa II. tvrdil, že „hodnota tovaru závisí od ohodnotenia človekom, aj keby toto hodnotenie bolo bláznivé“. Spravodlivá cena je podľa neho taká, ktorá vznikla voľne na trhu na základe pôsobenia ponuky a dopytu. Scholastici a jezuiti dospeli k veľmi pokročilému chápaniu ceny.

Napríklad kardinál Juan de Lugo v roku 1643 identifikoval vlastnosť trhových cien ako nosičov informácií, ktoré sú také komplexné, že sú ľudským rozumom neobsiahnuteľné, a preto je spravodlivá cena známa len Bohu... To už je interpretácia trhu, ktorá je veľmi podobná spontánne vzniknutému poriadku Friedricha Augusta von Hayeka.

Štefunko poukazuje nato, čo si už predtým všimol Murray N. Rothbard vo svojej známej knihe o histórii ekonomického myslenia: že subjektivistická teória hodnoty sa vyvinula v katolíckom prostredí, kým objektivistická sa vyvinula v prostredí protestantskom.

Toto poznanie je veľmi dôležité, pretože subjektivistický pohľad na hodnotu a cenu vedie k prosperujúcej slobodnej trhovej ekonomike s minimom štátnych zásahov, kým objektivistický pohľad vedie k dirigistickej a preregulovanej zmiešanej ekonomike, ak nie rovno k centrálnemu plánovaniu. Historicky je totiž objektivistická teória hodnoty založená na chybnej Ricardovej intepretácií Adama Smitha. A táto Ricardova interpretácia inšpirovala aj Marxovu pracovnú teóriu hodnoty.

K zrodu rakúskej školy došlo v roku 1871, keď jej zakladateľ, viedenský ekonóm a právnik Carl Menger, vydal svoje dielo Grundsätze der Volkswirtschaftslehre (Základy náuky o národohospodárstve), ktoré do ekonomického sveta prinieslo takzvanú marginalistickú revolúciu. Jeho žiak Eugen von Böhm-Bawerk zase rozvinul teóriu kapitálu a úroku.

Tam nadväzoval na žiaka Tomáša Akvinského, Gilesa Lessinesa, ktorý vyvrátil pôvodnú tézu, že úrok predstavuje bezpracný zisk a nespravodlivé obohatenie pre veriteľa. Naopak, úrok a rozvinutý bankový systém sú jedinou možnosťou, ako rozhýbať hospodárstvo a na úžeru sa úrok mení len tam, kde je zakazovaný. – Čoho príkladom sú aj úrokové sadzby u nás či v západných krajinách v porovnaní s úžerníckymi úrokmi v moslimskom svete, kde dávne argumenty o „bezpracnom zisku“ naďalej ovplyvňujú ekonomickú politiku tamojších vlád.

Príslušníci prvej generácie rakúskej školy (Menger, Wieser, Böhm-Bawerk, Schumpeter, Mises) slúžili za Rakúsko-Uhorska v dôležitých hospodárskych funkciách, nezriedka boli ministrami financií. Ich politika posilnila industrializáciu monarchie, ktorá v tomto období bola najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európe. No prvá svetová vojna a všeobecný nástup etatizmu (iniciovaný nemeckými katedrovými socialistami) a totalitných ideológií, vyhnal napokon týchto učencov zo strednej Európy do Británie a USA, kde v 80. rokoch ich žiaci čiastočne ovplyvnili hospodársku politiku konzervatívnych štátnikov – Reagana a Thatcherovej. Dnes sú „Rakúšania“ stále zaznávaní hlavným prúdom ekonómie, no skutočnosť im dáva za pravdu.

Rozdiely v metodológií

Mises s Rothbardom postavili ekonómiu na úplne nové základy. Štefunko tieto metodologické rozdiely medzi „Rakúšanmi“ (aprioristická logika, ktorá sa sústreďuje na analýzu ľudského konania) a „neoklasikmi“ (matematická analýza, používaná na ospravedlnenie stupňujúcich sa štátnych zásahov) podrobne rozoberá. Autor tu krok za krokom vyvracia všeobecnú ekonomickú teóriu „neoklasikov“ s jej koncepciami (ne)dokonalej konkurencie, verejnými statkami, Paretovým optimom, externalít a monopolov. Nedokonalosti, ktoré hlavný prúd pripisuje trhu (ako nezamestnanosť, cyklické výkyvy a inflácia), sú v skutočnosti spôsobené štátnymi reguláciami.

Kontroverzným aspektom rakúskej ekonómie, ako je nahradenie štátneho monopolu násilia právnym polycentrizmom, sa autor nevenuje. Dôrazne však kritizuje inflačnú politiku centrálnych bánk a načrtáva model slobodného bankovníctva a navzájom si konkurujúcich súkromných mien. Je záslužné, že Štefunko vyvracia aj mýty o rakúskej škole samej osebe. Napríklad tvrdenie, že človek je pre ňu len akýsi „homo ecnomicus“, ktorému ide len o finančný profit.

Samozrejme, toto nie je pohľad rakúskej školy. A to treba dvakrát podčiarknuť. Podľa „Rakúšanov“ človek vždy koná, aby maximalizoval svoj úžitok (teda nie zisk!). Ale samozrejme, že tento úžitok môže pre každého znamenať niečo iné, v závislosti od jeho hodnotového rebríčka. Teda aj Matka Tereza, ak obetavo pomáha chudobným a s každým sa nezištne delí, maximalizuje týmto konaním svoj úžitok, lebo v jej hodnotovom rebríčku je altruizmus a pomoc chudobným najvyššie.

Rakúska škola ekonómie je totiž založená na etickom koncepte eudaimonizmu, podľa ktorého hlavným základom morálneho správania človeka je túžba po šťastí. Tento koncept, ktorý je v tradícií západného filozofického myslenia prítomný od Sokrata cez Aristotela až po zmienených stredovekých učencov, bol v istej forme blízky aj kresťanskému filozofovi Antonovi Neuwirthovi. Ale predstava o šťastí je, samozrejme, hlboko individuálna.

Jedinou, ale zanedbateľnou slabosťou knihy je to, že sa sústreďuje najmä na racionalisticko-aprioristickú vetvu rakúskej školy, ktorú reprezentuje Ludwig von Mises. Nezaškodilo by zaostriť trochu aj na Hayekovu konzervatívnejšiu vetvu. Želateľné by bolo najmä predstavenie Hayekovej teórie kultúrnej evolúcie normatívnych systémov, ktorú autor vôbec nespomína, hoci na Slovensku je známa len pomerne málo.

Katolíci a trh

Keď konkláve zvolilo za pápeža Benedikta XVI., libertariánske internetové blogy to privítal s titulkom „Pápež slobody!“ A to aj napriek tomu, že iné médiá sa netajili rozčarovaním z tejto voľby. Dnes sa mnohí katolícki spoločenskí myslitelia stavajú ku kapitalizmu kriticky. Túto kritiku nezriedka stavajú na prekonaných tvrdeniach otca sociológie, Maxa Webera, podľa ktorého je moderný kapitalizmus produktom protestantskej pracovnej etiky.

K trhovo konformnému správaniu vraj ľudí v Holandsku alebo Anglicku 17. storočia viedla kalvinistická „panika zo spásy“. Na Slovensku sa k tomuto výkladu hlási hŕstka konzervatívnych tradicionalistov. Je to trošku paradox, že na jednej strane je pre nich protestantizmus rannou formou voegelinovskej gnózy (podobne ako neskoršie komunizmus a nacizmus), no na druhej strane stavajú svoje tvrdenia na historikmi dávno vyvrátenej propagande protestanta Webera.

Fakt je ten, že Weber sa mýlil. Ak je kapitalizmus, teda systém, založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov - systém, pre ktorý sú typické slobodné trhy, voľný obchod a rozvinutý úverový systém - produktom protestantizmu, ako je potom možná existencia ranných kapitalistických centier v severnom Taliansku a Flámsku?!

A to už v 14. a 15. storočí, teda pred nástupom reformácie??? Nie je náhoda, že toľko slov v bankárskej hantýrke je prevzatých z taliančiny. Blahobyt Florencie, Janova alebo Benátok bol možný najmä vďaka rozvoju bankovníctva. A ako je možné, že protrhová škola zo Salamanky sa neskôr vyvinula v Španielsku za vlády Filipa II.?

Keď sa v 17. storočí začal kapitalizmus definitívne v Európe presadzovať na úkor končiaceho feudalizmu, udial sa jeho najdokonalejší triumf nie v Ženeve, nie v Holandsku, nie v Škótsku, ale v Anglicku, kde vedľa seba žilo veľa katolíkov a protestantov. Navyše anglikánska cirkev pozorovala teologický kvas na kontinente a do svojej vierouky tvorivo zapájala prvky katolícke, evanjelické i kalvinistické...

Takže katolícki zástancovia slobodného trhu nemusia mať nijaké výčitky svedomia, ani nemusia pociťovať nijakú dilemu. Naopak, je nutný pokračujúci tvorivý dialóg medzi Cirkvou a ekonomickou vedou. Katolícka cirkev má jednu veľkú historickú výhodu oproti protestantizmu, pravosláviu a vlastne oproti väčšine náboženstiev: keďže zosilnela v rozdrobenej stredovekej Európe, nikdy sa nenašiel žiadny svetský panovník (podobný ruskému cárovi alebo protestantským kniežatám), ktorý by Cirkev pripravil o nezávislosť. Práve z napätí a konfliktov medzi pápežom a nemeckým cisárom vzišla naša sloboda...

Rakúska škola ekonómie dlho stála na okraji záujmu hlavného prúdu ekonómov, i keď sama si vždy našla spôsob, ako preraziť. Jej popularita však od 80. rokov postupne stúpa najmä v USA, v postkomunistických štátoch a čo je zaujímavé, medzi mnohými príslušníkmi internetovej komunity. Preto sa oplatí jej základné tézy, predstavované v Štefunkovej knihe Ekonómia slobody, poznať zblízka.

Ekonómia slobody, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2005, cena 222 Sk

Lukáš Krivošík

  Vyrocie
   Lukas Krivosik 27-02-2006 1:16
  ano
   libertarian 27-02-2006 9:35
  RE: ano
   Misurko 27-02-2006 9:51
  slobodne podnikanie a slobodny obchod
   clivia 27-02-2006 9:48
  RE: slobodne podnikanie a slobodny obchod
   jgalt 27-02-2006 13:41
  a co chicagska skola?
   jednokto 27-02-2006 9:54
  RE: a co chicagska skola?
   andrej 27-02-2006 11:07
  RE: a co chicagska skola?
   Plepo 27-02-2006 11:21
  RE: a co chicagska skola?
   Lukas Krivosik 27-02-2006 14:55
  RE: a co chicagska skola?
   jednokto 27-02-2006 12:17
  RE: a co chicagska skola?
   tomas 27-02-2006 15:21
  RE: a co chicagska skola?
   andrej 27-02-2006 16:11
  RE: a co chicagska skola?
   D 27-02-2006 21:51
  RE: a co chicagska skola?
   jednokto 27-02-2006 22:04
  RE: a co chicagska skola?
   D 27-02-2006 22:50
  RE: a co chicagska skola?
   Lukas Krivosik 27-02-2006 22:59
  RE: a co chicagska skola?
   jednokto 28-02-2006 11:51
  RE: a co chicagska skola?
   libertarian 27-02-2006 11:38
  RE: a co chicagska skola?
   jednokto 27-02-2006 12:19
  RE: a co chicagska skola?
   jgalt 27-02-2006 13:48
 
   D 27-02-2006 14:20
 
   27-02-2006 15:01
 
   jgalt 27-02-2006 15:13
 
   libertarian 27-02-2006 15:24
  propaganda
   tomas 27-02-2006 15:41
  reakcia
   Lukas Krivosik 27-02-2006 17:03
  RE: reakcia
   clivia 27-02-2006 18:01
  RE: reakcia
   Lukas Krivosik 27-02-2006 18:13
  RE: reakcia
   clivia 27-02-2006 19:34
  RE: reakcia
   jednokto 27-02-2006 22:12
  RE: reakcia
   clivia 28-02-2006 11:28
  RE: reakcia
   28-02-2006 12:48
  RE: reakcia
   clivia 28-02-2006 17:30
  RE: reakcia
   romco 27-02-2006 19:39
  RE: reakcia
   tomas 27-02-2006 20:33
  RE: reakcia
   LABOREC 02-03-2006 14:04
  RE: reakcia
   27-02-2006 20:48
  RE: reakcia
   LABOREC 02-03-2006 14:16
  RE: reakcia
   antivatican 16-12-2008 8:14
  RE: reakcia
   D 27-02-2006 22:23
  RE: reakcia
   jgalt 27-02-2006 22:51
  RE: reakcia
   D 27-02-2006 23:21
  RE: reakcia
   jgalt 28-02-2006 2:38
  RE: reakcia
   D 28-02-2006 7:07
  RE: reakcia
   jgalt 28-02-2006 14:17
  RE: reakcia
   D 28-02-2006 18:25
  RE: reakcia
   jgalt 01-03-2006 14:32
  RE: reakcia
   libertarian 01-03-2006 15:12
  RE: reakcia
   D 01-03-2006 23:39
  RE: reakcia
   D 01-03-2006 22:40
  RE: reakcia
   jgalt 02-03-2006 15:17
  RE: reakcia
   D 02-03-2006 22:09
  RE: reakcia
   jgalt 02-03-2006 23:09
  RE: reakcia
   D 03-03-2006 22:08
  RE: reakcia
   04-03-2006 1:13
  RE: reakcia
   jgalt 04-03-2006 18:36
  RE: reakcia
   28-02-2006 12:51
  RE: reakcia
   D 27-02-2006 22:25
  je fajn
   romco 27-02-2006 19:35
  RE: je fajn
   04-03-2006 1:25
  schumpeter
   romco 27-02-2006 20:19
  RE: schumpeter
   chruno 27-02-2006 22:05
  RE: schumpeter
   romco 27-02-2006 22:11
  RE: schumpeter
   28-02-2006 12:54
  RE: schumpeter
   tomas 28-02-2006 22:06
  FRISO KLAMES!
   romco 28-02-2006 22:33
  RE: FRISO KLAMES!
   tomas 28-02-2006 22:38
  RE: FRISO KLAMES!
   libertarian 01-03-2006 11:57
  RE: FRISO KLAMES!
   jgalt 01-03-2006 15:02
  RE: FRISO KLAMES!
   04-03-2006 1:28
  RE: FRISO KLAMES!
   tomas 02-03-2006 12:04
  Romco si taraj
   Peter Friso 03-03-2006 9:49
  RE: Romco si taraj
   romco 03-03-2006 17:43
  RE: Romco si taraj
   romco 03-03-2006 17:45
  RE: Romco si taraj
   neferankh 04-03-2006 14:13
  RE: Romco si taraj
   romco 04-03-2006 18:41
  RE: schumpeter
   Lukas Krivosik 27-02-2006 22:56
  RE: schumpeter
   romco 27-02-2006 23:04
  RE: schumpeter
   Lukas Krivosik 27-02-2006 23:25
  RE: schumpeter
   romco 27-02-2006 23:34
  RE: schumpeter
   neferankh 04-03-2006 14:17
  RE: schumpeter
   romco 04-03-2006 18:43
  RE: schumpeter
   tomas 27-02-2006 23:29
  RE: schumpeter
   LABOREC 02-03-2006 14:42
  Logicky omyl
   28-02-2006 2:03
  RE: Logicky omyl
   Lukas Krivosik 28-02-2006 2:13
  RE: Logicky omyl
   28-02-2006 2:47
  RE: Logicky omyl
   romco 28-02-2006 10:26
  RE: Logicky omyl
   libertarian 28-02-2006 14:49
  RE: Logicky omyl
   D 28-02-2006 21:54
  Par veci
   28-02-2006 13:17
  RE: Par veci
   28-02-2006 16:33
  RE: Par veci
   D 28-02-2006 21:05
  RE: Par veci
   Peter Friso 03-03-2006 10:05
  RE: Par veci
   tomas 28-02-2006 22:19
  RE: Par veci
   D 01-03-2006 0:41
  RE: Par veci
   Peter Friso 03-03-2006 9:59
  RE: schumpeter
   miso 02-03-2006 10:56
  RE: schumpeter
   D 02-03-2006 22:16
  RE: schumpeter
   LABOREC 02-03-2006 14:33
  RE: schumpeter
   Lukas Krivosik 03-03-2006 17:29
  nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   tomas 27-02-2006 22:02
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   D 27-02-2006 22:40
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   Lukas Krivosik 27-02-2006 23:09
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   romco 27-02-2006 23:18
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   Lukas Krivosik 27-02-2006 23:28
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   romco 27-02-2006 23:32
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   Lukas Krivosik 27-02-2006 23:39
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   romco 27-02-2006 23:45
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   D 27-02-2006 23:33
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   tomas 27-02-2006 23:39
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   tomas 27-02-2006 23:49
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   28-02-2006 13:20
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   tomas 28-02-2006 22:13
  RE: nieco o svatej cirkvi a jej inkvizicii
   Peter Friso 03-03-2006 9:51
  politicko.spolocensky e-zin
   jednokto 27-02-2006 22:19
  cas vratit sa na zem
   Lukas Krivosik 28-02-2006 1:45
  RE: cas vratit sa na zem
   gayakorepa 28-02-2006 3:00
  RE: cas vratit sa na zem
   D 28-02-2006 14:27
 
   28-02-2006 6:58
 
   tomas 28-02-2006 7:35
  Fuha
   28-02-2006 10:15
  RE: Fuha
   D 28-02-2006 22:19
  RE: Fuha
   28-02-2006 22:25
  Katolici a trh
   clivia 28-02-2006 10:22
  RE: Katolici a trh
   D 28-02-2006 21:59
  RE: Katolici a trh
   tato 28-02-2006 22:13
  RE: Katolici a trh
   D 28-02-2006 22:25
  RE: Katolici a trh
   D 28-02-2006 22:28
  RE: Katolici a trh
   tato 28-02-2006 22:51
  RE: Katolici a trh
   D 28-02-2006 23:08
  RE: Katolici a trh
   tato 28-02-2006 23:24
  RE: Katolici a trh
   D 28-02-2006 23:34
  RE: Katolici a trh
   tato 28-02-2006 23:54
  RE: Katolici a trh
   D 01-03-2006 0:22
  RE: Katolici a trh
   D 01-03-2006 0:55
  RE: Katolici a trh
   Lukas Krivosik 28-02-2006 23:50
  RE: Katolici a trh
   D 01-03-2006 0:31
  Tato
   D 01-03-2006 0:12
  RE: Tato
   tato 01-03-2006 20:49
  RE: Tato
   D 01-03-2006 22:51
  RE: Tato
   tato 04-03-2006 11:18
  RE: Tato
   D 04-03-2006 12:21
  RE: Tato
   tato 04-03-2006 17:32
  RE: Katolici a trh
   LABOREC 02-03-2006 15:25
  RE: Katolici a trh
   clivia 05-03-2006 13:06
  RE: Katolici a trh
   LABOREC 09-03-2006 9:47
  katolici vs trh?
   jany 28-02-2006 12:13
  RE: katolici vs trh?
   28-02-2006 13:01
  RE: katolici vs trh?
   clivia 28-02-2006 13:25
  RE: katolici vs trh?
   palo 28-02-2006 14:19
  RE: katolici vs trh?
   D 28-02-2006 22:05
  RE: katolici vs trh?
   28-02-2006 20:13
  RE: katolici vs trh?
   clivia 28-02-2006 21:42
  RE: katolici vs trh?
   clivia 28-02-2006 22:33
  RE: katolici vs trh?
   D 28-02-2006 23:27
  RE: katolici vs trh?
   Jan Gonda 01-03-2006 8:49
  RE: katolici vs trh?
   01-03-2006 11:44
  RE: katolici vs trh?
   D 01-03-2006 23:50
  RE: katolici vs trh?
   Jan Gonda 03-03-2006 23:39
  RE: katolici vs trh?
   D 04-03-2006 2:19
  RE: katolici vs trh?
   clivia 01-03-2006 10:31
  RE: katolici vs trh?
   D 01-03-2006 11:48
  RE: katolici vs trh?
   clivia 01-03-2006 13:49
  RE: katolici vs trh?
   D 01-03-2006 17:37
  RE: katolici vs trh?
   clivia 01-03-2006 22:06
  RE: katolici vs trh?
   D 01-03-2006 23:30
  RE: katolici vs trh?
   clivia 02-03-2006 12:06
  RE: katolici vs trh?
   D 03-03-2006 10:32
  RE: katolici vs trh?
   clivia 03-03-2006 12:13
  RE: katolici vs trh?
   D 03-03-2006 12:57
  RE: katolici vs trh?
   clivia 03-03-2006 18:06
  RE: katolici vs trh?
   D 03-03-2006 21:19
  RE: katolici vs trh?
   clivia 05-03-2006 17:30
  RE: katolici vs trh?
   D 05-03-2006 21:34
  RE: katolici vs trh?
   clivia 05-03-2006 23:28
  RE: katolici vs trh?
   D 06-03-2006 1:29
  RE: katolici vs trh?
   clivia 06-03-2006 9:43
  RE: katolici vs trh?
   D 06-03-2006 11:01
  RE: katolici vs trh?
   clivia 07-03-2006 10:27
  RE: katolici vs trh?
   D 07-03-2006 22:23
  RE: katolici vs trh?
   clivia 02-03-2006 19:31
  RE: katolici vs trh?
   D 03-03-2006 11:13
  RE: katolici vs trh?
   jednokto 28-02-2006 13:39
  RE: katolici vs trh?
   D 28-02-2006 22:10
  RE: katolici vs trh?
   Jan Gonda 01-03-2006 9:01
 
   Logos 28-02-2006 12:41
 
   28-02-2006 13:16
 
   28-02-2006 13:29
 
   jgalt 28-02-2006 14:22
 
   D 02-03-2006 11:11
 
   jgalt 02-03-2006 23:29
 
   D 03-03-2006 22:05
 
   jgalt 04-03-2006 16:05
 
   D 05-03-2006 0:14
 
   jgalt 05-03-2006 0:42
 
   D 05-03-2006 12:31
 
   jgalt 05-03-2006 22:05
 
   D 06-03-2006 2:23
 
   jgalt 06-03-2006 14:46
 
   D 06-03-2006 20:23
 
   jgalt 07-03-2006 13:16
 
   D 07-03-2006 23:23
 
   jgalt 08-03-2006 0:29
 
   D 08-03-2006 20:33
 
   jgalt 09-03-2006 4:21
 
   D 09-03-2006 12:55
 
   jgalt 09-03-2006 14:17
 
   D 12-03-2006 13:58
  Pedro
   Niko 17-06-2006 13:29
  Malachi
   Sidney 23-06-2006 5:41
  Humberto
   Perry 23-06-2006 5:42
  Pedro
   Willie 23-06-2006 5:43
  Quincy
   Justus 30-06-2006 10:55
  Chandler
   Camren 21-07-2006 16:09
 
   28-02-2006 16:05
 
   libertarian 01-03-2006 11:05
 
   Peter Friso 03-03-2006 9:41
 
   03-03-2006 13:03
 
   Peter Friso 18-03-2006 19:26
 
   Peter Friso 03-03-2006 9:43
 
   03-03-2006 13:26
 
   miso 02-03-2006 11:09
 
   neferankh 03-03-2006 17:20
  ...
   28-02-2006 13:29
 
   Logos 28-02-2006 14:08
  no chlapci moji
   Majster Zenu 02-03-2006 11:37
  RE: no chlapci moji
   neferankh 03-03-2006 17:24
  RE: no chlapci moji
   Zolo 04-03-2006 12:47
  nove poznatky
   LABOREC 02-03-2006 14:57
  tak trochu podvod
   B.Michalka 02-03-2006 22:52
  RE: tak trochu podvod
   Kora 03-03-2006 11:17
  RE: tak trochu podvod
   B.Michalka 03-03-2006 18:09
  RE: tak trochu podvod
   Lukas Krivosik 03-03-2006 19:03
  RE: tak trochu podvod
   D 03-03-2006 20:37
  RE: tak trochu podvod
   B.Michalka 03-03-2006 23:04
  RE: tak trochu podvod
   jednokto 03-03-2006 23:25
  RE: tak trochu podvod
   D 04-03-2006 0:32
  RE: tak trochu podvod
   Lukas Krivosik 04-03-2006 1:14
  Nerozumiem
   D 04-03-2006 3:32
  RE: tak trochu podvod
   B.Michalka 04-03-2006 14:11
  RE: tak trochu podvod
   Lukas Krivosik 04-03-2006 16:02
  RE: tak trochu podvod
   B.Michalka 04-03-2006 22:15
  RE: tak trochu podvod
   Lukas Krivosik 07-03-2006 16:50
  RE: tak trochu podvod
   Peter Friso 18-03-2006 20:24
  RE: tak trochu podvod
   D 04-03-2006 23:36
  RE: tak trochu podvod
   Peter Friso 18-03-2006 19:36
  Weber a kapitalizmus
   Vnuk Maxa Webera 03-03-2006 19:39
  RE: Weber a kapitalizmus
   D 03-03-2006 20:06
  propaganda?
   tamten 04-03-2006 22:25
 
   Logos 05-03-2006 14:01
 
   suhlasnik 05-03-2006 22:49
 
   tomas 06-03-2006 11:51
  NIECO O INKVIZICII
   Lukas Krivosik 06-03-2006 19:09
  RE: NIECO O INKVIZICII
   tomas 07-03-2006 22:55
 
   LABOREC 09-03-2006 9:52
  katolik komunista ?
   libertarian 06-03-2006 14:41
  RE: katolik komunista ?
   tato 06-03-2006 17:26
  RE: katolik komunista ?
   D 06-03-2006 20:36
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 07-03-2006 13:35
  RE: katolik komunista ?
   jednokto 07-03-2006 21:25
  RE: katolik komunista ?
   D 07-03-2006 22:42
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 07-03-2006 22:50
  RE: katolik komunista ?
   D 07-03-2006 22:58
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 08-03-2006 16:56
  RE: katolik komunista ?
   D 08-03-2006 20:46
  RE: katolik komunista ?
   D 07-03-2006 22:07
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 07-03-2006 22:19
  RE: katolik komunista ?
   D 07-03-2006 22:53
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 08-03-2006 0:06
  RE: katolik komunista ?
   D 08-03-2006 14:00
  RE: katolik komunista ?
   jgalt 08-03-2006 15:59
  RE: katolik komunista ?
   D 08-03-2006 20:20
  RE: katolik komunista ?
   jessica 27-09-2017 20:02

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak