Macedónsko - legalizácia teroru

Situácia v Macedónsku mi silne pripomína Mníchov 1938, keď západné mocnosti v snahe vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu v mene diplomacie volili menšie zlo a odobrili v európskej politike nový nástroj - ozbrojenú agresiu. Dejiny nás poučili, že voľba menšieho zla spôsobuje zlo väčšie. Rovnako tak Severoatlantická alianca svojím postojom v Macedónsku legalizuje terorizmus ako nástroj pre dosiahnutie politickej moci. Jej postoj je o to zarážajúcejší, že jej členmi sú krajiny ako Spojené štáty americké, ktorých hlavnou zásadou je nevyjednávať s teroristami, alebo Veľká Británia, ktorá má bohaté skúsenosti so Severným Írskom. Za plne kompetentný považujem zásah NATO v Juhoslávii, a preto je pre mňa prekvapením, že rovnaký meter nebol použitý aj v tomto prípade.

Amnestia pre príslušníkov albánských geríl, ktorú predpokladá Ochridejská mierová dohoda, je nebezpečným precedensom, ktorý znižuje autoritu haagského tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. V takom prípade by sa rovnaká amnestia mala vzťahovať aj na macedónske ozbrojené sily a ich vedenie, ktoré tiež prispelo svojimi akciami k väčšiemu vyhroteniu situácie. Veľmi smiešne vyznieva počet zbraní (3300 kusov), ktoré sa NATO rozhodlo vyzbierať od povstalcov. Jedná sa skôr o symboliku, ktorá na jednej strane predstavuje dobrú vôľu riešiť konflikt mierovou cestou a na strane druhej je zastieracím manévrom, ktorý slúži NATO na vydieranie macedónskej vlády. Treba priznať, že odovzdávanie zbraní povstalcami je ojedinelá a chvályhodná záležitosť. Ale pokiaľ analýzy predpokladajú, že ich plný bojový arzenál sa pohybuje medzi 6000 až 9000 kusmi zbraní, pandorina skrinka bude stále pokúšať. Zvlášť tých radikálnejších, pre ktorých sa partizánsky boj stal spôsobom života. Spôsob vedenia a ciele operácie „Hlavná žatva“ posilňuje hlasy za vytvorenie samostatného európskeho kontingentu.

Albánci tvoria v Macedónsku jednu tretinu obyvateľstva, čo je logicky nízky počet na to, aby prostredníctvom svojich volených zástupcov dosiahli v parlamente ústavné zmeny, ktoré by im zaručili lepšie postavenie v krajine. No mám dojem, že cesta terorizmu im viac poškodí, ako im pomôže. Aj keď získajú ústavné zmeny podporujúce ich občianské zrovnoprávnenie, ich postavenie v spoločnosti sa po morálnej stránke zhorší. A k horšiemu sa zmení aj postoj majoritnej väčšiny obyvateľstva v krajine voči albánskej minorite, čo bude v budúcnosti predstavovať neuhasené ohnisko.

Mládek Matúš
autor je poslucháč fakulty manažmentu a redaktor www.geocities.com/priesttor

Diskusia k článku Macedónsko - legalizácia teroru zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.