ISSN 1335-8715

23-01-2006   Martin Pener   Rôzne   verzia pre tlač

Na pamiatku obetí z 19. januára 2006

Na palube dopravného lietadla našich ozbrojených síl zahynulo 42 ľudí. Boli medzi nimi najmä vojaci, ktorým skončila náročná služba, čo nesie i veľké riziko smrti. Smrť sa im vyhla v miesta nasadenia. Počkala si na nich, až kým sa chceli zvítať so svojimi rodinami a priateľmi. Príspevok si chce uctiť pamiatku obetí.

Čo sa stalo a komu sa to stalo?

Pamäť mi zlyháva, keď sa snažím spomenúť si, či to bolo vlani alebo už predvlani. Viem len, že to bola veľmi smutná udalosť. Lietadlo, nesúce na palube španielskych vojakov vracajúcich sa zo zahraničnej misie, havarovalo…v Španielsku. Nezahynuli v boji, zahynuli počas návratu domov, krátko pred opätovným stretnutím sa so svojimi blízkymi.

To isté sa stalo našim štyridsiatim dvom príslušníkom Ozbrojených síl. Je to väčšia tragédia, ako zomrieť s puškou v ruke. Smrť niekedy býva hnusne škodoradostná, a to i tá, čo sa špecializuje na letectvo. Pred približne 30 rokmi nechala v suchozemskom Československu spadnúť civilný Iljušin Il-18 do jazera – do bratislavských Zlatých pieskov.

Nerád by som žongloval so superlatívmi tejto tragédie desiatok rodín Slovenskej republiky. Že je to naša najväčšia vojenská strata od konca druhej svetovej vojny. Že je to naše najväčšie letecké nešťastie. Nie. Je to predovšetkým bolestná a nenahraditeľná strata pre stovky ľudí - rodičov, partnerky a partnerov, potomkov, súrodencov, priateľov… vieme ako sa to zvykne písať na smútočnom oznámení. K našim hrdinom bola podľa doterajších správ smrť milosrdná. Dúfajme, že k všetkým.

Kým boli?

Boli to naši statoční vojaci, ktorí sú zárukou bezpečnosti na našom svetadieli, a teda i v našom štáte s jeho občanmi. Zúčastnili sa misie, ktorá je typickým konfliktom a hrozbou dneška.

Konfliktom, v ktorom sa nedá jednoznačne ukázať prstom: títo sú naši - dobrí a títo zas tí druhí - zlí. Boli to vojaci nie platení za to, aby strieľali pri každej príležitosti, naopak, mali sa postarať, aby sa strieľalo čo najmenej.

To je oveľa ťažšia práca. Ich poslaním bolo zabezpečiť, aby okolité štáty medzi nimi, ani Slovensko, nepocítili ťarchu neďalekého konfliktu. Preto leteli do Kosova a po skončení služby späť domov.

Boli tu však aj ďalší profesionáli svojho remesla, nielen účastníci Kosovskej misie.

Lietadlo

Médiá už priniesli vyjadrenia, úvahy i pochybnosti o spoľahlivosti lietadla. To, ktoré sa v Maďarsku zrútilo, vyšlo z konštrukčnej kancelárie Antonov, jeho typové označenie je An-24. Malo už takmer 37 rokov a tento typ slúžil a dodnes slúži v mnohých civilných aj vojenských letectvách sveta.

Je paradoxom, že o niečo mladší (a teda aspoň teoreticky menej opotrebovaný) typový brat dvadsaťštvorky – An-26 niesol batožinu a náklad nebohých. Lenže dvadsaťšestka sa celkove vo svete používa viac v nákladnej, respektíve obchodnej preprave, menej v osobnej. Neviem, či tá slovenská dvadsaťšestka je v nákladnej verzii, ak áno celý paradox by to vysvetľovalo…

Antonov An-24 je skutočne konštrukčne starý stroj. To však ešte nič neznamená. An-24 sa začal v civilnom letectve používať (po štvorročnom testovaní) v roku 1963. O štyri roky po tom prijali pasažierov na palubu prvé Boeingy 737, ktoré sa - samozrejme priebežne modernizované - vyrábajú dodnes. Aj Boeing 747 Jumbo je dieťa šesťdesiatych rokov – pravidelnú prevádzku začal v roku 1970.

Vek lietadla je síce veľmi dôležitý parameter, nemej dôležitá je však kvalita údržby, nalietané hodiny, určenie, klimatické podmienky… Tak napríklad Belgičania používali ešte v polovici 80. rokov štyridsaťročné (!) dopravné C-47 (armádna verzia legendárneho Douglasu DC-3 Dakota) pamätajúce druhú svetovú vojnu. To, že An-24 je staré sovietske lietadlo, neznamená, že je zlé. Naopak! Je to lietadlo veľmi všestranné, mimochodom pri štarte a pristatí si poradí aj trávnatým, hlinitým a dokonca aj piesčitým povrchom. Napokon aj v najspoľahlivejšom z osobných áut – Toyote Corolle sa veľmi zriedka, ale predsa občas niečo pokazí.

Ale až vyšetrovanie ukáže, či bola na vine technika, navigačná chyba (áno, v tom je vybavenie An-24 zastarané), chyba pilota alebo iný faktor. Možno aj neukáže, vyšetrovatelia nie sú všemocní ani veštci. Viac než spoznanie presnej príčiny nešťastia, je dôležité poučiť sa a pripraviť sa do budúcna…

Obrovské nasadenie našich maďarských spojencov

Či sa to národniarom bude páčiť alebo nie, Maďari ukázali že sú naši bratia. Zachovali sa na jednotku s hviezdičkou. Obetavo pracovali v mrazoch a ťažkom teréne – a to nielen tí v uniformách, ktorí tak robili na základe rozkazu, ale aj tí, v ktorých okolí sa nešťastie stalo.

Starosta i obyvatelia maďarskej dediny poskytli priestory, potraviny a ďalšie zariadenia obce. Vypomohli prácou, ktorá nesľubovala jediný forint. Priložili aj ruku k dielu. Patrí im za to naša vďaka.

Dokázali by sme sa – my z rodu Ťapákovcov – zachovať rovnako, ak by sa na našom území zrútilo lietadlo – je jedno s akými štátnymi znakmi…?

Čo bude ďalej a čo by mohlo byť…

Krízový manažment má pre budúcnosť ďalší námet na tému cvičenia. Aj keby sa lietadlá vybavili akokoľvek dokonalou elektronikou, vyraďovali hoci aj v tretine životnosti, bezpečnostné predpisy sprísnili ad absurdum – stále budú „sem tam“ padať a stále budú mŕtvi.

Aby lietadlá nepadali, museli by prestať lietať. Videli sme, načo sú dobré všetky tie medzinárodné cvičenia záchranárov. Aj že to musí byť kontinuálny, pravidelne sa opakujúci proces. Rovnako ako udržiavanie si jazykovej vybavenosti, kompatibilita spojovacej techniky a ďalšie faktory. Pravdepodobne zareagujú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky: možno sprísnením štandardov, kontroly, skvalitnením výcviku…

To, že sme v NATO, nám umožňuje neplytvať peniazmi na nákup nových bojových strojov, ale sústrediť sa na to, čo naše letectvo momentálne potrebuje popri vrtuľníkoch najviac – nové dopravné lietadlá. Neodčiníme, čo sa stalo, ale musíme sa ponaučiť…

Rodinám a blízkym obetí prajem v menej celej redakcie Pravého Spektra veľa síl a odvahy.

Rovnaké prianie patrí i Martinovi Farkašovi.

Česť pamiatke obetí, sláva vlasti vojaci!

Martin Pener

  dátum
   Jozef 23-01-2006 6:58
  RE: dátum
   Ondrej Jombik 23-01-2006 10:11
  Dôvody nehody
   Dušan 23-01-2006 12:47
  RE: Dôvody nehody
   jednokto 23-01-2006 14:14
  RE: Dôvody nehody
   Dušan 23-01-2006 15:02
  RE: Dôvody nehody
   Zolo 23-01-2006 21:59
  RE: Dôvody nehody
   Dušan 24-01-2006 8:07
  RE: Dôvody nehody
   Zolo 24-01-2006 13:26
  RE: Dôvody nehody
   Milton 24-01-2006 10:37
  RE: Dôvody nehody
   Whig 24-01-2006 17:55
  RE: Dôvody nehody
   Petronela 24-01-2006 14:21
  RE: Dôvody nehody
   Ondrej Jombik 24-01-2006 11:26
  Ťapakovci???
   Juraj 24-01-2006 14:06
  RE: Ťapakovci???
   M. Pener 24-01-2006 18:31
  Pad lietadla
   Whig 24-01-2006 17:52
  RE: Pad lietadla
   Orm moreplavec 24-01-2006 20:10
  nic viac len.....
   vychodnar 25-01-2006 14:30
  Madari za to mozu
   Jozef Filko 24-01-2006 20:47
  RE: Madari za to mozu
   tato 24-01-2006 21:12
  smutok.zial
   erika 09-06-2007 23:14

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak