ISSN 1335-8715

14-12-2005   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Patrí „sociálne cítenie“ do politiky?

„Sociálne cítenie“ je politickým zaklínadlom našej doby. Napr. jedna poslankyňa na margo Ľudovíta Kaníka raz povedala, že „minister práce proste musí mať sociálne cítenie“. Prezident Gašparovič zase založil svoju kampaň na tvrdení, že má nielen „sociálne“, ale aj „národné cítenie“. Bez „sociálneho cítenia“ a veľkého terénneho Volva sa nezaobíde ani Robert Fico. Za týchto okolností sa aj „pravicoví“ ministri a poslanci boja vyjsť na ulicu bez „sociálneho cítenia“.

Politici neváhajú kedykoľvek svoje „sociálne cítenie“ vytiahnuť na verejnosti a pred celým národom si premeriavať, kto ho má väčšie. No patrí „sociálne cítenie“ vôbec do politiky? A čo to vlastne je?

Cítenia proti súcitu

Pojem „sociálne cítenie“ zaviedli socialisti, aby z vedomia spoločnosti vytlačili starý dobrý kresťanský súcit s chudobnými a trpiacimi. Kresťanský súcit s trpiacimi apeluje na svedomie jednotlivca, aby vlastnými silami pomohol zmierniť alebo aspoň finančne odstrániť bolesť okolo seba a uľahčiť menej šťastným ich údel.

Aj „sociálne cítenie“ je apelom na naše svedomie. No nevyzýva nás k priamej pomoci, ale k tomu, aby sme zvolili do verejných funkcií ľavicových politikov, čo to vo svojej nekonečnej osvietenosti vybavia za nás. Politici so „sociálnym cítením“ rozšíria moc štátu nad našimi životmi, zdania bohatých (a ak bohatí v krajine nie sú, tak aj chudobných) a pod vábivým heslom „sociálneho cítenia“ začnú veselo rozhadzovať cudzie peniaze.

Samozrejme, vynucovanie „sociálneho cítenia“ štátom najmä zabíja spoločenskú zodpovednosť bohatých, aj všetkých ostatných. Sťažujeme sa, že podnikatelia dávajú na dobročinnosť málo. Ale prečo by mal podnikateľ podporovať charitu, keď štát mu pod zámienkou páchania dobra berie pätinu príjmov? Prečo by mali bohatí pociťovať zodpovednosť za spoločnosť, keď štát im vysokými odvodmi bráni vykonávať prospech, ktorý vyplýva priamo z titulu ich činnosti: zamestnávať ľudí?! Následky spolitizovaného „sociálneho cítenia“ sú veľmi rozpačité. Ako je to s jeho pôvodom?

O pôvode „sociálneho cítenia“

Súdiac podľa toho, čo sa píše v našej ústave, sme všetci na „sociálne cítenie“ odsúdení. Socialisti radi o sebe vyhlasujú, že práve prenikanie štátu do všetkých oblastí ľudskej činnosti je „pokrokové“ a každý, kto s týmto trendom nesúhlasí, je „reakcionár“. Aká je skutočnosť?

Rakúsky filozof a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Friedrich August von Hayek na základe moderných antropologických poznatkov odhalil, že „sociálne cítenie“ v skutočnosti nie je nič nové. Naopak, je to čosi veľmi staré. Hayek o tom pojednáva vo svojej teórii kultúrnej evolúcie. Medzníkom jeho teórie je neolitická revolúcia, ktorá sa odohrala pred vyše desaťtisíc rokmi.

Pred ňou žili ľudia milióny rokov v tlupách lovcov a zberačov, vždy s konštantným počtom približne 30 jedincov. V podobných spoločenstvách žijú dodnes aj vyššie primáty. Aby skupina prežila, musela jej morálka byť prísne rigidná a kolektivistická. Tlupe dominuje veľký samec (alebo tiež „alfa samec“), všetko je v nej spoločné, celá skupina zdieľa rovnaké ciele, ktoré majú viesť k jej prežitiu.

Keďže spoločenstvo je malé, každý člen má dokonalú predstavu o charaktere a pohnútkach ostatných, a tak môžu všetci navzájom uspokojovať svoje potreby. Súkromie v takejto tlupe neexistuje a podriadenie sa spoločným cieľom kolektívu je takmer úplné. Neposlušnosť by znamenala vylúčenie zo skupiny a následne smrť. Osobné mechanizmy majú za úlohu nasmerovať všadeprítomnú agresivitu von, voči členom iných skupín, preto sú takéto uzavreté skupiny aj silne xenofóbne.

Tieto tlupy viedli milióny rokov boj o prežitie s prírodou i s inými tlupami. Bol to čas biologickej evolúcie a skupinového výberu. V boji o život víťazili vynaliezavejšie spoločenstvá, čo viedlo k väčším mozgom. Asi pred stotisíc rokmi sa začala vyvíjať ľudská reč. To umožňuje ľuďom učiť sa z chýb a podávať svoje skúsenosti ďalej. V tomto období tlupa naďalej nemilosrdne vyháňa každého, kto má odlišný názor na jej smerovanie. No zdá sa, že niektorí disidenti dokázali strhnúť pre svoju inováciu časť tlupy. A ak sa ich inovácia osvedčila, začalo ich spoločenstvo rásť, čo sa dialo nielen zvýšením pôrodnosti, ale aj napodobňovaním alebo prilákaním členov z iných skupín.

Neolitická revolúcia a kultúrna evolúcia

Takto sa ľudstvo dostalo k neolitickej revolúcii, ktorá je predelom medzi biologickou a kultúrnou evolúciou. Pred desaťtisíc rokmi sa ľudstvo postupne usádza, začína sa živiť poľnohospodárstvom a jeho počet narastá. Vzniká veľká spoločnosť, kde už nie je možné zachovať si prehľad o motívoch všetkých ostatných. Z toho dôvodu sa morálny systém rozdvojuje. Vzniká súkromná a verejná sféra, veci už nie sú spoločné, objavuje sa súkromné vlastníctvo.

Kolektivistická prerozdeľovacia morálka a osobné regulačné mechanizmy zdedené po malých tlupách lovcov a zberačov naďalej existujú. Majú však zmysel len tam, kde si jednotlivec môže udržať prehľad o osobných vlastnostiach a cieľoch ostatných. To znamená v rodine, v spoločenstve priateľov, v práci alebo v bezpečnostných zložkách (kde je takéto poňatie nevyhnutné) môže takáto prerozdeľovacia hierarchická morálka fungovať. Dokonca demokratizácia inštitúcií ako Cirkev, armáda, či rodina, by ani nebola veľmi žiadúca. V spoločenstve má „sociálne cítenie“ miesto i zmysel. No veľká, anonymná spoločnosť, ak sa má rozvíjať, musí fungovať podľa iných pravidiel.

Normatívny systém nesmie byť osobný a arbitrárny, ale slepý a abstraktný. Aby veľká spoločnosť prežila, musia sa jej členovia čo najviac líšiť v schopnostiach. To vedie k narastajúcej deľbe práce a výmennému obchodu. Ten postupne prerastá osadu, región i hranice krajiny. Dnešná globalizovaná ekonomika je len pokračovaním tohto vývoja na celosvetovej úrovni. Množstvo obyvateľstva veľkej spoločnosti je možné uživiť len vďaka trhovému poriadku. Jedine systém trhových cien totiž dáva odpoveď na otázku čo, ako a pre koho vyrábať a vedie k optimálnej alokácii vzácnych zdrojov.

Dokonca aj keď je naším cieľom relatívna (nie však absolútna) materiálna rovnosť medzi ľuďmi, je trhová ekonomika tou najlepšou odpoveďou. Môže žiť každý jednotlivec v materiálnom dostatku? Môže byť každá krajina bohatá? Môžu! Globalizácia zreteľne smeruje k odbúravaniu bariér slobodnému trhu a slobodnému obchodu medzi štátmi (ako sú clá a rôzne podpory vývozu), ale tlačí zároveň aj na odstraňovanie vnútorných bariér pre podnikanie (ako sú korupcia a klientelizmus – spôsobené slabou vymožiteľnosťou práva, progresívne dane, sociálny štát, dirigizmus a etatizmus). Keďže trh je samoorganizovaný, spontánne vznikajúci systém, konečné odstránenie vyššie zmienených bariér pre podnikanie a obchodovanie by viedlo vlastne k presadeniu sa kapitalizmu po celom svete.

Je otázne, či sa slobodný trh niekedy presadí (v horizontálnom i vertikálnom zmysle) na celom svete, ale ak by sa odbúrala väčšina medzištátnych bariér pre obchod a podnikanie, viedlo by to k tomu, že každá krajina by mohla naplno využívať svoje komparatívne výhody. Bohatstvo by (snáď s výnimkou púští a polárnych oblastí) bolo napokon rozdelené veľmi rovnomerne. Tu však socialista môže namietnuť, že aj keby bolo bohatstvo rozdelené relatívne rovnomerne geograficky, v rámci krajín by ešte stále panovala nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.

Nie je to celkom presné, lebo pre jednotlivcov v rámci jednej spoločnosti, funguje teória komparatívnych výhod rovnako ako v prípade krajín v medzinárodnom rámci. Aj v dnešných kapitalistických krajinách existuje ostrá majetková nerovnosť. Ale táto je okrem iného spôsobená do veľkej miery aj existenciou štandardizovaného štátneho vzdelávania, ktoré študentov posudzuje podľa jedného metra: na základe (ne)vyhovenia jedinému spôsobu výučby a jedinej sume faktov.

V plne privátnom, zákaznícky orientovanom školskom systéme by väčšina ľudí mohla naplno prehĺbiť tie svoje schopnosti, ktorými každý z nás ostatných prevyšuje (a každý z nás má také schopnosti) a naučila by ich predať v praxi ostatným za najvyššiu cenu. To by viedlo k zmenšeniu príjmových rozdielov, i keď nerovnosť príjmov bude v trhovej ekonomike vždy, lebo bohatstvo je odmenou, ktorou neosobný trhový mechanizmus odmeňuje tých, ktorí našli nejaké nové, ziskovejšie využitie vzácnych zdrojov spoločnosti...

Ale späť k vývoju a antropologickému pôvodu trhu. Trhový poriadok je neustále ohrozovaný atavizmom „sociálneho cítenia“, čo nie je nič iné ako ozvena dávnych čias v našom vnútri, ktorá nás tlačí k zviazaniu veľkej spoločnosti morálkou primitívnych spoločenstiev lovcov a zberačov. Ďalším rušivým prvkom sú naše vrodené násilnícke sklony a schopnosť konať zlo. Rozšírená spoločnosť musí teda neustále človeka obklopovať písanými i nepísanými pravidlami, ktoré umožňujú mierovú koexistenciu v nej.

Podľa Hayeka je kultúrna evolúcia výberom skupín, ktoré sa riadia lepšími pravidlami. V kultúrnej evolúcii víťazia skupiny, ktorých morálny systém lepšie sankcionuje mierovú spoluprácu, dôveru a predovšetkým inštitúty rodiny, zmluvy a súkromného vlastníctva. Morálka rozšírenej spoločnosti, aby sa presadila proti našim vrodeným atavizmom, musí byť metafyzicky ukotvená a nábožensky zdôvodnená.

Rozšírenie a materiálny blahobyt západnej civilizácie svedčia o tom, že najlepšie dokáže inštitúcie trhového poriadku garantovať kresťanské náboženstvo. A navzdory (historickými faktami ľahko vyvrátiteľným) názorom Maxa Webera a občasnej antitrhovej rétorike katolíckych cirkevných autorít posväcuje práve katolicizmus individualistickú morálku rozšírenej spoločnosti možno lepšie než protestantizmus, o pravoslávnom náboženstve (ktoré napríklad na Balkáne aktívne posväcovalo tribalistickú ideológiu „Veľkého Srbska“) ani nehovoriac...

Volanie praveku

To, po čom dnes voláme ako po „sociálnom cítení“, je v skutočnosti volaním pravekého primitíva v nás. Morálka malej skupiny má miesto v malých priehľadných spoločenstvách. – Od nášho dieťaťa by sme asi nemali pýtať nájomné a ak sa na nás priateľ obráti s prosbou o radu, asi by sme si za ňu nemali pýtať peniaze. Môžeme tiež poukázať peniaze cirkvi alebo obľúbenej charite, o ktorej vieme, že naloží s našimi peniazmi dobre.

No do politiky „sociálne cítenie“ nepatrí! Jeho vynucovanie prostredníctvom progresívnych daní a vysokej miery prerozdeľovania narúša totiž krehký a komplexný spontánny trhový poriadok, ktorý veľkej spoločnosti umožňuje, aby milióny navzájom neznámych ľudí mohli v mieri vedľa seba žiť a uspokojovať navzájom svoje materiálne potreby. Spoločnosť si nemá klásť ušľachtilé ciele, naopak, má umožňovať každému jednotlivcovi, aby v živote sledoval vlastnú predstavu o šťastí, ak tým neohrozuje predstavy o šťastí iných ľudí.

Komunizmus a národný socializmus sú pokusom natiahnuť korzet kolektivistickej morálky malého spoločenstva na veľkú modernú anonymnú spoločnosť. Obe ideológie boli antikresťanské a takmer úplne potlačili spontánny trhový poriadok, aby na jeho mieste nastolili akýsi dokonalejší, vedome skonštruovaný intelektuálnymi (i)racionalistami.

No jediné, čo dosiahli bolo, že veľká spoločnosť sa začala riadiť primitívnou morálkou malých spoločenstiev. Nie je náhoda, že Hitlerovo Nemecko, Stalinovo Rusko či Maova Čína, sa vyznačovali presne tými znakmi, ktoré sú na začiatku článku uvedené ako znaky fungovania tlupy lovcov a zberačov.

Potreba kritického racionalizmu

Hayek popiera možnosť vymeniť tradičný poriadok západnej civilizácie, ktorý sa vyvinul v dlhom procese kultúrnej evolúcie, za nejaký lepší, skonštruovaný za zeleným stolom. Hlási sa k tzv. kritickému racionalizmu, teda k myšlienke, že spoločnosť je v zásade nepoznateľná vo všetkých detailoch jej fungovania, najmä v detailoch ekonomických.

Poznanie o prebiehajúcich trhových procesoch je roztrúsené medzi jednotlivými aktérmi trhu a pre akúkoľvek centrálnu plánovaciu autoritu je neuchopiteľné. Mení sa v čase a priestore a nám sa ukáže až v podobe trhových cien. Nie je náhoda, že väčšina obetí komunistov nezahynula v gulagoch alebo v pivniciach tajnej polície, ale zomreli od hladu, lebo štát si namýšľal, že dokáže vzácne zdroje alokovať lepšie ako trh.

Dnešné volanie socialistov po „sociálnom cítení, spravodlivosti, kohézii“ ako „celospoločenských“ cieľoch je len odvarom toho, čo robili komunisti a národní socialisti. Tí sa pod ľúbivými heslami „sociálneho“ a „národného cítenia“ pokúsili o rýchle a dokonalé odstránenie krehkého spontánneho poriadku. Dnešní ľavičiari ho pod podobnými zámienkami demontujú pomaly a nenápadne. Výsledkom centrálneho plánovania boli milióny zabité hladomorom. Výsledkom volania po „sociálnom cítení“ zo strany našich politikov bude „len“ chudobnejšie Slovensko a národ, ktorého občania nevedia prevziať zodpovednosť za seba a svojich blízkych. Veď štát sa postará...

Lukáš Krivošík (skrátené vyšlo v časopise .týždeň 8/2005)

  Japonsko
   Krtko 14-12-2005 23:51
  RE: Japonsko
   Lukas Krivosik 15-12-2005 0:01
  RE: Japonsko
   Krtko 15-12-2005 0:25
  RE: Japonsko
   libertarian 15-12-2005 7:56
  RE: Japonsko
   Ján Gonda 15-12-2005 9:28
  RE: Japonsko
   FlamesInMyBlood 15-12-2005 15:31
  RE: Japonsko
   rasto 15-12-2005 11:38
  RE: Japonsko
   jednokto 15-12-2005 13:08
  RE: Japonsko
   Lukas Krivosik 15-12-2005 14:01
  RE: Japonsko
   palinopalino 12-07-2006 10:08
  RE: Japonsko
   Lukas Krivosik 15-12-2005 13:11
  Johnathan
   Caden 23-06-2006 5:42
  RE: Japonsko
   Peter Šurda 15-12-2005 14:35
  Hayek...
   Ján Gonda 15-12-2005 8:39
  RE: Hayek...
   Lukas Krivosik 15-12-2005 9:25
  RE: Hayek...
   andrej 15-12-2005 10:01
  RE: Hayek...
   Lukas Krivosik 15-12-2005 11:28
  RE: Hayek...
   andrej 15-12-2005 17:12
  RE: Hayek...
   libertarian 15-12-2005 11:15
  RE: Hayek...
   D 15-12-2005 11:26
  Hayek
   Jozef Filko 15-12-2005 12:24
  RE: Hayek
   D 15-12-2005 20:57
  RE: Hayek
   Jozef Filko 15-12-2005 22:57
  RE: Hayek
   D 16-12-2005 12:18
  RE: Hayek
   Lukas Krivosik 26-12-2005 19:12
  krestansky sucit
   jednokto 15-12-2005 12:50
  RE: krestansky sucit
   Lukas Krivosik 15-12-2005 13:17
  metafyzicke ukotvenia a nabozenske zdovodnenia maju racionalny zaklad?
   jednokto 15-12-2005 12:56
  RE: metafyzicke ukotvenia a nabozenske zdovodnenia maju racionalny zaklad?
   Lukas Krivosik 15-12-2005 13:36
  RE: metafyzicke ukotvenia a nabozenske zdovodnenia maju racionalny zaklad?
   jednokto 16-12-2005 8:58
  protestanti a katolicizmus
   jednokto 15-12-2005 13:04
  RE: protestanti a katolicizmus
   Lukas Krivosik 15-12-2005 13:50
  RE: protestanti a katolicizmus
   libertarian 15-12-2005 14:52
  RE: protestanti a katolicizmus
   libertarian 15-12-2005 14:55
  RE: protestanti a katolicizmus
   Lahvac 15-12-2005 17:27
  RE: protestanti a katolicizmus
   Lahvac 15-12-2005 22:30
  RE: protestanti a katolicizmus
   viab 19-12-2005 20:57
  Zrusit citenie uplne.
   Zolo 15-12-2005 15:08
  Patrí „sociálne cítenie“ do politiky?
   Slavo Danko 22-12-2005 19:09
  RE: Patrí „sociálne cítenie“ do politiky?
   Lukas Krivosik 03-03-2006 19:41
  Ich gratuliere!
   Alexios Komnenos 19-04-2006 9:38
  RE: Ich gratuliere!
   Lukas Krivosik 16-05-2006 18:29

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group