ISSN 1335-8715

01-12-2005   Matúš Demko   Ideológia   verzia pre tlač

Bärbel Debus: Islamský fundamentalizmus – ideály a realita (preklad)

Úplne zahalené ženy obklopené kŕdľami detí, tváre celkom zakryté, len s dvomi výrezmi pre oči, ruky ukryté v rukaviciach, dokonca i v lete. Muži s huňatými bradami, mávajúci kópiami Koránu a kričiaci «Allahu akbar» (Boh je veľký). Mladí muži, ktorí sú pripravení ísť do vojny a zomrieť ako martýri pre islam. Tieto obrazy sa nám vybavia, keď počujeme „islamský fundamentalizmus“. Odrážajú však skutočne realitu, alebo sú to len stereotypy vytvorené médiami?

Ako zadefinujeme islamský fundamentalizmus (alebo „politický islam“)? Aké osobné sklamania a aké nádeje privedú moslima k fundamentalizmu a snahe urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa stal islam dominantným smerom? Bolo by chybou predpokladať, že všetci fundamentalisti podporujú násilné metódy. Nie všetci politicky orientovaní moslimovia sú extrémisti a extrémizmus predstavuje iba malé spektrum v rámci fundamentalizmu. Palestínsky Hamas a libanonský Hizballáh sú dve skupiny, ktoré obhajujú ozbrojený boj takisto, ako časti Moslimského bratstva v arabských krajinách a islamských komunitách v Pakistane. Pri všetkých ich odlišnostiach, tieto skupiny majú predsa len jeden spoločný cieľ, a to založiť štát a ustanoviť právny systém, ktorý je založený výhradne na islame a kde islam ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti tak, ako to dosiahli Mohamed a jeho nasledovníci v Medine. Toto obdobie chápu ako „zlatý vek“ islamu, keď Boh prostredníctvo zjavení Mohamedovi zoslal svoje zákony ľudstvu. Iránsky intelektuál Ali Shariati (zomrel v roku 1977) povedal, že vďaka práci, zapájaniu sa do spoločenského diania, boju a hlásaniu islamu bude tento „zlatý vek“ – čiže spoločenské zriadenie v Medine zo siedmeho storočia pred naším letopočtom – znovunastolený, takže bude vládnuť univerzálny mier a spravodlivosť. Toľko ideál.

Cieľom fundamentalizmu je odstránenie všetkých národných hraníc medzi jednotlivými islamskými krajinami a národmi. Korán, slová a skutky Mohameda, tradícia (sunna) a islamské právo (šaría) by sa mali stať jediným zdrojom právneho systému a usporiadania spoločnosti.

Hlavné princípy fundamentalizmu

  1. Islamský štát by mal byť zjednotenou islamskou spoločnosťou, nerozdelenou do viacerých škôl (právnych alebo teologických) či siekt, z ktorých každá zdôrazňuje niečo iné.
  2. Pravý islamský štát by mal byť vedený lídrom, ktorý by ho reprezentoval pred zvyškom sveta a bol by lídrom, akými boli v minulosti islamskí kalifovia.
  3. Korán, tradície odovzdané Mohammedom (sunna) a islamské právo (šaría) by mali byť právnym základom štátu a spoločnosti. Musia byť však nanovo interpretované islamskými učencami, aby zodpovedali modernej dobe.
  4. Islam musí byť neoddeliteľnou súčasťou všetkých oblastí života. Legitimita života v celom jeho rozsahu, v štáte aj spoločnosti musí pochádzať z islamu. Islam sa preto musí jasne odrážať na sociálnom, ekonomickom a politickom živote moslimov.
  5. Niektorí fundamentalisti odmietajú všetky reformy a modernizáciu ako „neislamské“.
  6. Islam, vo svojej súčasnej forme, sa chápe ako kompromis so svetom neveriacich.
  7. Nejednotnosť islamských odborníkov na právo je často predmetom kritiky. Väčšina súčasných islamských štátnikov je obviňovaná z kompromisov a korupcie.

Súčasné utrpenie

Členovia fundamentalistických skupín trpia sociálnou nespravodlivosťou, ekonomickými krízami vo vlastných krajinách a sú poznačení nezamestnanosťou a chudobou. Ich utrpenie sa považuje za priamy dôsledok koloniálnej éry, ktorá viedla k nedostatočnej sebaidentifikácii moslimov a k zvýšenej sekularizácii v islamských krajinách. Fundamentalisti sa cítia bezmocní stojac tvárou v tvár vplyvu západnej kultúry a trpia aj svojou technologickou zaostalosťou. Sú presvedčení, že tieto negatíva môžu prekonať jedine návratom k islamu v jeho pôvodnej forme.

Zanietenie pre Boha

Moslimskí fundamentalisti, naplnení idealistickým zanietením, sú oddaní založeniu štátu, ktorý je postavený výhradne na islame. Sú pripravení obetovať veľa – dokonca aj vlastné životy – aby dosiahli tento cieľ. Ich životnou perspektívou je napomôcť budovaniu islamského štátu. Svoju averziu ku všetkému západnému a k neislamskej spoločnosti vyjadrujú odievaním zdôrazňujúcim islamskú identitu, takisto ako prísnym zachovávaním islamského morálneho zákona.

Sila a príťažlivosť fundamentalistických skupín tkvie v ich schopnosti dať perspektívu a nádej ľuďom uväzneným v zložitých životných situáciách. Sú schopní dať jednotlivcom identitu a nový zmysel sebaúcty. Musíme sa však pýtať, či idealistické programy, ktoré chcú tieto skupiny naplniť, môžu skutočne obstáť v teste realitou a či ekonomické a sociálne problémy a preľudnenie môže skutočne vyriešiť práve prísne zachovávanie islamu. Prečo sa moslim stane fundamentalistom? Často je to spojené s nedostatkom lepších vyhliadok a s osobným sklamaniami. Prečo islam – „najlepšie a najvyššie náboženstvo“ – nedokázal podľa očakávaní zlepšiť spoločnosť? Mnohí fundamentalisti majú vysoké morálne a etické ciele a chcú pomáhať druhým ľuďom v ich súkromnej sfére. Niektoré z projektov sociálnej pomoci, ktoré založili fundamentalistické skupiny, sú ukážkové: domovy pre siroty a vdovy, nemocnice, školy, atď. Žiaľ, sú ľudia, ktorí veria, že nasledujú Mohammedov príklad terorizovaním a páchaním násilia na nevinných ľuďoch a predstavujú si, že toto môže nejako privodiť „mier“.

Nepolitická rola Ježiša Krista

Mohammed nebol len náboženský, ale aj politický líder. Oproti tomu, Ježiš Kristus zdôrazňoval Židom, ktorí verili, že skoncuje s krutým jarmom rímskej okupácie (Sk 1,6), že neprišiel spraviť politickú revolúciu (Jn 18, 36), hoci on sám trpel nespravodlivosťou časov. Dojatý k slzám utrpením a neutešenou situáciou jeho súčasníkov, staral sa o chorých, slabých a odstrkovaných – a robil tak z lásky k svojmu Otcovi. Ježiš nielen zlepšil sociálne podmienky ľudí okolo seba, ale taktiež vniesol nádej do sveta bez nádeje. Ježiš veľmi jasne odmietol násilie za účelom šírenia Božieho kráľovstva – dokonca aj keď jemu samotnému hrozila smrť (Mt 5,9; 26,52).

Bärbel Debus
zdroj: Institute for Islamic Studies, www.islaminstitut.de
preložil: Matúš Demko

  ???
   libertarian 01-12-2005 13:05
  RE: ???
   Krtko 01-12-2005 17:34
  RE: ???
   D 01-12-2005 19:37
  RE: ???
   andrej 02-12-2005 11:40
  RE: ???
   D 02-12-2005 13:55
  RE: ???
   Lukas Krivosik 02-12-2005 15:41
  RE: ???
   D 03-12-2005 11:18
  RE: ???
   Lukas Krivosik 03-12-2005 12:27
  RE: ???
   D 03-12-2005 16:06
  RE: ???
   tato 03-12-2005 19:40
  RE: ???
   D 03-12-2005 20:22
  RE: ???
   tato 04-12-2005 20:22
  RE: ???
   tato 04-12-2005 20:23
  RE: ???
   D 04-12-2005 20:34
  RE: ???
   tato 05-12-2005 22:12
  RE: ???
   D 06-12-2005 7:35
  RE: ???
   tato 06-12-2005 23:42
  RE:
   D 07-12-2005 21:09
  RE:
   tato 08-12-2005 19:36
  RE:
   tato 08-12-2005 19:39
  RE:
   D 09-12-2005 9:19
  RE:
   tato 09-12-2005 20:38
  RE:
   D 10-12-2005 13:29
  RE:
   tato 11-12-2005 9:58
  RE:
   D 12-12-2005 7:22
  RE:
   tato 12-12-2005 21:52
  Maverick
   Luis 12-06-2006 7:44
  RE: ???
   Peter Šurda 05-12-2005 14:34
  RE: ???
   Lukas Krivosik 05-12-2005 17:14
  RE: ???
   Peter Šurda 05-12-2005 17:21
  RE: ???
   ... 23-12-2005 13:52
  RE: ???
   D 02-12-2005 13:58
  Chyba v clanku?
   OndroK 02-12-2005 11:23
  K veci!
   Bzzz 06-12-2005 11:37
  RE: K veci!
   D 06-12-2005 14:31
  RE: K veci!
   Jozef Filko 06-12-2005 15:24
  RE: K veci!
   D 07-12-2005 21:26
  RE: K veci!
   Jozef Filko 09-12-2005 0:36
  RE: K veci!
   Jozef Filko 09-12-2005 0:43
  RE: K veci!
   D 09-12-2005 9:15
  RE: K veci!
   Jozef Filko 09-12-2005 10:50
  RE: K veci!
   D 21-12-2005 21:04
  RE: K veci!
   Bzzz 07-12-2005 7:29
  RE: K veci!
   D 07-12-2005 21:43
  RE: K veci!
   Bzzz 08-12-2005 8:25
  RE: K veci!
   D 08-12-2005 17:13
  RE: K veci!
   Bzzz 09-12-2005 11:29
  RE: K veci!
   D 09-12-2005 14:36
  RE: K veci!
   Bzzz 10-12-2005 14:48
  RE: K veci!
   D 12-12-2005 7:46
  RE: K veci!
   Bzzz 12-12-2005 9:42
  RE: K veci!
   D 21-12-2005 21:33

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak