ISSN 1335-8715

24-09-2001   Ivan Poldauf   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Tmavomodrý svet

Keď sa koncom apríla objavil na obálke Reflexu Zdeněk Svěrák v koženej veste, zbystril som pozornosť. Bolo prečo. Nový film Svěrákovcov bol na to dobrým dôvodom. Po Oskarovej nominácii Obecnej školy a skvelom, už aj “akadémiou” ocenenom Koljovi, snáď konečne dobré mainstreamové kino.

Mohutná reklamná kampaň potvrdzovala moje predtuchy. Asi každý český magazín písal o filmovej udalosti roka. Príbeh o československých letcoch v bitke o Britániu, neskôr zajatcoch svojej vlasti – to je niečo, čo tu ešte nebolo. Navyše od Svěráka. Že by záruka kvality?

Medzi prvým prečítaným článkom a samotným zhliadnutím filmu som o tomto diele počul už všeličo. Ako vznikali špeciálne efekty, kde sa natáčalo, koľko to celé vlastne stálo a podobne. Médiá mi pomaly vštiepili pocit, že nevidieť práve tento snímok znamená dostať sa na okraj kultúrnej spoločnosti. Keďže na Slovensku bola premiéra pozdržaná (pravdepodobne kvôli žánrovo podobnému Pearl Harbouru), zamieril som, uprostred leta, na predstavenie do Prahy. Ľudoprázdna kinosála prezrádzala, že tu už Tmavomodro videl asi každý, kto chcel.

Poetický života armádneho letca Franty Slámu (Ondřej Vetchý) je znenazdajky narušený príchodom nemeckých okupačných jednotiek. Vlasť padá do rúk nepriateľa bez jediného výstrelu. Sláma, spolu so svojim žiakom Vojtíškom uteká do Británie.

Človek by čakal, že po idylickom vykreslení postáv prejde film do rýchleho tempa. Tento skok však nebadať nielen po dramatickom vstupe Nemcov, avšak ani po neodvratnom rozhodnutí oboch letcov utiecť do Británie. Divák má takto pocit, že samotný dej ešte nezačal. V mojom ponímaní sa však nezačne ani príchodom do Anglicka, ba ani prvým leteckým súbojom. Svěrákovci sa viditeľne nenarodili pre rýchle scény. Priveľa poetičnosti nedáva šancu napätiu –letecké súboje pôsobia neprirodzene, dávkou napätia pripomínajú skôr vyhliadkové lety. Kritike podrobujem aj, pre vojenský film nevyhnutné, vykreslenia smrti. Úmrtia sú nečakané, ich efekt minimálny, keďže kvôli zbežnému predstaveniu vedľajších postáv často ani neviete, kto umrel.

Naopak silnú stránku filmu predstavujú herecké výkony. Ondřej Vetchý, svojej postave prepožičal to najlepšie, čo mal, čo možno povedať i o ostatných dvoch hlavných postavách. Elév Kryštof Hádeksi si počínal nad očakávania dobre, rovnako, ako anglická herečka Tara Fitzgerald. Špeciálnu pozornosť si podľa mňa zasluhuje Hans-Jorg Assmann za postavu nacistického lekára v druhej polovici filmu –spoza väzenských múrov.

Celkovo film pôsobí dosť nadnesene, až nereálne. Nájdete v ňom všetko od romancy cez hrdinstvo až po komunistický teror. Snímok v mojich očiach definitívne doplatil na ambíciu stať sa ľudovým kinom pre masy. Tmavomodrý svet takto ponúka všetko, alebo nič.

Ivan Poldauf

Diskusia k článku Tmavomodrý svet zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.

 

Kultúrna vojna

Kresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak