ISSN 1335-8715

24-09-2005   Martin Pener   Index   verzia pre tlač

110. rokov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

110. rokov mestskej hromadnej dopravy je na ani nie polmiliónové európske mesto veľmi dobré „skóre“. Dobré skóre, pokiaľ zoberieme za kritérium zavedenie mestskej elektrickej dráhy. Avšak nie iba elektrinou bola, je a bude mestská hromadná doprava živá.

Naša slovenská dopravná terminológia reflektuje absenciu mestskej kultúry: na mestský koľajový dopravný prostriedok používame termín električka. Neprispôsobili sme si anglické slovo tramway, ako Česi a Poliaci, nevymysleli sme obsahovo príbuzný ekvivalent ako Nemci. Načo aj, keď iný druh pohonu električiek si nevieme predstaviť. A pritom v mestskej koľajovej doprave boli na prelome 19. a 20. storočia tvrdými konkurentmi „normálnych električiek“ konské električky, parné električky, káblom ťahané električky a dokonca električky na stlačený vzduch! Tie posledné, pravda, len na vodorovných parížskych bulvároch, v kopcovitom teréne švajčiarskych miest sa neosvedčili.

Zdalo by sa teda, že tým, že naši pra-pradedovia nepoznali inú tramway než elektrickú, mohli sa uspokojiť s pokrstením na električku. A predsa to tak nebolo! V Košiciach už od roku 1891 premávala električka konská a od r.1893 dokonca aj parná. Bratislava bola síce prvým mestom na území dnešného Slovenska, kde vyšli vozne poháňané elektrinou, ale až v r.1895. Je to tak, bratia a sestry Prešpuráci, s tramwayami nás predbehli východniari!

Škoda pre našich prešporských predkov, že v mestských aj štátnych (uhorských) orgánoch nesedeli bystrejšie, progresívnejšie a dnes by sme dodali flexibilnejšie hlavy. Prvý projekt prešporskej mestskej konskej dráhy uzrel svetlo sveta už v roku 1881! Keď napokon došlo k realizácii, bol zvolený variant, ktorý dodnes brzdí možnosti a rozvoj bratislavských električiek – rozchod jeden meter. Už v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia sa uvažovalo o prechode na vlakový rozchod 1435mm. Nedostatok financií bol však, zdá sa, permanentným problémom MHD, k tomu úzke ulice, neochotné vedenie mesta i obyvatelia... Hovorím o tom, pretože súčasné vysokorýchlostné nízkopodlažné električky plánované pre Petržalku nebude možné napojiť na trate v centre. A pretože som sa pred pár dňami dočítal o zámere zaviesť tento druh električiek aj do Rače a Karlovej Vsi, dá sa očakávať, že Dopravný podnik bude musieť riadne zamiešať karty s jednotlivými linkami.

Možno mnohých (z mojej „husákovskej“ generácie a mladších) prekvapím, že električka nebude v Petržalke ničím novým. Nemám na mysli električku do Viedne, hovorím o klasickej vnútromestskej doprave. Tá totiž začala po prvý raz premávať do Petržalky už v roku 1936. Pravda, dlho nevydržala, v rámci Mníchovskej dohody sa Petržalka stala súčasťou hitlerovskej Tretej ríše. Po vojne bola síce obnovená, ale v roku 1961 ju súdruhovia zrušili. Kto vie, možno boli vtedy zahľadení do výstavby sídlisk v Ružinove a Karlovej Vsi a na petržalský panelpolis ešte nemysleli...

Pokiaľ od 90. rokov hovoríme, že situácia v bratislavskej MHD je kritická, nech nás poteší, že tento stav je asi osudovým. Bratislava to pocítila napríklad za druhej svetovej vojny, kedy Slovensko profitovalo zo spojenectva s tým, kto spočiatku vyhrával. Až v roku 1944 sa ukázalo, že niečo nie je v poriadku – keď Američania pri bombardovaní Apolky trafili aj električkové depo. To je tak, keď im vyhlásite vojnu... Pretože však v prvých fázach vojny Bratislava rástla a prostriedky MHD práve neboli veľmi vo výrobných programoch európskych firiem, došlo na dnes tak známe rušenie večerných spojov, rušenie zastávok a pod.

A potom prišla nová éra. Pokiaľ budeme nostalgicky spomínať na hustú sieť liniek MHD z 80. rokov, treba mať na pamäti, že zďaleka nie hneď bolo tomu tak. I aká vysoká bola cena za neskorší blahobyt. Napríklad v prvej polovici 50. rokov: armáda hltala ročne 18% národného dôchodku a nakoľko napríklad taký trolejbus nebol práve symbolom päste robotníckej triedy, bol ich jednoducho nedostatok. A pretože sa akosi nepatrilo doviezť ich z kapitalistického Švédska a Talianska, jazdili v nich našich starí rodičia… dosť nahusto.

Tento príklad je však iba kamienkom do mozaiky komunistického šafárenia. Bratislavskú mestskú hromadnú dopravu zle poznačovali nepresnosť a nesúlad plánovania dopravy a výstavby, stratovosť hospodárenia, nedostatok vozidiel a neskôr zas bohapusté materiálne plytvanie.

Nezdravý boom mesta v 60. až 80. rokoch zapríčinil, že kým vo Viedni či Prahe majú mnohé linky jedno a to isté číslo už pol storočie, ak nie storočie, Bratislava je mestom ustavičných prečíslovaní.

Najbližšie roky nemožno očakávať výrazné pozitívne zmeny MHD ako celku. Petržalská električka - akokoľvek potrebná - logicky nevyrieši systémové problémy dopravy. Hoci môj názor bude možno zaváňať netrhovým a ľavicovým prístupom, som presvedčený, že za súčasných podmienok ďalšieho narastania mesta zovretého medzi kopcami a vo svojich úzkych uliciach treba ponúknuť kvalitnú hromadnú dopravu. Za cenu dotácií mesta, VÚC i štátu... keď tu pracuje toľko ľudí zo všetkých kútov Slovenska! (Pochopiteľne ruka v ruke s dôslednou kontrolou hospodárenia!)

Prečo? Aby MHD bola aspoň v hlavných oblastiach cestovania atraktívnejšia ako doprava individuálna. Inak uviazneme v bludnom kruhu: zhoršenie kvality MHD – nárast individuálnej dopravy – zhoršenie dopravnej situácie. Nové jazdné pruhy, „priesmyky“ medzi hlavnými ťahmi, tunel Sitiny, most Apollo sú iba hasením už existujúcich problémov. S rastom životnej úrovne regiónu a zvýšovaním počtu obyvateľstva v satelitných obciach a mestečkách dôjde k ďalšiemu zvýšeniu počtov automobilov. Toto mesto ich však jednoducho uniesť nemôže. Jedna dopravná havária na dôležitom mieste sa vždy rovná kolapsu. Nech žije mestská hromadná doprava!

Martin P. Pener

  Otázka do diskusie
   vik 24-09-2005 23:18
  Martin
   Dewey 25-09-2005 9:46
  RE: Martin
   Lukas Krivosik 25-09-2005 17:02
  RE: Martin
   tato 25-09-2005 20:43
  RE: Martin
   vik 25-09-2005 21:25
  RE: Martin
   vik 25-09-2005 21:25
  RE: Martin
   Modra je dobra 26-09-2005 12:45
  RE: Martin
   tato 26-09-2005 17:58
  RE: Martin
   Dewey 26-09-2005 14:14
  odpoved pre Vika
   Penďo 26-09-2005 13:14
  RE: odpoved pre Vika
   vik 26-09-2005 23:11
  Amici na koni?
   Zolo 26-09-2005 14:27
  RE: Amici na koni?
   vik 26-09-2005 23:08
  co je zle na mhd v bratislave?
   andrej 26-09-2005 17:46
  pre Vika aj Zola
   Penďo 27-09-2005 15:24
  RE: pre Vika aj Zola
   Zolo 27-09-2005 17:27
  re: Zolo
   Pendo 28-09-2005 11:58
  re: Zolo
   Zolo 28-09-2005 17:02

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group