ISSN 1335-8715

25-08-2001   Martin Hanus, Matej Krkoška   Rozhovory   verzia pre tlač

Rozhovor s Miklósom Durayom, podpredsedom SMK a poslancom NR SR

O vystúpení Strany maďarskej koalície z vlády, reforme verejnej správy, parciálnosti záujmov v politike SMK, rozhodovaní v slovenskom parlamente, občianskej alternatíve, Svetovom zväze Maďarov a perspektívach SMK.

Je naozaj tou pravou príčinou ohlasovaného odchodu SMK z vlády schválená reforma verejnej správy? Je totiž známe, že ste v rámci SMK už prv presadzovali vystúpenie strany z vládnej koalície.

Bola to tá posledná kvapka v pohári, ale najdôležitejšia. Dôvody pre odchod sme mali už predtým, ale nie je pravda, že by som to presadzoval. Zastával som názor, že pokiaľ nedôjdeme ku koncu reformy, nemôžeme opustiť vládu, lebo táto reforma je najdôležitejšia nielen z hľadiska celého Slovenska, ale aj z hľadiska našej strany. Museli sme teda počkať, ako reforma dopadne, či sa vôbec uskutoční. Keby sa uskutočnila, tak by sme samozrejme nemali žiaden dôvod z vlády vystúpiť a to i napriek istým výhradám k fungovaniu vlády. Tie sme však v porovnaní s významom tejto reformy nepovažovali za tak významné. Zásadným dôvodom pre odchod z vlády bol vznik novej situácie v parlamente, konkrétne politickej aliancie troch vládnych strán s opozíciou, ktorá zdeformovala pôvodný vládny návrh. Táto politická aliancia však nebola ničím novým. Začala sa realizovať už v súvislosti so schvaľovaním dvoch predchádzajúcich zákonov, zákonom o štátnej správe a Zákonníkom práce. K faktickému rozpadu koalície došlo už v marci, keď sme sa vo vláde nedohodli na spoločnom návrhu. Vtedy sme dali príkaz naším členom vlády, aby hlasovali za verziu vládneho návrhu, ktorá bola síce pre nás neprijateľná, no podstatne prijateľnejšia, než tá, čo prešla v parlamente. Urobili sme ústretový krok, ako nijaká iná koaličná strana. Ale ani to nepomohlo. Pre zotrvanie v tejto vláde nemáme teda žiadne dôvody. Nehovoriac o teoretickom a praktickom význame tejto reformy, ktorá bola o novej deľbe moci. Okrem štátnej moci sa mala na regionálnej úrovni objaviť aj samosprávna, priamo kontrolovaná občanmi. Keďže naša pomerne veľká voličská základňa bola zo schválenej deľby moci úplne vytlačená, máme pre opustenie vlády aj celkom priame dôvody.

Prečo ste prekrývali význam spočívajúci práve v tejto novej štruktúre deľby moci požadovaním vzniku územnosprávnych celkov na viac-menej etnickom princípe?

Naše návrhy neboli koncipované na etnickom princípe, ale na základe 14 bodov obsiahnutých vo vládou prijatej koncepcii. Etnický princíp bol jedným z princípov. My sme hovorili o potrebe vytvorenia územnosprávnych celkov, aby naša voličská základňa tvorená predovšetkým Maďarmi na Slovensku, nebola rozdrobená do takých územných celkov, pri ktorých nemá zaručenú účasť na rozhodnutiach. Náš návrh teda nestál v protiklade k vládnemu návrhu, ale ani v zhode s ním. V juhostrednej oblasti Slovenska sme akceptovali vládny návrh na vytvorenie gemersko-novohradského regiónu, v západnej a juhozápadnej časti sme navrhovali, aby maďarské obyvateľstvo medzi Bratislavou, Štúrovom a Šahami patrilo do jedného územného celku. Na východ od Gemera až po ukrajinské hranice sme presadzovali samosprávnu župu, v ktorej žijúce maďarské obyvateľstvo by sa nerozdrobilo do iných celkov. Na prvý pohľad to je etnický princíp, nie však v zmysle kreslenia hraníc na etnickej báze. Chceli sme, aby vznikol čo najmenší počet územnosprávnych celkov, na ktorých by sa riešili národnostné otázky.

Bol by pre vás prijateľný aj 12 krajový model bez zohľadnenia vašich požiadaviek?

Vo vláde sme za to hlasovali, ale hneď na začiatku, ako sa tento návrh dostal do parlamentu bolo jasné, že nie je udržateľný už aj z toho hľadiska, že ani modifikácia, ktorá sa pred hlasovaním urobila vo vláde nebola vo vláde priechodná. Od prvého okamihu, keď to prešlo vládou bolo jednoznačné, že to je neudržateľné. Nie je teda relevantné hovoriť o podpore, či nepodpore vládneho návrhu, pretože sme vedeli, že dve koaličné strany, ktoré to odmietli vo vláde to odmietnu aj v parlamente.

Bolo teda vyhlásenie premiéra Dzurindu, potom ako poslanci schválili osemkrajový model, výzvou pre SMK k jej definitívnemu odchodu, keďže bolo zrejmé, že k žiadnemu kompromisu nedôjde?

Nadobudol som skeptický dojem, že časti vládnej koalície išlo od začiatku o to, aby SMK z vlády vystúpila, respektíve do nej ani nevstúpila. Len vďaka požiadavke Západu – Európskej únie a zahraničnej politiky USA – sme do Dzurindovej vlády vstúpili.

Zaujímala by nás dlhodobejšia perspektíva politiky SMK a jej pôsobenia na Slovensku. SMK je často vnímaná a domnievame sa, že oprávnene, ako strana parciálnych záujmov postavená na regionálno-etnickom princípe. Napokon ste to potvrdili aj v našom rozhovore, keď ste spomedzi zmienených 14 bodov Nižňanského koncepcie vyzdvihli ako dôležitý etnický princíp. V žiadnom prípade to nepovažujeme za nelegitímne, v prípade strany zastupujúcej záujmy Maďarov na Slovensku je to logické. Nemyslíte si, že aktuálnym vystúpením z vlády a vôbec celkovým úzkoprofilovým zameraním Vašej politickej strany ste si definitívne zahatali cestu do budúcich slovenských vlád?

Do tej nastávajúcej vlády celkom určite, lebo bude podobná ako tá pred rokom 1998. Neverím, že náš terajší odchod by spôsobil to, o čom hovoríte. Regionálny záujem, ktorý SMK háji, sa totiž takmer nelíši od celoštátnych a celospoločenských záujmov. Líši sa len v jednom aspekte.

V ostatných aspektoch je však vaša politika veľmi málo výrazná. Zásadné priority, ktoré presadzujete nemajú celoslovenský záber. Máme na mysli Chartu menšinových jazykov, či požiadavku maďarskej fakulty.

To boli tie špecifiká, ktoré sú samozrejme viditeľnejšie.

SMK sa deklaruje ako pravicová strana. Ako sme spomínali, známa aliancia ľavicových strán s opozičnými HZDS a SNS sa zviditeľnila už pri hlasovaní o Zákonníku práce. Nepostrehli sme však, – čo je však najmä výhrada voči slovenským tzv. pravicovým koaličným stranám – že by ste výrazne vystupovali proti prijatej ľavicovej novele.

Naši poslanci v parlamente proti tomu vystupovali. Poviem vám však otvorene, že parlament nefunguje na takom základe, na akom by mal, teda diskusii, odbornej výmene názorov, ale vyslovene len na danom pomere síl. Vnútroparlamentná práca má význam, ak smeruje k vytváraniu dohôd medzi dvoma stranami, dvoma pólmi v parlamente. U nás však tomu tak nie je. Všetko sú len rečičky, ktoré nemajú žiaden praktický dopad. Maximálne len zviditeľnia nejakú stranu, ale bez akéhokoľvek významu v rozhodovacích procesoch v parlamente. Bohužiaľ.

V každom parlamente sa predsa hlasuje prevažne podľa straníckeho kľúča.

To nie je celkom pravda. Existujú predsa odborné problémy, ktoré vôbec nevyžadujú stranícke hlasovanie. Nehovorím o zákonoch dôležitých. Hovorím o bežných hospodárskych, sociálnych, či zdravotníckych zákonoch, ktoré nemajú priamy politický dopad. Podľa mňa by bolo celkom normálne, keby sa hlasovalo podľa odborného presvedčenia.

Tvrdíte, že v iných demokratických parlamentoch prebieha hľadanie väčšinových rozhodnutí inak?

Netvrdím, že všade to funguje inak. Tvrdím, že u nás to nefunguje. Napríklad v bývalom federálnom zhromaždení i napriek napätým situáciám existovala spolupráca a neboli také ostré hranice medzi opozíciou a koalíciou.

Závisí to od vnútorného prostredia tej-ktorej strany, od požadovania vnútrostraníckej disciplíny. Ako funguje tento rozhodovací mechanizmus vo vnútri SMK?

V niektorých prípadoch sa dohodneme, ako budeme hlasovať. Týka sa to zákonov s politickým dopadom a vôbec problémov, ktoré súvisia s naším programom. V ostatných prípadoch každý hlasuje tak, ako to uzná za vhodné.

Má SMK páky na sankcionovanie poslancov, ktorý by sa v hlasovaní odklonili od jej programu?

Takýto mechanizmus nemáme, ale strana má samozrejme poruke vždy jeden nástroj. Ním sa rozhoduje, či poslanca budeme alebo nebudeme nominovať do nových volieb. Takto postupuje každá strana.

Jedine v pomernom systéme.

Iste. Vo väčšinovom to nefunguje.

Vo vašej prednáške (na letnej univerzite v Madarasze, pozn. red.) ste používali pojem „občianskej alternatívy“. Nemyslíte si, že vaše programové zameranie a ľpenie na riešení národnostných otázok hlavne v administratívnej rovine nepotiera práve tú občianskosť, o ktorej ste prednášali?

Riešenie týchto otázok tiež priamo súvisí s rozvojom občianskej alternatívy a s rozvojom občianskych možností. V európskom meradle je potvrdené, že v tých spoločnostiach, kde je občiansky princíp a občianska alternatíva zakorenená a má možnosť sa rozvíjať, sa regionálne a národnostné problémy dajú riešiť. Ak je táto občianska alternatíva v rozvoji hatená, problémy sa neriešia, alebo sa riešia len veľmi ťažko.

Čo je to vlastne za pojem tá občianska alternatíva? Je to občianska spoločnosť?

Nejedná sa o to isté, i keď oba pojmy spolu súvisia. Občianska spoločnosť súvisí s právnym vedomím, bez ktorého by sa občianska alternatíva len ťažko mohla rozvíjať. Občianska alternatíva má v spoločnosti len vtedy zelenú, ak sa v nej uplatňuje princíp subsidiarity. Problémy treba riešiť na tej úrovni, na ktorej vznikajú – či už na úrovni jedinca, rodiny, prirodzených skupín, malých spoločenstiev až smerom nahor. Preto sme nechceli, aby bolo maďarské obyvateľstvo rozparcelované novými územnosprávnymi celkami. Chceli sme lokalizovať problémy, ktoré treba riešiť odlišne ako celoštátne problémy. Takto bude riešenie problémov vždy narážať na ochotu, či neochotu slovenskej väčšiny v regiónoch.

Počas vašich posledných koaličných rokovaní vyšla zo Svetového zväzu Maďarov požiadavka kultúrnej autonómie na južných územiach Slovenska. Nepoškodilo medializované vyhlásenie zväzu pozície SMK pri týchto rokovaniach?

Tie témy, ktoré obsahuje memorandum Lászla Soókyho môžu skutočne devalvovať hodnoty a problémy zasluhujúce pozornosť a riešenie. Ak sú však prezentované pred spoločnosťou tak nepremyslene a neodborne, môžu vyvolať jedine odpor. Nepomáha to riešeniam a normálnej diskusii.

Akú má táto organizácia podporu na Slovensku?

Nijakú. U nás právne ani neexistuje.

Vy ste donedávna pôsobili ako funkcionár tejto organizácie. Bol Váš odchod dôsledkom týchto prepätých požiadaviek?

Ešte vlani v máji som odmietol vykonávať akúkoľvek funkciu a rovnako som sa dištancoval od nového vedenia. Celkové ovzdušie vo vnútri a trendy, ktoré sa tam prejavovali a prejavujú, boli pre mňa natoľko neprijateľné, že som odišiel.

Aby sme tomu dobre rozumeli, bolo pre Vás neprijateľné zasahovanie zväzu do vnútornej politiky Slovenska?

Aj samotná rétorika bola neprijateľná.

Aj obsah požiadaviek?

Celkove áno. Celok ako-taký bol pre mňa neprijateľný.

Medzi mladými ľuďmi sa často stretávame s nedôverou v slovenské politické strany, ako pravicové, tak aj ľavicové. Mnohí z nich hovoria o ochote voliť SMK. Uvedomujete si potenciál týchto mladých Slovákov znechutených z kompromisníckej politiky slovenských strán? Je SMK vôbec schopná premeniť tento stále skôr hlas protestu voči existujúcemu slovenskému politickému establishmentu na skutočnú pozitívnu voľbu?

To, že nás volia i Slováci nie je nový jav. Napokon už v rokoch 1990 a 1992 nás volili Slováci a do federálneho parlamentu dokonca aj Česi. V nastávajúcich voľbách to však naberie úplne iné dimenzie. Uvedomujem si, že istá skupina Slovákov, ktorá nikdy nebude voliť ľavicové strany, Mečiara, ani národné strany a zároveň je nespokojná s vládnutím Dzurindovej vlády a samotným Dzurindom uvažuje, že okrem neúčasti vo voľbách má aj inú možnosť – voliť SMK. Ak nás Slováci budú naozaj voliť – čo možno odhadnúť na základe výsledku volieb – som za to, aby sme následne podľa daného pomeru skoncipovali náš nový program.

Za rozhovor ďakujú Martin Hanus a Matej Krkoška

Diskusia k článku Rozhovor s Miklósom Durayom, podpredsedom SMK a poslancom NR SR zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak