ISSN 1335-8715

25-08-2005   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Ekonomie a právo - učebnica anarchokapitalizmu

Aký zostal vzťah ekonómie a práva po ich rozvode? Je možné dať ich opäť dohromady? Je anarchokapitalistický model, kde neexistuje štát, reálne uskutočniteľný? Vysoká škola ekonomická v Prahe vydala prevratnú učebnicu, ktorá pojednáva nielen o týchto témach.

Priepasť medzi ekonomickým vzdelávaním na Slovensku a v ČR sa prehlbuje. Kým na Slovensku sa študent ekonómie učí, že „cyklus, nezamestnanosť a inflácia sú prejavmi trhu, ktoré musí korigovať štát“, v Čechách sa učí, že všetky tri „nezrovnalosti trhu“ sú naopak spôsobené nekvalifikovanými zásahmi štátu do ekonomiky a najlepšie sa proti nim bojuje redukciou štátnych zásahov...

Autor z vlastnej skúsenosti vie, že naše školy sú často skôr továrňami na hlúposť, kde hlupáci vyrábajú ďalších hlupákov, tým, že ich učia hlúposti. Kým študent spoločenských vied u nás sa po ukončení štúdia nestane voličom Smeru/KSS len ak náhodou v škole nedával pozor, na národohospodárskej fakulte pražskej Vysokej školy ekonomickej, sa zišlo niekoľko výnimočných libertariánskych akademikov, ktorí učia nezvyčajné veci.

Jedným z nich je doc. Ing. Josef Šíma, PhD., autor učebnice Ekonomie a právo, ktorý súčasne pôsobí ako riaditeľ pre publikačnú činnosť pražského Liberálního institutu.

Vlastníctvo – základ bohatstva

Ak sa dnes pozrieme na pravo-ľavý diškurz, zistíme, že ľavica si kladie úplne nesprávnu otázku. Pýta sa: prečo sú niektoré krajiny a ľudia chudobní? Lenže chudoba a materiálny nedostatok sú historicky prirodzeným stavom ľudstva. Až ľudským konaním a snažením sa svet naokolo premieňa pod pracovitými rukami na znesiteľné miesto pre život.

Správna otázka by teda mala znieť: prečo sú niektoré krajiny a jednotlivci bohatí? Kdekoľvek na svete a kedykoľvek v dejinách sa národy povzniesli k civilizovanosti, vždy bol na počiatku ich cesty k úspechu rešpekt k súkromnému vlastníctvu výrobných prostriedkov. Ak mala spoločnosť dobre vyriešenú ochranu súkromného vlastníctva, možnosť rýchlo a bezproblémovo ho scudzovať a dobrú súdnu vynútiteľnosť zmluvných záväzkov, tak prosperovala.

Naopak, keď sa vlastníctvo začalo spochybňovať, často s odôvodnením návratu k ovídiovskému „zlatému veku“ bez vlastníctva, viedlo to k úpadku celých civilizácií späť do biedy...

Ešte pred sto rokmi bola ekonómia súčasťou právnych vied. Potom (najmä po prvej svetovej vojne a Veľkej hospodárskej kríze) nastal rozvod. Ekonómia prepadla modelovaniu matematických abstrakcii. V snahe vyrovnať sa prírodným vedám a najmä fyzike prestala byť vedou Adama Smitha, prestala pojednávať o podstate a pôvode bohatstva národov a jednotlivcov.

Aj keď súkromné vlastníctvo je základným kameňom prosperity, moderná ekonómia naňho zabudla a mnohí (napr. slávny Samuelson) ho spochybnili. Ekonómia, ako píše Šíma vo svojej knihe, tak prestala byť vedou, ktorá by mohla čokoľvek povedať reálnemu životu.

Kým ekonómia upadla do keynesiánskych bludov, právo (najmä na európskom kontinente) degenerovalo do právneho pozitivizmu, podľa ktorého neexistuje žiadne meta-právo, žiadny prirodzený zákon. Zákonom je len to, čo povie právna norma, vydaná zákonodarcom. Ak sa teda napíše do zákona, že „žid/buržuj/kulak nie je človek“, tak ním proste prestane z pohľadu práva byť a konanie podľa neľudských zákonov je právne v poriadku.

Mnoho ekonómov a právnikov si uvedomovalo nutnosť opäť spojiť tieto dve vedy. Ide napr. o chicagsku Law&Economics, tzv. Novú inštitucionálnu ekonómiu alebo Teóriu verejnej voľby. Ale Šíma vo svojej učebnici ukazuje častú nekonzistentnosť týchto škôl, aj keď sú považované za liberálne. Ním predstavený nexus ekonómie a práva vychádza jednak z iusnaturalizmu, jednak z učenia rakúskej školy ekonómie.

Nexus ekonómie a práva

Ekonómia a právo majú spoločný základ, ktorým je vzácnosť. Tá je všadeprítomným východiskom sveta, v ktorom žijeme. Obe vedy majú za úlohu formulovať pravidlá, ktoré by ľudí doviedli k mieru a prosperite. Inými slovami, vzácnosť je východiskom, mier a prosperita cieľovou stanicou, o ktorú sa ľudská spoločnosť usiluje a právo s ekonómiou formulujú všeobecné zásady, ako sa do cieľovej stanice dostať.

Kým ekonómia rieši problém, ako sa tvorí bohatstvo, právo rieši konflikty medzi ľuďmi. Právo pritom slúži ekonómii, existuje totiž najmä, aby udržiavalo vlastnícke práva a ekonomická kalkulácia smerujúca k maximalizácií úžitku zase napomáha právu. Dobré ploty totiž robia dobrých susedov a trhová ekonomika (existujúca vďaka súkromnému vlastníctvu) je zatiaľ najlepším rámcom pre udržanie mierovej koexistencii ľudí a jej zladenie s osobnou slobodou. To je stručný náčrt Šímovho nexu ekonómie a práva.

Pritom právo a ekonómia môžu artikulovať len všeobecné normy správania sa, tzv. nomos. Tieto sú istými mantinelmi pre konanie podnikateľov. Ekonómia by nemala hľadať najlepšie riešenia problémov, mala by sa snažiť len o pomenovanie správneho normatívneho rámca tak, aby samotný objavný proces uskutočnili až konkrétni podnikatelia na základe konkurencie, deľby práce a obchodu. Hospodárstvo totiž nie je strnulý stav, ale neustály a nekontrolovateľný proces prúdenia a výmeny informácií, neustálej zmeny a inovácie.

Vlastníctvo seba samého

Libertariánske chápanie ľudských práv vychádza z prirodzenoprávnych koncepcií, avšak odvodených nie od božskej transcendentnej autority, ale od vlastníctva samého seba. Aj ľudia sú predmetom vzácnosti. Každý človek je definovaný ako jedno telo, ktorého doba fyzickej existencie je navyše časovo obmedzená (vzácnosť času).

Cieľom človeka je šťastie a uspokojenie jeho všestraných potrieb, ktoré samozrejme môžu byť nielen materiálnej, ale aj duchovnej, či emocionálnej povahy. No vzácnosť je okolo človeka všadeprítomná a preto každý kalkuluje tak, aby maximalizoval svoj úžitok. Podrobne rozpracovali túto tzv. logiku voľby a ľudského konania, Ludwig von Mises vo veľdiele Human Action a Murray N. Rothbard v knihe Man, Economy, and State.

Každopádne, ľudia vedia, že najlepšie dosiahnu uspokojenie svojich potrieb spoluprácou s inými ľuďmi (deľba práce a obchod), pretože každý z nás vie čosi iné. Ak má byť právo vedou spoločenskou, jeho logika musí byť jednoznačná: každý má právo vlastniť svoje telo, má mať právo rozhodovať o jeho užití a každý musí rešpektovať fyzickú integritu ostatných ľudí.

Bez týchto záruk nie je možná mierová koexistencia ľudí. Vznikne konflikt, lebo niekto bude zranený, zabitý, či znásilnený. Úlohou práva je predchádzať a riešiť tieto situácie.

Libertariáni z práva na vlastníctvo svojho tela odvodzujú aj vlastnícke právo ako také. Ak použijem svoje telo na nadobudnutie majetku, tak filozoficky sa aj tento majetok stáva akoby súčasťou môjho tela. Ide teda o extenziu práva na vlastné telo. Z toho vyplýva, že nielen vražda a okradnutie, ale aj zdaňovanie a vyvlastnenie sú formou agresie voči osobnej integrite ľudí. I preto libertariáni odmietajú demokraciu s jej (v dejinách bezprecedentným) prerozdeľovaním a štát ako taký, ako zlo, ktoré je nutné odstrániť.

Anarchokapitalizmus

Nejde o utópiu, ani o ekvivalent komunizmu, či anarchizmu. Anarchokapitalizmus volá po odstránení štátu, nie poriadku! Mnohým sa vzhľadom na zdedené stereotypy bude táto myšlienka zdať nezvyčajná, ale podobné negatívne následky, aké sú preukázateľné u akéhokoľvek štátneho monopolu, nájdeme aj u štátneho monopolu na vzdelávanie, tlačenie peňazí, či vynucovanie práva.

Zrušenie týchto monopolov nie je utópiou. V podstate by stačilo, keby štát popri svojich školách, peniazoch a zákonodarstve, umožnil vznik trhových alternatív. Vzdelanie by sa stalo lacnejšie a kvalitnejšie, konkurujúce si meny by skoncovali s javom inflácie a obnovenie právneho polycentrizmu by viedlo k zvýšeniu bezpečnosti ľudí a kvality právneho prostredia.

Tento priestor nestačí na vysvetlenie všetkých protiargumentov, ktoré človeka napadnú, keď sa spomenie slovo anarchokapitalizmus. Šíma sa však nimi zaoberá. Ale čo je dôležitejšie, uvádza príklady fungovania takýchto modelov v dejinách. Napr. právny polycentrizmus viedol k vysokej kvalite európskeho práva.

V stredoveku produkovali vlastné právo Cirkev, kráľ, mestá, prístavy a univerzity. Neskôr si tvorbu práva monopolizoval monarcha. Ale Európa bola rozdrobená a tak si právne systémy stále konkurovali, čo viedlo k vyššej kvalite práva ako mal okolitý svet. Dnes sa v EÚ monopolizuje právo z celého kontinentu do jedného centra. Výsledok? Inflácia práva. Eurosmerníc je veľa, rastu prosperity škodia a znižujú právnu istotu.

Právo dnes odráža vôľu zákonodarcu. No toto pozitivistické nazeranie je v rozpore s prirodzenoprávnym, ktoré tvrdí, že existuje meta-zákon, ktorého zásady artikulujú súdy v súdnom spore. Legislatíva by mohla byť zrušená a nahradená súkromnými súdmi aké dnes aj čiastočne existujú.

Za vysokú kvalitu súdnictva v Anglicku zodpovedá práve konkurencia medzi súdmi, ktorú si ešte v 18. storočí pamätal Adam Smith. No dnes je aj anglosaský právny systém kontaminovaný pozitivistickými a etatistickými myšlienkami, ktoré celý systém vychýlili a viedli k tzv. sudcovskej tyranii.

Na historických príkladoch „nie až tak divokého západu“ a stredovekého Islandu, Šíma ukazuje ako anarchokapitalistické modely fungovali v praxi. Napr. divoký západ, kde bol každý ozbrojený, si udržiaval nižšiu zločinnosť ako východné pobrežie až do príchodu vládnych úradníkov.

Mimoriadne zaujímavý bol systém na Islande v dobe jeho najväčšieho kultúrneho rozmachu, kedy tam neexistovala exekutíva. Trestné činy mali súkromnoprávnu povahu a vyjadrovali sa vo vysokých finančných čiastkach. Ak bol zabitý niekto, koho príbuzní nemali peniaze nato, aby vraha donútili ku kompenzácií, mohli svoje práva odpredať niekomu mocnejšiemu, v koho záujme by tak bolo právo vynútiť. Ako by takýto systém vyzeral dnes?

Niektoré právne kancelárie by sa špecializovali na kupovanie práv na kompenzáciu od chudobných ľudí, ktorí by sami nemali peniaze na vedenie procesu. Väzenia by potom vyhľadávali samotní páchatelia. Dnešné neľudské basy by sa zmenili na miesta reálnej resocializácie, pričom väzni by tu boli nútení pracovať, kým by nesplatili kompenzačnú čiastku...

Je dekompozícia štátu fantáziou? Rôzne libertariánske alternatívy sú často kontroverzné a naše myslenie, ovplyvnené etatistickými stereotypmi, ich na prvé počutie odmieta prijať. No v záplave kolektivistických „žvástov“, prichádzajúcich z politiky, médií a univerzít, ide o osviežujúce myšlienky.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň 33/2005)

  su bohac? su, tak zabiju
   jednokto 26-08-2005 9:13
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Lukas Krivosik 26-08-2005 16:34
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 28-08-2005 19:45
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 28-08-2005 19:48
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Martin Hanus 29-08-2005 14:43
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 30-08-2005 13:51
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Martin Hanus 30-08-2005 14:50
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 31-08-2005 9:51
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   FlamesInMyBlood 04-09-2005 16:44
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 06-09-2005 14:29
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   FlamesInMyBlood 06-09-2005 17:19
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 07-09-2005 17:02
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   FlamesInMyBlood 08-09-2005 15:43
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 08-09-2005 17:44
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Dewey 07-09-2005 17:03
  RE: su bohac? su, tak zabiju
   Tomas 31-08-2005 8:54
  hm
   Braňo 26-08-2005 18:28
  RE: hm
   Lukas Krivosik 26-08-2005 19:08
  RE: hm
   Braňo 27-08-2005 0:52
  Only too much true I fear
   firstborn 27-08-2005 12:27
  RE: Only too much true I fear
   Braňo 27-08-2005 14:24
  RE: Only too much true I fear
   Firstborn 28-08-2005 14:01
  RE: Only too much true I fear
   Braňo 28-08-2005 15:29
  RE: Only too much true I fear
   Firstborn 28-08-2005 17:43
  RE: Only too much true I fear
   Braňo 28-08-2005 18:06
  RE: Only too much true I fear
   Firstborn 28-08-2005 18:30
  RE: Only too much true I fear
   Lukas Krivosik 28-08-2005 19:30
  RE: Only too much true I fear
   Firstborn 28-08-2005 20:18
  RE: Only too much true I fear
   Dewey 28-08-2005 20:04
  RE: Only too much true I fear
   Lukas Krivosik 28-08-2005 20:20
  Lukas a FirstBorn
   Dewey 30-08-2005 13:36
  RE: Only too much true I fear
   Firstborn 28-08-2005 20:35
  RE: Only too much true I fear
   Braňo 30-08-2005 2:59
  RE: Only too much true I fear
   Firstbirn 30-08-2005 18:16
  RE: Only too much true I fear
   Braňo 31-08-2005 20:23
  RE: Only too much true I fear
   kazatel 30-08-2005 9:02
  spirala alebo priamka ?
   Orm moreplavec 27-08-2005 19:55
  Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Dewey 28-08-2005 19:39
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Dewey 28-08-2005 20:08
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Firstborn 28-08-2005 20:23
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Braňo 28-08-2005 22:47
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Dewey 30-08-2005 13:41
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Peter Friso 29-08-2005 14:38
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   LIBERTARIAN 30-08-2005 12:46
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Dewey 30-08-2005 13:12
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Peter Friso 30-08-2005 22:54
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   Dewey 31-08-2005 10:34
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   FlamesInMyBlood 04-09-2005 16:40
  RE: Uz Ta maju Lukino?...(v rychlosti)
   FlamesInMyBlood 04-09-2005 16:48
  Problem.
   Zolo 29-08-2005 17:26
  RE: Problem.
   jednotlivec/jednokto 29-08-2005 23:47
  Anketa
   Braňo 30-08-2005 2:58
  L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 30-08-2005 10:29
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Martin Hanus 30-08-2005 11:37
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Dewey 30-08-2005 12:27
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 30-08-2005 12:58
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Martin Hanus 30-08-2005 14:41
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 31-08-2005 8:26
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Dewey 31-08-2005 18:15
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Zolo 30-08-2005 16:20
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Peter Friso 30-08-2005 22:39
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 31-08-2005 8:05
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Dewey 03-09-2005 9:51
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Peter Friso 02-09-2005 16:57
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 05-09-2005 8:57
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   Martin Hanus 06-09-2005 23:27
  RE: L.K. - Vitaj medzi nami!
   LIBERTARIAN 13-09-2005 14:08
  texty o...
   Josef Šíma 01-09-2005 23:31
  Pre Martin Hanus :
   LIBERTARIAN 05-09-2005 9:23

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak