ISSN 1335-8715

31-07-2005   Jozef Filko   Rôzne   verzia pre tlač

"Wedding" alebo čo sa dozviete v rannej šou

Zdravím vás priatelia! Môj pobyt v USA sa pomaly ale iste blíži k polovici a ja zisťujem, že som akosi pozabudol na svoje články. V tom prvom som sľúbil, že napíšem čosi o tom, ako vyzerá typická americká svadba. No skôr, ako sa k tomu dostanem, mám niečo zaujímavejšie.

Každé ráno sa vydávam na cestu do práce. Väčšinou je okolo pol siedmej a v aute si naladím šou lokálneho rádia. Je to celkom dobrý spôsob ako si precvičiť angličtinu a ešte sa aj niečo dozviete. Okrem toho táto šou je, ako by som to povedal, mad (šialená). Moderuje ju asi päť ľudí a sem tam sa v nej koná riadne trhnutá súťaž.

Takto sa to opakuje deň čo deň, až... Je streda a v rannej šou sa opäť raz koná súťaž. Moderátor zvaný Dirthy Jack vymyslel hru, v ktorej súťažiaci majú plávať v najväčšom jazere Orlanda, v Lake Jesup. Na prvý pohľad nič mimoriadne až do momentu, keď zistíte, že v tomto jazere žije nezanedbateľné množstvo aligátorov. To už súťaž dostáva mierne šialený nádych.

O.K., takže moderátor Dirthy Jack je na člne na jazere Jesup spolu so súťažiacimi a súťaž odštartuje výstrelom z pištole. No a ďalej už súťaž nie je až taká podstatná. Niekoľko minút po štarte volá do štúdia jeden z poslucháčov. Predstavuje sa ako officer úradu Sheriffa v Orlande a oznamuje, že pán Dirthy Jack má okamžite zamieriť s člnom k brehu. Na Floride je totiž zákonom zakázané strielať zo zbrane do vzduchu, respektíve strieľať bez dôvodu.

Dirthy Jack to ale berie len ako žart niektorého z poslucháčov a veselo pokračuje v súťaži. To však dotyčného officera neodradí a tak sa telefonát opakuje. Situácia sa postupne vyhrocuje a meno Dirthy Jacka dostáva zmysel. V jednom zo vstupov sheriff oznamuje, že ak bude musieť vytiahnuť služobnú loď na jazero, bude mať dotyčný veľký problém. Nepomáha. A tak sa dozvedáme, že ak sa Dirthy Jack okamžite nevráti k brehu, obviní ho nielen z nedovolenej streľby, ale aj z únosu, keďže súťažiaci nie sú plnoletí.

To už začína byť situácia naozaj kritická a aj moderátori v štúdiu presviedčajú svojho kolegu, aby to vzdal. Nasleduje reklamná prestávka. Začínam byť zvedavý, ako to vypáli. Za streľbu by ho čakala asi pokuta, ale za únos poľahky aj niekoľko desaťročné väzenie. Reklama končí a šou opäť pokračuje.

Opäť vytáčajú číslo na mobil Dirthy Jacka. Po chvíli zdvíha, v pozadí počuť zvuk motora, vody a vietor. Prvá otázka znie, čo je so súťažiacimi? Odpovedá, že ich vyložil kdesi na brehu a rozhodol sa utiecť do Mexika (poriadny nezmysel, jednak Florida nemá spoločnú hranicu s Mexikom a Lake Jesup nie je priamo spojené s morom).

Do toho všetkého sa miešajú ešte aj poslucháči volajúci do štúdia. Nepomáha ani presviedčanie spolumoderátorov, ani ďalšie vyhrážanie sa sheriffa, že im zabaví loď a všetky autá, na ktorých tam prišli. Neskoro, polícia vyráža s člnom na jazero a začína sa naháňačka. Po chvíli opäť vstupuje na živo Dirthy Jack.

Moderátori sa ho pýtajú kde je, ale nechce nič prezradiť, aby ho polícia nenašla. V rozhovore sa ale preriekne a prezradí, že už je na rieke. Do Lake Jesup však ústi iba jedna rieka. Toto je posledný vstup, nasleduje dlhý blok reklám a šou sa predčasne končí.

Som z toho v rozpakoch, pobavenie to bolo dobré, ale na druhú stranu si hovorím, že tohto moderátora ja už počuť určite nebudem. Na druhý deň napäto ladím stanicu a počúvam čo sa bude diať. Šou sa začína ako obvykle. Po chvíli sa ozve hlas Dirthy Jacka a prichádza aj rozuzlenie. Celé včerajšie vystúpenie bolo vopred pripravené. Jednoducho dobre vedeli, že v oblasti kde žije 5,5 milióna obyvateľov sa nájde policajt či sheriff, ktorý „naletí“!

Žiadne preteky sa totiž na jazere nekonali. Výstrel bol len fingovaný zo záznamu v rádiu a Dirthy Jack bol schovaný na brehu jazera a pozoroval ako sa polícia márne naháňa po jazere a snaží sa chytiť strieľajúceho šialenca. Všetko dostáva zmysel a zrazu sa musím smiať.

Po desiatich minútach opakovania ako sa polícia darmo snaží chytiť šialenca, ktorý uniesol partiu mladistvých ľudí, si poutieram slzy a pomaly sa poberám pracovať. Vtip to bol výborný, ale nechcel by som byť v koži moderátora relácie. Som si istý, že dotyční officeri mu to tak rýchlo nezabudnú. S políciou tu žarty nie sú, ale to ešte neznamená, že sa z nich nedá vystreliť.

Pridám aj vlastnú skúsenosť. Je to len pár dní, čo sme sa vracali z pláže. Pomaly sa stmievalo, tak sme sa ponáhľali trochu viac, ako bolo dovolené. Na diaľnici s povolenou rýchlosťou 70 míľ za hodinu (čo je na Floride maximum) sme išli takmer 90. Čo čert nechcel, vystihol nás State trooper (výborne zamaskovaný) a okamžite sa pustil za nami, presne tak ako to občas môžete vidieť na záberoch v televízii.

Žiadna veľká naháňačka sa ale nekonala, okamžite sme zastali, vodič trochu pobledol a čakali sme čo sa bude diať. Officer bol pri našom aute raz dva a samozrejme prvá otázka znela, kam sa tak ponáhľame? Nasledovala kontrola dokladov. Každé policajné auto je vybavené počítačom s pripojením na internet, takže policajt nemá problém zistiť, či ste už dostali nejakú pokutu, prípadne upozornenie. V duchu rátame, dvadsať míľ navyše je asi 200 dolárová pokuta.

Mali sme však šťastie, vodič dostal len upozornenie so zápisom do registra. Ak by nám ale rýchlosť zmeral čo i len o míľu skôr, mali by sme na tachometri cez 100 míľ za hodinu, a to znamená istý pobyt vo väzení a pokutu do 5000 dolárov. Odvtedy je môj šofér oveľa pokojnejší a ja sa už neobávam o svoje zdravie.

Nakoniec, ako som sľúbil, ak chcete vedieť, ako vyzerá tradičná americká svadba (vlastne tradičná južanská svadba), ponúkam vám môj zážitok. Človek, ktorý mi pomohol dostať sa do USA (volajme ho Eddie), ma pár dní po prílete pozval na svadbu svojho synovca. Dosť ma tým zaskočil, pretože som vôbec netušil, že sa nejaká svadba v jeho rodine chystá. Samozrejme, že som pozvanie prijal a začal som sa húževnato zaoberať otázkou, čo si na túto príležitosť obliecť. Do kufra som si doma zabalil všeličo, oblek ale nie. Nakoniec som to, aj napriek mojej nekonfekčnej veľkosti, vyriešil vďaka pomoci priateľov.

Svadobný obrad sa začal na minútu presne o tretej hodine poobede. V obradnej sieni hotela Radissone už sedela celá rodina aj priatelia, spolu asi osemdesiat svadobčanov (čiže malá svadba). Oddávajúca bola priateľka nevesty. Na Floride sa oddávajúcim môže stať takmer ktokoľvek. Potrebujete len ID, vyplniť žiadosť na úrade, mať čistý register trestov a môžete začať podnikať alebo oddávať priateľov. Celá ceremónia, aj so sľubom a výmenou prstienkov, trvala asi 20 minút (nechýbali slzy ani drobné zaváhanie svedka, keď hľadal prsteň pre nevestu).

Hneď po ceremónii sa všetci hostia presunuli do salónika, kde už bol nachystaný pravý americký punč a drobné občerstvenie. Vedľa boli uložené menovky všetkých hostí s číslom stola a spomienková kniha pre venovania. Pár minút potom sme sa presunuli do pripravenej sály. Každý sa usadil pri svojom stole a začala svadobná hostina.

Na moje prekvapenie bola veľmi jednoduchá, jedlo bolo v podobe švédskych stolov, v bare bol vopred vyplatený účet a potom si každý platil za drinky (okrem prípitku takmer nikto nepil alkohol). Nasledoval prvý tanec mladomanželov a príhovory členov rodiny a priateľov. Zábava bola výborná, torta tiež a o hudbu sa starala kapela.

Okrem klasickej bielej poschodovej torty s figúrkami mladomanželov sme mali aj tortu v podobe golfového ihriska. Každý svadobčan dostal zopár spomienkových predmetov. A nechýbalo ani hádzanie svadobnej kytice, či nevestinho podväzkového pásu. Celá oslava sa skončila po necelých 5 hodinách. Všetci sa pomaly rozlúčili, naposledy popriali šťastie novomanželom a odišli.

Samozrejmosťou je nosenie darov mladomanželom, okrem rôznych predmetov je bežným zvykom dávať aj peniaze. Väčšinou však ide o darčekové šeky (napríklad z obchodov, reštaurácií a podobne), ktoré kúpite takmer kdekoľvek. Menšia svadba tu poľahky vyjde na 10 tisíc dolárov, čo je asi štvrtina priemerného ročného platu na Floride.

Zážitok to bol fantastický, aj keď si myslím, že svadba u nás je oveľa živšia. Jedna vec ma ale zaskočila. Kresťania v štátoch sa zvyčajne modlia doslova čo im príde na um. Ak vyslovíte akékoľvek prianie či poďakovanie a ukončíte ho slovom amen, hneď je z neho modlitba. Pri svadobnej ceremónii som ale po prvý krát počul skutočný Otčenáš v angličtine, ktorý som dodnes v tunajších kostoloch nezažil.

Najbližšie vám napíšem, ako vyzerajú miestne kresťanské kostoly. Videl som už niekoľko rôznych Bohoslužieb a zažil som aj pravý nefalšovaný Gospel (a poviem vám, je to neopísateľný zážitok). Verím, že to bude zaujímavé čítanie. Z horúcej Floridy vám želám príjemné oddychové leto.

Jozef Filko

  Cena svadby.
   Zolo 01-08-2005 17:15

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak