ISSN 1335-8715

02-07-2005   Lukáš Krivošík   Slobodný trh   verzia pre tlač

LIVE 8 a súkromné školy v Afrike

Celosvetová sieť koncertov, ktorá má údajne „pomôcť pri odstraňovaní chudoby v Afrike“ pod názvom LIVE 8 v posledných dňoch okupuje médiá. Pri celej tej veci sa človeku zastavuje rozum. Ak má byť cieľom pomoc čiernemu kontinentu, ide v skutočnosti o úžasne pomýlenú akciu.

Nesprávna otázka, nesprávna odpoveď

Afrika je bez debaty najchudobnejšou časťou sveta. Na čiernom kontinente existujú rozsiahle oblasti, kde nie je ani základná infraštruktúra. Ľudia tam prežívajú v neuveritelnej biede. Mnohí nevedia čítať a písať, a ako preukázalo celosvetové porovnanie priemernej výšky inteligenčných kvocientov, africké národy boli na chvoste.

Pri úvahách nad príčinami biedy v treťom svete sa zabúda na dôležité súvislosti. Chudoba, negramotnosť, nedostatok a hlad sú prirodzeným stavom. Bohatstvo, vybudovaná infraštruktúra, vzdelaná sýta populácia a materiálny blahobyt ľudí, sú výsledkom tvorivého ľudského konania. Že sú občania niektorých krajín bohatí je stav, v dejinách ľudstva veľmi zriedkavý a nevýdaný.

A tu tkvie aj základný omyl ľavice. Sociálni demokrati a iní zlepšovatelia zemegule si jednoducho kladú tú nesprávnu otázku. Ľavica si už z princípu kladie otázku, prečo sú niektoré krajiny chudobné? Ale chudoba je z hľadiska dejín ľudstva normálna, preto by sme sa mali skôr pýtať, prečo sú naopak niektoré krajiny a ľudia bohatí?

Pri prvej otázke človek dôjde k pochybným záverom. Za chudobu tretieho sveta môžu vraj vykorisťujúce bohaté krajiny, ktoré drancujú zdroje Afriky, najmä však Amerika. Bremeno bieleho muža a koloniálna minulosť sú vraj príčinou zaostávania, aj keď africké krajiny sú nezávislé už štyridsať rokov... Za chudobu Afriky môže skrátka vždy niekto iný, len nie samotní Afričania. Túto odpoveď dostávame v rôznych obmenách takmer neustále.

Problém je, že usporiadatelia koncertného turné chcú (vlastnými slovami) „upozorniť západných politikov, aby urobili niečo s biedou v Afrike“. Prečo sa však majú západní politici zaujímať o blaho občanov iných krajín, ktorí ich navyše vôbec nevolili? Nemajú vari v Afrike politikov? Ak nie, tak potom ide o veľmi šťastný kontinent.

Súkromné školy pod paľbou

Priama pomoc Afrike, hoci dobre mienená, môže narobiť viac škôd, ako sa na prvý pohľad zdá. Príkladom je školstvo a otázka vzdelania. Je jasné, že ide o problém, ktorý je pre budúcnosť a ďalší rozvoj Afriky kľúčový. V Sunday Times bol nedávno zverejnený článok, ktorý informuje o zaujímavom fenoméne.

V niektorých afrických krajinách vznikol prekvitajúci trh so súkromným vzdelaním. Školy dobre fungujú, aj keď apologéti socializmu neustále opakujú, že slobodný trh kvôli pozitívnym externalitám nie je schopný zabezpečiť vzdelanie. Na mieste je otázka, ktorú si svojho času položil Murray N. Rothbard: „Kedy mainstreamoví ekonomickí teoretici opravia svoje chybné teórie, ktoré prax jednoznačne vyvracia? Alebo radšej prispôsobíme prax chybnej teórii?“

Stále viac afrických detí navštevuje súkromné školy, aj keď ich chudobní rodičia musia platiť školné. Pritom štátne školy sú bezplatné a propagujú ich aj západní „rozvojoví pracovníci“. Skutočnosť, že rodičia si radšej zaplatia súkromnú školu svedčí o tom, že ich považujú za lepšie ako tie štátne a bezplatné. Súkromné školy sú nielen centrom vzdelania na čiernom kontinente, ale aj ohniskom kultúrnych aktivít. Impulz pre obrodenie týchto národov môže v budúcnosti prísť práve z týchto centier.

Afrikou by sa mohol inšpirovať aj minister školstva Martin Fronc. Elementárny problém nášho školstva totiž spočíva v tom, že štát všetkým typom škôl predpisuje, čo učiť a ako učiť, namiesto aby dal priestor konkurencii v osnovách i metodike.

„Useful idiots“ z Európy zasahujú

Bohužiaľ, sľubne sa rozvíjajúci africký trh so súkromným vzdelaním môže byť „rozvojovou pomocou“ zadusený už v zárodku. Západní, najmä však európski „rozvojoví poradcovia“ totiž požadujú „právo“ na bezplatné vzdelanie a štátne školy pre všetkých bez rozdielu. Za štátne školstvo v afrických krajinách sú aj Bob Geldof a Bono Vox, usporiadatelia koncertov LIVE 8.

Rozvojoví poradcovia a africké vlády považujú súkromné školy za tŕň v oku preto, lebo ich nemôžu kontrolovať. Súkromné školy sú vytvárané v komunitách zdola a sú neregistrované, učia si teda, čo sa im zapáči. Znamená to však, že sú súkromné školy nekvalitné, ako tvrdia vlády afrických krajín?

Vôbec nie. Testovanie viac ako 3000 žiakov ukázalo, že študenti súkromných škôl dosiahli o 14% lepšie výsledky v matematike a o 20% lepšie výsledky v angličtine, než žiaci verejných škôl. Pritom napríklad súkromná škola v Kibere, najbiednejšom slume Kene, umožnila sirotám a najchudobnejším navštevovať jej múry zadarmo!

Profesor univerzity v Newcastli a expert na vzdelávaciu politiku James Tooley sa pýtal ľudí v slumoch, prečo svoje deti posielajú na súkromné, neregistrované školy, za ktoré musia platiť, keď im vláda ponúka verejné školy zadarmo. Jeden z rodičov to vyjadril takto: „Keď idete na trhovisko a niekto vám ponúka zeleninu a ovocie zadarmo, znamená to, že je zhnité. Ak chcete čerstvé ovocie a zeleninu, musíte za ne zaplatiť“.

Zdá sa, že rozdiely v IQ medzi Afričanmi a Európanmi nie sú až také vážne. Keď mladí slovenskí komsomoľci protestovali v Bratislave proti zavedeniu školného Martinom Froncom, z ampliónu sa ozývalo heslo „Za bezplatné a kvalitné vysoké školstvo“. Očividne má hociktorý pobehaj z ghetta viac zdravého sedliackeho rozumu, než naši samozvaní študentskí vodcovia.

Cesta k privátnemu školstvu

Potom ako „zlepšovatelia sveta“ nastolili vzdelávací socializmus v Európe, snažia sa o to isté aj v Afrike.

Je zaujímavé, že sa napĺňa predpoveď, ktorú vyslovili autori publikácie Towards a Liberal Utopia. Kniha, ktorá je v PDF formáte voľne stiahnuteľná z internetu, opisuje ako by v 21. storočí mohol byť pozvoľne nastolený anarchokapitalistiký poriadok.

V kapitole o oddelení vzdelávania od štátu sa hovorí, že Friedmanove kupóny nie sú cestou. Trend súkromného vzdelávania príde z krajín tretieho sveta, kde rodičia svojpomocne začnú so vzdelávaním svojich ratolestí. Autori sa mýlili jedine v tom, že za možný budúci zdroj tohto trendu označili Indiu...

Vyzerá to tak, že aj od Afriky sa môžeme podučiť.

Lukáš Krivošík

  Comment
   milton 02-07-2005 22:49
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 02-07-2005 23:01
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 0:02
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 0:51
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 1:38
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 11:08
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 12:21
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 12:39
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 13:15
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 13:34
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 13:47
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 14:34
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 14:49
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 15:20
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 19:30
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 20:42
  RE: Comment
   tomocici 03-07-2005 23:16
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:47
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 05-07-2005 0:29
  RE: Comment
   Dewey 05-07-2005 19:28
  RE: Comment
   Peter Surda 03-07-2005 23:18
  RE: Comment
   tomocici 03-07-2005 23:45
  RE: Comment
   Ondrej 04-07-2005 2:35
  RE: Comment
   andrej 04-07-2005 14:44
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 15:00
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 15:15
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 15:40
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 15:54
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 16:26
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 17:16
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 17:45
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 17:59
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 18:14
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 18:30
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 21:26
  RE: Comment
   milton:) 04-07-2005 11:43
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 04-07-2005 15:30
  RE: Comment
   milton:) 04-07-2005 16:18
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:33
  RE: Comment
   milton:) 05-07-2005 15:36
  Miltorn,Whigovovia,Toryovia,Libertariani,Reagon
   Dewey 05-07-2005 19:03
  RE: Comment
   Peter Frišo 04-07-2005 16:32
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:58
  RE: Comment
   tato 04-07-2005 22:45
  RE: Comment
   Dewey 05-07-2005 19:06
  RE: Comment
   tato 05-07-2005 20:53
  RE: Comment
   Dewey 06-07-2005 1:14
  RE: Comment
   tato 06-07-2005 22:43
  RE: Comment
   milton:) 06-07-2005 15:40
  RE: Comment
   Dewey 06-07-2005 21:51
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:42
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:45
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 16:26
  RE: Comment
   Ledy 03-07-2005 17:57
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 21:10
  RE: Comment
   Dewey 04-07-2005 21:22
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 16:15
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 16:11
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 17:07
  RE: Comment
   Peter Frišo 03-07-2005 21:18
  RE: Comment
   hmm 04-07-2005 15:23
  RE: Comment
   Peter Frišo 04-07-2005 16:46
  RE: Comment
   hmm 04-07-2005 17:58
  hmm
   Dewey 04-07-2005 21:52
  RE: Comment
   Dewey 06-07-2005 2:26
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 12:57
  RE: Comment
   Lukas Krivosik 03-07-2005 13:10
  RE: Comment
   milton 03-07-2005 14:18
  vratme sa ku koncertu
   Tomas 03-07-2005 20:49
  RE: vratme sa ku koncertu
   Ledy 03-07-2005 21:04
  mala poznamka
   Peter Frišo 03-07-2005 21:32
  RE: mala poznamka
   Lukas Krivosik 03-07-2005 22:01
  RE: mala poznamka
   Peter Frišo 03-07-2005 23:14
  RE: mala poznamka
   tomocici 03-07-2005 23:50
  RE: mala poznamka
   Peter Frišo 04-07-2005 0:04
  RE: mala poznamka
   Lukas Krivosik 04-07-2005 0:26
  RE: mala poznamka
   andrej 04-07-2005 14:59
  RE: mala poznamka
   Peter Frišo 04-07-2005 16:59
  RE: mala poznamka
   Andrej 06-07-2005 12:42
  Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   BeBe 04-07-2005 8:33
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   hmm 04-07-2005 11:38
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   Peter Frišo 04-07-2005 17:11
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   Jano 04-07-2005 17:21
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   hmm 05-07-2005 21:25
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   Lukas Krivosik 06-07-2005 0:26
  RE: Konecne sa tu riesi nieco dolezite
   Peter Frišo 04-07-2005 17:05
  NArychlo
   Zolo 04-07-2005 12:59
  NArychlo tiez
   Dewey 04-07-2005 20:30
  RE: NArychlo tiez
   tato 04-07-2005 22:38
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 05-07-2005 19:15
  RE: NArychlo tiez
   tato 05-07-2005 20:26
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 06-07-2005 2:19
  RE: NArychlo tiez
   tato 06-07-2005 21:52
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 07-07-2005 12:14
  RE: NArychlo tiez
   tato 07-07-2005 20:58
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 08-07-2005 16:49
  RE: NArychlo tiez
   tato 08-07-2005 19:37
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 19-07-2005 9:40
  RE: NArychlo tiez
   tato 19-07-2005 18:56
  RE: NArychlo tiez
   Dewey 21-07-2005 12:27
  RE: NArychlo tiez
   tato 21-07-2005 20:03
  Lukas
   Peter Surda 05-07-2005 13:29
  re: Milton
   Whig 05-07-2005 16:26
  re: Milton
   tomocici 05-07-2005 17:17
  re: Milton
   Dewey 05-07-2005 19:18
  re: Milton
   Braňo 16-07-2005 13:38
  re: Milton
   Dewey 19-07-2005 9:31
  re: Milton
   milton:) 05-07-2005 17:39
  re: Milton
   milton:) 05-07-2005 17:49
  re: Milton
   Lukas Krivosik 05-07-2005 17:59
  re: Milton
   milton:) 05-07-2005 18:35
  re: Milton
   milton:) 05-07-2005 18:42
  Sulik
   Martin Hanus 05-07-2005 19:08
  re: Milton
   Dewey 05-07-2005 19:24
  re: Milton
   Braňo 06-07-2005 18:01
  re: Milton
   Dewey 06-07-2005 22:01
  re: Milton
   Peter Surda 08-07-2005 23:45
  cirkev
   kazatel 05-07-2005 20:50
  RE: cirkev
   tato 05-07-2005 21:20
  RE: cirkev
   Lukas Krivosik 05-07-2005 22:34
  RE: cirkev
   Dewey 06-07-2005 1:44
  RE: cirkev
   Dewey 06-07-2005 1:54
  Lukas K
   kazatel 05-07-2005 23:09
  RE: Lukas K
   Lukas Krivosik 06-07-2005 0:23
  Viera vs. veda
   Peter Surda 06-07-2005 12:55
  RE: Lukas K
   kazatel 06-07-2005 22:19
  RE: Lukas K
   Miso 07-07-2005 1:20
  Prirodzena regulacia.
   LIBERTARIAN 06-07-2005 13:52

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group