ISSN 1335-8715

24-06-2005   Jozef Filko   Index   verzia pre tlač

Z druhého brehu alebo ako som utrpel cultural shock

Drahí priatelia konzervatívci, liberáli, pravičiari, ľavičiari, socialisti, národniari, humanisti a ostatní nezávislí. Toto leto by som vám rád priniesol pár riadkov (ako hovorí kanadský Slovák Peter Breiner) z druhého brehu. Práve, keď píšem prvé riadky, sedím v lietadle na linke Praha – Brusel. Sme asi vo výške 9700 metrov, niekde nad Frankfurtom. Moja cesta sa začala už pred 5 rokmi, ale to je trochu iný príbeh.

Teda, deviateho júna sme šťastlivo vzlietli a mierime smer Brusel. Lietadlo je poloprázdne, jedlo studené a let nudný. Až do chvíle, keď vystúpim v Bruseli. Stará budova letiska vyzerá ako dom duchov. Zato nová hala je na eúrovni. Odpusťte mi moje narážky, nedá mi. Všade plagáty s vlajkou EÚ a na nej logo „.bg“ s nápisom: „Belgicko, srdce EÚ.“ Obchody sú väčšinou zatvorené a tak si krátim čas prezeraním letiska. Našťastie let na JFK je presný a tak čoskoro sedím v Boeningu 767-300 spoločnosti Delta, smer Big Apple. Cesta trvá 7 a pol hodiny a dá sa nazvať jedným slovom: „Obžerstvo.“ Jedlo sa podáva v pravidelných intervaloch, aby cestujúci náhodou nepocítili nepríjemný hlad, proste nedá sa sťažovať.

Na JFK je to naháňačka, pasová kontrola, colná kontrola, bezpečnostná kontrola a beh k nasledujúcemu gate-u, vzdialenému asi kilometer. Všetko ide ako po masle, i keď let do Orlanda mešká. V Orlande je večer a mňa už čaká kamoš, tak sa len rýchle zvítame a pokračujeme v ceste autom. Letisko je de facto v centre mesta. Asi ako keby bola pristávacia dráha niekde na križovatke Obchodnej a Poštovej, a všetko je tu veľké (aspoň pre mňa). Ani nie tak do výšky, ale do šírky. Autá, domy, cesty, proste všetko. Na to aby ste prešli mesto z jednej strany na druhú potrebujete 2 hodiny, v zápche aj pol dňa. Cesta na vzdialenosť 10 míľ (cca 15 km) je považovaná miestnymi za cestu do samošky.

Ešte v ten večer pokračujem do Daytona Beach na uvítaciu party. S priateľmi Američanmi som sa nevidel 5 rokov, takže oslava je super a kúpeľ v Atlantickom oceáne fantastický. Vlny sú fajn, len plávať sa nedá. Cestou späť už zaspávam, pre informáciu do Daytona Beach je to z Orlanda asi 100 míľ (teda na skok) a cesta trvá 2 hodiny. Ráno sa zobúdzam a začína to: „cultural shock.“

V uliciach sa nedokážem orientovať, všetko sa na seba podobá, z áut som mimo (hneď potom, čo míňam desiaty Mustang, Corvettu atď.) a moja predstava Ameriky sa pomaly a iste rozplýva. Nahrádza ju reálny obraz. Vôbec nevidím len tlstých, umastených ľudí, ale skôr ľudí ako u nás, ibaže ich je viac a nedá sa im rozumieť. Po pár slovách som pochopil, že moja „britská“ angličtina (aspoň si to o nej myslím) si s ich dialektom neporadí (a trvá mi to dobrý týždeň, kým sa začínam chytať). Zvedša teda mlčím. Schock pomaly opadá. Stretávam prvých ľudí, môjho budúceho bossa a kopec členov kresťanskej komunity Friend’s Community Church v Orange county, Orlando, Fl.

Prvé dva dni sú plné objavov. Na tretí sa teším extra, mám sa zúčastniť Bohoslužby v komunitnom dome, čo je niečo ako kostol, koncertná sála, kino, divadlo a škôlka dokopy. Ide o komunitu ľudí, ktorí pred 5 rokmi navštívili Slovensko, aby slovenským študentom priblížili americký pohľad na kresťanstvo. Pre tých, čo sa snažia spomenúť si, pripomenie kapelu „Lost and Found“, ktorá hrala na väčšine bratislavských internátov. Zo stretnutia v komunite som nadšený, vidím plno známych tvárí, cítim sa tu príjemne. Vôbec to nepripomína Bohoslužbu, ale skôr stretnutie so spevom, dvd a pár riadkami z Biblie.

Musím priznať, že vo všeobecnosti sú Američania veľmi prívetiví, priateľskí, väčšinou usmiati (poniektorí stále vtipkujú) a radi sa s cudzincom porozprávajú (hoci i predajca na pumpe). Sú zvedaví na vašu krajinu, niektorí o nej počujú prvý krát (alebo skúšajú typovať ako: „Slovakia, Tennesie?“), iní vedia až zarážajúco veľa. Snažím sa vychutnať posledný deň voľna, je koniec víkendu. Ráno nastupujem do práce. Najprv si pripadám ako idiot, na všetko sa musím trikrát spýtať, stále nerozumiem ich prízvuku a čo to vlastne chcú, ale väčšina je fajn a opakujú mi všetko s pokojným hlasom. A hlavne sú zvedaví, odkiaľ to som. Práca je ťažká, ale OK. Ľudia tu pracujú 8-12 hodín denne. Bežne aj v sobotu do 12 obeda.

Až teraz zisťujem, čo to vlastne znamená „fast food.“ To nie je o obžerstve, ale o práci. Čím menej času zabijete čakaním v rade na jedlo, tým viac toho v práci stihnete (a overtime je Božská vec). Fast food teda neznamená automaticky tučné jedlo. Môžete si dať kurča, ktoré je chudé a namiesto hranoliek fantastický pečený zemiak (v celku), všetko za bežnú burgerovú cenu. Namiesto coly si môžete vybrať chutný studený čaj, dokonca vám dajú na výber či sweet alebo un-sweet (a je naozaj horký a výborný).

Samozrejmosťou je, že vám pohár zadarmo doplnia, keď dopijete. Toto platí všade, aj v reštaurácií. Jedlo je v pohode, väčšinou je chuť výrazná, ale zväčša záleží od toho, či naň chcete barbeqiu omáčku. Odporúčam pre návštevníkov štátov vyskúšať reštauráciu Sunny’s. V menu si môžete vybrať jedlo, ktoré jete, dokedy vládzete a vždy vám s úsmevom prinesú ďalšiu porciu, v priemere stojí 10$.

Zároveň však zisťujem, že bez auta sa tu nepohnem. Každé ráno dochádzam do práce 45 minút po diaľnici, čo predstavuje asi 25 míľ. A predstava verejnej dopravy je šialená. Cesta by mi trvala aj 2 hodiny, pretože tu nie je metro, len autobusy. Musím teda kúpiť auto. To zoženiete od 300 dolárov (rozumné od 650), je pojazdné, zväčša má aj funkčnú klímu a asi vám zožerie trocha oleju najviac. Poistka a registrácia sa dajú prežiť, STK tu nepoznajú. Policajti sú milí a zvedaví, ale sranda s nimi moc nie je. Oni sú zákon a každý si to uvedomuje, iné oslovenie ako Sr. (Madam) alebo officer sa nepoužíva.

Radi vám vždy poradia, ak vás zastavia za priestupok, stane sa, že vám ho prepáčia, zvlášť ak prízvukujete, že ste zo zahraničia, a ešte aj študent. Ale človek s nimi nič nevyjedná, skúšať niečo také je viac ako dosť riskantné. Keď už hovorím o aute, je dobré spraviť si miestny vodičák. Ten náš platí 30 dní, a nemusíte sa báť, ak sa policajt tvári, že nevie čo to je. Platí, viem to z prvej ruky. Vodičák sa robí na DMV (Department of motor vehicles). Test je smiešny, až na otázky typu v akej vzdialenosti od proti idúceho auta máte stlmiť svetlá a na výber máte dĺžky v stopách. Typol som si a zle, ale neva, z 20 otázok môžete pokojne 5 pokaziť (testy sú tri, prvý o pravidlách, druhý o značkách a tretí ani neviem). Ak test náhodou nespravíte, nič neplatíte a zajtra môžete prísť znovu. Jazda je skôr formalita, musíte ukázať, že naozaj viete kde čo v aute hľadať a že to viete použiť vo vhodnom momente a poradí.

Prvý týždeň ma naozaj zaskočil. Veľa vecí ma prekvapilo, o mnohých som počul, ale nikdy som ich nezažil. Už dnes viem, že sa sem oplatilo trepať. Ak ste aj niečo tisíc krát počuli, stále sa to nevyrovná momentu, keď to vidíte na vlastné oči. Amerika je zvláštna krajina, prekvapil ma kontrast, že na jednej strane sa tu ľudia naháňajú za prácou (a teda vlastne za peniazmi), na strane druhej sú veľmi priateľskí, rodina je pre nich veľmi vzácna a vždy sú ochotní pomôcť. Väčšina má málo voľného času, no aj to málo trávia zmysluplne, najviac s rodinou a priateľmi.

Nabudúce vám napíšem, ako vyzerá typická americká svadba. Jednej som sa nedávno zúčastnil a bolo to fakt zaujímavé. Verím, že vás môj článok príliš nenudil. Nabudúce sa budem snažiť písať o príťažlivejších veciach. Zatiaľ vám z upršanej Floridy želám príjemné letné dni.

Jozef Filko

  USA
   Jano 25-06-2005 5:43
  RE: USA
   Firstborn 25-06-2005 23:09
  SMEG
   jednokto 14-07-2005 14:39
  hrúbka
   Jano 25-06-2005 7:23
  GRAMATIKA
   Firstborn 25-06-2005 10:22
  RE: GRAMATIKA
   Miso 25-06-2005 10:59
  RE: GRAMATIKA
   Firstborn 25-06-2005 15:27
  RE: GRAMATIKA
   Miso 25-06-2005 21:41
  RE: GRAMATIKA
   Firstborn 25-06-2005 22:55
  RE: GRAMATIKA
   Lukas Krivosik 25-06-2005 11:19
  Nic proti
   PeterS 27-06-2005 1:25
  RE: Nic proti
   tato 27-06-2005 18:06
  otazka PetroviS
   Lukas Krivosik 27-06-2005 20:59
  RE: otazka PetroviS
   PeterS 05-07-2005 18:31
  RE: Nic proti
   Miso 27-06-2005 23:54
  Re Re Re a este Re
   Jozef Filko 28-06-2005 1:06
  RE: Re Re Re a este Re
   Firstborn 28-06-2005 11:56
  RE: Re Re Re a este Re
   PeterS 05-07-2005 18:23
  Zolo
   Zolo 28-06-2005 15:26
  prevapenie
   tomocici 28-06-2005 17:37
  RE: prevapenie
   Firstborn 29-06-2005 11:12
  ehm
   killroy 30-06-2005 1:04
  RE: ehm
   Ondrej 06-07-2005 11:41
  Suhlas
   Ondrej 06-07-2005 11:41
  Pekny zivy opis
   Drahusa 22-09-2005 22:14

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group