 |
|
|
Šľachetné myšlienky a pomýlená cestaDo Bruselu pred pár dňami zavítal netradičný hosť. Nebol to nik iný ako Bono Vox – líder skupiny U2. So šéfom Európskej komisie zotrval v dlhšom srdečnom rozhovore. Bono Vox loboval za výrazné zvýšenie (rozvojovej) pomoci Európskej únie Afrike. Chalanisko to nepochybne myslí úprimne. Stačí pár sekúnd televízneho šotu z ľubovolnej africkej krajiny, aby človeku nebehal mráz po chrbte a zároveň aby ním nelomcovala zlosť. Prvý pocit pri pohľade na zúbožené ľudské trosky, hladujúce a klátené epidémiami. Druhý pocit vidiac na obrazovke vypasených generálov a pohlavárov z týchže štátov. Mimochodom, urobte si niekedy víkendovú prechádzku po hradnom kopci a potúlajte sa medzi ambasádami rozvojových krajín. Stopy biedy v materských krajinách na životnej úrovni ich diplomatov nijako nevidno. Pomoc zbedačeným obyvateľom rozvojových krajín je bez debaty potrebná. Podmienky, v ktorých žijú ľudia na africkom kontinente sú pre nás iba ťažko predstavitelné. Áno, môžeme do nich nazrieť prostredníctvom televízie. Na pár sekúnd, odvážlivci až niekoľko desiatok sekúnd. Potom prepneme kanál a zamierime do chladničky. Hádam nikto z nás si nevie živo predstaviť – precítiť, že takto vyzerá tamojšia každodenná realita. I preto sa musím (cez slzy) smiať nad úvahami, kam s nadbytočným obilím. Či ho povedzme nespáliť v elektrárni... Avšak samotná potravinová pomoc Afrike je asi ako západná medicína. Lieči len symptómy choroby, nie jej príčiny. Časom všetká pomoc vyjde naprázno, pokiaľ v štáte zotrváva darebácky režim. Mimochodom podobná otázka sa vynára v prípade Severnej Kórey: máme živiť hladujúcich, keď ich politici a generalita sa sústreďujú na budovanie jadrového arzenálu? Podporovať štát, ktorý sa odvďačí vyhrážaním a vydieraním?! V súčasnosti dominujúci živočíšny druh – človek pseudohumanistický sa bude samozrejme červenať pobúrením nad imperialistami vrhajúcimi sa na surovinové zdroje rozvojových krajín, nad americkými agresormi, ktorí v mene doláru všade vo svete útočia. Nemôžem súhlasiť, aby západ len naivne platil (resp. poskytoval potraviny a lieky), a nevytváral tlak na viac či menej diktárorské režimy, ktoré biedu spôsobujú. Som roztrpčený myšlienkou, že mojich pár korún zaslaných na konto humanitárnych organizácií iba oddiali niečiu predčasnú smrť - smrť na následky občianskych vojen a genocíd. (Žial nech sa na vec pozerám z ktorejkoľvek strany, znovu a znovu zisťujem, že pád kolonializmu priniesol pre Afričanov viac negatív než pozitív.) Späť ešte k Bonovi. Šéfpilot ú-dvojky vyslovil rečnícku otázku, či by súčasná generácia nemohla byť tou, ktorá povie „nie“ „hlúpej chudobe, extrémnej chudobe, zomieraniu detí len preto, že majú prázdne žalúdky v 21. storočí". Joj Bono, Bono. Nespočítaš zástupy rojkov a demagógov, ktorí sľubovali takú či onakú spravodlivosť, koniec hladu a chudoby. Len málokto vedel škrtiť životnú úroveň ako oni po príchode k moci. Na Bonovu otázku odpovedám: nie. Súčasná ani žiadna budúca generácia určite nebude tou, ktorá povie nie chudobe a smrti hladom. Dokedy bude na tejto planéte ľudstvo, dovtedy tu bude hlad a bieda. Ľudia nikdy neprestanú poškodzovať jeden druhého. Avšak pozor! Európska únia typická prebytkom červených krviniek môže veľmi rada načúvať utopistickým víziám. Odtiaľ je len krôčik k normám a direktívam! Preto opakujem, áno pomáhajme ľuďom, ktorí nemali to štígro narodiť sa v tak relatívne bohatom štáte, ako je Slovensko. Nehľadajte v tom iróniu. Porovnávame sa s priemerom EÚ a výsledky veru nie sú neradostné. Planéta Zem však nie je len EÚ, severná Amerika či Japonsko. V porovnaní s viac ako dvomi tretinami sveta sme bohatí. Je dobré pamätať na to. Pomáhajme hladujúcim, ale neprizerajme sa vojnám a etnickým čistkám medzi africkými kmeňmi. Slovo kmeň nie je myslené hanlivo. Nie každý národ môže automaticky prebrať západnú politickú organizáciu. Organizáciu, ktorá okrem iného stáročiami dospela k metódam dosiahnutia prebytku potravín. Martin Pener |
13-06-2005
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|