 |
|
|
AD. Ako čeliť kultúrnej revolúcii (.týždeň 2,4/2005)Kultúrna vojna a konzervativizmus – vďačné témy, no ako dokazujú aj články v .týždni, sú predovšetkým vhodné na po povrchu sa kĺzajúce diskusie. Ak Juraj Brecko píše o tom, že pochod revolúcie (hodnej na obsiahlu analýzu v inom článku) „sa musel začať v Cirkvi“, dostáva sa nechtiac na koreň veci. Odhalil to už dávno Eric Voegelin, tento pochod sa začína v kresťanskom undergrounde, v herézach stojacich proti katolicizmu, ktoré sú imanentne relativistické a utopické, inak povedané anti-konzervatívne. Genealógia týchto „spodných prúdov“ je rozsiahla, neopomenuteľný je hlavne bojovník proti inštitucionálnej Cirkvi a apoštol gnózy, Joachim z Fiore. Úspech tomuto revolučnému podhubiu však zaručil až príchod protestantizmu a reformácia „ako úspešná invázia gnostických hnutí do západných inštitúcií“, doplnená neskôr osvietenskou sekularizáciou. A odtiaľ je už len krok k revolúcii, ktorá dodnes neskončila (dnešné štádium zvykneme nazývať kultúrna revolúcia) a je okrem iného celkom zjavne anti-kresťanská. A taká je aj politika v Európe. Revolúcia sa dá zrejme zastaviť jediným spôsobom a síce navrátením sa k disidentským počiatkom katolicizmu a úplnému dištancovaniu sa od anti-kresťanských prvkov súčasnej kultúry, zároveň však túto kultúru neopustiť. Metaforicky povedané, vrátiť sa ku katakombám a hlavne väčšmi priľnúť k Cirkvi. Tak bude lampa na svietniku a nie pod mericou. Až z toho čerpá svoju silu konzervativizmus, toľko krát pošliapaný náhľad na spoločnosť, ktorý je síce významom bez politickej sily, ale napriek tomu pravidelne vulgarizovaný v dôsledku všeobecnej nadvlády diskurzu poznamenaného dialektickým pochodom sveta doľava. Táto vulgarizácia konzervativizmu pomaly zbavuje jeho pôvodného významu. Napríklad Juraj Brecko je na úplnom kraji konzervatívneho spektra, ak tu ešte vôbec možno o konzervativizme hovoriť. A lepší dôkaz zmätku v prípade konzervativizmu ako v príspevku Alexandra Plencnera ani netreba hľadať. Aj keď rozlišovanie medzi konzervatívcom a kresťanom je zrejmé a potrebné. Ale treba dodať, že kresťan, ktorý nevylučuje Boha zo žiadnej sféry života a teda ani z politiky je konzervatívcom nutne. Nie viera sa odvíja od konzervativizmu, ale konzervativizmus od fides et ratio. Na druhej strane možnosť existencie konzervativizmu mimo náboženský rámec je len teoretická, rovnako ako konzervativizmus vo svojej plnosti je doménou pravoverných Židov a katolíkov nasledujúcich tradíciu. A svojou podstatou je v príkrom rozpore ako s podstatou väčšiny liberálnych postojov, tak aj so všetkými možnými odnožami ľavicového myslenia. |
15-03-2005
Krédo Pravého SpektraNapriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy. Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne. redakcia
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|