ISSN 1335-8715

02-03-2005   Michal Mertinyák   Slobodný trh   verzia pre tlač

Malý krok správnym smerom

Dokončenie reformy vysokých škôl sa stalo témou posledných dní. Jednotlivé reprezentácie vysokých škôl sa vyjadrujú už k štvrtému návrhu zákona o študentských pôžičkách z dielne Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Minister školstva Martin Fronc, poučený najmä posledným neúspechom v parlamente, začína oslovovať všetkých poslancov s predstihom.

Školné neprešlo, všetci stratili

Takýto bol titulok jedného z článkov po neúspechu návrhu zákona v júni minulého roka. Autor to vystihol veľmi presne. Samotný minister Fronc zdôrazňuje: „Nerozbehol sa účinný sociálny systém, stále len zhruba 10% študentov poberá sociálne štipendiá a nie 30-35%, tak ako to navrhujeme.“ Naďalej sa teda zachoval súčasný neadresný a netransparentný systém vyplácania sociálnych štipendií. Veľkou neznámou zostala aj kvalita vzdelávania na vysokých školách, ktorej úroveň sa po neschválení reformy zakonzervovala. Jedným z otvorených problémov ostalo externé štúdium. Naďalej tak môže prekvitať „obchod s titulmi“. Nedošlo ani k zavedeniu aspoň čiastočne trhového princípu do vysokoškolského priestoru. Diery ostali otvorené a VŠ žiadali len navyšovanie rozpočtových prostriedkov z vreciek daňových poplatníkov. „Tým, že zákon neprešiel už v lete, stále nie je možnosť naštartovať užitočný motivačný systém, stále sa tak nevytvára tlak na kvalitu a lepšie materiálno – technické podmienky škôl, čím strácajú samotní študenti, ale aj celé vysoké školstvo“, tvrdí minister školstva. Potešili sa iba tí, ktorí ešte stále nechápu, že „dobrý ujo štát“ nemôže, ba priam nesmie znášať celú ťarchu zdravotníctva, školstva, sociálneho, či dôchodkového systému na svojich pleciach.

Študentskí lídri

Jún 2004 hodnotili ako úspech aj lídri študentského hnutia, najmä oficiálni zástupcovia zo Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ), či predstavitelia novovzniknutého Štrajkového výboru študentov (ŠVŠ). Ich hlasy však boli rozdielne. Predstavitelia ŠRVŠ mali k návrhu vecné pripomienky a aj vďaka ich tlaku sledujeme vznik iniciatív na hodnotenie kvality vzdelávania na VŠ, či zavedenie pôžičiek na „living costs“.

Naproti tomu samozvaní zástupcovia študentov v ŠVŠ sa postavili apriori proti čiastočnému spoplatneniu štúdia, teda proti vtedajšiemu návrhu zákona. Ich postoj, inšpirovaný podobnými študentskými organizáciami v takmer celej Európe (s pochybnými úspechmi, keď najmä vo Veľkej Británii na nich labouristický Tony Blair príliš veľký ohľad nebral), sa ani po schválení zákona vo vláde minulý týždeň nezmenil.

Naproti tomu Študentská rada VŠ vo svojom stanovisku vyjadrila schizofréniu postoja študentských lídrov. Jej hovorca Lukáš Milan označil uznesenie za „mačkopsa“, čo ho aj presne vystihovalo. Aj v ŠRVŠ totiž existujú dva názorové tábory, ktoré sú približne vyrovnané a niektorí zástupcovia študentov si nevyhnutnosť hlbšej reformy vzdelávania uvedomujú. Pozitívnym znakom ostáva, že naši oficiálni zástupcovia nechcú vstupovať do štrajku. Žiaľ, opäť sa objavili samostatné akcie niektorých senátorov z fakúlt Univerzity Komenského i z Vysokej školy výtvarných umení. Rád by som nazrel do uznesení, ktoré študentské časti akademického senátu prijali predtým ako títo ľudia vystúpili pred televíznymi kamerami. Ale asi im to stálo za tých „päť minút slávy“ a výstrel do prázdna.

Otázne miesta

Súčasný návrh obsahuje niektoré zmeny oproti tomu júnovému. Prináša zachovanie súčasného Študentského pôžičkového fondu, ktorý má zabezpečovať pôžičky na životné náklady študentov. Novozriadený fond tak bude pravdepodobne určený len na pôžičky na školné. Vznikli by teda dva paralelné fondy, čím by sa len zbytočne rozširoval byrokratický aparát. Existuje však ešte stále možnosť, že súčasný fond bude spravovať aj pôžičky na školné, čo by bolo určite prijateľnejším riešením. Návrh prináša aj kontroverzné spoplatnenie štúdia pre interných doktorandov, či zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných vysokých škôl. Prvé by nemuselo byť problémom, keďže to funguje aj na známych zahraničných VŠ. Tam ide len o prelievanie fiktívnych peňazí, keď interní doktorandi sú zároveň poberateľmi štipendií, ktoré im udeľujú samotné VŠ. Zrovnoprávnenie financovania je príliš kontroverzné a slovenským parlamentom pravdepodobne neprejde.

Tento krok obhajuje minister financií i štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý, ktorý zdôraznuje: „V každej krajine existuje potenciál ľudí, ktorí si môžu a sú ochotní zaplatiť školu. V okolitých krajinách išiel do súkromných vysokých škôl, u nás najmä do externého štúdia. To dnes funguje ako skrytá privatizácia štúdia, za nepriehľadných podmienok a v kvalite, ktorú nikto nepovažuje za dostatočnú." Ostáva len veriť, že cez parlament prejde aspoň verzia, ktorú schválila vláda. Tá posunula ďalej variant, pri ktorom súkromné vysoké školy budú dostávať dotácie od štátu. Tie sa však budú krátiť o sumu, o ktorú prekročia nimi vyberané poplatky maximálne školné na verejných vysokých školách.

Prečo áno!

V prvom rade sa výrazne mení sociálny systém. Stáva sa transparentnejším a dokonca štedrejším (preto mi prídu argumenty o štúdiu len pre bohatých ako nelogické). Neadresné dotácie na internáty sa prenášajú do sociálneho systému, kde budú peniaze rozdeľované na základe sociálnej situácie študenta. Napriek všetkým opačným tvrdeniam sa umožní študovať najmä študentom zo sociálne slabších rodín, ktorí na to teraz nemajú finančné prostriedky.

Určite je to prechodný stav, pretože v budúcnosti by sa tohto bremena mal štát zbaviť a preniesť ho na VŠ, hoci tie sa tomu vytrvalo bránia. Takéto úvahy však bude relevantné až po spoplatnení celého štúdia, čo na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom školstva zdôraznili analytici z Nadácie F. A. Hayeka. Výraznejšie sa zmení aj štruktúra štipendií, keď pribudnú prospechové, či pracovné štipendiá pre dobrých študentov. Z prostriedkov vybraných zo školného pôjde totiž 35 % prostriedkov do štipendijného fondu, ktorý budú spravovať samotné VŠ. Týmto sa naskytne možnosť stimulovať študentov k lepším výkonom v rámci štúdia, či pri spolupráci na vedeckých projektoch vysokých škôl. Aj toto predstavuje jeden z dielčích krokov k skvalitneniu štúdia. Vysokým školám pribudnú finančné prostriedky z čiastočného spoplatnenia štúdia (zvyšných 65 %). Tieto prostriedky sa budú môcť využiť na zlepšenie „študentského komfortu“, keďže o nich bude oddelené hlasovanie v akademických senátoch VŠ, kde si zástupcovia študentov budú môcť uplatniť právo veta. Aj samotní študenti budú v budúcnosti môcť ovplyvňovať kvalitu pedagogických zamestnancov, keď časť prostriedkov vyčlenia práve na zlepšenie ich platových podmienok.

A v neposlednom rade najdôležitejším dôsledkom čiastočného znášania nákladov na štúdium zo strany študentov je zavedenie trhového tlaku do vysokoškolského prostredia. Témou budúcich dní sa tak stane zlučovanie, či zánik vysokých škôl. Aj toto môže prispieť k racionalizácii slovenského vysokoškolského trhu, čo v konečnom dôsledku predstavuje zefektívnenie nielen v oblasti financovania VŠ, ale aj v oblasti kvalitnejšieho fungovania vzdelávania na VŠ. Štúdium na kvalitnej vysokej škole bude východiskom pre lepšie umiestnenie na trhu práce a tak aj vysoké školy budú pod tlakom dopytu zo strany študentov.

Michal Mertinyák

(autor sa zaoberá problematikou vysokého školstva)

  K podstate problemu.
   liberal 03-03-2005 9:53
  RE: K podstate problemu.
   Ondrej 03-03-2005 14:13
  Vec pohľadu
   Michal Mertinyák 03-03-2005 16:22
  Apropo pozicky
   Michal 01-11-2005 7:54

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak