ISSN 1335-8715

27-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

Budúcich 15 rokov KDH

Pred pätnástimi rokmi (vo februári 1990) v Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia. Tých pätnásť rokov charakterizoval húževnatý zápas o našu krajinu. Bolo to dobré obdobie. Ale aký osud čaká túto obdivuhodnú stranu v budúcnosti?

Retrospektíva

Keď KDH vznikalo, očakávalo sa, že bude veľkou ľudovou stranou na spôsob nemeckej CDU. No potom prišlo volebné sklamanie, vznik a dlhoročná dominancia HZDS, to všetko korunované dvomi deleniami. Hoci tieto delenia hnutie v oboch prípadoch poškodili, z dlhodobého hľadiska prečistili vzduch. Prvým delením sa kresťanskí demokrati zbavili nacionálnych socialistov, Klepáča a Oberhausera. Druhým delením a vznikom SDKÚ sa KDH zbavilo najmä karieristov. V oboch prípadoch stála za štiepením vidina vysokých percent za cenu zmeny smerovania politiky.

„Vidím to na postupný rast“, hovorí o budúcnosti svojej strany Vladimír Palko. „Ak ešte raz podľahneme vidine rýchlych 25%, mohlo by tretie delenie byť pre nás smrteľné.“ Zdá sa, že vývoj preferencií dá V. Palkovi za pravdu a KDH si opäť o čosi polepší. No netreba zaspať na vavrínoch. KDH si v budúcnosti nevystačí len s imidžom poctivej strany do zlého počasia. Netreba byť len hrádzou proti nacionálnemu socializmu a liberálnej ľavici, je nutné prejsť do ofenzívy a vytlačiť tieto rakovinové nádory z ich pozícií.

Ďalšie pôsobenie KDH by malo smerovať do troch prioritných oblastí: 1. získať povesť ekonomicky kompetentnej strany, 2. čeliť totalitným prejavom zo strany EÚ, 3. odvážne útočiť na snahy ľavicových liberálov a rôznych humanistov z povolania, ktorí chcú z našej vlasti urobiť politicky korektnú žumpu.

Andrej Hlinka kedysi razil heslo: „Za Boha, národ, slobodu!“ Na Pravom Spektre to do moderného politického jazyka prekladáme tak, že k plnohodnotnej konzervatívnej strane patrí viera v Boha, vo svoju vlasť a v kapitalizmus. V tomto smere vidíme aj budúcnosť KDH.

Argumentačné (ne)schopnosti KDH

KDH je stredne veľká strana so štruktúrami, rozvetvenými do každej dediny. Kluby sú však často prestarnuté, vyvíjajú minimálnu činnosť a aj vrcholoví predstavitelia hnutia občas pôsobia argumentačne nepodkutí. Tu nejde o to, aby KDH bolo liberálnou stranou, ako chcel kedysi Ivan Šimko. Ide o to, aby bolo konzervatívnou stranou. Aby jej predstavitelia poznali konzervatívne argumenty k politickým témam a vedeli ich artikulovať.

Dobrým príkladom je Turecko. Existuje nespočetné množstvo kultúrnych, ekonomických, sociálnych a politických argumentov proti vstupu Turecka do EÚ. Ale ako na túto tému komunikuje KDH? Spomína len mešity a islam.

To isté Euroústava! Existuje nesmierne množstvo konzervatívnych argumentov proti Európskej ústavnej zmluve. Ak by aj nestačili slovenské zdroje (ako .týždeň, EUnie.sk alebo Pravé Spektrum), existujú kvalitné konzervatívne euroskeptické stránky v Čechách. Ale KDH sa zmôže len na akademickú debatu o takom abstraktnom a nehmotnom pojme ako je „suverenita“. Ešte im tak prekáža nanajvýš, že Boh nie je v preambule. Pritom je dobre, že Boh sa do preambuly nedostal. Jeho prítomnosť v takom totalitnom dokumente ako je Európska ústavná zmluva, by pôsobila diskreditujúco pre kresťanstvo.

Politici KDH pôsobia v debatách často nepripravení s infantilnými argumentmi. Výsledkom je, že sa potom stávajú ľahkou mediálnou korisťou ľavicových liberálov a socialistov. To, že politici z ostatných politických strán pôsobia ešte horšie, kresťanských demokratov neospravedlňuje. Pritom politológovia v prostredí KDH, akým je Jaro Daniška alebo Tomáš Zálešák, robia, čo môžu, aby zlepšili argumentačné prostredie v hnutí. Ako by sa tieto veci dali zlepšiť?

Pohltenie OKS

Občianska konzervatívna strana má veľký intelektuálny potenciál, jej predstavitelia už v čase hlbokého mečiarizmu hlásali potrebu radikálnych spoločenských reforiem, ktoré sa dnes napĺňajú, no má minimálnu podporu vo verejnosti. KDH má vplyv, veľkú členskú základňu, povesť relatívne čistej strany s ťahom na bránku, no tomuto ťahu chýba často smer.

KDH u nás z rovnej dane urobilo mediálnu tému, čo si všetci pamätáme a vďaka tejto veci ho zástancovia slobodného trhu ešte považujú za stranu, ktorá je potenciálne voliteľná. Nacionálno-socialistické strany ako SMK alebo SNS zrejme už žiadnu šancu nemajú. A podobne je to aj s SDKÚ a ANO, ktoré síce majú rétoriku, ktorá je market friendly, no „skutek utek“.

Dokazuje to aj skutočnosť, že podľa štatistiky INEKO, poslanci KDH hlasujú v parlamente najčastejšie za reformné protrhové návrhy zákonov. No absencia ekonóma s jasnou národohospodárskou víziou je citeľná. Dnes vyvolávajú rozpaky hlasy z prostredia KDH, ktoré chcú zakazovať nedeľný predaj. Zvlášť, keď človek politikov KDH stretáva v hypermarkete pomaly každú nedeľu. Z rovnakého súdka je aj nápad pomáhať východnému Slovensku presunom úradov z Bratislavy. To by zase pomohlo len hlavnému mestu, ktoré by tak mohlo komerčne využiť lukratívne nehnuteľnosti, čo by sa takýmto presunom uvoľnili...

Riešenie by mohlo byť jednoduché: KDH a OKS majú čosi, čo ten druhý potrebuje. Prečo ľudia z OKS nevstúpia do KDH? V Čechách sa začiatkom 90tych rokov udial precedens pre takýto postup – Klausova ODS vtedy fúzovala s Kresťanskodemokratickou stranou (KDS). Kým v ČR je občianska pravica silná a kresťanská slabá, u nás je to presne naopak. V roku 1994 poskytlo KDH miesto na svojej kandidátke pre ľudí zo SKOI (neskôr DS a OKS). V rokoch 1994-1998 sedel tak v NR SR Ján Langoš, v prospech ktorého sa svojho mandátu v druhom skrutíniu vzdal Vladimír Palko.

Ak by vo voľbách do Európskeho parlamentu volili voliči Petra Osuského kandidátku KDH, stali by sa kresťanskí demokrati pri nízkej volebnej účasti a tesných výsledkoch víťazmi. Dnes by KDH mohlo dať priestor na kandidátke mladým tváram OKS a Konzervatívneho inštitútu, Ondrejovi Dostálovi, Radovanovi Kazdovi, či Petrovi Gondovi. Zvlášť Gonda by mohol byť ekonomickou tvárou kresťanských demokratov. Jeho osoba má viacero výhod: je to konzervatívec, zástanca slobodného trhu, je mladý a ešte neokukaný a je to luterán. Navyše nepovažuje EÚ za modré z neba.

Ak by OKS fúzovala s KDH, mohol by sa Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika stať mozgovým trustom kresťanskej demokracie, ktorý by privial čerstvý vietor do údajne zreformovaných slovenských vôd.

Barto a Rybníček

Ďalšia možnosť, ako riešiť svoju ekonomickú kompetentnosť, je využiť vo väčšej miere dve osobnosti, ktoré majú blízko ku KDH aj k ekonomike. Ide o Martina Barta a Richarda Rybníčka. Bartovou nevýhodou je však jeho funkcia viceguvernéra NBS, čo si vyžaduje úplnú apolitickosť. Rybníček zase tvrdí, že nemá politické ambície.

Niektorí kresťanskí demokrati kritizujú Rybníčka za údajnú komercionalizáciu Slovenskej televízie. Netreba však zabúdať, že tento muž sa nestal riaditeľom STV, aby ju premenil na televíznu verziu rádia LUMEN. Rybníčkovou úlohou bolo ozdraviť televíziu na pokraji bankrotu s odhŕňačmi snehu, zamestnanými na plný úväzok po celý rok, s obrovskými dlhmi a mizernou sledovanosťou.

Ak Richard Rybníček dosiahne, že aj vďaka programom ako je SuperStar priláka Slovenská televízia späť mladého diváka, treba mu pogratulovať.

Pasca kresťanského socializmu

KDH má ešte jednu možnosť, ako sa popasovať s ekonomikou. Konzervatívne strany sa od liberálov a socialistov v jednom smere dramaticky líšia. Konzervativizmus je skôr sumou subpolitických presvedčení, než kompaktnou ideológiou ako liberalizmus alebo socializmus. Neexistuje napríklad nič také ako špecificky konzervatívne riešenia pre ekonomiku. Tam sa dá kráčať len cestou „viac štátu“ alebo „viac trhu“ alebo sa dá ísť nanajvýš „treťou cestou“, čo je zase len zamaskovaná cesta k socializmu.

Trh alebo štát? Liberalizmus alebo socializmus? To je dilema pre každú konzervatívnu stranu, kdekoľvek na svete. Britskí konzervatívci a americkí republikáni si vybrali trh, nemecká CDU/CSU si vybrala socializmus a zaplatila zato porážkou v posledných voľbách. Prečo by mali ľudia voliť socialistov, ktorí chodia do kostola, keď môžu voliť originálnych socialistov? To isté francúzski gaullisti, ktorí sa od Jospinových socialistov odlišujú len mierou nacionálneho šovinizmu.

Samozrejme, zvlášť kresťanský demokrat by mohol povedať, že pre neho je záväzná katolícka sociálna náuka. No tá je veľmi širokorozchodná a jej jednotlivé encykliky sú tak široko interpretovateľné, že každý si opäť musí položiť zásadnú otázku sám: trh alebo štát? Ak si KDH vyberie socializmus, môže sa mu ľahko stať, že sa natrvalo stane stranou bielikov, medzi mierami prerozdeľovania a korupcie totiž existuje vzťah priamej úmery. Tým by premrhalo svoj kapitál neskorumpovanej strany a mohlo by skončiť ako talianska kresťanská demokracia, ktorú zničili čulé kontakty s mafiou.

Z trochu iného pohľadu to však nemusí s ekonomickou kompetentnosťou KDH vyzerať až tak zle. No to si V. Palko a D. Lipšic musia uvedomiť, že ovládajú dva najdôležitejšie hospodárske rezorty. Jedna vec je daňová alebo penzijná reforma, no pokiaľ budú výpalníci konfiškovať nadhodnotu vytvorenú živnostníkmi a súdy robiť prieťahy v konaní, dovtedy nezaznamenáme väčší nárast životnej úrovne. Pokiaľ štát nebude ochraňovať súkromné vlastníctvo a vynútiteľnosť zmlúv a záväzkov, nepomôže nám ani nulová daň z príjmu.

Ministerstvá vnútra a spravodlivosti ešte nepresadili celú svoju agendu, preto je priskoro hodnotiť. Je otázne, či ju vôbec presadia. SDKÚ, ANO, HZDS aj Smeru totiž evidentne vyhovuje bordel, zdedený z 90tych rokov. Ekonomika a poriadok sú dve oblasti, kde KDH môže citeľne pomôcť ľuďom. Kultúrna vojna a odpor voči europeizmu sú zase okruhy, kde kresťanskí demokrati môžu diktovať našej impotentnej politickej scéne témy.

„Dobre mienené rady“

Voči KDH neustále zaznievajú dve protichodné námietky: 1. „je to čisto katolícka strana“, 2. „je to málo katolícka strana, lebo 60% Slovákov sa hlási k Cirkvi, no len zlomok volí KDH“. K prvej námietke treba povedať, že kresťanskí demokrati sú multikultúrnou stranou. V jej radoch nájdeme aj katolíkov, aj ľudí so židovskými predkami a hádam najväčší sympatizant z radov médií je šéfredaktor časopisu .týždeň, Štefan Hríb, ktorý je protestant.

Prevaha katolíkov v KDH je pochopiteľná. Všade na svete tvoria drvivú väčšinu prívržencov konzervatívnych strán príslušníci väčšinového náboženstva. Na Slovensku sú to katolíci. No napr. M. Thatcherová sa priznáva, že ako metodistka mala veľké problémy presadiť sa v britskej konzervatívnej strane, ktorej špička je anglikánska (teda len iný druh protestantov). Naproti tomu, šéf labouristov Tony Blair je katolíkom (menšinová cirkev v Anglicku) a hoci ľavičiar, má viac detí, než väčšina politikov KDH.

Pokiaľ ide o druhú výhradu, osemdesiat percent veriacich na Slovensku je mýtus. Mnohí, čo sa ku kresťanstvu hlásia sú papieroví veriaci. To znamená, že sú pokrstení, ale vieru nepraktizujú alebo veria nejakej súkromnej interpretácií kresťanstva, ktorá má s cirkevným učením len pramálo spoločné. Príkladom môže byť Jožo Ráž, ktorý je aj katolík aj zen budhista. Zen kresťan Ráž verí v špecifické božstvo, známe ako „veľký samec“.

Kresťanská viera má na Slovensku mnoho podôb. Aj naoko zbožné „babky demokratky“ zabúdajú, že sa dopúšťajú hriechu, ak Vladimíra Mečiara nazývajú „božím synom“ alebo „božím človekom“. Aj z vysokých preferencií SNS je zrejmé, že veľa našich ľudí je najprv Slovákmi, potom alkoholikmi a až potom kresťanmi.

Prívrženci KDH sú prirodzene tí, ktorí majú zmysel pre hierarchiu a autoritu, hoci medzi ich voličmi sa nájde aj nemalé množstvo agnostikov, či ľudí vlažnej viery, ktorí ale oceňujú razantný štýl politiky. Napríklad zakladajúci člen KDH, Gabriel Palacka bol ateista. Vzhľadom na jeho neskoršie pôsobenie v SDKÚ a na ministerstve dopravy to ani veľmi neprekvapuje...

U mnohých kresťanských demokratov tiež badať istý zaujímavý konzervatívny element. A to je ich vzťah k pápežovi. Je veľmi podobný spôsobu, akým Briti vnímajú svoju kráľovnú. Prejavuje sa to napr. vo farbách hnutia, ktorými sú žltá a biela, farby pápeža. No vidieť to aj na postoji k vojne v Iraku, ktorú Vatikán odmietol. Viac ako o vernosť úradu, zrejme pôjde o popularitu osoby slovanského pápeža Jána Pavla II. Na tradične plebejskom Slovensku je takýto mierne monarchistický element veľkým osviežením. Každopádne, v náboženských otázkach sa KDH nemusí ospravedlňovať. Tieto „dobre mienené rady“ totiž väčšinou prichádzajú od ľudí, ktorí ich nevolia alebo sú rovno politickými odporcami kresťanskej demokracie.

Čarnogurský a pasca paleokonzervativizmu

S Irakom súvisí aj istá nedôvera k zahraničnej politike Spojených štátov. Zvlášť V. Palko a J. Čarnogurský kritizujú neokonzervatívnu víziu o (trebárs aj násilnom) šírení slobody do celého sveta. KDH stojí na pozíciách, ktoré v otázkach zahraničnej politiky USA zastáva aj paleokonzervatívec Patrick Buchanan. Paleokonzervatívci majú silné argumenty, ak kritizujú bujaré nadšenie neokonov, šíriť slobodu do celého sveta. No ich kritika „extrémov neokonzervativizmu“ môže viesť k tomu, že sami podľahnú oveľa nebezpečnejším extrémom paleokonzervativizmu.

Vidieť to na Patovi Buchananovi. Jeho kniha Smrť Západu je skvelá a má pravdu so všetkým, čo napísal na adresu ľavicových liberálov. No okrem Smrti Západu napísal aj iné knihy, v ktorých kritizuje americkú účasť na druhej svetovej vojne, tvrdiac, že USA vyprovokovali útok na Pearl Harbor. Amerika sa vraj vôbec nemala starať do vojny, Nemecku mala prenechať Európu a Afriku, Japonsku zase Áziu a Washington by dominoval tak, ako dovtedy, západnej hemisfére. Krajnou polohou paleokonzervativizmu totiž je, že upozorňujúc na miestne tradície, úplne popiera schopnosť niektorých spoločností zaviesť demokratickú vládu.

No podľa tejto logiky sa demokracia nehodí ani na Slovensko. Pre Slovákov by zrejme najideálnejšou formou vlády bol korporativistický fašizoidný štát, aký tu bol cez vojnu. A to je pasca paleokonzervativizmu, do ktorej by KDH mohlo spadnúť. Na začiatku mnohí kresťanským demokratom vyčítali ľudácky resentiment v ich radoch. Nálepky „neoľudákov“ sa začali postupne zbavovať po prvom delení, keď od nich odišli Klepáč s Oberhauserom. No v súvislosti s kritikou neokonzervativizmu by mohol nastať v KDH zvrat.

Ak raz bude do slovenčiny (či češtiny) preložená aj Buchananova kniha A Republic, not an Empire, je možné, že niektorí ľudia nájdu alibi pre opätovné rehabilitovanie vojnového Slovenského štátu. „Veď pozrite sa, ono to vyplýva z toho, čo píše tento Američan, poradca mnohých prezidentov!“ Môže potom povedať JČ alebo niekto iný.

Na toto by si KDH malo dávať pozor!

KDH v 21. storočí

Po pätnástich rokoch sú kresťanskí demokrati najstaršou slovenskou ponovembrovou stranou. Všetky ostatné politické strany vznikali zhora, jedine kresťanskodemokratické kluby začali vznikať zdola. Pred pätnástimi rokmi im bola nasadená v Nitre strecha v podobe vedenia, zloženého zväčša z príslušníkov katolíckeho disentu a tajnej cirkvi. Práve toto morálne jadro robí z KDH stranu, ktorú sa oplatí voliť. Niečo človeku napovedá, že tu budú aj o ďalších pätnásť rokov.

Niektorí interpretujú nekompromisné kresťanské postoje politikov KDH ako fundamentalizmus. Hovoria to najmä ľudia, ktorí nemajú na nič názor, neveria v nijaké hodnoty a tak je pre nich každý, kto v niečo verí alebo má nejaký názor, fanatikom. No jedine ľudia, ktorí fanaticky v niečo veria, môžu zmeniť Slovensko a vymiesť tento Augiášov chliev. Je to fanatik, kto vytvára mantinely, v ktorých pôsobí tzv. pragmatik. Za fanatikov sa hrdo hlásili aj Ronald Reagan a Maggie Thatcherová. Bezpohlavná masa slovenských politických pragmatikov, ktorých vyznaním viery je najmä komunistické „kto nekradne, okráda rodinu“, zo Slovenska slušnú krajinu neurobí.

Kresťanskodemokratické hnutie vstupuje do ďalšej etapy svojej existencie. Pätnásť rokov bolo skalou, ktorá čelila tlaku nacionálneho socializmu, ale aj volaniu po kompromise z vlastných radov. KDH obstálo. Obstojí aj naďalej? Toto hnutie je skalou, na ktorej možno budovať slovenskú demokraciu. A ak má byť táto demokracia stabilná, musí ísť o demokraciu kresťanskú.

Lukáš Krivošík
(autor je voličom KDH a rád by ním zostal aj v budúcnosti)

  stredovek
   skutocny praviciar 28-02-2005 12:00
  RE: stredovek
   Peter Frišo 28-02-2005 15:03
  RE: stredovek
   skutocny praviciar 28-02-2005 15:27
  RE: stredovek
   vik 28-02-2005 23:46
  RE: stredovek
   Peter Frišo 01-03-2005 11:38
  najskutočnejšiemu a najpravejšiemu pravičákovi
   Jano 28-02-2005 20:16
  RE: stredovek
   Matúš Demko 28-02-2005 22:19
  RE: stredovek
   jednokto 01-03-2005 7:51
  RE: stredovek
   Matúš Demko 03-03-2005 15:57
  nepochopena ironia osudu
   jednokto 06-03-2005 20:14
  RE: stredovek
   Dewey 01-03-2005 11:24
  RE: stredovek
   v.B 02-03-2005 10:40
  RE: stredovek
   Dewey 02-03-2005 11:42
  RE: stredovek
   jednokto 02-03-2005 16:16
  RE: stredovek
   v.B 02-03-2005 17:33
  RE: stredovek
   Dewey 02-03-2005 18:05
  RE: stredovek
   v.B 02-03-2005 18:55
  RE: stredovek
   jednokto 02-03-2005 22:55
  RE: stredovek
   PeterS 03-03-2005 0:51
  RE: stredovek
   Dewey 03-03-2005 9:41
  RE: stredovek
   PeterS 03-03-2005 11:07
  RE: stredovek
   Dewey 03-03-2005 18:49
  RE: stredovek
   Dewey 03-03-2005 18:53
  RE: stredovek
   v.B 03-03-2005 13:28
  RE: stredovek
   v.B 03-03-2005 17:20
  RE: stredovek
   Peter Frišo 03-03-2005 11:01
  RE: stredovek
   Dewey 03-03-2005 12:38
  RE: stredovek
   Peter Frišo 04-03-2005 20:05
  RE: stredovek
   Dewey 07-03-2005 11:16
  RE: stredovek
   Peter Frišo 07-03-2005 14:38
  RE: stredovek
   Dewey 07-03-2005 15:41
  RE: stredovek
   Peter Frišo 08-03-2005 12:45
  RE: stredovek
   Dewey 08-03-2005 17:27
  RE: zmluva s Vatikanom
   Jaro 01-03-2005 16:04
  Orlando
   Julius 12-06-2006 7:54
  Orlando
   Julius 12-06-2006 7:54
  Orlando
   Julius 12-06-2006 7:54
  Jay
   Jimmie 17-06-2006 13:28
  Abdullah
   Jahiem 23-06-2006 5:41
  Tommie
   Aaron 30-06-2006 10:56
  Rudy
   Milo 15-07-2006 19:18
  Aric
   Conner 28-07-2006 15:05
  Rey
   Reagan 03-08-2006 22:38
  Clark
   Chadwick 04-08-2006 14:40
  Na zamyslenie pre KDH
   liberal 28-02-2005 12:39
  RE: Na zamyslenie pre KDH
   Filip Glasa 28-02-2005 13:47
  RE: Na zamyslenie pre KDH
   liberal 01-03-2005 8:09
  RE: Na zamyslenie pre KDH
   Dewey 02-03-2005 12:10
  kdh
   Filip Glasa 28-02-2005 13:39
  ďalšia agitka z pera Lukáša Krivošíka
   jednokto 28-02-2005 15:07
  RE: ďalšia agitka z pera Lukáša Krivošíka
   Peter Frišo 28-02-2005 16:34
  RE: ďalšia agitka z pera Lukáša Krivošíka
   Peter Surda 28-02-2005 23:15
  RE: ďalšia agitka z pera Lukáša Krivošíka
   vik 28-02-2005 23:50
  ešte jeden postreh
   jednokto 28-02-2005 15:19
  RE: ešte jeden postreh
   Peter Frišo 28-02-2005 16:35
  RE: ešte jeden postreh
   vik 28-02-2005 23:52
  RE: ešte jeden postreh
   Peter Frišo 01-03-2005 11:40
  RE: ešte jeden postreh
   vik 01-03-2005 23:18
  RE: ešte jeden postreh
   jednokto 02-03-2005 16:24
  RE: ešte jeden postreh
   Dewey 02-03-2005 17:10
  RE: ešte jeden postreh
   jednokto 02-03-2005 23:09
  RE: ešte jeden postreh
   Dewey 03-03-2005 9:55
  RE: ešte jeden postreh
   okoloiduci 20-03-2005 23:27
  RE: ešte jeden postreh
   okoloiduci 20-03-2005 23:24
  RE: ešte jeden postreh
   vik 02-03-2005 20:35
  frflosom
   Lukas Krivosik 28-02-2005 18:53
  RE: frflosom
   skutocny praviciar 01-03-2005 11:49
  RE: frflosom
   jednokto 01-03-2005 12:34
  Dexter
   Clay 17-06-2006 13:28
  Kameron
   Timmy 28-07-2006 15:05
  Herbert
   Derrell 29-07-2006 9:44
  Chaim
   Jace 04-08-2006 14:45
  Pre F. Glasu :
   liberal 01-03-2005 8:24
  liberalovi
   Lukas Krivosik 01-03-2005 9:07
  L.Krivosikovi
   liberal 01-03-2005 9:15
  RE: L.Krivosikovi
   Peter Frišo 01-03-2005 11:45
  RE: L.Krivosikovi
   liberal 01-03-2005 12:31
  RE: L.Krivosikovi
   Peter Frišo 01-03-2005 13:21
  RE: L.Krivosikovi
   Dewey 01-03-2005 17:22
  "Liberalna" demagogia
   v.B 02-03-2005 10:36
  RE:
   Dewey 02-03-2005 12:05
  RE:
   v.B 02-03-2005 13:19
  RE:
   Dewey 02-03-2005 16:20
  Oprava
   Dewey 02-03-2005 16:52
  RE:
   v.B 02-03-2005 18:53
  RE:
   Dewey 03-03-2005 10:59
  RE:
   v.B 03-03-2005 18:58
  Ken
   Dimitri 15-07-2006 13:49
  Felix
   Hudson 15-07-2006 19:13
  Jeffery
   Terrance 22-07-2006 14:35
  Brodie
   Isaias 28-07-2006 15:06
  Brodie
   Isaias 28-07-2006 15:08
  Brodie
   Isaias 28-07-2006 15:09
  RE:
   jednokto 02-03-2005 16:43
  RE:
   v.B 02-03-2005 17:32
  RE:
   jednokto 02-03-2005 22:42
  RE:
   v.B 03-03-2005 10:46
  RE:
   v.B 03-03-2005 10:55
  ucel vztahu
   jednokto 06-03-2005 20:32
  RE: ucel vztahu
   v.B 07-03-2005 12:03
  RE: L.Krivosikovi
   Peter Frišo 03-03-2005 11:08
  RE: L.Krivosikovi
   Dewey 03-03-2005 18:42
  RE: L.Krivosikovi
   Peter Frišo 07-03-2005 14:55
  Predsa len
   Peter Frišo 07-03-2005 15:01
  RE: L.Krivosikovi
   Dewey 07-03-2005 15:22
  RE: L.Krivosikovi
   Peter Frišo 08-03-2005 12:30
  RE: L.Krivosikovi
   Dewey 09-03-2005 19:26
  Draven
   Abdullah 23-06-2006 5:42
  Donte
   Jerrell 28-07-2006 15:09
  Clifton
   Reilly 03-08-2006 22:39
  Clifton
   Reilly 03-08-2006 22:39
  ach jaj...
   Lukas Krivosik 01-03-2005 17:45
  RE: ach jaj...
   jednokto 01-03-2005 22:38
  RE: ach jaj...
   Jano 02-03-2005 0:42
  RE: ach jaj...
   jednokto 02-03-2005 17:11
  RE: ach jaj...
   v.B 02-03-2005 10:38
  RE: ach jaj...
   Dewey 02-03-2005 12:19
  RE: ach jaj...
   v.B 02-03-2005 17:13
  RE: ach jaj...
   Dewey 03-03-2005 11:31
  RE: ach jaj...
   v.B 03-03-2005 17:22
  RE: ach jaj...
   jednokto 02-03-2005 17:01
  RE: ach jaj...
   v.B 02-03-2005 17:41
  RE: ach jaj...
   jednokto 02-03-2005 23:33
  Bojovat za svoj nador
   bebe 01-03-2005 23:45
  RE: Bojovat za svoj nador
   PeterS 02-03-2005 10:59
  RE: Bojovat za svoj nador
   Dewey 02-03-2005 13:37
  RE: Bojovat za svoj nador
   Jozef 02-03-2005 11:36
  Iba pre autora.
   Zolo 02-03-2005 10:51
  RE: Iba pre autora.
   Ondrej 02-03-2005 13:43
  Inkvizicia-dejiny kontext
   PeterS 02-03-2005 12:21
  RE: Inkvizicia-dejiny kontext
   Dewey 02-03-2005 13:21
  RE: Inkvizicia-dejiny kontext
   PeterS 02-03-2005 14:41
  Odpovede
   v.B 03-03-2005 13:27
  Etika/naboz.
   v.B 03-03-2005 13:32
  RE: Etika/naboz.
   jednokto 07-03-2005 9:34
  A co sloboda ?
   liberal 03-03-2005 14:38
  RE: A co sloboda ?
   v.B 03-03-2005 15:24
  RE: A co sloboda ?
   liberal 04-03-2005 8:45
  Lavica? Pravica?
   Filip Glasa 04-03-2005 14:32
  Hitler
   Matúš Demko 03-03-2005 16:08
  RE: Hitler
   Dewey 03-03-2005 18:57
  Vyhrada svedomia a etika
   v.B 03-03-2005 17:16
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   Dewey 03-03-2005 20:07
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   v.B 04-03-2005 10:40
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   v.B 04-03-2005 10:46
  Oprava :
   v.B 04-03-2005 11:50
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   Dewey 07-03-2005 8:55
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   v.B 07-03-2005 12:57
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   v.B 07-03-2005 16:43
  RE: Vyhrada svedomia a etika
   v.B 07-03-2005 16:45
  Hodnoty a "diskriminacia"
   v.B 03-03-2005 18:39
  RE: Hodnoty a
   Dewey 07-03-2005 10:20
  RE: Hodnoty a
   v.B 07-03-2005 19:27
  RE: Hodnoty a
   Dewey 08-03-2005 17:48
  RE: Hodnoty a
   v.B 08-03-2005 19:20
  RE: Hodnoty a
   Dewey 09-03-2005 19:20
  RE: Hodnoty a
   v.B 10-03-2005 17:32
  Malickosti
   v.B 03-03-2005 18:49
  RE: Malickosti
   jednokto 06-03-2005 20:54
  RE: Malickosti
   v.B 07-03-2005 12:02
  RE: Malickosti
   jednokto 08-03-2005 9:58
  RE: Malickosti
   v.B 08-03-2005 17:56
  RE: Malickosti
   jednokto 12-03-2005 12:53
  RE: Malickosti
   v.B 14-03-2005 11:13
  vyhrada svedomia - ako to vlastne je
   jednokto 21-03-2005 16:39
  RE: vyhrada svedomia - ako to vlastne je
   v.B 22-03-2005 14:01
  Dating Tips for Christians
   Almighty 04-03-2005 20:49

   

 

Ideológia

Pri slove „ideológia“ mnohým z nás zídu na um časy nedávno minulé a masy, ktoré pochodujú pod jednoduchými heslami. No ideológia je istým súborom vnútorne kompatibilných názorov, bez ktorých sa politika nezaobíde. Pravé Spektrum má ambíciu diskutovať v tejto rubrike o myšlienkovom pozadí politickej pravice. Aký je vzťah klasického liberalizmu a kresťanského konzervativizmu? Koľko Boha, patriotizmu a trhu treba k namiešaniu pravicového kokteilu, príťažlivého pre ľudí? Kto boli myšlienkoví otcovia smeru, ku ktorému sa hlásime? Táto rubrika je však venovaná aj filozofom a intelektuálom všeobecne. Čo zahŕňa prirodzene aj výmenu názorov s teoretikmi protistrany.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak