ISSN 1335-8715

16-02-2005   Lukáš Krivošík   Ideológia   verzia pre tlač

HAYEKOVA TEÓRIA EVOLÚCIE SPOLOČNOSTI

Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia. Napriek jej významu je u nás takmer neznáma a to aj medzi mnohými zástancami slobodného podnikania. V rozsiahlom texte ju predstavuje Lukáš Krivošík. Aktualizované 25. 2. 2005!

Pridať nový príspevok

dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: Dewey
pridané: 17-02-2005 10:06


“Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia.”

Povedal kto?

“Odhaľuje nielen pôvod tzv. sociálneho cítenia, ale aj dôležitosť náboženstva a tradície ako predpokladov pre rozvoj slobodnej spoločnosti.“

“Povod”…zlaty pragmatizmus…

“Je takmer príznačné, že povrchný slovenský „liberál“ ju zväčša nepozná.”

Co je vsak zarazajucejsie povrchny slovensky zvestovatelia liberalizmu nepoznaju okrem Hayeka z liberalnej teorie o vela viac. Osobne sa mozem vyjadrovat k Hayekovym predstavam evolucie najma vo vztahu k Pravu zakonodarstvu a slobode ale kedze som sa znova k nemu nemal cast vratit, budem hodnotit len to tu napisane, nevyjadrujem sa teda k Hayekovi, ale len interpretacii Hayeka.

To s tou velkostou mozgu bol len zart, vsak? Toto pise Hayek?

“Chovanie človeka možno odvodiť od očakávaní, ktoré sú rečovo formulované a potom podávané ďalej ako hypotézy, predpoklady, teórie.“

Tomuto nerozumiem…

“V takomto kolektivistickom normatívnom systéme sa o poriadok starajú osobné mechanizmy, podobné funkcii dominujúceho samca v svorke opíc.”

Takto sa to neda zovseobecnit.

“Nie je tu žiadne miesto pre individualitu alebo súkromie. Jednotlivec je závislý od osôb, ktoré pozná a ktoré poznajú jeho. Individuálna vzbura proti skupine je nemysliteľná. Znamenala by totiž vylúčenie zo skupiny a smrť. “

Opat ide o hlupe zovseobecnenie

“Milióny rokov, ktoré človek strávil v týchto tlupách spôsobili, že tieto divošské atavizmy v nás prebývajú naďalej.”

Identifikujes v sebe nejaky “divosky atavizmus”? Mas pocit, ze Tvoje konanie je nim determinovane? Geneticky zaklad odmietas. Tak potom jedinym zdrojom moze byt socializacia. Cize 10000tisice rokov sa to udrzalo v socialnom vedomi? Je to blud.

“Rôzne formy socializmu chcú modernú veľkú spoločnosť zošnurovať primitívnou distributívnou morálkou kočovných lovcov a zberačov. Ako však vznikla moderná „veľká spoločnosť“? Ako sa ľudia vymanili zo skostnateného poriadku malej tlupy?”

Nerozumiem prvej vete. Mozem poprosit aj vyklad slohnuteho pojmu distributivna moralka?

“Pritom nikto nemusí vedieť, prečo je jedna skupina úspešnejšia ako iné a nikto nemusí ani rozumieť, ako mechanizmus funguje. Ide o to, že jedna skupina sa presadí vďaka novému systému abstraktných pravidiel nad inými. Hayek vidí v tejto rannej fáze hlavné kritérium úspechu v prírastku obyvateľstva.”

Tu je na mieste otazka priciny a dosledku kde osobne, na rozdiel Hayeka nemam ambiciu rozhodnut, co bolo skor. Sliepka – vacsia tlupa alebo neosobne(je to lepsie slovo ako abstraktne) pravidla – vajce. Neda sa to od seba oddelit.

“Po oddelení súkromnej a verejnej sféry a vzniku inštitútu súkromného vlastníctva už ľudia nie sú len akousi nemou súčasťou kolektívu.”

Insitut vlastnictva je tiez neosobne pravidlo resp. z pociatku je tam casto este stale osobna zlozka – ja z rodu X som predurceny na vlastnictvo toho ci onoho a ty z rodu Y si povinny respektovat tento fakt, lebo dostanes po papuly. Nikde sa tu nepise o koncentracii moci a jej centralizacii, ktora bola dalsou “socialne evolucne” uspesnym prostriedkom.

“Naopak, narastá rozdielnosť ľudí, ktorá sa prejavuje v deľbe práce a rastúcej špecializácii.”

Nenarasta, zase by sa zisla lekcia pragmatizmu… Co bolo skor sliepka -
“rozdielnost” alebo vajce - delba prace…

“Usadením, vznikom poľnohospodárstva a obchodu začal rásť počet obyvateľov, ktorý sa nezastavil dodnes. Je to obdobie kultúrnej evolúcie. “

Co umoznila aj celkovo rastuca produktivita prace, Hayek sa tomu zrejme vyhol, lebo to bola cast z marxovych argumentov.

“kultúrna evolúcia favorizuje spoločnosti, riadiace sa lepšími pravidlami. V súťaži tradícií a inštitucionálnych rámcov, sú vyselektované tie, ktoré spoločnosti, čo sa nimi riadi, prinášajú viac prospechu.”

Cely problem je len v tom, ci najlepsie pravidla z hladiska prezitia su tymi istymi ake budeme pozadovat z hladiska ludskosti.

“Nestojí za ním žiadna osvietená vládna autorita, žiadna plánovacia komisia. Je dôležité uvedomiť si, že tento spontánny poriadok proste postupne vzišiel z procesu skupinového výberu.”

Nie, ale stoji za nim aj racio kazdeho jednotlivca, ktory civilizacii prispel. Socializacia je dvojsmerna jednotlivec formuje socializaciu - socilizacia formuje jednotlivca. Hayek to aspon ciastocne pripusta, Ty nie.
Staci sa pozriet ako vnikala prva ustava, posledny prerod spolocnosti od feudalizmu k modernej demokracii, akym sposobom velky myslitelia 16,17,18 storocia posobili na verejnu mienku. O co viac je to spontannejsie ako ked Lipsic pride s novym navrhom novely trestneho zakona? O co menej spontannejsii bol fasizmus ako deklaracia nezavislosti?

“Každý taký pokus skončí následkami, ktoré jeho strojcovia nedokázali predvídať. A tie následky sú často presne opačné, než spoločenský zlepšovatelia zamýšľali. “

Naozaj? Nutne? Z toho vychadza, ze sa na to treba vykaslat a nechat, nech vsetko vyriesi nejaka evolucia. Pani ako Jefferson,Washington,Gladstone,Bentham,Locke,Madison,Churchill ... vsetci mali sediet a cakat a drzat hubu, nie oni a individualny prispevok kazdeho nic posunul socializaciu a spolocnost smerom dopredu ale nejaka evolucia, ktorej oni boli len pasivnym prvkom...

“Ako príklad spontánne vzniknutého poriadku si vezmime britskú parlamentnú demokraciu. Pravidlá tejto demokracie nikto vedome neskonštruoval s cieľom vytvoriť spravodlivú spoločnosť. Sú výsledkom tvrdého a často brutálneho boja medzi kráľom a šľachtou, ktorý trval celé stáročia. K nepísanej britskej ústave postupne pribúdali dokumenty (Magna Charta, Habeas Corpus Act) a ústavné zvyklosti, ktoré boli výsledkom týchto mocenských konfliktov. Až ex-post môžeme rozpoznať, že ich výsledok, moderná britská parlamentná monarchia, funguje a funguje ako spravodlivá a slobodná spoločnosť.”

To je nezmysel. Priklad. Bol to Locke, kto si dovolil spochybnit autoritu – bohom danu – panovnika. Nebola to evolucia, ktora spochybnila tuto myslienku. Bol to Lock, ktory legitimizoval konkretne zaujmy a ktory prebudil uvedomenie si tychto zaujmov u mnohych.

“Nie je možné ho vymeniť za nejaký dokonalejší, ktorý by skonštruoval ľudský rozum. Je však veľmi ľahké, poškodiť ho.”

Jasne, dualisticky treba odburat ludsky rozum od spolocenskych vztahov a nechat sa nimi niest.

“V priebehu dejín boli zmienené inštitúty trhového poriadku najlepšie posväcované zo strany monoteistických náboženstiev (o čom svedčí aj ich početné rozšírenie), osobitne kresťanstvo. Bez neho by nevznikla západná civilizácia a nikdy by nedosiahla svoju súčasnú úroveň blahobytu. “

Zapadna civilizacia nikdy nevnikla. Co to je? Naozaj monoteisticke nabozenstva? Aj v USA, kde existoval dlhe roky problem s tym, ako preklenut naobozenstvom konzervovanu skromnost, ktora branila v prechode od prevazne argarnej krajiny k obrkapitalizmu?

“iaľ, rozmach právneho pozitivizmu v poslednom storočí spôsobil, že parlamenty (najmä na európskom kontinente) sa stali továrňou na ten druhý typ noriem (taxis). Právo sa tak stáva ďalším nástrojom oslabovania abstraktných pravidiel, na ktorých stojí slobodná spoločnosť...”

Fantasticke. Tak na jednej strane priznava ze sa menia spolocenske vychodiska, ze vtahy su intenzivnejsie medzi jednotlivcami, neosobnejsie na druhej strane vola po nejakom spontannom poriadku, ktory sa opiera o vztahy medzi jednotlivcami, akoby zostali nezmenene, akoby miera osobosti vztahov zostala nezmenena.

“Výsledkom kultúrnej evolúcie je dnešné postavenie a bohatstvo západnej civilizácie. Pravidlá, ktorými sa táto civilizácia riadi, sa v dlhom selektívnom procese ukázali ako najlepšie zaručujúce úspech. Nijaká iná civilizácia v dejinách nevytvorila väčšiu mieru materiálneho blahobytu a možností osobnej sebarealizácie.”

Fakt nie? Ved kym sme tu chodili ako slovania s holymi ritami, cinania, egyptania a dalsie civilizacie sa nam mohli vysmiat do oci.

“Západ je cieľom utečencov z iných civilizácií a jeho pravidlá a inštitúcie sú mnohými cudzími spoločnosťami napodobňované. Výsledkom je dnešná globalizovaná “

Tomu vobec nerozumiem.

“Z toho jasne vyplýva nevyhnutnosť zachovania judeo-kresťanskej podstaty západnej civilizácie pre prežitie slobodnej spoločnosti.”

Jasne…uplne logicky zaver viazuci sa na kontext...

“Hayek pritom nebol prvý, kto naznačil, že kresťanstvo je „tepelnou izoláciou kapitalizmu“. Marxisti z tzv. frankfurtskej školy (Marcuse, Adorno, Gramsci...) videli, že socializmus nefunguje a všade sa menil na diktatúru. Tvrdili, že kresťanská morálka bola prekážkou k nastoleniu ideálnej spoločnosti. Podľa nich, ak sa západný človek odpúta od kresťanských „predsudkov a povier“, nastane ideálna éra akéhosi „nového človeka“, nezaťaženého minulosťou.”

Ved o tom bolo cele osvietenstvo zahrnujuce aj liberazlimus – preboha! Clovek zajaty predsudkami a tradiciami, so sputanou osobnostou vs. clovek vzdelany, opierajuci sa o racio, ktore je tym, co dava ramec jeho moralke, s rozviazanymi rukami pre slobodne prejavenie individuality, ktora je motorom pokroku

“Mnohí „liberáli“ prevzali po neomarxistoch štafetu a pokračujú v „dlhom pochode inštitúciami“, ani netušiac, kde sa myšlienky, ktoré krátkozrako presadzujú, vzali.”

Zacni trochu citat aj mimo Hayeka interpretujucich kecov, chlape…

“Ak bude globalizácii umožnené pôsobiť, povedie konkurencia medzi štátmi postupne k odstráneniu vonkajších (clo) i vnútorných bariér pre podnikanie (progresívne dane, sociálny štát, zásahy do ekonomiky, atď.) vo väčšine krajín. Trh by alokoval výrobu tam, kde je najlacnejšia a najefektívnejšia. Takýto vývoj by viedol k lepšiemu využívaniu vzácnych zdrojov a krajiny tretieho sveta by zaznamenali významný rast. Napriek tomu, že by naďalej existovali majetkové rozdiely, najpohoršujúcejšie prejavy chudoby by boli odstránené. “
+
“S výnimkou púštnych a polárnych oblastí by katallaxia viedla ku geograficky rovnomernému rozdeleniu zaľudnenia i bohatstva. Je zaujímavé, že antiglobalisti považujú za hlavný argument proti globalizácii milióny chudákov, ktorí živoria vo favelách a slumoch tretieho sveta. Ich existencii je však kapitalizmus na vine len do tej miery, že ich krajiny profitujú z pozitívnych externalít západnej civilizácie. Bez vyspelých liekov, ktoré sú produktom vyspelej trhovej ekonomiky bohatých krajín, by sa milióny týchto chudákov buď nenarodili alebo by zomreli na banálne choroby už v útlom detstve.”

Co tak si precitat Ricarda a Smitha…

“Antropologický background teórie tiež vyvracia rôzne teórie „spoločenských zmluv“ (Locke, Rousseau), ktoré vraj stáli za zrodom civilizácie. Hoci Hayek sám seba neprestáva označovať za klasického liberála, jeho teória má konzervatívne korene (Hume, Burke) a konzervatívne dôsledky. Jeho nasledovníkmi boli najmä konzervatívny politici ako R. Reagan, M. Thatcher, či V. Klaus.”
Co to tu zase skusas za Orwellizmy? Nema konzervativizmus liberalne korene nahodou? A nebol tak nahodou Hume liberal, ktory kritizoval konstruktivisticke pristupy Locka napriklad a medzi inym, olalalaaaa vlastnictvo sameho seba. No chod sa pozriet ku Hayekovcov na stranky kolkokrat to tam najdes. Sam si to tu obuchaval nepriamo o hlavu, aj prirodzene prava. Takze? Si plagiator. Hume sa ti zapacil lebo niekto povedal…nevies preco a nerozumies podstate rozporu v socialnej filozofii medzi nim Lockom napriklad. Potom je zbytocne ocakavat aby si sa zamyslel aj nad tym spolocnym – liberalnym. Si odkazany na interpretacie Hayeka, kde sa obcas niekto obtrie aj o tieto oblasti. Ale ze Hume je fasa som si uz od isteho momentu precital treti krat. Dovtedy sa meno nevyskitlo ani raz, dokonca aj ked som ho sem podsuval. Vtedy sa velebili Lockove koncepty. Ako rad si povysenecky obtieras usta o tak siroke skupinu ludi, akoby si mal za sebou taky vedmostny background ako Hayek.

"Úplne inak to urobil otec povojnového nemeckého hospodárskeho zázraku, Ludwig Erhardt. Bol to zástanca kapitalizmu, ktorému však bolo jasné, že nacisti počas 13-ročnej diktatúry zničili mnoho právnych inštitútov, ktoré sú pre fungovanie trhu nevyhnutné. Erhardt videl úlohu štátu v znovuvzkriesení týchto inštitútov. No keďže jeho CDU bola v tom čase plná socialistov, vymyslel pojem „sociálno-trhové hospodárstvo“, aby svoju politiku dokázal lepšie predať vo vlastnej strane.”

Lenze Erhardt sa nepozeral na trh ako na dokonaly, ale hladal sposob ako trhu pomoct k tejto dokonalosti = bol si vedomy zlyhani. Politika smerovala k odstraneniu tychto zlyhani danych realnymi, nie idealnymi vychodiskami.

Chybaju mi odkazy na pouzitu literaturu.

pouzita literatura
autor: Lukas Krivosik
pridané: 17-02-2005 16:18


Okrem Hayekovych knih, ktore su spomenute v uvode som cerpal z nasledujucich zdrojov:

Horst Feldmann: Hayeks Theorie der kulturellen Evolution: Eine Kritik der Kritik,

Gerard Radnitzky: Die ungeplante Gesellschaft, Friedrich von Hayeks Theorie der Evolution spontaner Ordnungen und selbstorganisierender Systeme,

dalej su to texty profesora Viktora Vanberga z Univerzity v Innsbrucku, momentalne sa snazim s nim skontaktovat a mozno z toho bude aj zaujimavy rozhovor,

Hayek Semper Vivus: zbornik vedeckych prispevkov z konferencie zvolanej ceskym Liberalnym institutom. Vacsina prispevkov je prave na temu teorie kulturnej evolucie.

Takze necerpal som z jedineho zdroja, naopak otazkou sa zaoberam uz dlhsie.

Pokial ide o Pravo, zakonodarstvo a slobodu, tam sa Hayek venuje najma spontannemu poriadku, ale az vo svojej poslednej knihe, Osudova domyslavost rozvija tezy o nabozenstve a strazcoch tradicie.

Po jeho smrti rozvijalo teoriu dalej viacero autorov, napr. uz spominany Radnitzky a Vanberg, ale aj ti cesky, ich prispevky su vo vyssie spomenutom zborniku...

RE: pouzita literatura
autor: Dewey
pridané: 17-02-2005 18:06


Vdaka. Davno(cca rok) som nemal cas zabludit do slusneho knihkupectva. Co z toho sa da teraz kupit? (asi najviac ma z toho zaujima Osudova domyslavost...)
Ano, v Prave zakonodarstve rozvija spontanny rad, ale v uvodnej kapitole sa venuje aj evolucii, resp. vysvetluje, co pod nou chape, zdalo sa mi to celkom v poriadku. Po precitani Tvojho clanku uz ten pocit nemam, teraz chcem zistit, do akej miery je to dane tvojou interpretaciou, pripadne interpretaciou interpretacii a do akej miery Hayekom ;-)

RE: dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: Stano Jančiar
pridané: 18-02-2005 0:17


Pán Dawey, nie celkom chápem Vašu poznámku o Lockovi a britskej monarchii? To akože Locke vymyslel britskú ústavu? Asi nie, lebo tá je nepísaná a vznikala po dlhšiu dobu, než je jeden ľudský život. Ja mám tiež pocit, že ste tú Hayekovu teóriu buď poriadne neprečítal alebo ste ju nepochopil.

Boli ste niekedy na lúke v Runnymede, v Anglicku? 15. júna 1215 tam baróni donútili kráľa Jána Bezzemka podpísať Magnu Chartu. Ján bol z rodu Plantagenetovcov a aj barónom bola materčinou skôr francúzština ako angličtina. Predstavte si tú bandu hrubých, zarastených, možno negramotných násilníkov. To neboli ušľachtilí liberálni gentlemani, zaujatí bojom za ľudské práva.

Napriek tomu donútili kráľa Jána priznať im práva a v tej charte dokonca stojí slovné spojenie "slobodní ľudia". Najskôr do tejto kategórie spadali len veľmoži, časom a pôsobením vývoja(!) sa množina slobodných ľudí rozširovala.

Tá charta nebola podpísaná, lebo baróni boli idealisti, snívajúci sen o modernej demokracii. Chceli len podiel na moci a záruky voči kráľovi. Vývoj k demokracii je skutočne nezamýšľaným výsledkom týchto udalostí.

A bol tam ešte jeden nezamýšľaný faktor. Po celej Európe králi zápasili o moc so šľachtou. A aby sa mali o čo oprieť, podporovali práva a rozvoj miest. A nezávislosť miest od šľachty. Tak aj kráľ Ján Bezzemok. O tomto písal práve Adam Smith v diele Bohatstvo národov. Chcete aj číslo strany?

Práve rozvoj kráľovských miest po celej Európe napomohol obchodu a inicioval rozbitie zkôrnateného feudálneho poriadku. Predpokladám, že ani svojou podporou miest nesledovali vladári cieľ vzniku kapitalizmu. Takže problém nie je v Hayekovi, ale vo vašom (ne)pochopení kultúrnej evolúcie.

A ešte niečo k tej Amerike. Áno, americká ústava bola vedome vytvoreným dokumentom, ale otcovia zakladatelia, napr. aj ten Franklin, na ktorého sa v inom článku toľko nadávalo, si ju nevycucali z prsta. Myšlienky, v nej obsiahnuté, organicky naväzujú na tradíciu, ktorá začala vtedy na tej lúke.

V Runnymede je pamätník podpísania Magny Charty. Má tvar malého gréckeho chrámu. A viete, kto financoval jeho vytvorenie? Združenie amerických advokátov. Chodí tam veľa amerických návštevníkov. Tí právnici asi vedia, kde sa vzal právny poriadok, na ktorom sú založené Spojené štáty - vznikol v Anglicku.

Ďalšia vec, kedy nechápem Vašu narážku, je tá výčitka s Davidom Humom. Ak som článok čítal dobre, tak meno Hume je tam len raz:

"Hoci Hayek sám seba neprestáva označovať za klasického liberála, jeho teória má konzervatívne korene (Hume, Burke) a konzervatívne dôsledky."

Hayekovo učenie (nájdete to aj v encyklopédii politického myslenia) je založené najmä na Davidovi Humovi a Edmundovi Burkovi. Čo sa Vám tu nezdá? Veď evolučný poriadok máte práve u Huma. Od neho to Hayek prevzal a ďalej rozpracoval. No a tá Vaša interpretácia liberálov z 18. a 19. storočia, ktorú tu neustále prezentujete, to už sa mi ani nechce komentovať.

Ako čítam reakcie na články, Vy ste tu prítomný pomerne dosť často. Bohužiaľ nemám čas veľmi reagovať na všetky tie veci, čo píšete, ale dosť často sa pri nich chytám za hlavu.

S pozdravom, Stano Jančiar

RE: dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: Dewey
pridané: 18-02-2005 12:19


“Pán Dawey, nie celkom chápem Vašu poznámku o Lockovi a britskej monarchii? To akože Locke vymyslel britskú ústavu? Asi nie, lebo tá je nepísaná a vznikala po dlhšiu dobu, než je jeden ľudský život. Ja mám tiež pocit, že ste tú Hayekovu teóriu buď poriadne neprečítal alebo ste ju nepochopil.”
Nie, Locke spochybnil nedoktnutelne – bozske - postavenie panovnika a vladucich podriadil ovladnym. Zasadny zlom v chapani vlady.

”To neboli ušľachtilí liberálni gentlemani, zaujatí bojom za ľudské práva.”
Ak chceme pochopit ten skok v charaktere statu, musime ist ku Lockovi. Magna charta bol jeden z legitimizujucich argumentov o ktory sa “revolucionari” Lockovej doby opreli, ale stali tam konkretne zaujmy. Naco sa vracat k samotnej Magne Charte. Revolucia nezacala preto, ze existovala pol tisicrocia nejaka magna charta, ktora bola mnohokrat aj tak poslapana, ktora by bola vysledkom evolucie a len sa vracali k tomu, co bolo dobre, ale preto, ze sa spojili rozne zaujmy a velmi dobrym legitimatorom, vzhladom na vtedajsie myslienie bolo najst nieco v historii, co by sa dalo zdvyhnut nad hlavu ako zastava. Pretoze legitimita vtedajsieho rezimu a postavenia panovnika sa v mnohom opierala o nespochybnitelne tradicie.

”Najskôr do tejto kategórie spadali len veľmoži, časom a pôsobením vývoja(!) sa množina slobodných ľudí rozširovala.”
Posobenim akeho vyvoja? Podla mna posobenim ludi v mene svojich zaujmov. Cakanie na Godota pod stromom nic nikomu este neprinieslo. Zmeny ktore nastali v Lockovej ere vytvorili priestor, aby sa zo socializacie vytlacilo zakorene absolutisticke vnimanie a akceptovanie moci v state. Na to bolo vynalozene velke usilie.

”Tá charta nebola podpísaná, lebo baróni boli idealisti, snívajúci sen o modernej demokracii. Chceli len podiel na moci a záruky voči kráľovi. Vývoj k demokracii je skutočne nezamýšľaným výsledkom týchto udalostí.”
Jasne. Nikto pri magne charte neuvazoval o nejakej demokracii. Ale uvazoval o tom, ako ucharnit svoje zaujmy voci panovnikovi. Samozrejme, ze to malo urcite dosledky smerom do buducnosti, ktore nepoznali a ktore by ani nevytali. Ostatne, co su dosledky coho? Co ked magna charta znemoznila vznik nejakej iniciativy, ktora by dopomohla k demokracii dospiet priamociarejsie? Cize tak ako nepozname vsetky dosledky nasich rozhodnuti, nevieme v absolutnom zmysle povedat, ci nejake riesenie z minulosti nemalo lepsiu alternativu. Slepa viera v tradiciu a evoluciu a schopnost pretvorit spolocnost podla risovacej dosky su oba stranami tej istej mince.Ale keby vtedy existovala skupina ludi, ktora by mala zaujem na demokracii a moc, mali po ruke riesenia ako zabranit zneuzitiu moci, co sa tiez nejaky cas vyvijalo – menilo, upravovalo, prisposobovalo, odstranovali zlyhania, az kym to dospelo do dnesnej a tiez mnohorakej podoby. Ale zasadny impulz pre zmeny dali liberali a liberalny myslitelia. Nove organizacia politickych institucii bola zasadnou zmenou. Rozsirovanie volebneho prava tiez. Vsetko to bolo zamyslane. Tak ako bola zamyslana Magna Charta. Ten idealizmus a vznesene idealy, z ktorych mnohe sa stali sucastou socializacie, aby vykorenili predtym zazite a mnohe zvratene zalezitosti liberalizmus priniesol tiez. Ze to dodnes zostalo v povedmi a dodnes mnohe liberalne riesenia velebime znamena, ze vyhovuju aj nasim dnesnym zaujmom a maju ziadane dosledky. Ziadna kuzelna evolucia odtrhnuta o ludskej inteligencie.


”A bol tam ešte jeden nezamýšľaný faktor. Po celej Európe králi zápasili o moc so šľachtou. A aby sa mali o čo oprieť, podporovali práva a rozvoj miest. A nezávislosť miest od šľachty. Tak aj kráľ Ján Bezzemok. O tomto písal práve Adam Smith v diele Bohatstvo národov. Chcete aj číslo strany?”
Ved to je jasne, to som tu pisal aj ja. Urcite slobody a privilegia pre nizsie stavy umoznili medzeri v absolutistickej moci dane najma konfliktami medzi superiacimi klanmi. Slachtici sa pridavali na tu stranu, ktora im ponukla vacsie garancie a viac vyhod.
“Práve rozvoj kráľovských miest po celej Európe napomohol obchodu a inicioval rozbitie zkôrnateného feudálneho poriadku.”
Nie, tento marxisticky vyklad neberiem. Vytvorili sa jedinecne podmienky, ktore boli priestorom pre presadenie zaujmov a zaujmy a inteligencia zase posobili na zmenu podmienok. Fungovalo to obojsmerne.
“Predpokladám, že ani svojou podporou miest nesledovali vladári cieľ vzniku kapitalizmu. Takže problém nie je v Hayekovi, ale vo vašom (ne)pochopení kultúrnej evolúcie.”
Samozrejme. Vladnuca trieba robila vsetko preto, aby zmarila tento vyvoj, kedy sa mocensky vdaka ochodu posilnovali aj nizsie stavy. Ale obchod bola aj ich zaujmom s nezelanymi dosledkami v posilnovani “konkurecnych stavov”. Vymysleli cla. Bola to “fajn vec”, oni vyvazat mohli, ale voci dovozu mali cenovu vyhodu. Ze na to doplatili chudobni spolu so stavmi proti ktorym boli namierene, nikoho to netrapilo. Vlastne ano – idealistov a tych, ktorych zaujmy boli s nimi totozne – a to boli ti, co sedeli najma medzi Whigmi. Hladali sposob ako to vyriesit…riesenie bolo rozsirovanie prava, rusenie starych privilegii, znemoznenie vlade svojvolne vyrubovat dane a cla … doslo aj k reforme prava…

”Myšlienky, v nej obsiahnuté, organicky naväzujú na tradíciu, ktorá začala vtedy na tej lúke.”
Organicky nadvazuju na tradiciu – to nema ziadnu vypovednu hodnotu…ano nic nevzniklo na zelenej luke, skusenost a poznanie predsa mali k dispozicii, ako ma kazdy. A co je v tomto pripade tradicia? Panovnik ma absolutisticke postavenie dane bohom, je vlastnikom vsetkeho z bozej vole v danej krajine? Alebo Magna Charta? Alebo Anticka demokracia? Kazdy sa moze odvolavat na tradiciu, aka mu prave vyhovuje. Jednoducho, take a onake riesenie, upravu spolocenskych vztahov, vymedzenie vztahov medzi jednotlivcami povazovali za spravnu, domnievali sa ze to bude mat take dosledky ake boli ich zaujmami. Tradicia mozno posluzila ako legitimizator pre ich konanie – cize prostriedok, akym sa dalsi ovldany prostrednictvom presviedcacej moci primaly k suhlasu. Ale bez toho, aby si boli vedomy, ze taka a onaka tradicia je v sulade s ich zaujmami by san a ne nikdy neobratili.

”V Runnymede je pamätník podpísania Magny Charty. Má tvar malého gréckeho chrámu. A viete, kto financoval jeho vytvorenie? Združenie amerických advokátov. Chodí tam veľa amerických návštevníkov. Tí právnici asi vedia, kde sa vzal právny poriadok, na ktorom sú založené Spojené štáty - vznikol v Anglicku.”
Nevnikol. Urcita skusenost a urcite poznatky pochadzali z Anglicka. Alebo snad ustava prvej republiky vznikla v USA, lebo sa opierala o Americku ustavu alebo nebodaj v anglicku, lebo zase americka zmotnila niekotre myslienky sudobych anglickych myslitelov a prevzala niektore prvky existujuceho poriadku?

”Ďalšia vec, kedy nechápem Vašu narážku, je tá výčitka s Davidom Humom. Ak som článok čítal dobre, tak meno Hume je tam len raz: Hayekovo učenie (nájdete to aj v encyklopédii politického myslenia) je založené najmä na Davidovi Humovi a Edmundovi Burkovi. Čo sa Vám tu nezdá? Veď evolučný poriadok máte práve u Huma. Od neho to Hayek prevzal a ďalej rozpracoval. No a tá Vaša interpretácia liberálov z 18. a 19. storočia, ktorú tu neustále prezentujete, to už sa mi ani nechce komentovať.”
Nezda sa mi to, ked niekto do neba velebi jednu koncepciu a nechape jej obmedzenia na jednom mieste(Locke,spolocenska zmluva a prirodzene prava, vlastnictvo seba sameho) a potom na inom mieste velebi uplne inu v mnohom protikladnu koncepciu, tak nieco nie je s kostolnym poriadkom. Ak je Humovym nasledovnikom “najma” Reagan a Klaus tak by sa to patrilo nejako podlozit, ze v akom zmysle?

”Ako čítam reakcie na články, Vy ste tu prítomný pomerne dosť často. Bohužiaľ nemám čas veľmi reagovať na všetky tie veci, čo píšete, ale dosť často sa pri nich chytám za hlavu.”

Vase chytanie sa za hlavu bude mat pre mna vypovednu hodnotu vtedy, ak poukazete na nieco, co je toho zdrojom. Ja tiez nemam vela casu na “dokonale uvahy” a krvopotnym sperkovanim prispevkov. Ale ak nemate konkretne vyhrady, tak narazkami na chytanie sa za hlavu ma neobtazujte. Dakujem. Prajem pekny den.

RE: dlhe to bolo, miestami nezrozumitelne
autor: bulbul
pridané: 18-03-2005 2:40


Tí barbari, čo Jána Bezzemka dokopali k tomu, aby im priznal práva, si iba vzali naspäť to, čo mali ich starí a prastarí otcovia za čas saských kráľovstiev. Nič nevzniká len tak na zelenej lúke a u nás v Európe má všetko nejakú tradíciu.
Konkurencia
autor: Zolo
pridané: 17-02-2005 15:09


Preco by si mal jednotlivec raz a navzdy vyberat pokoru pod trhovým poriadkom (katallaxiou), alebo celospoločenským plánovaním zhora? Nech sa tie dva prudy o jednotlivca biju. Nech silnejsi zvitazi, alebo hoci aj kazdy chvilku taha pilku... pokial to jednotlivcovi vyhovuje.

Inak, tento clanok poukazuje na jednu nevyhodu ideologickeho pristupu. Okrem vlastnej ideologie hladaju a definuju aj ideologiu oponentov. Stale sa musia s niekym pasovat.

Nevyhovuje jednotlivcovi evolucne zlepsovanie svojho stavu bez zbytocnych prestreliek? Zeby bol neustaly zaujem o triedny ci netriedny boj? Zeby jednotlivec potreboval dominantneho samca? Ci uz v ramci trhu ci planu. Nebolo za sociku plno dominantnych samcov tiez? Zeby nam zrazu chybali? Mne nie. Ze preco je ina tema.

Zhrnutie
autor: Braňo
pridané: 17-02-2005 15:35


"Rôzni ľavicovo-liberálni zástancovia politickej korektnosti a pozitívnej diskriminácie, multikuluralisti, antiglobalisti..., sú pre prežitie civilizácie možno nebezpečnejší, než komunisti."

Z tohto je jasne vidiet, ako blizko je od tvojho izmu (ci uz je to liberalizmus alebo konzervativizmus) k diktature.

Takze:
Treba verit v krestankseho Boha a v narodny stat.

Treba odmietnut pluralitu nazorov a zrusit nastroje demokracie, aby uz nikdy nedoslo k situacii, ze vacsina obcanov si vo volbach zvoli nie konzervativnu politiku, ale nejaku inu, ktora vedie k zaniku nasej civilizacie...

PS: To "mierove koexistovanie" ma tiez pobavilo...

Braňo
autor: Lukas Krivosik
pridané: 17-02-2005 17:33


"Treba odmietnut pluralitu nazorov a zrusit nastroje demokracie, aby uz nikdy nedoslo k situacii, ze vacsina obcanov si vo volbach zvoli nie konzervativnu politiku, ale nejaku inu, ktora vedie k zaniku nasej civilizacie..."

Ved ta vacsina si neustale voli politiku, ktora dokazatelne smeruje k zaniku zapadnej civilizacie. Pat Buchanon pise napr. o fyzickom vymierani Zapadu ako nasledku kulturnej ofenzivy liberalnej lavice. Jeho kniha Smrt Zapadu nie je o tom, co sa stane, ale o tom, co sa deje.

My konzervativci chceme tento trend zvratit v ramci demokratickych pravidiel hry. Ale premyslame aj o ustavnych zmenach, ktore by lepsie zabezpecili naplnenie povodneho idealu demokracie - a to spravodlivej a obmedzenej vlady, ktora nebude zasahovat do zivota obcanov a najma do ekonomiky.

Hayek sam navrhuje ustavu slobodnej spolocnosti, kde by sa parlament rozdelil na dva zbory, jeden zakonodarny a druhy kontrolny. Fareed Zakaria zase navrhuje, aby boli ekonomicke rezorty nezavisle od volieb a vlady, podobne ako to uz dnes funguje u narodnej banky...

Tych moznosti je viacero. Vysledkom vsak urcite nebude diktatura. Naopak, politici nebudu mat moznost zasahovat do ekonomiky. Ta vsak musi byt deregulovana, privatizovana a liberalizovana. Az potom by sa mali prijat ustavne zaruky, aby tento trend nebol uz nikdy zvratitelny.

RE: Braňo
autor: Braňo
pridané: 17-02-2005 22:27


"Ved ta vacsina si neustale voli politiku, ktora dokazatelne smeruje k zaniku zapadnej civilizacie. Pat Buchanon pise napr. o fyzickom vymierani Zapadu ako nasledku kulturnej ofenzivy liberalnej lavice. Jeho kniha Smrt Zapadu nie je o tom, co sa stane, ale o tom, co sa deje."

Dokazatelne vymieranie? No o tom dokaze usvedcujucom lavicovych liberalov ci koho by som si rad precital, ale kvoli tomu si Buchanana kupovat nebudem.

Nebol to prave jeden vyznamny "konzervativec", ktory povedal, ze optimalny pocet Rusov by mal byt 15 milionov?

Vacsiu kontrolu nad politikmi si zelame vsetci.

"Naopak, politici nebudu mat moznost zasahovat do ekonomiky. Ta vsak musi byt deregulovana, privatizovana a liberalizovana. Az potom by sa mali prijat ustavne zaruky, aby tento trend nebol uz nikdy zvratitelny."

To su pre mna prilis silne slova a totalne absolutizovanie, resp. diktatura ekonomie, resp. penazi, co musim razne odmietnut.

RE: Braňo
autor: Stano Jančiar
pridané: 20-02-2005 18:38


Prečo by to bolo absolutizovanie peňazí? Proste necháte ekonomiku na pokoji. Mne osobne ide ako občianskemu konzervatívcovi o tieto veci:

-oddelenie hospodárstva od štátu

-oddelenie cirkví od štátu (nie preto, žeby som bol sekulárny fanatik, ale pretože si myslím, že Cirkvi prospeje, keď bude mať finančnú nezávislosť od štátu)

-oddelenie školstva od štátu (tie tri články k tejto téme, čo ste zverejnili, sú super)

-oddelenie kultúry od štátu.

Tieto ciele nie sú úkažkou snahy o "ekonomizáciu života". Sú jednak predpokladom k tomu, aby hospodarstvo, cirkvi, vzdelanie a kultura fungovali a prosperovali, na strane druhej sú to nevyhnutné predpoklady preto, aby spoločnosť bola slobodná. A pre mňa je sloboda fundamentálnou hodnotou.

RE: Braňo
autor: Dewey
pridané: 21-02-2005 15:25


Prosim Ta, aky je to ten "obciansky konzervativizmus", este mi to nemal kto vysvetlit, ak by som Ta mohol poprosit...

"Tieto ciele nie sú úkažkou snahy o "ekonomizáciu života". Sú jednak predpokladom k tomu, aby hospodarstvo, cirkvi, vzdelanie a kultura fungovali a prosperovali, na strane druhej sú to nevyhnutné predpoklady preto, aby spoločnosť bola slobodná. A pre mňa je sloboda fundamentálnou hodnotou."

Slobodna spolocnost, to je vtedy, ak sa skolstvo plnohodnotne podriadi nejakej mocnej ideologickej inistitucii?
Slobodna spolocnost je taka, kde sa prestanu z hladiska ochrany jednotlivca pred tyraniou mocnejsieho samca ale dominantnej alebo skupiny samcou presadzovat normy, ktore by ho pred touto tyraniou chranili aby sa im nutne nemusel podriatit?
Sloboda je o to, aby sa vsetky sfery zivota podriadili jednemu jedinemu kriteriu - ekonomickej efektivite, vsetci jednotlivci nevyhnutne maju zostat bezmocni, pretoze zbavit z ich dosahu niektore oblasti(ktore sa objavili v procese "kulturnej evolucie" ;-) ktore vyplivaju zo spolocenskych vztahov a poriadit ich nedoktnutelnym pravidlam, bez ohladu na to, ci ich dosledkom je sloboda alebo nesloboda, znamena obycajnu totalitu a potlacanie slobody pre velku cast ludi?
Komunizmus nestacil ako skusenost?

RE: Braňo
autor: Braňo
pridané: 22-02-2005 16:19


Lukas napisal:

"Az potom (po deregulacii, atd.) by sa mali prijat ustavne zaruky, aby tento trend nebol uz nikdy zvratitelny."

Toto je teda "obciansky konzuervativizmus" a sloboda?

Napíš mi
autor: Lukas Krivosik
pridané: 27-02-2005 0:31


Stano, su to zaujimave veci, co tu hovoris. Nechcel by si pre nas pisat? Ak chces, napis mi na amilakvari@hotmail.com!
RE: Braňo
autor: Jano
pridané: 05-03-2005 7:07


... od takehoto statu treba oddelit aj obcana
Dewey
autor: Lukas Krivosik
pridané: 17-02-2005 17:23


Dewey, tvoj pokus o spochybnenie tejto teorie je ubohy. Tvoj prispevok je usmevny, polovica argumentov su "nerozumiem" a "zjednodusenie". Ale podme nato:

"Co je vsak zarazajucejsie povrchny slovensky zvestovatelia liberalizmu nepoznaju okrem Hayeka z liberalnej teorie o vela viac."

Ja nie som zvestovatel liberalizmu. Som nieco ako liberalny konzervativec. Mojou filozofickou femme fatal je Maggie Thatcher a ona Hayeka adoptovala do konzervativneho hnutia, ked sa pod pojmom "liberal" zacali grupovat najma teplosi a fetaci.

Hayek sam chcel touto teoriu vedecky podopriet zasady klasickeho liberalizmu, no ono mu z toho vzisla skor spolocensko-vedna opora pre konzervativizmus. Aj to je priklad nezamyslanych dosledkov spontanneho poriadku.

"nevyjadrujem sa teda k Hayekovi, ale len interpretacii Hayeka."

Aha, tak moja interpretacia Hayeka a jeho ziakov je zrejme ucelova. No ja si skor myslim, ze skor ty ucelovo interpretujes tradiciu liberalizmu.

To mam naozaj zobrat nejaku Hayekovu knihu a citovat jeho slova o Deweyovi a dalsich lavicovych liberaloch? Trebars aj Pravo, zakonodarstvo a slobodu?

Presne pre toto sa tolki americki vyznavaci kapitalizmu zacali povazovat za konzervativcov. Lebo co mali robit, ked ludia so socialno-demokratickymi predstavami tak hlasne kricali, ze oni nie su socialisti, oni su "liberali".

Uznaj konecne, ze existuju dve vetvy samodeklarovanych liberalov. Jeden ma blizko ku konzervativcom (to je ten nas) a druhy k socialistom (to je ten, ktory oznacujeme ako lavicovy, ktoreho predstavy hlasas ty).

"Identifikujes v sebe nejaky “divosky atavizmus”? Mas pocit, ze Tvoje konanie je nim determinovane?"

Ano, vzdy ked citam tvoje konstrukcie, tak mi stupa tlak a mna sa zmocnuju one nasilne atavizmy davnych dob;-)

"Mozem poprosit aj vyklad slohnuteho pojmu distributivna moralka?"

Distributivna, teda prerozdelovacia. Je to subor vnutornych pravidiel, ktore vyplivaju z atavizmu "socialneho citenia" a nahovaraju nam, ze mame uspokojovat potreby cudzich ludi okolo nas. Ty si ju nemusis uvedomovat, ale prejavi sa napr. tym, ze budes volit soc-dem, lebo sa hlasia k rovnostarstvu.

"Nenarasta, zase by sa zisla lekcia pragmatizmu… Co bolo skor sliepka -
“rozdielnost” alebo vajce - delba prace…"

Co je zase toto za nezmysel? Cim viac ludi spolupracuje v ramci obchodnej vymeny, tym je hlbsia specializacia prace.

"Naozaj? Nutne? Z toho vychadza, ze sa na to treba vykaslat a nechat, nech vsetko vyriesi nejaka evolucia. Pani ako Jefferson,Washington,Gladstone,Bentham,Locke,Madison,Churchill ... vsetci mali sediet a cakat a drzat hubu, nie oni a individualny prispevok kazdeho nic posunul socializaciu a spolocnost smerom dopredu ale nejaka evolucia, ktorej oni boli len pasivnym prvkom..."

Dewey, musis rozlisovat medzi vytvaranim poriadku a tym, ze urobis nieco, co posunie dejiny dalej (napr. zabijes arcivojvodu). Aj Gavrillo Princip posunul spolocnost niekam, zacala vojna a cela tragedia 20. storocia sa dala do pochybu. Ale je nieco ine vedomy cin politika a je zase nieco ine, ako sa tento cin prejavi na spontannom poriadku.

A pokial ide o americke ustavne dokumenty, tieto predsa nevznikli vo vzduchoprazdne. Dokonale nadvazuju na zvykove pravo, zdedene z Anglicka a nie som jediny, kto toto tvrdi.

"To je nezmysel. Priklad. Bol to Locke, kto si dovolil spochybnit autoritu – bohom danu – panovnika. Nebola to evolucia, ktora spochybnila tuto myslienku. Bol to Lock, ktory legitimizoval konkretne zaujmy a ktory prebudil uvedomenie si tychto zaujmov u mnohych."

Nezmysel je to, co pises. Lockeho vyznam je ale rozpoznatelny az ex post. Locke sam nemohol vediet, co z jeho ucenia prezije, co sa presadi a co nie. Opat, Locke nieco urobil, a toto sa nejak prejavilo na spontannom poriadku. To, co Locke urobil sa ukazalo ako evolucne prospesne.

"Jasne, dualisticky treba odburat ludsky rozum od spolocenskych vztahov a nechat sa nimi niest."

Nie! Hayek hovori iba to, zo spolocnost si nema klast ciele. Ciele si maju klast jednotlivci, firmy, planovat mozu rodiny, ale taketo planovanie by nemala vlada vnucovat spolocnosti.

Vlada by mala udrziavat len taky normativny poriadok, ktory vsetkym umozni naplnat svoje ciele, pokial nebudu kolidovat s rovnakym "pravom na stastie" u vsetkych ostatnych.

Prelozene do aktualnej politickej reci: EU alebo vlada by si nemali klast ciele ako "zvysit pocet zien v politike na tretinu".

Tym nehovorim, ze takyto ciel by nebol ziaduci. Mozeme sa o to usilovat, ale nie prostrednictvom zasahov statu do slobod ludi pozitivnou diskriminaciou a prerozdelovanim prav, penazi a povinnosti. Je ina vec, ze s tym nesuhlasis, co som napisal, ale mne sa zda, ze ty ani nerozumies ako funguje kulturna evolucia podla tohto clanku.

"Fakt nie? Ved kym sme tu chodili ako slovania s holymi ritami, cinania, egyptania a dalsie civilizacie sa nam mohli vysmiat do oci."

Tak toto je uz argument na smiech. Ano, tie civilizacie dosiahli slusnu uroven komplexity spontanneho poriadku, ale od isteho momentu sa z roznych pricin prestali vyvijat dalej. Vies co, viem, je to dlhe, ale skus si to precitat este raz.

Ti Europania mali mozno hole rite, ale doslo tu k zmiesaniu dynamickych faktorov, ktore v Cine a v Egypte neexistovali a tak sa zapocal u nas vyvoj, ktory trva dodnes.

Dobre o tom pise Paul Johnson v knihe Nepriatelia spolocnosti.

Hayekova teoria nie je v rozpore s tym vyvojom, ale naopak, velmi dobre sa na jej podklade daju interpretovat historicke fakty a hlbsie priciny, ktore viedli k zaniku a vzostupu civilizacii v minulosti.

"Západ je cieľom utečencov z iných civilizácií a jeho pravidlá a inštitúcie sú mnohými cudzími spoločnosťami napodobňované. Výsledkom je dnešná globalizovaná “Tomu vobec nerozumiem."

Ved dnes vidis, ako sa kulturna evolucia stale prejavuje: obyvatelstvo stupa svojim poctom. Ciastocne sa to dialo (priblizne do 60tych rokov a sexualnej revolucie) vlastnym prirastkom v krajinach Zapadu. Pocetny vzrast uspesnych spolocnosti sa vsak deje aj imigraciou, ktora do bohatych krajin prudi (u nas napr. Ibi Maiga a vobec tie miliony Turkov, Mexicanov, a pod.)

Ale deje sa to aj napodobnovanim zo strany inych spolocnosti a to je napr. priklad Japonska. Ustavu mu napisali Amici, obciansky zakonnik je napisany podla nemeckeho, lode sa tam este pred sto rokmi stavali podla britskeho vzoru, atd.

Neviem, co je na tom nepochopitelne.

"Ved o tom bolo cele osvietenstvo zahrnujuce aj liberazlimus – preboha! Clovek zajaty predsudkami a tradiciami, so sputanou osobnostou vs. clovek vzdelany, opierajuci sa o racio, ktore je tym, co dava ramec jeho moralke, s rozviazanymi rukami pre slobodne prejavenie individuality, ktora je motorom pokroku"

A presne kvoli tomuto ta tu stale oznacujeme za socialistu. Hayek nevziva bezbrehy racionalizmus francuzskeho osvietenstva. Hlasi sa ku KRITICKEMU racionalizmu. To znamena, ze rozum ma medze pokial ide o moznost poznat a pretvarat spolocnost. Dokonca aj Misesovi vycital Hayek jeho utilitarny racionalizmus.

"Zacni trochu citat aj mimo Hayeka interpretujucich kecov, chlape…"

Citam aj tvoje kecy, citam Slovo a prave lavicove tliachaniny ma utvrdzuju, ze moje presvedcenie a obavy, pokial ide o lavicu su absolutne spravne.

"Co tak si precitat Ricarda a Smitha…"

Prave citam Bohatstvo narodov a len sa divim tvojej interpretacii jeho obsahu.

"Nema konzervativizmus liberalne korene nahodou?"

Konzervativizmus vznikol ako REAKCIA na snahu vykolajit cloveka z pravidiel, ktora sa udiala za osvietenstva. Teda nato, co si tvrdil o osvietenstve vyssie.

"Ako rad si povysenecky obtieras usta o tak siroke skupinu ludi, akoby si mal za sebou taky vedmostny background ako Hayek."

No ja mam tento dojem prave z tvojej zmatocnej kritiky;-)

Ale skus si yen text naozaj precitat este raz!

RE: Dewey
autor: Dewey
pridané: 18-02-2005 9:27


“Dewey, tvoj pokus o spochybnenie tejto teorie je ubohy. Tvoj prispevok je usmevny, polovica argumentov su "nerozumiem" a "zjednodusenie". Ale podme nato:”

Ak niecomu nerozumiem, co si formuloval, tak ocakavam vysvetelnie a nevydavam to za argument. Zjednodusenie - nepotrebujem plytvat svojim casom na to, aby som explicitnejsie upozornil na to, ze zavery platia len obmedzene a nejde o ziaden samozrejmy a nutny dosledok. K tvrdeniam chybaju dokazy, argumentacia(v celom clanku) – ta by mala byt v prvom rade na strane toho, kto formuloval nejake tvrdenie. Ale toto chyba na pravom spektre skoro v kazdom clanku.
Ja nieco vysteknem a ocakavam od druhej strany aby podala dokazy spochybnujuce moje tvrdenia. Vacsinou som sa napriek tomu o to pokusal, tu vdaka rozsahu clanku to nie je v mojich silach.

”ked sa pod pojmom "liberal" zacali grupovat najma teplosi a fetaci.”
Skutocna perla…

”Hayek sam chcel touto teoriu vedecky podopriet zasady klasickeho liberalizmu, no ono mu z toho vzisla skor spolocensko-vedna opora pre konzervativizmus. Aj to je priklad nezamyslanych dosledkov spontanneho poriadku.”
To nie je pravda. Sam sa obracias na Huma a Hayek socialnou evoluciou sa postavil na tu stranu liberalizmu, ktora odmietla konktraktivizmus. Podobne ho odmietal aj napr. Dewey, ktory bol dlho v podstate Hayekov sucasnik.

”Aha, tak moja interpretacia Hayeka a jeho ziakov je zrejme ucelova. No ja si skor myslim, ze skor ty ucelovo interpretujes tradiciu liberalizmu.”

Mal si priestor diskutovat o klasickom liberalizme. Ale casovo za Hayeka, ktoreho oznacujes za klasickeho liberala sme sa nedostali.(Sam Hayek hovori o klasickom liberalizme, ale slabomyslene nehovori samozrejme o sebe) Nerozumiem preto, co sa mi tu pokusas vyhadzovat na oci.

”To mam naozaj zobrat nejaku Hayekovu knihu a citovat jeho slova o Deweyovi a dalsich lavicovych liberaloch? Trebars aj Pravo, zakonodarstvo a slobodu? “

Cital som. A co, Hayek je boh, ked mu tak uskostlivo veris, z nemas zaujem sa s dielami a autormi na ktorych utocis zoznamit osobne?

”Uznaj konecne, ze existuju dve vetvy samodeklarovanych liberalov. Jeden ma blizko ku konzervativcom (to je ten nas) a druhy k socialistom (to je ten, ktory oznacujeme ako lavicovy, ktoreho predstavy hlasas ty).”

Neuznavam. Uz sa mi nechcu opakovat argumenty ako papagajovi. Liberalizmus a socializmus nejdu dokopy. “Lavicovy liberalizmus” je hracka, ktora sa pouziva na diskreditaciu druhej strany. V liberalizme tak ako konzervativizme existovalo vzdy mnozstvo a casto protichodnych prudov. Uz si objavil konflikt socialnej filozofie Lock vs. Hume a mozeme pokracovat.

"Identifikujes v sebe nejaky “divosky atavizmus”? Mas pocit, ze Tvoje konanie je nim determinovane?"

”Ano, vzdy ked citam tvoje konstrukcie, tak mi stupa tlak a mna sa zmocnuju one nasilne atavizmy davnych dob;-)”
Cize bezne nic take na sebe nepozorujes. Tie otazky a nemyslim to samolubo su dobre mierene. Ak Ta irituje, ze neviem najst na ne pre seba uspokojivu odpoved, je to dobre. Len neviem, preco sa hnevas na mna…


”Distributivna, teda prerozdelovacia. Je to subor vnutornych pravidiel, ktore vyplivaju z atavizmu "socialneho citenia" a nahovaraju nam, ze mame uspokojovat potreby cudzich ludi okolo nas. Ty si ju nemusis uvedomovat, ale prejavi sa napr. tym, ze budes volit soc-dem, lebo sa hlasia k rovnostarstvu.”

Vnutornych pravidiel? Vnutornych vo vztahu k comu?
Stale nerozumiem.
Ak niekto rozdava peniazky hladnym dietkam, tak len uspokojuje aj svoje – dusevne potreby. Je zle zaujimat sa o problemy inych? Je zle vsimat si neschopnost “spontanneho radu” predchadzat utrpeniu niektorych ludi, ktore je dane najma samotnym “sponatnnym radom” a snazit sa mu predchadzat?
Co to je rovnostarstvo? Je to opak elitarstva?
Je to opak akceptovania prirodzenych rozdielov medzi jednotlivcami a teda aj do urcitej miery prirodzenych rozdielov v ich schopnosti presadit sa v ramci danych spolocenskych vztahov?

”"Nenarasta, zase by sa zisla lekcia pragmatizmu… Co bolo skor sliepka -
“rozdielnost” alebo vajce - delba prace…"

Co je zase toto za nezmysel? Cim viac ludi spolupracuje v ramci obchodnej vymeny, tym je hlbsia specializacia prace.”

Precitaj si, co si napisal. Napisal si zjednodusene, ze sa zvacsovala rozdielnost medzi ludmi a ta determinovala napr. narast spolocenskej delby prace.

”"Naozaj? Nutne? Z toho vychadza, ze sa na to treba vykaslat a nechat, nech vsetko vyriesi nejaka evolucia. Pani ako Jefferson,Washington,Gladstone,Bentham,Locke,Madison,Churchill ... vsetci mali sediet a cakat a drzat hubu, nie oni a individualny prispevok kazdeho nic posunul socializaciu a spolocnost smerom dopredu ale nejaka evolucia, ktorej oni boli len pasivnym prvkom..."

Dewey, musis rozlisovat medzi vytvaranim poriadku a tym, ze urobis nieco, co posunie dejiny dalej (napr. zabijes arcivojvodu). Aj Gavrillo Princip posunul spolocnost niekam, zacala vojna a cela tragedia 20. storocia sa dala do pochybu. Ale je nieco ine vedomy cin politika a je zase nieco ine, ako sa tento cin prejavi na spontannom poriadku.”

Tento cin sa “neprejavi”, ten cin je tak prejavom socializacie ako aj faktorom ktory vpliva na jeho zmenu. Sponanny poriadok, ak to ma byt chapane ako nejaky protiklad ku poriadku a pravidlam danym ludskou inteligenciou je omyl.

”A pokial ide o americke ustavne dokumenty, tieto predsa nevznikli vo vzduchoprazdne. Dokonale nadvazuju na zvykove pravo, zdedene z Anglicka a nie som jediny, kto toto tvrdi.”

Naozaj? Aj delenie moci a konkretne institucie uz existovali niekde smerom do minulosti, alebo boli vynalezom konkretnych ludi?
Cele zvykove pravo ktore bolo konzervovane zlozitou legislativou v Anglicku prekopal Bentham spolu s dalsimi liberalmi a stalo sa tak v priebehu niekolkych rokov. A pomerne rychlo sa stalo sucastou socializacie – a ako dosledok - uz to neboli bohom dane vecne privilegia – ale zakony ktore schvaluju voleni zastupcovia.

”Nezmysel je to, co pises. Lockeho vyznam je ale rozpoznatelny az ex post. Locke sam nemohol vediet, co z jeho ucenia prezije, co sa presadi a co nie. Opat, Locke nieco urobil, a toto sa nejak prejavilo na spontannom poriadku. To, co Locke urobil sa ukazalo ako evolucne prospesne.”

Locke nerobil nieco, Locke sledoval konkretne zaujmy. Vsetky dosledky si neuvedomoval, ale uvedomoval si tie najzasadnejsie. Na podporu konkretnych spolocenskych zmien formoval aj svoju filozofiu. Vieme predpokladat mnohe dosledky nasich rozhodnuti, niektore vsak nevieme, pretoze svet sa dynamicky meni, existuje nepostihnutelne mnozstvo faktorov, ktore vplivaju na dosledky. Cize neexistuje ziadne vecne platne riesenie, to by mal byt logicky dosledok uvahy, kazde nove riesenie treba vzdy skumat podla dosledkov a prisposobovat pozadovanym cielom. Ale toto je uplne ine uchopenie evolucie ako v clanku. Evolucne uspesne = riesenia krore viedli ku chcenym cielom? V tomto zmysle ano. Keby bol Hitler zvalcoval planetu a vytvoril by novu formu otroctva a tyranie, ktoru by tu udrzal 500rokov, stalo by sa mnohe z jeho zvrhlych nazorov sucastou socializacie(spontanneho radu) tiez by to bolo evolucne uspesne?
Evolucna uspesnot nema ziadnu vypovednu hodnotu, jedine na urovni socialneho darwinizmu a ten Hayek ak sa nemylim odmietal.

”Nie! Hayek hovori iba to, zo spolocnost si nema klast ciele. Ciele si maju klast jednotlivci, firmy, planovat mozu rodiny, ale taketo planovanie by nemala vlada vnucovat spolocnosti.”

Spolocnost si ani nemoze. Nema usta ani ruky.(To hovori tusim dokonca niekde tiez) Ano vladnuci nemozu vnucovat spolocnosti, ved o tom je demokracia a zaroven, to priniesol Tocquesville a Mill, to nie je tyrania vacsiny, tyrania ktora bola stelesnena prave spontannym radom v mnohom, ktory existoval v ich dobe a ktory Mill ostro v mnohych suvislostiach napadal az nakoniec dnes len malokto pochybuje o tom, ze zena alebo cernoch su rovnocennymi ludskymi bytostami. Akceptovanie tychto skupin ako rovnocennych sa stalo sucastou socializacie.

”Vlada by mala udrziavat len taky normativny poriadok, ktory vsetkym umozni naplnat svoje ciele, pokial nebudu kolidovat s rovnakym "pravom na stastie" u vsetkych ostatnych.”

Super. Uplne jasny a zjavny princip, ktory zastavam aj ja.(A klasicki liberali) Hayek celkom nie.

”Prelozene do aktualnej politickej reci: EU alebo vlada by si nemali klast ciele ako "zvysit pocet zien v politike na tretinu".”
Lebo? Co ked je prave bariera braniaca zenam v pristupe k politike prejavom tyranie vacsiny a predsudkov? Ja si myslim, ze nie je, resp. len do malej miery. Prave preto to nepovazujem za spravne. Ale Ty v tom vidis nejaky zazracny princip, ktory je aplikovatelny a nutne “spravny” bez zapojenia inteligencie.
Ak argumentujeme proti zmenam odvolajuc san a tradiciu, vzdy budeme vytrhavat to, co nam vyhovuje a zatracovat to co nam nevyhovuje. Nerobime nic ine, ako podrobujeme skusenost a existujuce pravidla posobeniu inteligencie. A tak funguje cela “evolucia” tisicrocia. Snaha ludi menit svoj status quo vyustila bud z individualneho hladiska alebo aj individualneho hladiska ustiaceho do organizovanosti v mene nejakych spolocnych zaujmov k spolocenskym zmenam.

”Je ina vec, ze s tym nesuhlasis, co som napisal, ale mne sa zda, ze ty ani nerozumies ako funguje kulturna evolucia podla tohto clanku.”

Ten clanok som cital dvakrat. Rozumiet Hayekovi som nemal nikdy problem. (A Uz preslo par rokov, co som ho drzal v ruke.)
Rozumiet Tebe ano. Takze jedina sanca precitat Hayekovo dielo a potom sa pozriet na to, co si tu sformuloval/okopiroval, potom mozno budem schopny pri niektorych formulaciach uchopit kontext.
”Tak toto je uz argument na smiech. Ano, tie civilizacie dosiahli slusnu uroven komplexity spontanneho poriadku, ale od isteho momentu sa z roznych pricin prestali vyvijat dalej. Vies co, viem, je to dlhe, ale skus si to precitat este raz.
Ti Europania mali mozno hole rite, ale doslo tu k zmiesaniu dynamickych faktorov, ktore v Cine a v Egypte neexistovali a tak sa zapocal u nas vyvoj, ktory trva dodnes.”

Vyvoj trval odjakziva, odkedy je clovek clovekom. Vonkajsie prostredie determinovalo konanie ludi, ludia menili vonajsie prostredie.
Socializaciu utvaraju tak vonkajsie factory, na ktore clovek musi reagovat ako I ludske posobenie na vonkajsie prostredie. Opat dvojsmerny process. Najvacsi pokrok a zmeny nastali, ked sa spolocnost-jednotlivci vymanili z akceptovania stavu, ktory kladol prekazky ich slobodnej aktivite a slobode, branil im uskutocnovat z moci malej skupiny svoje vlastne zaujmy a zacali vyraznejsie posobit na zmeny. Ale najprv bolo treba zmenit vieru na danost existujuceho spolocenskeho poriadku, vztahov medzi jednotlivcami.

”Hayekova teoria nie je v rozpore s tym vyvojom, ale naopak, velmi dobre sa na jej podklade daju interpretovat historicke fakty a hlbsie priciny, ktore viedli k zaniku a vzostupu civilizacii v minulosti.”

To nie je ani Marxova, aj nou “sa da velmi dobre”….asi tak…

”Ved dnes vidis, ako sa kulturna evolucia stale prejavuje: obyvatelstvo stupa svojim poctom.”

Ked stupa pocet obyvatelov, to je dokaz kulturnej evolucie? Cim vacsia fertitilita tym intenzivnejsia “evolucia”? To snad nie!

“Pocetny vzrast uspesnych spolocnosti sa vsak deje aj imigraciou, ktora do bohatych krajin prudi (u nas napr. Ibi Maiga a vobec tie miliony Turkov, Mexicanov, a pod.)”

Uspesnost spolocnosti…ach jaj. Zase personifikacia ako krasny priklad tych omylnych ktore aj Hayek odmietal.

”Ale deje sa to aj napodobnovanim zo strany inych spolocnosti a to je napr. priklad Japonska. Ustavu mu napisali Amici, obciansky zakonnik je napisany podla nemeckeho, lode sa tam este pred sto rokmi stavali podla britskeho vzoru, atd.”

Uspesnost, ktora primala japonocov inovovat spocivala na vojenskej moci danej novymi zbranami. Inak mohol mat cisar celu europu hlboko na haku. To je to, co prinutilo cisara pristupit k najzasadnejsim zmenam. Cize ten najstrasi a najprimitivnejsi instinct, obrana pred tym aby silnejsi zozral slabsieho, princip ktory vacsina civilzovanych ludi odmieta.(napr. Bush civilizovany podla tohoto criteria nie je)


”"Ved o tom bolo cele osvietenstvo zahrnujuce aj liberazlimus – preboha! Clovek zajaty predsudkami a tradiciami, so sputanou osobnostou vs. clovek vzdelany, opierajuci sa o racio, ktore je tym, co dava ramec jeho moralke, s rozviazanymi rukami pre slobodne prejavenie individuality, ktora je motorom pokroku"

A presne kvoli tomuto ta tu stale oznacujeme za socialistu. Hayek nevziva bezbrehy racionalizmus francuzskeho osvietenstva. Hlasi sa ku KRITICKEMU racionalizmu. To znamena, ze rozum ma medze pokial ide o moznost poznat a pretvarat spolocnost. Dokonca aj Misesovi vycital Hayek jeho utilitarny racionalizmus. “

Netrep. Takato vyhrada voci mne tu padla tusim raz a to od Mareka. Kapitolu kde Hayek pise o kritickom racionalizme si celkom vybavujem. Uz davnejsie som sa osobne k tejto teme vyjadroval a poukazoval som na to, ze extremna forma racionalizmu, ktora bola ale reakciou na presne opacny trend, bola mylna. Samozrejme pod krasny pojem kriricky racionalizmus mozeme zahrnut opat cokolvek. Podla mna naplna obsah tohoto pojmu skor pragmatizmus – ktory ani Hayek v mnohom neodmietol, naopak. Nuz, na jednej strane upozronovat na neschopnost poznat vsetky dosledky rieseni je spravne, ale ked niekto na druhej strane odporuca obracat sa spat a zrejme poznajuc blahodarnost vsetkeho –rieseni - co tu boli v minulosti vo vztahu k novym vychodiskam, chapajucich ich ako zazracne, ako vysledok evolucie, ktory je nutne lepsi ako cokolvek zosnovane dnes alebo vcera raciom jednotlivca, ktory sleduje svoje zaujmy znie ako celkom vtipny paradox. Kriticky racionalizmus.

”Citam aj tvoje kecy, citam Slovo a prave lavicove tliachaniny ma utvrdzuju, ze moje presvedcenie a obavy, pokial ide o lavicu su absolutne spravne.”

Co mam spolocne s Novym Slovom?

“Prave citam Bohatstvo narodov a len sa divim tvojej interpretacii jeho obsahu.”

Tesim sa na konkretnosti, citaty … mas tu toho dost na spochybnovanie…vlastnictvo,dane,odmietanie nutne blahodarnych dosledkov laissez-faire resp. hranice kedy neviditelna ruka riesi sama…

”Konzervativizmus vznikol ako REAKCIA na snahu vykolajit cloveka z pravidiel, ktora sa udiala za osvietenstva. Teda nato, co si tvrdil o osvietenstve vyssie.”

Vykolajit…netvoris beletriu…ak hovorime o extremnej forme racionalizmu tak v samotnom liberalnom hnuti vznika vazny konflikt. Hume vs. Locke, Voltaire …, J.S.Mill vs. Bentham, v trochu inej rovine Burke vs. Paine … A konzervativizmus sa formoval na nom v tomto zmysle, ale spociatku existovala len virtualna deliaca ciara. Zasadny konflikt v liberalizme pretrval az do druhej polovice 19steho storocia. Od cias Milla extremnu formu racionalizmu v socialnej filozofii liberalizmu tazko nenajdes. Extremny racionalizmus v rannej osvietenskej podobe zostal u marxistov a dnes sa objavuje u libertarianov…

len ku Klausovi
autor: Filip Glasa
pridané: 18-02-2005 14:43


Nemá to veľkú súvislosť s článkom ale:
Mne sa zdá že ak hovoríme o Klausovi ako o Liberálovi, prípadne Konzervatívcovi, je to ako hovoriť o SDKÚ ako o kresťanskích demokratoch. Jednoducho, čo doma spochybňujeme, u susedov sa nám zdá pravé.V ČR je to ale rovnaké, tiež nám toho Dzurindu závidia a obdivujú ho.Možno mám len pokrivený názor na českú politiku, surfovaním po CZ konzerv. weboch.
(napr. www.konzervativnistrana.cz, články Česká politická scéna a V.Klaus a Orwellovo dedictví, pána Hofhanzla).V súvislosti s tým je zaujímavý aj článok Petra Friša :http://www.kdmstt.sk/index.php?type=5&str=4&id=93

Ale veta:
"Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia.", sa nemusí zdať prehnaná len dewayovi.

Dewey a Filip
autor: Lukáš Krivošík
pridané: 18-02-2005 23:50


Dewey, ty uplne prekrucas moje slova. Vkladas mi do ust, co som nikdy netvrdil a co nevypliva ani z clanku. Urob mi tu laskavost a naozaj si precitaj Hayekovu poslednu knihu OSUDOVA DOMYSLAVOST. Ak zajdes do Artfora, mohol by si mat stastie, tam som to kupil aj ja. Vrelo tu knihu kazdemu odporucam, nie je hruba a je to jedna z najlepsich knih z oboru spolocenskych vied.

K fungovaniu kulturnej evolucie: nie je to spoliehanie sa na slepu evoluciu a nie je to ani socialny darvinizmus. Otcovia zakladatelia predsa neodmietali existujuci poriadok v ich dobe, s tym, ze ustava USA ho nahradi. Ustava zapadala do kontextu prava ake do tej doby v Amerike fungovalo. US ustava nebola predsa aktom socialneho inzinierstva.

Inak, latinskoamericke staty maju ustavy casto od slova do slova odpisane z tej americkej a demokracia u nich aj tak nefunguje. Pretoze v normativnom prostredi spanielskych kolonii v Latinskej Amerike posobila ako cudzorody prvok. A chybali tu aj ine faktory, ktore v USA pritomnymi boli.

Proste US ustava v USA s dovtedajsim poriadkom kompatibilna bola, v latinskoamerickych statoch, nie.

Jednoducho nestaci len implantovat institucie, ktore vznikli inde do cudzieho prostredia s ocakavanim, ze to bude fungovat. To znamena, ze ty mozes vedome konat za urcitym cielom. Ale nesmies socio-inziniersky dufat, ze nahradis spontanny poriadok... ale hovorim, precitaj si knihu.

Inak, Dewey, nikto netvrdi, ze nesmies rozdavat chudobnym peniaze. Rob to! Ale ta teoria hovori, ze stat (!) by nemal zavadzat nejaky neefektivny system davok pre chudobnych. Socialne citenie mozes uplatnovat v sukromi, ale nie vo volebnej miestnosti.

Peter:

""Hayekova teória kultúrnej evolúcie je považovaná za najvýznamnejšiu spoločenskovednú teóriu 20. storočia.", sa nemusí zdať prehnaná len dewayovi.""

No to mas tak. Minule som sedel s jednym mladym historikom a bavili sme sa o dejinach a metodologii historiografie. Mal konzervativne nazory. Debata bola velmi osviezujuca a nebavili sme sa o nejakych politicky zatazujucich temach dejin.

Myslim, ze sme sa bavili o stredoveku. Spytal som sa ho vsak aj nato, co si ako historik mysli o Paulovi Johnsonovi. Povedal, ze Johnson je velmi dobry a schopny historik.

Spytal som sa ho, preco potom tolki britski akademici odmietaju Johnsona. Ten moj historik sa usmial a vysvetlil to jednak tym, ze Johnson, hoci dejiny vystudoval u niektorych z najvacsich postav britskej historiografie nie je sam clenom akademickej obce.

On je povolanim novinar a mnohi profesionalni historici samozrejme ziarlia na to, ze jeho knihy sa predavaju a ich nie. Dalsia vec bola vsak, ze v Anglicku su mnohe univerzity, podobne ako v USA, infiltrovane extremnymi laviciarmi a ti samozrejme vycitaju Johnsonovi, ktory sa netaji svojimi konzervativnymi postojmi, ze ich nepise dobre.

Proste vyuzivaju, ze oni su akademici a on nie, hoci v skutocnosti mu vycitaju skor nazor ako historicku kvalitu jeho diel, ktora je velmi vysoka.

Ta teoria je samozrejme NIEKTORYMI vedcami povazovana za najvyznamnejsiu spolocenskovednu teoriu 20. storocia. Spomina to vo svojom texte aj Horst Feldmann, z ktoreho som cerpal. Zdalo sa mi to ako pre citatela pritazliva veta do uvodu mojho textu. Rad by som povedal, ze moj text nema vedecke ambicie, je cisto informativny a preto som sa snazil byt aj pri takejto teme strucny a nie je tam ani poznamkovy aparat.

Aby som spomenul akademikov, ktori to tvrdia (ide o poznamku pod ciarou vo Feldmannovom texte), ide o Radnitzkeho, Hodgsona, Witta, Vanberga, Graya a Northa.

Inak, medzi zdrojmi, ktore som cital, su tiez iste nuansy v rozdieloch chapania konkretnych prvkov tejto teorie. A rozdiely su aj medzi rakuskymi a ceskymi analytikmi tejto teorie. Vsetci vyssie uvedeni pani Hayekovu teoriu povazovali za "jednu z navyznamnejsich...", ale niektore aspekty jej vycitali.

Napr. Vanberg tvrdi, ze teoria sa da aplikovat len na starobyle, spontanne vytvorene (rec, moralka, pravo, trh, peniaze) a nie na vedome vytvorene institucie. Ale Hayek tvrdi, ze aj vedome vytvorene pravidla zapadaju lepsie alebo horsie do povodneho spontanne vzniknuteho ramca a same su vystavene evolucii.

Samozrejme, aj evolucne vzniknute pravidla boli vedome menene, ale az ex post sa da rozpoznat, ci to bol uspech alebo neuspech.

To je ostatne to, co sa snazim vysvetlit tu aj Deweymu. Cize interpretacia, ze teraz sa mame ulozit do kresla a mame cakat, co prinesie evolucia, je uplne nezmyselna. My predsa spoluvytvarame kulturnu evoluciu kazdy den nasim vedomim konanim.

Mozno som malo nacrtol v texte moznost rozvijat trhovy poriadok. To beriem na seba. Ale staviame na pleciach obrov. Inymi slovami, spontanny poriadok je len rozvijatelny, ale principialne nie je nahraditelny nejakym inym, vedome skonstruovany.

RE: Dewey a Filip
autor: filip glasa
pridané: 19-02-2005 22:40


Nie som nejak extra scitany, takze nepoznam najvyznamnejsie teorie 20stor :-) Len mi to prislo vseobecne ako dost silne tvrdenie.Inac je ten clanok tak ako si ho chcel podat (informativne) pre mna zaujimavy.Pri tej prilezitosti som si spomenul na clanok o Franklinovi:
Začal sa vystríhať všetkých priamych výpadov a snažil sa vety formulovať tak, aby netvrdil nič s určitosťou. Slová ako „isto“ alebo „nepochybne“ nahradil oveľa zmierlivejšími výrazmi ako napr. „domnievam sa“ alebo „myslím, že by to mohlo byť skôr takto“. Zdržanlivosť, s ktorou začal presadzovať svoje názory viedla k tomu, že jeho postoje ľudia ľahšie prijímali.
Tusim to zacinas pomaly aplikovat.Lebo ked som clanok 13 zasad..cital, usmial som sa v duchu a pomyslel si, ved ten Lukas je ako Franklin za mlada :-)

RE: Dewey a Filip
autor: Dewey
pridané: 21-02-2005 10:24


“Dewey, ty uplne prekrucas moje slova. Vkladas mi do ust, co som nikdy netvrdil a co nevypliva ani z clanku. Urob mi tu laskavost a naozaj si precitaj Hayekovu poslednu knihu OSUDOVA DOMYSLAVOST. Ak zajdes do Artfora, mohol by si mat stastie, tam som to kupil aj ja. Vrelo tu knihu kazdemu odporucam, nie je hruba a je to jedna z najlepsich knih z oboru spolocenskych vied.”
Do knihkupectva s totalitaristicky mysliacimi ludmi v cele, zijuceho zo statneho, zial nechodim.
Citujem Ta a aby som predisiel akykolvek disintepretaciam, resp. ak pochopim nespravne myslienku, je jasne, k comu sa vyjadrujem a mozes ma kludne poopravit alebo mi to vysvetlit inymi slovami.

”K fungovaniu kulturnej evolucie: nie je to spoliehanie sa na slepu evoluciu a nie je to ani socialny darvinizmus. Otcovia zakladatelia predsa neodmietali existujuci poriadok v ich dobe, s tym, ze ustava USA ho nahradi. Ustava zapadala do kontextu prava ake do tej doby v Amerike fungovalo. US ustava nebola predsa aktom socialneho inzinierstva.”
To je otazka pohladu. Akoze neodmietli? Ani Locke v Anglicku neodmietol? Urcite prvky vzdy odmietli a nahradili ich bud inymi, ale do spolocenskeho usporiadania vniesli nove. Tie existujuce zrejme nepovazovali za zle, resp. zavadne, resp. nepoznali, ako ich nahradit inymi, aby sa odstranili existujuce zlyhania a navznikli nove a vacsie. V jednotlivcyh koloniach bola miera demokratickosti, kym sa nedockala sirsej pravnej kodifikacie, ktora prebiehala velmi pomaly a urychlila sa po federalizacii USA. Socialne inzinierstvo sa zakladani na projektovani spolocnosti odtrhnute od realnych vychodisk, ignoruje realne vychodiska, ignoruje realne dosledky, ignoruje pestru ludsku individualitu, kedze vznika odtrhnute od realnych vychodisk, takze one dosledky musia byt zasadne ine, nech boli sebalepsie na odtrhnutych vychodiskach dosledky prebadane.

”Inak, latinskoamericke staty maju ustavy casto od slova do slova odpisane z tej americkej a demokracia u nich aj tak nefunguje. Pretoze v normativnom prostredi spanielskych kolonii v Latinskej Amerike posobila ako cudzorody prvok. A chybali tu aj ine faktory, ktore v USA pritomnymi boli.”
To nie je ciernobiela problematika. Je pravda, ze v spojenych statoch boli jedinecne podmienky pre vznik demokracie a vobec nie paradoxne islo o pomerne rovnostarsku spolocnost kde moc po revolucii nebola vyraznejsie koncentrovana a skor ako sa tak mohlo stat boli aplikovane pravidla, ktore tomu zabranili(delenie moci, ktore v teorii existovalo uz predtym a bolo to implementaciou tejto myslienky) V tom zmysle mali daleko spolocenske vychodiska k anglicku. Usa sa uspesne vymanili z kolonialneho podrucia. Ine staty – juzna amerika - take stastie nemali a boli dlho ovladane ziskuchtivymi aristokratmi a kralmi. Neskor vsak sanca na demokraciu bola, lenze vacsina krajin, ktore smerovali napr. priamo k demokracii bola zvalcovana, v mene ekonomicko-politickych zaujmov krajinami demokratickymi.
”Proste US ustava v USA s dovtedajsim poriadkom kompatibilna bola, v latinskoamerickych statoch, nie.”

Podiadkom alebo aj spolocenskymi vychodiskami? V latinskej amerike sa vdaka dlhemu kolonialnemu panstu podobna rovnostarska spolocnost nevyvinula. Kompatibilna, bola snad prva ustava CSR, mimochodom tiez inspirovana ustavou USA kompatibilna s monarchistickym poriadkom z pred Marie Terezie?

”Jednoducho nestaci len implantovat institucie, ktore vznikli inde do cudzieho prostredia s ocakavanim, ze to bude fungovat.”
Ved to je uplne jasne. Vid Irak, ze ano. Nad druhej strane povojnove Nemecko a Japonsko su specifickym prikladom z ineho sudka. Pekne tieto a dalsie priklady rozobera Robert Dahl, vysvetluje ake vychodiska praju demokracii, ake vychodiska naopak, rozobera krajinu po krajine. Vystacil si bez odvolavanie sa na evoluciu. Bezpochyb je respektovanejsou autoritou v politologickych kruhoch ako “vedec” Hayek. Potrebujeme Marxovu evolucnu vedecku teoriu aby sme vysvetlili kapitalizmus? Nie. Mozeme pomocou Marxa kapitalizmus vysvetlit? Ano. Potrebujeme Hayekovu evolucnu vedecku teoriu aby sme vysvetlili uchytenie sa demokracie v tej ci onej krajine? Nie.
“To znamena, ze ty mozes vedome konat za urcitym cielom. Ale nesmies socio-inziniersky dufat, ze nahradis spontanny poriadok... ale hovorim, precitaj si knihu.”
Ale co je to spontanny poriadok. Kde zacina a kde konci? Zacina a konci presne tak, kde ludska inteligencia uzna za vhodne do neho nezasahovat a dane pravidla a usporiadanie vztahov medzi jednotlivcami uzna za lepsie ako by ho mohla nahradit. Ziadna zahada, ziadna kulturna evolucia, potreby a inteligencia.
“Inak, Dewey, nikto netvrdi, ze nesmies rozdavat chudobnym peniaze. Rob to! Ale ta teoria hovori, ze stat (!) by nemal zavadzat nejaky neefektivny system davok pre chudobnych. Socialne citenie mozes uplatnovat v sukromi, ale nie vo volebnej miestnosti.”
Stat nemoze nic zavadzat, to dobre Hayek vedel, cize toto nebudu jeho slova. Nie. Charitu mozem prejavovat len v sukromi, nie vo volebnej miestnosti. Socialne citenie, teda snahu upravit spolocenske vztahy tak, aby zicili slobode a neboli pre urcitu skupinu tyraniou, braniacou im v slobodnej aktivite, neboli tyraniou aplikovanou voci ich osobnosti(KDHaci) aj vo volebnej miestnosti praveze, pretoze ona volebna miestnost je v demokracii najdolezitejsim nastrojom ako zasadne poblemy spolocenskych vztahov, tam kde dochadza k sirokemu konfliktu zaujmov.

“Povedal, ze Johnson je velmi dobry a schopny historik.”
Ja som sa, ale je to uz par rokov dozadu, bavil s jednou este stale mladou slecnou, so skoncenou doktoraturou z modernych dejin, nema vztah ku ziadnej ideologii, na prestiznej talianskej univerzite a tema Johnson vyvolal na jej tvary podobne usmev. To nie je historia, to je business a nebol to udajne len jej nazor, bolo to nazorom na ich katedre. Pochybujem, ze mu niekto zavidi jeho publicitu, skor nad po obsahovej stranke krutia hlavou. Fakty nemaju vyznam napisany na cele, mnohym faktom, ktore su spravne, pripisuje tendency vyznam, cachruje s nimi, aby vyvovlal obraz, ktory predava jeho knihy. Je plny vyrokov utociacich a hladkajucich ciesi emocie. Ma to daleko od nezaujateho “badatelskeho” usilia historika. Prave tie emocie su tym, co robi jeho knihu tak popularnu medzi mladou. Preve prekrocenie hranice pisania slusne publikacie z nej urobilo knihu masovo predajnu. Napr. My sme dobri oni su fasizujuca lavica. Fasizujuca lavica na univerzitach my nepraje, kritizuju ma, slapol som im na krk, ha ha ha….aka charakteristicke aj u nas v sduvislosti s KDH - vyroba pocitu ohrozenia z vecnej kritiky. U Johnsona predava u KDH taha volicov…

čo nato Tocqueville
autor: Stano Jančiar
pridané: 20-02-2005 18:27


Na tejto stránke sa stalo zo strany niektorých ľavicových diskutujúcich módou, spochybňovanie skutočnosti, že Hayek, Mises alebo Friedman, sú pokračovateľmi klasického liberalizmu 18. storočia.

Nuž, ak Hayek vo svojej teórii tvrdí, že sociálne cítenie je prejavom primitívneho inštinktu v nás, potom len na báze modernej antropológie spresňuje to, čo povedal, už Alexis de Tocqueville:

"V ľudskom srdci nájdeme aj skazený rovnostársky pud, ktorý spôsobuje, že horší sa neustále snažia k sebe stiahnuť lepších a že ľudia dávajú rovnosti v nevoľníctve prednosť, pred nerovnosťou v slobode."

Takže toto povedal klasický liberál Tocqueville a klasický liberál Hayek len vedeckými faktami 20. storočia zdôvodňuje to, čo Tocqueville v 19. storočí tušil.

RE: čo nato Tocqueville
autor: Dewey
pridané: 21-02-2005 9:14


"Na tejto stránke sa stalo zo strany niektorých ľavicových diskutujúcich módou, spochybňovanie skutočnosti, že Hayek, Mises alebo Friedman, sú pokračovateľmi klasického liberalizmu 18. storočia."

Moda...klasicky liberalizmus sa v 18 storoci len rozvijal, "vrchol" dosiahol az v prvej polovici 19teho storocia .(kedy sa uz zacalo pouzivat uz aj oznacenie "liberal") Pokracovatel...nadviazal na liberalne myslienky, rovnako ako na ne nadviazali ini. U kazdeho autora vsak boli dosledky a riesenia a aj to, co povazoval na klasickom liberalizme za dolezite a ako ho chapal, najma vo vztahu ku sucastnosti, ine. V tom zmysle je pokracovatelom rovnako ako mnohi ini. Ci vsak to, co obsahuje jeho diela mozno pojat dnes ako to, co by malo byt dostojnym pokracovanim liberalizmu, aplikaciou liberalnych hodnot na dnesne spolocenske vychodiska, je uz individualna otazka. Ja osobne tvrdim, ze mnozstvo problemov kriticky pokryva dobre, jeho riesenia a zavery su vsak v mnohom smere z mojho pohladu zle.

"V ľudskom srdci nájdeme aj skazený rovnostársky pud, ktorý spôsobuje, že horší sa neustále snažia k sebe stiahnuť lepších a že ľudia dávajú rovnosti v nevoľníctve prednosť, pred nerovnosťou v slobode."

Je tu samozrejme otazka, ako chapat onen pojem - socialne citenie. Clovek vnimavy voci problemom inych, ktore su dane spolocenskymi okolnostami, ktory nezostava chladny voci nim (sem spada kludne aj otrokarstvo), nezostava necitilivy voci surovostiam tohoto sveta, prejavuje tie najprimitivnejsie pudy, zakon silnejsieho samca, ktory uslape slabsieho?(resp. pozera sa na to, ako silnejsi uslape slabsieho?)
Prave ignoracia je prejavom tej zverskosti, pretoze schopnost vcitit sa do citenia druheho, je prave ludske specifikum. Sloboda sa zase odvija od usporiadania spolocenskych vztahov. Ak prave tieto brania schopnosti uspokojit svoje potreby -
Bastiat:
"...konštatujeme, že [clovek] nemôže žiť bez toho, aby uspokojoval svoje potreby a uspokojovať svoje potreby bez práce a že nemôže pracovať, ak si nemôže byť istý použitím plodov svojej práce na uspokojovanie svojich potrieb..."
- mame pred ocami siroky problem.

Vztah medzi Tocquesvillovym upozornovanim na prekazky, ktore su schopni sami ludia klast do cesty slobodnej ludskej aktivite a prejavu individuality cloveka a podrobit tuto skupinu ludi alebo rovno seba - tyranii vacsiny("despotizmu vacsiny" Tocquesvillovymi slovami) casto stavajuc na zavisti, nenavisti, predsudkoch, vlastnej lenivosti a
Hayekov vyrok pripisujuci socialnemu citeniu "nizky" pudovy povod nema spolocneho s Tocquesvillovym zrejme ziadneho menovatela. Mozno ono pouzite slovo "pud".

Tocquesville - tu je dalsi vyrok na dokreslenie toho prveho, kontext si myslim,
minimalne ten, co cital Demokraciu v Amerike domysli
"Zlá, ktoré niekedy so sebou prináša sloboda, sú bezprostredné, všetci ich vidia a všetci ich, viac alebo menej, pociťujú. Zlá, ku ktorým môže viesť extrémna rovnosť, sa prejavujú iba krok za krokom, postupne sa vplížia do spoločenského tela; vnímame ich iba čas od času a v okamžiku, kedy sa prejavia naplno, zvyk spôsobil, že ich necítime."

"Hayek len vedeckými faktami 20. storočia"
Ako davno som uz taketo formulacie nepocul...

Mimochodom a to len pre zaujimavost, s Tocquesvillom je v politologii problem so zaradenim. Byva zaclenovani az k sirsie chapanemu liberalizmu (kam spadaju resp. byvaju zaradovani, z opacneho konca, aj jeho, z ideologickeho hladiska "protikladni" autori francuzsky, napr. Rousseau). Cize mnohymi nie je povazovnany za jednoznacneho reprezentanta mainstream liberalizmu tej doby a casto sa poukazuje na silny vztah ku konzervativizmu resp. na silne prvky konzervativne v jeho dielach. To vsak nie je teraz velmi podstatne. K liberalizmu z mojho pohladu patri, ved na neho v mnohom pri kritike despotizmu vacsiny, co bolo (myslim) prvykrat siroko pojatym problemom tyranie vacsiny, ktoru prinasa ako riziko pre demokraciu rozsirovania volebneho prava a ktoru neskor uzasnym a zrejme doteraz neprekonanym sposobom rozvinul J.S. Mill.

RE: čo nato Tocqueville
autor: Peter Frišo
pridané: 21-02-2005 17:37


Často sa to nestáva, ale tu by som predsa Deweymu trošku nahral, že Tocquville predsa len nebol celkom čistý liberál... /ale to je len tak na margo, žiadne závažné implikácie z toho samozrejme nevyplývajú/
RE: čo nato Tocqueville
autor: Dewey
pridané: 22-02-2005 8:27


Ano, z toho problematickeho zaradenia nic nevypliva. Tocquesvillove myslienky a dielo ma hodnotu stale a z doboveho hladiska bol vyznam jeho diela zasadny.
Racionalizmus kritický
autor: Dewey
pridané: 21-02-2005 17:27


racionalizmus kritický

- smer súčasnej filozofie, či skôr metodický prístup, postoj ducha, podľa ktorého sú vedecké teórie principiálne nedokázateľné. Neučíme sa z poznatkov a porozumenia veciam, ale z chýb. Vedecký pokrok vzniká tým, že sa snažíme falzifikovať existujúce vedecké teórie. Posledné zdôvodnenie nášho vedenia neexistuje. Nezostáva nám nič iného ako existujúce vedenie posatupne zlepšovať tým, že ukážeme, čo je vnóm chybné.

Kritický racionalizmus odmieta neutrálny postoj filozofie voči politickej a spoločenskej skutočnosti. Jeho angažovanosť sa prejavuje predovšetkým v kritike ideológie. Stavia sa proti totalitnému nároku (nároku vysvetliť celok) svetových názorov a snaží sa odhaliť ako ideológiu marxizmus, ďalej mnohé tradičné filozofické náuky a náboženstvá. Kritika ideológie sa zameriava najmä proti teóriám, ktoré si robia nárok, že môžu uskutočniť ideálnu spoločnosť ako uzavretý sociálny systém. Kritický racionalizmus vyžaduje otvorenú spoločnosť nezávislú od ideológie, ktorá pracuje s vedeckými hypotézami a učí sa z chýb.

Nemôže existovať nijaká hodnota, nijaké učenie alebo teória, ktoré by si smeli robiť legitímny nárok na imunitu voči kritike. Už intelektuálna poctivosť nás zaväzuje kriticky skúmať všetky hodnoty, skôr než ich uplatníme. Nič nie je také sväté a úctyhodné, aby sa o tom kritickým rozumom nemohlo pochybovať. Vzhľadom na skúsenosti s imunizovanými štátnymi ideológiami ( marxizmus-leninizmus, nacionálny socializmus) kritický racionalizmus právom zdôrazňuje, že treba bezohľadne podrobiť kritike každý dogmatizmus, každú imunizačnú stratégiu.

Kritickoracionalistický pojem kritiky úzko súvisí s Popperovým princípom falzifikácie.

Slovnikova definicia www.filit.sk, inak s tym pragmatizmom to nebol az taky vystrel do tmy ako citam v tejto definicii...

Predmet
autor: xxx
pridané: 22-02-2005 12:08


Na jednom mieste v tejto diskusii sa pise:Pod pojmom liberal sa grupuju teplosi a fetaci. Nie je to pravda. Oni sa nepovazuju za liberalov, lebo su to obycajni nestastani ludia ktory sa nepotrebuju nikam zaradit. Za liberalov sa casto povazuju ti ktorych hryzie svedomie za myslienky o moralnej relativite a ukryvaju sa za liberalizmus. spamatajte sa problemy sa nevyriesia sami, nemozete kazdeho oznacit za slobodneho a nech si robi co chce.
pravica
autor: skutocny praviciar
e-mail: pravica@prv.com
pridané: 25-02-2005 13:45


Je celkom zabavne citat tieto pravicove bludy. Inak neviem ako je v sulade Hayekov institut s Hayekovym ucenim, ktore principialne odmieta institucie. Podobne je to aj s naplnou prace tychto "zvestovalov slobody", ktori okrem uplnych dristov nic realne nevyprodukuju. Chapem, ked taketo reci vedie Picasso, Mozart, ale ked taketo reci vedu ludia, ktori v zivote nicim nevynikali, iba dogmatickym papagajovanim nejakeho "myslitela" je to smiesne. Povazovat Hayekove dielo za najvyznamnejsiu pracu 20. storocia, to vyzaduje uctihodnu zadubenost. Slovenska realita jasne ukazuje, kde myslienky Hayeka a im podobnych vedu - k uplnemu rozkladu spolocnosti. "Slovensky tiger" a podobne slovne abnormalnosti, ktorymi veria uz asi iba (povacsinou uplne primitivni) zbohatlici, co si nevidia na spicku nosa. A skutocnost je taka, ze Slovenska stale viac ekonomicky pada ku dnu. Niet uz ziadnych zdrojov, vsetko sa rozpredalo, zahranicni investori maju danove prazdniny, a primitivni praviciari tomu tlieskaju. Zbohom Slovensko.
RE: pravica
autor: Ondrej
pridané: 27-02-2005 14:00


Slovensko pada ekonomicky ku dnu?

To je vyrok naozaj hodny zapamatania si. Ked budeme o dva-tri roky na tom ekonomickom dne, ludia budu mat doma 2-3 televizory, vyvazat sa budu na novych autach a chodit na drahe dovolenky, potom si spomenim na toho, kto to uz v predstihu predpovedal, pretoze ON TO VEDEL!! :)

Clovece, ved ty si jasnovidec! :-)

RE: pravica
autor: Jano
pridané: 05-03-2005 7:24


videl si zo svojho bavoarka aj slovenky vidiek ? - videl si ho aj pred 10 rokmi?
skutocnemu socanovi
autor: Lukas Krivosik
pridané: 25-02-2005 17:29


Tak Hayek odmietal institucie? To je mi novinka. Tak preco potom zalozil Mont Pelerinsku spolocnost aj s Misesom a dalsimi?

A Slovensko chudobnie, lebo "vsetko sa rozpredalo"? A kto je to ten Slovensko? Ty si bol vlastnikom nejakej sprivatizovanej fabriky alebo ako vsetci skutocni socialisti naozaj veris, ze tie podniky boli "vsetkych", teda aj tvoje?

Vzdy ma zaujme, ked nejaky socan povie, ze Hayeka alebo niekoho ineho interpretujeme nespravne. Ja to v podstate vitam. Nezainteresovany pozorovatel sa potom spyta sam seba, ci moze clanku verit a aby si urobil vlastny nazor, tak si povedzme nieco od Hayeka kupi.

RE: skutocnemu socanovi
autor: skutocny praviciar
e-mail: pravica@prv.com
pridané: 25-02-2005 18:02


Vidim, ze vy to s tym praviciarstvom myslite uprimne (asi ako Standa Gross). Asi vsak celkom nechcete pripustit, ze ti co su pritom (nasa vlada) si iba - pod ruskom "reforiem" - napchali vacky, a za provizie rozpredali majetok vsetkych - jedno komu. Ked je vyska provizie dostatocne vysoka aj certovi. V ekonomii prehlad zrejme nemate, inak by ste Hayekom neoperoval. Je to iba jeden z tisicov autorov, navyse patril skor k extremnemu prudu, ktoremu sa v sucasnej ekonomii uz nevenuje prakticky ziadna pozornost. Pretoze jeho tezy prilis zjednudusuju. Vase interpretacie, akoze verejny zaujem je prekonany, su absurdne, pretoze v ekonomii sa tymto temam stale venuje pozornost (a bude pokial spolocnost nezanikne). Pozrime sa na to, kto ze to vlastne ma na Slovensku peniaze - a naozaj primitiv na primitvovi, cest vynimkam. Clovek s obycajnym zamestnanim (ucitel, lekar) moze tak akurat zivorit na okraji spolocnosti. Obycajni ludia uz na nic nemaju peniaze, hlavne, ze nasa "genialna" vlada chce vsetko spoplatnovat. Uplne mimo reality - a nema to nic spolocne s trhom. Dokonca aj keby ste citali Samuelsona - ta dvojkniha, co sa po roku 1989 ako prva zo zapadnych prelozila, nenasli by ste tam ziadnu podporu pre Vase "myslienky". Slovensko sa premenila na extremisticku krajinu, ktora smeruje do Latinskej Ameriky (a uz tam aj je), obycajny clovek nic neznamena, inteligencia uteka kade lahsie, zahranciny dlh rastie. Ake riesenie vlastne ponukate - zrusit stat? Alebo co je teda Hayekova "vizia"?
RE: skutocnemu socanovi
autor: katarina
pridané: 09-06-2006 0:27


Budem reagovat iba na jednu vasu vetu - "Slovensko sa premenila na extremisticku krajinu, ktora smeruje do Latinskej Ameriky (a uz tam aj je),"
Pred dvomi mesiacmi sa mi podarilo navstivit Braziliu - na zaklade mojej vlastnej skusenosti (navyse odlisnej od typickych katalogovych dovoleniek, kedze som cely vylet absolvovala s rodenym Brazilcanom, takze som sa dostala aj na neturisticke miesta) s vasim tvrdenim nesuhlasim. Ak to chcete tvrdit, mali by ste sa ist presvedcit na vlasnte oci. Mnohym Brazilcanom by sa Slovensko zdalo ako raj na zemi..

RE: skutocnemu socanovi
autor: skutocny praviciar
e-mail: pravica@prv.com
pridané: 25-02-2005 18:33


K tym institutom. Institut (stat), ktory dostava peniaze a nezaraba si na seba, je vlastne parazit. Aj toto je Hayek. To sa ale k Hayekovmu Institu nehodi, vsak? Obycajni darmozraci.
hrube desinterpretacie
autor: Lukas Krivosik
pridané: 25-02-2005 20:43


To su hrube dezinterpretacie, co tu pisete. Priam nezmysli. Hayek skolu verejnej volby vobec nepopiera a medzi jeho kritikou sucasnej demokracie a skolou verejnej volby existuje jasna myslienkova suvislost.

Dnes som bol v supermarkete tejto nasej (takmer) latinskoamerickej krajiny. Tolko zbedacenych (takmer) Peruancov som uz teda dlho nevidel. A taku plne kosiky mali a uzivali si konzum.

Inak, ja nepatrim k bezmedznym obdivovatelom tejto vlady. Na tejto stranke dost kritizujeme najma SDKU a ANO. Precitajte si aj dalsie clanky.

RE: hrube desinterpretacie
autor: Dewey
pridané: 01-03-2005 15:36


Podla takehoto kriteria nemozes vynasat podobne sudy.
Mimo tento kontext, juzna amerika je vo vseobecnosti charakteristicka prave oligokratickym charakterom statu, ktory sprevadzaju obrovske prijmove rozdiely.

!!!AKTUALIZACIA!!!
autor: Lukas Krivosik
pridané: 25-02-2005 20:49


Pani, mnohe vase poznamky a namety (najma Deweyho a Stanova poznamka o AT) mi ukazali, kde su este slabosti tejto prace, tak som to doplnil o par veci. Tymto vam chcem za vase pripomienky podakovat. Praca totiz vijde aj v jednom akademickom periodiku.

Dewey, ja som pochopil v com je medzi nami problem. Je to presne to, co hovori Hayek v knihe The Sensory Order. Ty tvrdis, ze ludsky rozum je schopny rozlisovat dobro a zlo na zaklade akehosi pragmatizmu alebo utilitarizmu. To vsetci konzervativci odmietaju a odmieta to aj Hayek. Viec v clanku...

Stano, diky za namet pre uvodny citat, zapada to tam dokonale. Tych zmien vsak nie je vela. Su to len kozmeticke upravy, aby niektore veci vyzneli zrozumitelnejsie.

RE: !!!AKTUALIZACIA!!!
autor: Dewey
pridané: 01-03-2005 15:53


Gratulujem. Este som to nestihol precitat. Zachvilu...

"Ty tvrdis, ze ludsky rozum je schopny rozlisovat dobro a zlo na zaklade akehosi pragmatizmu alebo utilitarizmu. To vsetci konzervativci odmietaju a odmieta to aj Hayek. Viec v clanku..."

Myslim, ze nie. Ja teketo kategorie v podstate ani nepoznam. Obe slova maju pre mna vyznam len ako pridavne mena. Utilitarizmus - benthamisticky - teda aspon ak ho chapeme v povodnom vyzname obaja - odmietam aj ja.(scitavanie utrpenia a stastia ako kriteria spravnosti takej ci onakej upravy spolocenskych vztahov) Pragmatizmus je skor o sposobe myslenia ako hladanim odvdpovede, co by malo byt povazovane za dobro a zlo. (Druha vec je otazka "pravivosti")

Peloponézska vojna
autor: Jakub
pridané: 26-02-2005 16:16


So záujmom som si prečítal tento článoček, ale bohužiaľ, musím skonštatovať, že tá teória je nesprávne. Ide o to, že niektoré historické udalosti sú v rozpore s ňou. Napadá ma napr. peloponézska vojna medzi Aténami a Spartou.

Ak by bola Hayekova teória pravdivá, nemali potom zvíťaziť Atény, mestský štát, obchodnícka demokracia, riadiaca sa pomerne rozvinutou katalaxiou? Veď Sparťania boli národ bojovníkov, živili ich helóti, čo boli poľnohospodárski otroci. Sparťania pohŕdali peniazmi a obchodom. Lykurgove zákony, ktoré aj v článku spomínate, im tuším dokonca zakazovali používať peniaze.

Takže vidíme, že Hayekova teória je asi nesprávna, lebo historické udalosti išli jednoducho iným smerom.

RE: Peloponézska vojna
autor: Lukas Krivosik
pridané: 26-02-2005 17:52


Ha! Praveze s tymto prikladom Hayek ratal a bol si ho silne vedomi. Jedna z implikacii jeho teorie, este za studenej vojny, bolo jeho varovanie, ktore casto opakoval aj Thatcherovej.

Islo o transfer technologii zo Zapadu na Vychod. Uz Mises upozornil, ze centralne planovana ekonomika musi zbankrotovat. Vo svojej knihe Die Gemeinwirtschaft opisuje aj to, co by sa stalo, keby socializmus zvitazil na celom svete. Nevyhnutne by to islo k obrovskemu hladomoru a svet by sa bud vratil k trhovym cenam alebo by sa pocetnost ludstva musela dramaticky zredukovat.

Vela ludi tvrdi, ze Zapad cielene po roku 1989 zlikvidoval nase polnohospodarstvo, ktore udajne bolo na svetovej urovni. Pravda je taka, ze ZSSR musel uz za Brezneva dovazat obilie s Kanady, USA a Argentiny, inak by prepadol hladomoru. A to bolo za cara Rusko najvacsim svetovym exporterom obilia.

Tie komunisticke ekonomiky, ktore z ideologickych dovodov nechceli dovazat obilie zo Zapadu (Rumunsko alebo KLDR), tie zaznamenali hladomor.

Hayek svojho casu silne varoval aj pred transferom technologii na Vychod s tym, ze by to mohlo udrzat Sovietsky zvaz zbytocne dlho pri zivote, dokonca by to mohlo viest k vitazstvu ZSSR v Studenej vojne.

Sovieti ukradli plan atomovej bomby a pokradli v Amerike aj ine technologie. V jednej starsej bondovke dostal James Bond od Sovietov Leninov rad, lebo zachranil Sillicon Valley. Generalny tajomnik mu to zdovodnil tym, ze vacsinu technologii maju aj tak odtial. Ten moment bol velmi peknou ilustraciou toho, co bolo v studenej vojne bezne.

Za peloponezskej vojne sa udialo nieco podobne. Mate pravdu, ze Spartanom Lykurgos zakazal pouzivat peniaze. Ateny by Spartu zrejme porazili, no bol tu jeden moment, ktory rozhodol - Perzia. Presnejsie perzske zlato. Spartania prijali tajnu pomoc od smrtelnych nepriatelov Helenov, aby vybudovali lodstvo, ktore dokazalo konkurovat Atenam. Zvykli si dokonca aj na peniaze.

Ateny boli porazene a zdecimovane, museli zburat hradby. Sparta dominovala Grecku, no krajina bola v koncoch a onedlho si ju podmanili Macedonci.

Jeden z dovodov, preco Ateny prehrali, bola aj demokracia, ktora pervertovala na tyraniu vacsiny. Demos pravidelne vyhnal alebo zabil kazdeho, kto ho prevysoval. Tak skoncil aj najvacsi atensky vojvodca tych cias - Alkibiades. Ked ho vyhnali, lebo sa bali jeho uspechov v boji, odisiel pomahat Sparte a Perzii.

Hayek pred zdegenerovanim aj modernej demokracie sam varuje a navrhuje ustavne reformy, ktore by jej degeneracii mohli zabranit.

Takze peloponezska vojna Hayekovu teoriu nevyvracia, naopak, ju potvrdzuje a Hayek sam mal v pamati co sa vtedy odohralo a bolo mu jasne, ze by sa historia mohla opakovat.

RE: Peloponézska vojna
autor: Dewey
pridané: 01-03-2005 16:58


Sparta bola vojensky lepsie organizovana, mala lepsiu suchozemsku armadu. Ateny na tom boli lepsie ekonomicky ale bolo to v case, ked perzia uz ovladala Cyprus a ionske kolonie a ateny stracali obchodnych aj vojenskych spojencov. V atenach robili v tom case len otroci a neatenciania, bola teda zavisla na tychto prijmoch. O tych peniazoch z perzie nic neviem, ale je to vzhladom na politicke okolnosti pravdepodobne. Nieco si matne pamatam o mori, ktory vypukol v preludnenych atenach kde sa skryvali za bezpecim hradieb a mam pocit, ze aj jemu sa pripisuje prehra.
Anticka demokracia mala mnozstvo nedostatkov a zvacsa ked hovorime o (priamej)demokracii mame na mysli velmi kratke relativne obdonie pocas "vlady" Perikla, kedy dosiahla vrchol. Treba to vidiet v kontexte doby - samozrejme. A v tom priniesla pre velku cast obcanov obcianske prava a princip vlady ludu. Samozrejme, ze sa to neda porovnavat s dnesnou pluralitnou a zastupitelskou demokraciou. Tyrania vacsiny je znamy problem, ostatne, problem a dost vyrazny s nou malo napr. USA este v 50tych rokoch a tyrania, ktora nemusela byt uplatnovana prostrednictvom demokratickych institucii bola jednym z dolezitych tem 19teho storocia.
Vystacime si uplne bez evolucnej teorie, neviem, v akom zmysle by mohla vysvetlit uspech jednej ci druhej krajiny v konkretnom konflikte.

najvýznamnejšia teória
autor: Hayek
pridané: 04-03-2005 23:10


Vôbec nie je prehnané tvrdiť, že Hayekova teória spontánneho poriadku a evolúcie pravidiel, je jednou z najvýznamnejších teórií 20. storočia. Táto teória je kompatibilná s modernou teóriou informácie a entropie.

Práve teóriu informácie možno považovať za spojovací článok medzi spoločenskými a prírodnými vedami. Hayekovo synteticko-monistické poňatie totiž funguje v zásadnej zhode s výsledkami takzvanej "tretej veľkej revolúcie vo vede 20. storočia", ktorá priniesla objav spontánnej negentropickej samoorganizácie komplexných štruktúr v neživej prírode (viď. Illya Prigogine).

Hayekovo synteticko-monistické poňatie navyše neupadá do naturalizmu, ako sa mu často vyčíta. Hayek veľmi jednoznačne rozlišoval medzi metodológiou prírodných a spoločenských vied.

Hoci vieme o Hayekovom rezervovanom postoji voči aplikovaniu matematiky vo vede, je možné povedať, že Prigoginova matematická formulácia štruktúrneho charakteru tejto samoorganizácie dodáva aj Hayekovej teórii nevyvrátiteľný exaktný fundament.

Takže v spoločenských vedách je to naozaj jedna z najvýznamnejších teórii 20. storočia, ak nie vôbec najvýznamnejšia. Je zaujímavé, že náznaky teórie spontánneho poriadku nachádzame už u Adama Smitha. Jeho "neviditeľná ruka trhu" je príkladom spontánneho poriadku, ktorý funguje a nikto ho nevymyslel. Hayek na Smithovi staval.

Človek, čo tu vystupuje pod nickom Dewey, by si inak mal uvedomiť, že Smith nenapísal len Bohatstvo národov. Keď si prečíta aj jeho Theory of Moral Sentiment, pochopí, že Hayek a spol. sú skutočnými nasledovníkmi Smitha, Humea, či Fergusona a nie radikálni demokrati okolo Johna Deweyho a spol.

Som veľmi rád, že niekto na Slovensku sa našiel, aby túto teóriu dostal trochu medzi ľudí. Chalanom okolo pravého spektra držím palce.

ahoj
autor: Ondrej
pridané: 06-06-2005 22:16


Mnohé juhoamerické krajiny prevzali ústavu USA od slova do slova a napriek tomu tam vznikli často vojenské diktatúry a kleptokracie. Je to preto, lebo americká ústava nebola v tom čase kompatibilná s ich normatívnym prostredím. Bolo to ako zasadiť lesnú rastlinu do púštnej pôdy.
Toto je jeden z najlepsich argumentov proti " vyvozu demokracie a la Bush " do Iraku a inych malebnych destinacii, ktore by si pan prezident ani nevsimol, nebyt ich nerastneho bohatstva.

P.S. Inak je to dobre , lukas ...

RE:
autor: filozofik
pridané: 15-06-2005 15:55


Clanok dobry, az na usek:
To mu dáva prevahu nad rôznymi modernými, racionalistickými ideológiami, ktoré si celé z prsta vycucalo niekoľko nekritických, často duševne narušených (Rousseau, Nietzsche, Fourier...) mozgov.
Nietzche nebol vobel racionalisticky filozof, ale fenomenologicky! Urcite sa v hrobe obracia, ak ho autor dava hned za Rousseaua, trapne filozofa, ktory hlasal navrat k prirode. Ja osobne povazujem Nietzsheho za individualistickeho pravicoveho filozofa. Netreba zabudat na jeho privlastok antikomunisticky, antisocialny, antinarodny. Pravicovejsieho filozofa by sme urcite nenasli. Odsudzovat ho iba za to, ze bol proti krestanstvu, je trochu detinske. Myslim, ze vzdy menoval veci pravym menom, aj ked obcas prestrelil. Jeho teoria vola k moci uplne popiera principy socializmu, ale aj iste principy krestanstva. Neuznaval pokoj, ktory hlasalo krestanstvo a naopak, za hybnu silu povazoval vojnu, chaos - resp. akesi spontanne usporiadanie na bojisku, kde vyhravaju lepsie myslienky. Navyse, rozumove dokazy Tomasa Akvinskeho pre vieru v Boha su naozaj na velmi tenkom lade...
Myslim, ze az na tuto chybu to bol clanok dobry. Naozaj, dobra teoria.

konzervacna uloha nabozenstva
autor: vlasto
e-mail: vlasto.sro@pobox.sk
pridané: 20-04-2006 15:09


tento clanok povazujem za myslienkovo bohaty. pri jednej veci v "pravicovych" uvahach sa vsak zvyknem akosi podvedome pozastavit - ked sa zacne uvazovat o ulohe nabozenstva. v tejto otazke sa s autorom nestotoznujem (ci uz nim bol pan hayek alebo krivosik). teda, konkretne nie celkom doverujem vnuknutemu tvrdeniu, ze nabozenstvo (predovsetkym krestanstvo) bolo tym konzervatorom katallaktickych pravidiel. ak si napriklad uvedomime, ze oblast obcianskeho prava (aj so spominanym sukromnym vlastnictvom) dost trefne postihlo uz rimske pravo a ak by sme boli schopni preukazat kontinuitu rimskeho prava do prava dnesneho, tak by sa nam mohol zacat crtat niekde v pozadi akysi faktor, ktory napr. pravidlo sukromneho vlastnictva konzervoval (a konzervuje) bez ohladu na prave prevazujuce nabozenstvo. ja sa zatial domnievam, ze tym faktorom by mohlo byt Uvedomenie. rozumny clovek si uvedomi existenciu urciteho prirodzeneho sledu veci (napr. katallakticke pravidla) a rozhodne sa ich dodrziavat, pretoze vie, ze su mu viac na prospech ako na skodu. de facto by rozumny clovek na zachovanie funkcnej spolocnosti barlicku nabozenstva nepotreboval, de jure ale o nej aj tak musi neustale hovorit, pretoze pre ovecky je to zrozumitelnejsie ako uvedomenie si casto skrytych a nejasnych suvislosti. v podstate aj s v clanku spomenutou funkciou nabozenstva sa da stotoznit, no ja tam musim dodat, ze nie pre kazdeho je tato hra na nenahraditelneho konzervatora nevyhnutna. pravica je dobra, ale mohla by existovat akademicka poda, kde sa veci budu preberat bez nabozenskeho tienenia.

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak