KOZy o euroústave

28. januára sa v Bratislave stretli slovenskí europoslanci s vedením Konfederácie odborových zväzov. Budovateľské prejavy, čo tam vypúšťali z úst Monika Beňová a Edit Bauer teda skutočne stoja za zamyslenie.

Podľa Moniky Beňovej by Slovensko malo schváliť ústavnú zmluvu ešte tento rok, aby sa „nestala súčasťou predvolebného boja“. Už tu sa natíska otázka: prečo euronaivisti nechcú, aby sa ústava stala predmetom predvolebného boja? Je jasné, že ak by sa tak stalo, občania by dostali šancu oboznámiť sa z úst svojich politikov s obsahom ústavnej zmluvy.

Politici neustále opakujú, že občania nemajú dostať právo rozhodnúť o nej v referende, pretože jej text je príliš komplikovaný. To je však najlepším argumentom v prospech jasného odmietnutia tohto dokumentu! Euroústave nikto nerozumie, nikto ju nečítal, ale každý ju má dodržiavať a každý môže byť potrestaný za jej nedodržanie.

Ak má nejaký ústavný dokument viac ako päťdesiat strán, občania by mali byť bdelí a veľmi dobre sa oboznámiť s tým, čo sa na nich chystá. Banáš, Heriban, Kukan, Beňová a Mečiar nám tvrdia, že sa nemáme strachovať, veď oni ten komplikovaný dokument schvália za nás. Týmto postojom pripomínajú zmienení politici prefíkaných podomových obchodníkov s poistkami, ktorí nám predkladajú k podpisu zmluvu a v žiadnom prípade nechcú, aby sme si ju predtým prečítali.

Monika Beňová zrejme chce, aby sa u nás udialo to isté, čo v Maďarsku. Keďže v tejto krajine existujú len vládni socialisti a opoziční nacionálni socialisti, s ústavou nebol na maďarskej politickej scéne problém. Tamojší politici z nej šikovne nerobili tému a schválili ju takmer potajme, akoby išlo o obyčajný vnútroštátny zákon.

Euroústava je vraj oveľa modernejšia ako tá naša a podľa europoslankyne Edit Bauer z SMK, dáva v tomto zmysle veľa podnetov. Za „najvzrušujúcejšiu časť euroústavy“ považuje Chartu základných práv. Nuž, iné ženy si čítajú v románoch z edície Harlekýn, len Edit Bauer si číta po večeroch v Charte základných práv, veď čo môže byť vzrušujúcejšie, že!? Táto bývalá komunistka si v Európskom parlamente našla nový priestor pre zlepšovanie zemegule.

Ako študentom právnickej fakulty nám profesori často prízvukujú, že nič nie je zaujímavejšie ako čítať si pred spaním napr. z občianskeho zákonníka. Má to svoju logiku, pretože v občianskom zákonníku okolo človeka prechádza celý život. Tie zovšeobecnené situácie sa už mnohokrát stali skutočným ľuďom a preto je čítanie zákonníka naozaj niekedy zaujímavejšie ako román. Lenže európska ústavná zmluva je tak otrasne napísaná a štylizovaná, že neobstojí ani ako toaletný papier na latríne v Albánsku. Ak by si podľa toho, čo je v nej napísané, chcel niekto predstavovať nejaký dej, tak skôr by to bola antiutópia v štýle Georgea Orwella alebo Aldousa Huxleyho.

Pochybný je aj samotný humanrightizmus, ktorý euroústava nastoľuje. Poslanec Smeru Boris Zala sa už skôr vyjadril, že Charta do ústavy patrí, lebo „ľudské práva, v tom je zjednotená Európa silná“. Dá sa povedať, že až príliš.

Európsky súd pre ľudské práva najnovšie rozhodol, že Ilyich Ramírez Sanchéz alias Carlos alias Šakal, dostane od francúzskeho štátu odškodné 5000 eur. Francúzsko, kde si tento terorista, v minulosti aktívne podporovaný KGB i ŠtB, odpykáva doživotný trest, mu musí zaplatiť odškodné za to, že ho pridlho držal v izolácií. Francúzi to odôvodňovali Carlosovou extrémnou nebezpečnosťou, no na sudcov to neurobilo dojem.

ESĽP je známy svojimi kurióznymi rozsudkami už dlhšie. Napr. pred pár rokmi skonštatoval, že Veľká Británia porušila právo na život niekoľkých teroristov IRA. Tohto hrozného činu sa dopustila britská tajná služba tým, že teroristov zabila počas pokusu uskutočniť bombový atentát v Gibraltáry...

A to ESĽP nie je ani inštitúciou Európskej únie. Je to orgán Rady Európy, ktorý rozhoduje podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, čo je oproti socialistickými nezmyslami popísanej Charte základných práv, ešte relatívne mierny dokument.

Tam, kde ľudské práva chránia teroristov sú európske inštitúcie až príliš horlivé v ich vynucovaní. No keď ich naozaj chrániť treba, Únia ustupuje partikulárnym záujmom. V pondelok totiž ministri zahraničia členských krajín EÚ zrejme rozhodnú o zmäkčení vzťahov voči Kube. K pripravenému dokumentu sa trefne vyjadril aj predseda NR SR Pavol Hrušovský: „Celý dokument vyvoláva podozrenie, že jeho skutočnou prioritou nie je vytváranie kontaktov s opozíciou, ale vytváranie kontaktov s kubánskym režimom“.

Zdá sa, že Francúzsko ani nebude veľmi ľutovať, ak bývalému marxistickému teroristovi (ktorý konvertoval na islam a s nadšením privítal atentáty z 11. septembra) vyplatí odškodné. Francúzi majú kolaboráciu s diktátormi v krvi.

Ale späť k bratislavskému stretnutiu KOZ. Pani europoslankyne svojich poslucháčov obšťastnili ďalšími perlami ducha: „Kým naše vlády považovali chudobu za zlyhanie človeka, ústava EÚ ju považuje za spoločenský jav. Zahrňuje aj boj za sociálnu inklúziu.“ Výborne! „Sociálna inklúzia“, zase jedno z tých „vzrušujúcich“ slov, kde každému je už na prvé počutie jasné, o čo sa jedná.

Podľa Edit Bauer, Európsky parlament teraz rokuje o boji proti chudobe v nových členských krajinách. Tak to aby sme sa báli. Vždy, keď EP o niečom rokuje, výstupom bude buď osobitný výbor (keď nie je reálny politický záujem na riešení problému) alebo nejaká deklarácia plná nezrozumiteľnej vaty alebo tona nariadení, ktoré zase raz obmedzia slobodu v členských krajinách.

Európska únia teraz ostro diskutuje o direktíve o pracovnom čase. Práve Slovensko a Veľká Británia blokujú európsku reguláciu, obmedzujúcu pracovný čas. Ivan Saktor z KOZ nezabudol prihriať si vlastnú polievočku poukázaním nato, že Blairova vláda svoje stanovisko konzultovala so „sociálnymi partnermi“, zatiaľ čo slovenská, nie. Samozrejme, ak by stanovisko slovenskej vlády záviselo od odborárov z povolania, žiadny odpor by Slovensko nekládlo a prijatie tejto socialistickej regulácie by viselo len na Británii. Nie je to nič nové, osud Európy visel na pleciach Veľkej Británie už viackrát, naposledy v roku 1940.

Approppo: druhá svetová vojna! Podpredseda českej ODS, Jan Zahradil nastolil zaujímavú myšlienku. Deliace plochy, pokiaľ ide o budúcnosť Európy, budú zrejme prebiehať podľa blokov v druhej svetovej vojne. A skutočne, europeistov vedie Nemecko, za asistencie svojho verného spojenca, Francúzska. Paríž pochoduje do európskej budúcnosti veselo v najlepšej tradícii svojej vojnovej vlády vo Vichy.

Ďalšou europeistickou krajinou je Španielsko, vedené zbabelým mníchovanom Zapaterom, ktorý o sebe vyhlásil, že je „prvý feminista“ Európy. Zapatero je v predklone Nemecku a Francúzsku dôstojným nástupcom generála Franca, ktorý kedysi poslal Hitlerovi tzv. modrú divíziu ako pomoc na ťažení v Rusku. To isté Maďarsko! To schválilo euroústavu s jednomyslenosťou, s akou táto krajina celú vojnu verne stála po boku tej nesprávnej strany.

Netreba sa tiež čudovať, že so svetlými europeistickými zajtrajškami sa nevedia stotožniť najmä Veľká Británia, Poliaci a čiastočne Česi. Slováci sa pod vedením Mikuláša Dzurindu a Eduarda Kukana chystajú bez veľkých diskusií ústavu schváliť. Opäť to nie je žiadne prekvapenie. Už za vojnového slovenského štátu sme boli známi svojou odvahou a rovnou chrbticou, s ktorou sme jednali so zástupcami Reichu. Tak ako pri SNP je jasné, že nakoniec sa Slováci spamätajú. No k prebudeniu budú potrebné konkrétne facky, ktoré nám uštedrí až praktické napĺňanie euroústavy v praxi.

Čo sa stane, ak euroústava v niektorej krajine nebude schválená? Ústavná zmluva sama hovorí, že sa tým budú zaoberať predsedovia vlád, združení v Rade. Už to je nonsens, že euroústava sama formuluje, čo sa bude diať, keď nebude schválená.

V Európskom parlamente sa však šepká, že postup bude nasledovný: ak ústavnú zmluvu neschváli niektorý zo starých členských krajín, napr. Británia, text sa bude v zákulisí „dolaďovať“, aby nabudúce schválený bol. Keď sa proti nej rozhodnú obyvatelia ČR alebo Poľska, Únia zvolí kombináciu nátlaku a mediálnej manipulácie, ako to urobila pred pár rokmi v prípade Írska, ktorého občania nechceli akceptovať zmluvu z Nice.

V roku 1940 visel, podobne ako dnes, osud slobody na vlásku. Demokraciu vtedy zase raz ohrozovalo totalitné zlo, ktoré vzišlo z útrob kontinentu. Nakoniec svet zachránila malá skupina britských, českých, poľských a slovenských pilotov a Winston Churchill vtedy vyhlásil, že ešte „nikdy v dejinách ľudských vojen nebolo toľko ľudí zaviazaných takej hŕstke“.

Keby žil sir Winston dnes, nepochybne by opäť volal do zbrane proti neslobode. Toto nie je Európa, o akej rečnil po vojne v Zürichu. A tak ako pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, aj dnes závisí výsledok od úzkeho spojenectva medzi Anglosasmi a západnými Slovanmi.

Lukáš Krivošík

Ustava		Peter Surda	31-01-2005 18:42
dodatocna zmena		Lukas Krivosik	01-02-2005 0:17
RE: dodatocna zmena		Alexander Botev	01-02-2005 1:17
Socialisticka?		Zolo	01-02-2005 16:37
Zolo		Lukas Krivosik	01-02-2005 17:15
RE: Zolo		Zolo	01-02-2005 23:15
RE: Zolo		Alexander Botev	02-02-2005 10:02
RE: Zolo		Dewey	10-02-2005 12:27
problem identity		Lukas Krivosik	01-02-2005 23:51
RE: problem identity		Zolo	02-02-2005 17:15
tak podme na to		Braňo	12-02-2005 1:58
ach jaj!		Lukas Krivosik	13-02-2005 19:58
RE: ach jaj!		Braňo	14-02-2005 1:01
RE: ach jaj!		Dewey	14-02-2005 8:51