Vzťahy a správanie spotrebiteľov i predajcov mi niekedy pripadajú ako komédia. V čase okolo Vianoc ako komédia absurdná. V každej ankete, televíznej besede (rozumej talk-show), úvodníkoch decembrových vydaní všetci svorne apelujeme na duchovný rozmer vianočných sviatkov a potom poďho na lov do obchodov.
A pritom pre príslušníkov nášho ohrozeného živočíšneho druhu (slovenská stredná vrstva) existuje racionálny argument, prečo obmedziť nákupný ošiaľ a venovať sily psychohygiene. Po Štefanovi pôjdu ceny všetkého spotrebného tovaru markantne nadol. A práve v tom je avízovaná absurdita - do 24.12. sme „šľachetne“ naprogramovaní na obdarovanie blízkych a v duševnej sebaobrane nemyslíme na to, koľko na nás naše milé obchodné reťazce zarobia. Nie však na celkom všetkých.
V niektorých štátoch – Slovensko je jedným z nich – vytvára konzumná spoločnosť neplánované zvýhodnenie istej minority. Tvoria ju naši spoluobčania pravoslávneho vierovyznania, ktorí svoje Vianoce oslavujú s niekoľkodňovým oneskorením. Nemajú ich síce automaticky v deň pracovného pokoja, ale – v čase zimných výpredajov. Asi napíšem do Trendu, Hospodárskych novín, či aspoň dákej marketingovej výskumnej agentúry a požiadam ich o prieskum a porovnanie nákladov na Vianoce „bežnej rodiny“ a Vianoce rodiny pravoslávnej. Samozrejme so zohľadnením nižšej kúpnej sily východného Slovenska.
A ak ste niekto niekedy boli na Silvestra v Rusku, dajte mi prosím vedieť ako to vyzerá tam kde sú „štátne“ vianočné sviatky oficiálne posunuté.
Martin Pener
PS: Zaujal vás nedávno sa objavivší bilboard, avizujúci návštevu čínskeho cirkusu? Zdá sa vám ale cena lístka 400 Sk privysoká? Počkajte 5-10 rokov. Čína skôr či neskôr začne robiť pôsobivý cirkus v medzinárodných vzťahoch. Šapitó bude mať obvod 40 000 kilometrov...