ISSN 1335-8715

19-12-2004   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

SMER, vzad!

Po štrnástich rokoch kľukatého vývoja sú všetci súdruhovia zase pod jednou strechou. V podstate stará dobrá KSS-SDĽ len v novom šate a preferenčne silnejšia, než kedykoľvek predtým. Dnes je červená rodina opäť pokope. Nedajme sa pomýliť moderným lookom a vynoveným newspeekom. Možno sa naučili pohybovať v dnešnom mediálnom svete, mentálne však patria jednoznačne pred rok 1989. Kto by tomu neveril, nech sa pozrie na programové ciele Smeru, v prípade jeho účasti vo vláde.

Tretia cesta ako kruh

Zdá sa, že z tretej cesty sa vyklul kruh. R. Fico má teraz pod sebou tých, ktorí ho kedysi odmietli uznať za svojho šéfa. Tieto metamorfózy ľavice sú pre ňu akosi typické. Keďže idealistické ľavicové myšlienky sú odsúdené na neustálu porážku zoči voči realite, treba mať vždy po ruke akúsi intelektuálnu práčku, v ktorej sa mnohokrát zdiskreditované myšlienky preperú a keď ich ľavica vytiahne, vyzerajú ako nové.

Dnešná liberálna ľavica tvrdí “poučili sme sa, to čo ponúkame dnes nemá so starými zdiskreditovanými myšlienkami marxistov už nič spoločné”. Ale keď tie myšlienky dotiahneme do logických dôsledkov, zase je to len starý dobrý socializmus, nech už sa snažia predávať ho verejnosti pod zeleným, feministickým alebo dokonca “liberálnym” náterom.

Ak im dovolíme uskutočniť svoje predstavy v praxi, zase len ľudí sklamú, chvíľu budú čumieť ako vyorané myši a čudovať sa, prečo to nevyšlo, keď to tak dobre naplánovali a nakoniec ich intelektuál preperú znovu a povedia, že “tentoraz to je už fakt čosi nové a je to s nami odsúdené na úspech”. Ale podstatu človeka nikdy nezmenia…

Ľavica pripomína študentov z filmu Blair Witch Project, ktorí sa stratili v lese a čudujú sa, že “už tretíkrát narazili na tú istú rieku” a že po lese asi blúdia v kruhu. Pritom by stačilo kráčať popri rieke...

Smer: minulosť!

Keď sa pozrieme na ekonomické ciele Smeru ako ich deklaroval zlučovací snem, natískajú sa len dve možné odpovede. Na jednej strane tieto ciele vyzerajú ako výkriky, ktoré sa jednoducho nebuddú dať uviesť do praxe. Na strane druhej je jasné, že každý, kto sa o tento program reálne pokúsi, hazarduje s ekonomikou aj životnou úrovňou občanov Slovenska.

Ľuďom okolo Róberta Fica asi nie je jasný elementárny fakt. A to, že štát má len tie peniaze, ktoré buď vyberie na daniach alebo si požičia. No nie je možné súčasne znižovať dane, aj dramaticky zvyšovať výdavky a ešte tvrdiť, že trojpercentný deficit “je nám posvätný”. Ekonomická “alternatíva” Smeru tvrdí všetky tri veci naraz.

Na výdavkovej strane nás totiž chce Fico potešiť viacerými darčekmi presne v duchu hesla: “nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám ja dokážem sľúbiť”. Smer chce dorovnať poľnohospodárom z rozpočtu “priame platby na 60% priemeru EÚ” (!), silný priebežný (!) dôchodkový systém, v ktorom štát zabezpečí “minimálne 50% z priemernej mzdy”, informatizáciu spoločnosti (ďalšie štátne výdavky), “významné verejné investície do vzdelania, vedy a výskumu” a redukciu spoluúčati pacienta v zdravotníctve.

Fico nechce dotovať len poľnohospodárov. Vo svojom prejave sa vyjadril, že hrozí likvidácia nášho textilného priemyslu lacnou ázijskou konkurenciou. Zdá sa, že po prípadnom uchopení moci by sme sa dočkali aj dotovania priemyselných podnikov.

Čím to chce Santa Robert kryť?

Pozrime sa teraz na príjmovú stránku. Smer chce zaviesť viacero sadzieb DPH, pričom v zníženej sadzbe by boli potraviny, lieky a knihy (čiže daňový výpadok) a rozšírenie odpočítateľných položiek pre podnikateľov a živnostníkov. Teda znižovanie daní (a tým aj príjmov štátu).

Príjmovú stránku rozpočtu by zdanlivo mohlo zachrániť Ficom avizované zvyšovanie dane z príjmu podnikov a znovuzavedenie progresívnych daní “pre osoby s nadštandardnými príjmami”. No len ťažko sa človeku verí, že podnikatelia, stojaci pri Ficovi budú ochotne tasiť peňaženky. Zrejme budú v prípadnom novom daňovom zákonodárstve zakotvené daňové kľučky ako ich poznáme z iných krajín, kde bohatí dane jednoducho neplatia.

To, že Ficova deforma znamená koniec rovnej dane a opätovný návrat ku komplikovaným daňovým normám, ktoré sa ťažko vynucujú a ľahko obchádzajú je úplne zreteľné. Progresívne zdaňovanie bohatých je čisto populistickým krokom. Na Slovensku si mnohí ľudia myslia, že keby štát viac zdanil alebo rovno vyvlastnil majetných ľudí, hneď by bolo na školstvo i sociálne istoty. Keby sa napr. Federálna vláda v takej bohatej krajine ako USA rozhodla znárodniť všetkých s aktívami nad million dolárov, pri súčasnej miere míňania by to v skutočnosti aj tak minula za pol roka!

Smiešna je aj snaha “zaviesť daň z darovania vo výške 1 až 3%, na majetky nad niekoľko miliónov korún”. Zisk z takejto dane by pravdepodobne nevykril ani jej výber a správu. Smer tu zase zneužíva resentiment a závisť ľudí voči bohatým. Takto to však nefunguje. Ľavicoví politici by minuli aj posledný halier na pomoc sociálne slabým… - z peňazí všetkých ostatných!

Príjmovú stránku programu Smeru nevytrhnú ani iné zdroje. Socialisti totiž chcú zabrániť doprivatizácií štátnych monopolov a nechávajú si tiež priestor na štátne dotovanie cien energií. Odmietajú takisto privatizáciu lesov a pozemkového fondu. Požičiavať si Fico nechce, tvrdiac, že maastrichtské kritériá sú aj pre neho záväzné.

Bublina informačnej spoločnosti

Konzervácia a návrat k situácii na začiatku 90tych rokov by nezneli tak príťažlivo, keby to Smer nezabalil do postmoderného balenia. V tejto strane zrejme ktosi čítal Tofflera, inak sa nedá vysvetliť, prečo chce Fico zrazu „prechod z industriálnej ekonomiky na poznatkovú, ktorej základ tvorí vzdelaná, nie lacná pracovná sila“.

Tu sa treba pristaviť pri pojme „pridaná hodnota“. Je o tom, koľko intelektuálneho know-how treba na vyhotovenie produktu. Najnižšiu pridanú hodnotu má poľnohospodárstvo, potom potravinársky a textilný priemysel. Vyššiu pridanú hodnotu už má hutnícky a strojársky priemysel. Slušnú úroveň pridanej hodnoty majú chemický a farmaceutický priemysel. Najvyššiu pridanú hodnotu majú náročné informačné technológie, tiež bio- a nanotechnológie.

Ak sa trhu umožní pôsobenie, jeho mechanizmus bude alokovať investície tak, že v každej krajine sa bude vyrábať to, čo dokáže vyrábať s najnižšími nákladmi. Ak by trhu bolo umožnené pôsobiť, bohaté štáty by konkurencia chudobnejších krajín dotlačila k opusteniu výrob z nízkou pridanou hodnotou a ku koncentrácii k vyššej pridanej hodnote, kde sú bohaté krajiny konkurencieschopnejšie. Podnikatelia v chudobnejších krajinách by predajom poľnohospodárskych, či textilných produktov bohatým krajinám mohli zaznamenať zisk, ktorý by investovali do postupného zvyšovania vlastnej pridanej hodnoty.

Napriek tomu, že Róbert Fico často sám seba štylizuje do role „experta na všetko“, určite nie je on ani pán Šulaj schopnejší alokovať peniaze efektívnejšie ako to dokáže trhový mechanizmus. Volanie po poznatkovej ekonomike zo strany Smeru je smiešne z dvoch dôvodov. Poprvé, zvyšovanie pridanej hodnoty sa nedá robiť skokom. Každý schodík je nutné absolvovať. Inými slovami: nemôžeme očakávať (ani pri sebelepších rekvalifikačných kurzoch), že dlhodobo nezamestnaný východniar pôjde zajtra vyvíjať nanotechnológie.

Dnes sa črtá viacero automobilových investícií a mnohí tvrdia, že to nie je dostatočná pridaná hodnota. Ale touto fázou musí Slovensko prejsť. Ľudia potrebujú prácu dnes a tieto investície nám získavajú čas, aby sme reformovali naše socialistické školstvo i vedecký výskum a aby sme začali naozaj vyrábať s vyššou pridanou hodnotou. Žiadna snaha o veľký skok nebude úspešná.

Druhý dôvod, prečo je Ficovo volanie po poznatkovej ekonomike groteskné, je že súčasne chce zachraňovať výrobu s nízkou pridanou hodnotu (dotácie do poľnohospodárstva a textilného priemyslu). Pojem “medzinárodná deľba práce” zrejme Ficovi nič nehovorí. To rovno môžme kráčať cestou KĽDR, tam si tiež všetko dorábajú sami. V logike ekonómov Smeru došlo k akejsi kurióznej symbióze Tofflerovej “civilizácie tretej vlny”, Maovho “veľkého skoku” a Kimovej “filozofie sebestačnosti” (ču čche).

”Báječné léta” s Robkom

Ak Smer začne realizovať svoju politiku, ľahko sa môže napr. stať, že zvýšenými výdavkami na školstvo nám štát vychová odborníkov, ktorí sa po škole jednoducho vysťahujú, lebo socialistická vláda odstraší vysokými daňami investorov, vo firmách ktorých by sa týto ľudia mohli zamestnať.

Ak chce Fico byť alternatívou súčasnej garnitúry, tak v tomto zlyhal na celej čiare. Dojem bezalternatívnosti “neoliberálnej vlády” vyvoláva práve on a jeho strana. Dnes existuje jediný argument pre opätovné hlasovanie za súčasnú vládu. A to je zabrániť Ficovi, robiť krajne ľavicové socialistické experimenty na občanoch.

Lukáš Krivošík

  Volf
   Rucho 20-12-2004 17:19
  :-)
   Lukáš Krivošík 20-12-2004 18:08
  RE: :-)
   Ondrej Jombik 21-12-2004 15:48
  Pekne
   Peter Surda 20-12-2004 20:26
  len poznamka
   Dewey 21-12-2004 16:52
  RE: len poznamka
   Zolo 21-12-2004 22:49
  RE: len poznamka
   Dewey 22-12-2004 10:31
  RE: len poznamka
   Zolo 22-12-2004 14:01
  RE: len poznamka
   Dewey 22-12-2004 16:00
  RE: len poznamka
   Lukáš Krivošík 22-12-2004 16:40
  RE: len poznamka
   Dewey 22-12-2004 19:17
  RE: len poznamka
   Gregson 30-12-2005 17:50
  Phoenix
   Peter Spáč 22-12-2004 19:24
  Off spravicka
   PeterS 22-12-2004 19:59
  RE: Off spravicka
   PeterS 22-12-2004 20:07
  super!
   tana 03-01-2005 17:12

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak