ISSN 1335-8715

15-12-2004   Imrich Gazda   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Umierajúci Západ

Pomenovať veci otvorene a pravdivo nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to nielen fundovanú znalosť problematiky, ale aj odvahu a značnú dávku zdravej drzosti. Skĺbenie týchto prvkov však môže priniesť veľké ovocie. Platí to aj o knihe Patricka Buchanana Smrť Západu. Napriek tomu, že ju možno zaradiť do skupiny kníh, ktoré nestačí len čítať, ale treba nad nimi aj premýšľať, v mnohých kníhkupectvách sa umiestnila medzi najpredávanejšími titulmi a vniesla diskusiu o smerovaní západnej civilizácie aj medzi bežných ľudí.

Patrick J. Buchanan je konzervatívny mysliteľ a kresťan katolíckeho vyznania. Študoval žurnalistiku na Georgtown a Columbia University a bol hlavným poradcom troch amerických prezidentov – Nixona, Forda a Reagana. V prezidentských voľbách v rokoch 1992 a 1996 sa neúspešne uchádzal za Republikánsku stranu o funkciu kandidáta na prezidenta. V prezidentských voľbách 2000 kandidoval za Reformnú stranu už na samotný prezidentský post. Napísal stovky článkov do popredných amerických konzervatívnych časopisov. Je autorom mnohých publikácií a vydavateľom mesačníka American Conservative.

Napriek vysokým odborným znalostiam (alebo práve vďaka nim?) sú jeho slová zrozumiteľné každému. Píše o veciach, ktoré každodenne vnímame, ale ktoré si mnohokrát nemáme čas uvedomiť a dať do širšieho kontextu. Hoci sa jeho slová čítajú pomerne ľahko, nie je to vôbec príjemné čítanie. Dozvedáme sa totiž ako civilizácia, ktorej je každý z nás neodmysliteľnou súčasťou, umiera.

Smrť Západu môžeme zaradiť do historiozofického žánru. „Historiosof píše o minulosti proto, aby odhalil budoucnost...“, vysvetľuje autor predhovoru Michal Janata. Hneď v úvode sa Buchanan snaží určiť diagnózu súčasnej situácie. „Nyní je vzhůru nohama náš svět. To, co bylo včera správné a pravdivé, je dnes špatné a falešné. To, co bylo kdysi nemravné a neslušné – promiskuita, potrat, eutanazie, sebevražda -, se stalo pokrokové a chvályhodné. Nietzsche to nazval přehodnocením všech hodnot. Staré cnosti se staly hříchy a staré hříchy se staly ctnostmi.“ V nasledujúcich desiatich kapitolách prevádza podrobnú pitvu umierajúceho tela Západu. Jeho smrť vníma v dvoch rovinách – vo fyzickom (vymieranie obyvateľstva) a v duchovnom (mravný úpadok) – pričom prvá rovina je len dôsledkom druhej.

Hlavným podozrivým a najväčším vinníkom smrti Západu je pre neho Frankfurtská škola. Vyprofilovala sa z Inštitútu sociálneho výskumu, ktorý v roku 1923 po vzore Marx – Engelsovho inštitútu v Moskve založil vo Frankfurte nad Mohanom György Lukács a členovia nemeckej komunistickej strany. Frankfurtský inštitút zažil rozmach pod vedením nemeckého filozofa Maxa Horkheimera. Za jeho pôsobenia sa marxistické učenie začalo prevádzať do kultúrnych pojmov na základe kritickej teórie spoločnosti, a tak prenikať do spoločenského povedomia. Takto sa kultúrnemu marxizmu podarilo postupne presadiť v masmédiách a na univerzitách, ktoré boli najvhodnejším poľom pre jeho šírenie.

To, čo sa nepodarilo Leninovej vulgárnej politickej revolúcii – ovládnutie Západu – sa podarilo západným marxistom ( filozofi György Lukács, Antonio Gramcsi a Herbert Marcuse, psychológ Erich Fromm, hudobný kritik Theodor Adorno, sociológ Wilhelm Reich) prostredníctvom kultúrnej revolúcie. Svojou deštruktívnou kritikou všetkých nosných myšlienok Západu – kresťanstva, kapitalizmu, morálky, zodpovednosti, obety, vlastenectva – vyvolali na Západe kultúrny pesimizmus, teda pocit, že Západ je nositeľom rasizmu, sexizmu, nacizmu, xenofóbie, homofóbie...

Vykresľovali západnú civilizáciu ako takú, ktorá zotročovala a ničila ostatné kultúry, vyvolávala vojny a utláčala celý svet. Rozmach odporu voči západnej kultúre medzi obyvateľmi Západu mal byť záchytným bodom pre propagáciu novej, slobodnejšej a rovnejšej spoločnosti.

Ideály Frankfurtskej školy sa prirodzene presadzovali nielen v akademickej či intelektuálnej, ale aj v spoločenskej a politickej rovine. Na Západe sa stali typickou agendou ľavicových a liberálnych strán (a ich najrôznejších krížencov). Predovšetkým oni sa snažia umenšovať vplyv kresťanstva a dávať priestor novým, „progresívnym“ myšlienkam a cez ne formovať novú spoločnosť. Ich tradičnou agendou sa stala legalizácia mäkkých drog a homosexuálnych manželstiev, čo najbenevolentnejšia rozvodová a interupčná legislatíva, možnosť eutanázie, zmenšovanie vplyvu národných cirkví a pod.

Súčasnú situáciu Buchanan vidí ako tvrdý zápas medzi kultúrnymi revolucionármi a tými, ktorí si vážia civilizačné hodnoty Západu. Prímerie neexistuje – buď zvíťazí jedna, alebo druhá strana. Na viacerých miestach vyzýva k „bojovnej viere“, teda k viere, ktorá nie je len súkromným postojom jednotlivcov, ale životným postojom prezentujúcim sa v kultúre, politike, ekonomike... Zároveň kladie vážnu otázku: „...konzervujeme jen zbytky, nebo se snažíme zmocnit nazpět kultury? Jsme konzervativci, nebo se také musíme stát kontrarevolucionáři a svrhnout dominantní kulturu?“

Buchananova odpoveď je jasná. Západná civilizácia dosiahla vysoký stupeň ekonomickej a kultúrnej vyspelosti len vďaka svojím kresťanským koreňom. Kresťanstvo je podstatnou súčasťou západnej civilizácie a nikto nemá právo to popierať. Tí, ktorí sa hlásia k tomuto presvedčeniu, ho musia nielen uchovávať, ale predovšetkým ho aj zrozumiteľným, príťažlivým a jasným spôsobom podávať ďalej.

„Toto je zápas, který následuje po zápase ve studené válce a který nás bude sužovat po zbytek našich životů. Přestože ani jeden z nás se možná nedožije toho, aby spatřil zaslíbenou zemi, konečné vítězství je jisté. Neboť máme na své straně autoritu, jejíž pravda opět povstane z prachu země.“

Imrich Gazda

  Mam pochybnost
   PeterS 16-12-2004 10:15
  RE: Mam pochybnost
   12ftRight 17-12-2004 18:09
  opakavoanie
   Filip Glasa 17-12-2004 14:54
  Svetlo nadeje spoza Atlantiku
   PeterS 19-12-2004 22:52

   

 

Kultúrna vojna

Kresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak