ISSN 1335-8715

25-11-2004   Peter Frišo   EUtópia   verzia pre tlač

Konferencia o euro

„... budeme musieť chcieť prijať euro.“

(Marián Nemec, NBS)

V utorok, 6.9.2004 sa v Pálfyho paláci uskutočnila konferencia Konzervatívneho inštitútu, ktorej jedinou témou bolo prijatie, či neprijatie eura Slovenskou republikou. Treba poznamenať, že len niekoľko hodín predtým ako vláda schválila stratégiu, ktorá je zavŕšením tohto procesu možno ťažko hovoriť o relevantnej diskusii.

Diskusia sa v demokratickej Slovenskej republike, zvlášť na eurotémy nenosí. Prijatie/neprijatie eura je v tomto smere zrejmým príkladom. Samotní diskutujúci od počiatku vedeli, že v podstate je už na diskusiu neskoro a je dávno rozhodnuté. Napriek tomu je dobré vidieť diskusiu medzi ekonómami keď ide o takéto dôležité rozhodnutia.

Na druhej strane nie je dobré, ak „liberálny“ minister financií, o ktorého osobných pohnútkach pre prijatie eura sa v minulosti špekulovalo, odbije akúkoľvek diskusiu s tým, že tí, ktorí diskutujú sú podľa neho nekompetentní.

Prvá časť diskusie bola vyplnená diskusnými príspevkami Mariána Nemca, Petra Gondu, Petra Macha a Dalibora Roháča, v ktorej sa každý z nich pozrel na problematiku prijatia eura z určitého pohľadu. Druhou časťou bola diskusia medzi týmito pánmi, medzi ktorých sa pridal aj Viliam Páleník a ktorú moderoval Martin Hanus. Jej nosnou témou bola otázka Mandel, Klaus, či Friedman?

Marián Nemec, NBS

Úloha pána Nemca na diskusii bola naozaj neľahká, nielen preto, že prišiel brániť vstup do EMÚ, ale hlavne preto, že bránil konkrétnu stratégiu, ktorú by sme mohli nazvať hoci stratégiou čo najskoršieho prijatia eura. O ťažkej pozícii svedčí aj to, že pán Nemec priznal, že by sme sa nemali rozpakovať vstúpiť bez ohľadu na to, či to pre nás bude výhodné, alebo nevýhodné.

Zašiel dokonca tak ďaleko, že označil opatrný postup v tejto otázke dokonca za neetický, z dôvodu, že Slovensko sa v prístupovej zmluve zaviazalo k prijatiu eura a teda jeho osobný názor, je že keby štát hľadal najlepší čas na vstup, vlastne by hľadal iba výhody. Jeho vystúpenie sa však zaoberalo predovšetkým stratégiou, ktorá bola prijatá a jej odôvodňovaním.

Treba priznať, že predstavil aj riziká prijatia eura, medzi ktoré zaradil napríklad: indexáciu miezd (ktoré nesmú kopírovať minulý vývoj inflácie), oslabenie kurzu, konflikt cenovej stability kurzu po vstupe do ERM 2, neudržanie dezinflačných opatrení, politické riziko pri deficite, spoľahlivosť predikcií zakalkulovaných do plnenia, nižší rast hospodárstva ako očakávaný, zvrat pohybu kapitálu, nevhodne určená cenová parita).

Postup teda je takýto: rozhodnutie o vstupe do EMÚ – ERM 2 – prechodná 6 mesačná doba – vstup do eurozóny

Do ERM 2 by sme mali vstúpiť 1.1.2006, v roku 2007 by malo Slovensko plniť maastichtské kritériá, v roku 2008 by malo prísť k hodnoteniu stratégie a 1.1.2009 by sa Slovensko malo stať členským štátom EMÚ.

Peter Gonda, KI

Ekonóm Peter Gonda bol na diskusiu veľmi dobre pripravený a to aj napriek tomu, že Slovensko sa odbornými štúdiami na tému vstupu do EMÚ určite nehemží. Poznamenal, že medzirezortné pripomienkové konanie k materiálu Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR trvala „až“ 5 dní, čím opäť len podčiarkol ako sa na Slovensku zásadne diskutovalo o tejto téme. Osobne sa zameral predovšetkým na riziká vstupu do EMÚ, keďže práve tie by mali byť dostatočne akcentované, ak sa vláda rozhodla pre tak závažný krok. Kým výhody z prijatia eura sú malé (ide najmä o transakčné náklady a kurzové riziko), ak vôbec nejaké, riziká sa ukazujú naozaj značné a môžu sa stať brzdou rozvoja celej ekonomiky.

Problémy spojené s členstvom v EMÚ vyplývajú podľa Petra Gondu predovšetkým zo 1.straty výmenného kurzu, 2. zo vzdania sa nástrojov menovej politiky a suverenity v rozhodovaní v prospech centralizovanej a oveľa ťažšie kontrolovateľnej ECB (z toho vyplýva aj nemožnosť sledovať vývoj ekonomiky a politiky u nás skrze slovenskú menu). Inak sa dajú riziká rozdeliť aj na 1.riziká z politickej centralizácie 2. zo skoršieho ako predpokladaného vstupu. Dôležité sú zvlášť tie prvé, keďže euro je jasným politickým konštruktom v prvom rade a skôr politickým (s 1 centrálnou bankou, 1 štátom a 1 vládou, k čomu EÚ aj smeruje) ako ekonomickým projektom, o čom však pojednám nižšie. EMÚ je problematická aj preto, že spája navzájom veľmi rozdielne oblasti. Najchudobnejšie krajiny bývalej európskej 15tky Grécko a Portugalsko sú napríklad na oveľa vyššom stupni konvergencie. Samotná menová politika je veľmi málo účinná, nehovoriac o tom ako sa jej účinnosť znižuje na centralizovanej úrovni, ba môže pôsobiť dokonca výrazne negatívne, pretože zasahuje zo vzdialenej úrovne, spôsobujúc problémy ekonomike.

Rovnako pôsobí veľmi negatívne z hľadiska obmedzovania konkurencie (ktorým je už likvidácia konkurencie medzi menami). K tomu všetkému ešte pridať fakt, že ECB doposiaľ nečelila vážnym problémom. Zložité budú aj reakcie na cyklické výkyvy v ekonomike a nezamestnanosti, na ktoré sa nebude dať dobre reagovať, podobne ako na zmenu objemu peňazí v ekonomike, či odchod kapitálu.

Naďalej bude pretrvávať rozdiel v ekonomických parametroch EMÚ a Slovenska a pritom transformácia Slovenska z komunistickej ne-ekonomiky nie je ešte stále dokončená a štruktúra slovenskej ekonomiky je silne naviazaná na veľké firmy.

Z toho vyplýva aj jednoznačný záver argumentácie Petra Gondu, keď navrhuje, aby Slovensko vstúpilo do EMÚ jedine vtedy, ak príde k presne opačnému vývoju v EÚ a tá sa vráti k hospodárskemu spoločenstvu. Výborným podnetom bol aj návrh na zavedenie ďalších kritérií, nielen maastrichtských, podobne ako je tomu vo Veľkej Británii.

Petr Mach, CEP, poradca Václava Klausa, ČR

„Co může znamenat euro pro Slovensko? Může znamenat i hůř než pro Česko“.

Tak touto vetou začal svoju prednášku (ktorá bola zrejme najpútavejšia z celého programu) Petr Mach, upozorňujúc na to, že prijatie eura bude mať v prípade Slovenska oveľa väčšie dôsledky jako v Českej republike.

Predmetom prednášky však bol predovšetkým tzv. efekt vytláčania súkromných investícií štátom (crowling out efect), ten spočíva v tom, že štát, ktorý hospodári s deficitom si požičiava od bánk a tak sa znižujú investície a efektivita ekonomiky. Z tohto pohľadu totiž prináša EMÚ zaujímavý efekt a síce štát vytesňuje investície v iných štátoch. Ak by napr. Slovensko deficit nemalo a iné štáty deficit mali, tak by boli investície zo Slovenska vytláčané a naopak bolo by to pozitívne pre krajiny, kde deficit je a kde sa zároveň vytvára tzv. dopytový impulz. Dnes je tento príklad známy z pozícií Nemecka a Fínska, keď Fínsko hospodári s prebytkom a Nemecko s vysokým deficitom. Investície tak unikajú s Fínska (zjednodušene povedané) do Nemecka, ktoré sa vezie ako čierny pasažier. Výsledkom je niečo známe aj z príkladu väzňovej dilemy, kedy si Fínsko musí uvedomoiť, že hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, či s prebytkom je preň nevýhodné a rozhodne sa pre deficitné hospodárenie. Ďalším problémom je Pakt stability, ktorý mal stanovovať fiskálne pravidlá. Kritériá paktu sú už dnes všeobecne platné. Keď Portugalsku hrozilo, že pravidlá poruší, bolo tvrdo donútené k náprave. Portugalsko teda pristúpilo k razantným škrtom v rozpočte, zrazilo tak tempo rastu ekonomiky, v konečnom dôsledku sa však neskôr prepadlo ešte hlbšie do deficitu a napriek tvrdým opatreniam dnes Pakt opäť nedodržiava. Zvlášť dôležitý je príklad Nemecka, ktoré patrilo spočiatku medzi najväčších privŕžencov Paktu, potom ako sa však Nemecko začalo prepadať do vyšších deficitov, aké Pakt povoľuje, Nemecko ako čistý platca nemalo záujem zoškrtať výdaje, zároveň však sa postavilo aj proti sankciám a zabránilo im (najmä spolu s Francúzskom, ktoré má podobné problémy).

Ukázalo sa, že je politicky nemožné vymáhať na Nemecku plnenie pravidiel a skutočným dôsledkom je, že EÚ dnes nemá fiskálne pravidlá a Pakt stability je reálne mŕtvy. Črtajú sa z tohto dôvodu aj vážne spory v rámci EÚ a do toho všetkého prichádza Ústava EÚ, ktorá pravidlá Paktu stability ešte k všetkému zmierňuje.

Nie je preto žiadna záruka, že sa nám oplatí vymeniť menu za euro. Petr Mach nakoniec pravdivo dodal, že dôležitejšie v EÚ je to, či je politická vôľa, ako prijaté pravidlá a preto by sme mali skôr počkať na ďalší vývoj.

Dalibor Roháč, ISS

Rozhodne sa dá povedať, že príspevok Dalibora Roháča bol najodvážnejší. Samotný projekt eura pomenoval ako politický projekt, ktorý navyše vychádza z chybných predstáv. S optimistickým pohľadom na prijatie eura je tu totiž vážny problém: euro zahmlieva výhody konkurencie a diverzity. Je pravda, že konkurencia prináša zvýšené náklady, ale tie sa vyplatia, nakoľko nastavia ku každému statku optimálnu mieru diverzity (ktorú neodhalí nik iný iba trh). Aj preto je ťažko niečo horšie ako celosvetový monopol výroby peňazí. Dalibor Roháč tak prišiel s pojmom európsky monetárny nacionalizmus – európsky superštát potrebuje európsku menu, pričom však nie je jasné, či 1 štát musí mať 1 menu, alebo či je nutné, aby to bol štát, kto vydáva peniaze, keďže tie nie sú verejným statkom. Rovnako preto nie je potrebná 1 Centrálna banka (obzvlášť nie na centrálnej úrovni ECB). Centrálne banky často spôsobujú skôr problémy, ECB je navyše veľmi málo podriadená zodpovednosti, zlé rozhodnutia ostávajú nepotrestané a dobré neodmenené, čo pôsobí demotivujúco. Centrálne banky skôr pôsobia politicky a zvyšujú moc vlády, tu pôsobia ako ďalší faktor centralizácie Európskej únie. Hoci je pravdivý argument Roberta Mandela nutnosti hedgingu voči kurzovým rizikám, Dalibor Roháč navrhol, aby Slovenská republika zaviedla euro ako paralelnú menu. O pretrvaní tej ktorej meny by tak rozhodoval trh. Ak bude používanie koruny v takom prípade nevyhovujúce a nevýhodné, tak bude koruna marginalizovaná, konkurencia a trh tak dajú odpoveď na to, aká mena bude obiehať na Slovensku.

Politické aspekty vstupu do EMÚ

„Zavedenie spoločnej európskej meny nebolo v žiadnom prípade rozhodnutie len ekonomické. Monetárna únia požaduje, aby sme my Európania rázne pohli s politickou integráciou“.

(Gerhard Schroeder)

„Zavedenie jednotnej meny nie je v prvom rade aktom ekonomickým, ale skôr aktom suverenity a teda významným aktom politickým“.

(Joschka Fisher)

  Pripraveni?
   Zolo 28-11-2004 14:46
  RE: Pripraveni?
   Alexander Botev 30-11-2004 16:12
  RE: Pripraveni?
   Peter Frišo 01-12-2004 13:19
  RE: Pripraveni?
   Peter Spáč 01-12-2004 16:42
  RE: Pripraveni?
   A.B. 09-12-2004 19:38

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak