ISSN 1335-8715

05-11-2004   Jaroslav Bublinec   EUtópia   verzia pre tlač

V posteli so Chiracom

Pred pár dňami som zazrel v staršom Domine (nie však takom starom, že by v ňom chýbali „nové, zdravé myšlienky“) článok Volané číslo je momentálne nedostupné od Michala Havrana mladšieho. Pretože na prvý pohľad textík nepresahoval dvesto-dvestopäťdesiat slov, začítal som sa do neho.

Havran ml. píše o chutnom obede, na ktorý pozval akreditovaných francúzskych novinárov prezident Jacques Chirac. Pri stole sa debatovalo o stroskotaní snahy oslobodiť dvoch francúzskych novinárov unesených „gerilou v Iraku.“

Nepomôžem si, ale označenie gerila pre islamského teroristu vždy vstrekne do žíl konskú dávku adrenalínu. Pohnútky konania islamistu i konanie samotné predsa ani vzdialene nepripomínajú legitímnu résistance – ako by povedal Francúz. Na takéto cielené zmätky sme si síce už dávno zvykli, veď nie sú praxou iba vo Francúzsku.

Späť k Havranovmu náčrtu: Reportér Le Figaro vytiahol mobil a vyťukal číslo Georgesa Malbrunota, jedného z unesených. Mobil koloval medzi prítomnými, aby si každý z nich mohol vypočuť „opakovaný záznam: Volané číslo je momentálne nedostupné, zavolajte neskôr, prosím.“

To bola predposledná veta. A tá posledná: „Odrazu nás prešla chuť pokračovať v hodovaní, dopili sme kávy, dofajčili a začali sme vychádzať von, na Námestie opery pokryté prvým lístím.“

Kuči-kuči Jacques

Článoček – napriek tomu, že sa to na prvý pohľad možno nezdá – má hneď niekoľko poínt. Spomeňme aspoň dve (po ostatných môžete v Havranovom článku pátrať sami, ak sa vám bude chcieť).

Hneď z kraja Havran čitateľovi vštepuje, že Jacques Chirac je pohostinný „žoviálny milovník dobrého stolovania.“ Teda roztomilý chlapík, ktorému sme poniektorí – čo podľa Havrana ml. nenávidíme Francúzov – zlomyseľne a bezdôvodne utŕhali na stránkach predchádzajúceho Domina na cti.

Druhý raz sa formuje čitateľov úsudok na základe posilnenia dojmu, ktorý získal už predtým ako televízny divák, rozhlasový poslucháč alebo ako čitateľ denníkov (rozumej – ten, kto si myslí, že vďaka čítaniu novín získal prehľad). Ide o udalosť, keď vyslobodenie francúzskych novinárov bolo už na dosah ruky, no (implicitne zlomyseľní) Američania ho bombardovaním konvoja s únoscami prekazili. Bodka.

Viac sa občan na Západe nedozvie. Napriek tomu, že pátranie po bližších okolnostiach v tomto prípade ani nie je nevyhnutné. Stačí sa trošku zamyslieť, diváka/čitateľa/poslucháča by možno stačilo jemne postrčiť...

Terčom by už potom nebol súčasný americký prezident, ale stelesnenie svetového antibushizmu – nie John Kerry, ani Usáma bin Ládin, ani Saddám Husajn, ale – správne – Jacques Chirac.

Jacques ako záchranca

Havran vo svojom príspevku pripomína, že Paríž odmietol pomoc USA pri vyslobodení francúzskych rukojemníkov. Vraj pre obavy o ich životy.

Lenže Chirac odmietol z iného dôvodu – vďaka USA by sa novinári s veľkou pravdepodobnosťou naozaj ocitli na slobode. A taký úspech predsa nemohol svojmu úhlavnému nepriateľovi dožičiť. Preto si l´ président zaumienil vyslobodiť svojich občanov bez Busha. Pôvodnej požiadavke – zrušeniu zákazu nosiť hidžáby – síce vyhovieť nechcel, ale peniaze za prepustenie rukojemníkov ochotne ponúkol. A keďže aj teroristom občas zaznie šuchot peňazí ako rajská hudba, tľapli si na diaľku s usmiatym Chiracom.

Jacques ako diplomat

Vyplýva z toho niekoľko poučení: Chirac neváha rokovať ani s tými najodpornejšími teroristami a tým ich legitimizovať. (Terorista je vždy odporný, ale médiá chcú počuť slovo al-Kájda. Áno, Chirac rokoval aj s al-Kájdou.)

Úspešné rokovania s teroristami by možno ocenilo 50 miliónov Francúzov, no pre tisíce islamských teroristov to bol jasný signál: tento káfir (arabsky – neveriaci) je poslušný dhimmí (šaríatické označenie pre de facto zotročeného žida alebo kresťana). No hotový hriech nevyužiť to.

Tak sa sladké Francúzsko stalo potenciálnym cieľom stupňovaného teroru. Teroristi totiž vedia, že odstránenie zákazu hidžábov vo Francúzsku majú pevne v rukách. A prečo by mal džihád v krajine, ktorá si utláčaním moslimskej viery sama privodila status dár al-harb (dom vojny), zastať po vynútení si práva na hidžáby? Krajina, ktorá zdvihla ruku proti služobníkom Allaha musí byť predsa tvrdo potrestaná...

Ďalšie aspekty Chiracovho úsilia boli podobne záškodnícke. Rokovaním s bandami vrahov – rokovaniami z jeho pohľadu iste úspešnými – chcel opäť vystaviť na obdiv noblesu francúzskej diplomacie a ukázať svetu, že silové odstránenie nebezpečného diktátora v Bagdade bolo zbytočným plytvaním životmi. Životmi nevinných civilistov – upresnil by iste francúzsky líder, pramálo ustarostený o koaličných vojakov.

V skutočnosti mu očividne nezáleží ani na jedných, ani na druhých. Inak by sa bol aspoň zháčil pri zistení, že otváraním náruče voči sýrskym teroristickým štruktúram prekazí rozhovory Washingtonu s Damaskom o zastavení toku teroristov a munície zo Sýrie. Ale pred svetom sa okamžite oženie svojou ušľachtilou agendou – vyslobodením dvoch novinárov.

Jacques ako kšeftár

Pravú tvár Chiracovej diplomacie odhalili vyšetrovania komisie Charlesa Duelfera, z ktorej bol Michal Havran st. nanajvýš ochotný účelovo vybrať pasáž, že pred vojnou neboli v Iraku žiadne zakázané zbrane. (Boli, ale to je iný príbeh.) Havran opomenul napríklad toto: „Od júna 2000 poskytol Irak Francúzsku krátkodobé kontrakty v rámci programu Ropa za potraviny v celkovej sume 1, 78 miliardy dolárov, čo činí približne 15 percent všetkých ropných kontraktov.“

Iracká tajná služba nadviazala kontakty s dvoma poradcami Jacquesa Chiraca a hovorcom jeho volebného tímu. Podnikateľ Patrick Maugein, ktorý má nadštandardné vzťahy so Jacquesom Chiracom, dostal 14 miliónov barelov ropy. V máji 2002 navštívil jeden z poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia Bagdad a v mene Francúzska sľúbil vetovať v Bezpečnostnej rade OSN akúkoľvek rezolúciu autorizujúcu použitie sily proti Saddámovi.

Obe strany, Francúzi i Saddám, si potom želali jediné: zrušenie sankcií OSN. Francúzske štátom riadené koncerny by za odmenu dostali super kšeft a Saddámovi by zase ostali voľnejšie ruky pri spriadaní plánov hromadného vraždenia.

Preto sa ukázali reči Igora Telekyho, hovorcu našej hokejovej výpravy na Svetovom pohári a fanúšika černošského rasistu Ala Sharptona, ako blúznenie. Teleky sníval, a Michal Havran st. na TA3 nadšene súhlasil, že po zvolení Johna Kerryho vpochoduje do Iraku plece pri pleci s Američanmi aj francúzska armáda.

Nikdy, páni. Ani keby bol Kerry prezidentom pred rokom a pol a ani teraz. Elizejský palác to pred pár dňami doslovne potvrdil. Navyše si Francúzi vonkoncom neželajú úspešné oslobodenie Iraku. V júni by bola stačila štipka dobrej vôle nevetovať na schôdzke NATO návrh USA, aby sa iracká armáda cvičila pod patronátom aliancie. Veď od Francúzov nikto nežiadal, aby ich cvičili práve oni...

Jacques ako SIS

Asi si ešte pamätáte na smršť zvanú Prípad 16 slov, ktorú spustili pacifistické médiá v lete minulého roku na Georgea W. Busha za to, že pred vojnou argumentoval aj Saddámovým úsilím kúpiť v Nigeri urán. CIA neskôr priznala, že sama tieto informácie nemala a dostala ich od európskych spojencov. Washington v tejto kauze napokon kapituloval.

V septembri zatkla talianska polícia svojho občana menom Rocco Martino. Ten sa pri výsluchu priznal, že pracoval pre francúzsku tajnú službu. Ako špión platený Parížom mal zaujímavú úlohu: vyrobiť falošné dokumenty potvrdzujúce Saddámov nigerský obchod.

Na prvý pohľad vyzerá činnosť francúzskej spravodajskej služby nápomocne Bushovej koalícii pri hľadaní casus belli, ale zdanie klame. Francúzom sa ich zámer nevydaril: vyšlo najavo, že informácia o obchode s Nigerom bola falošná – lenže príliš neskoro: tri mesiace po zvrhnutí diktátora. Paríž rátal s tým, že sa na zlyhanie tajných služieb príde ešte pred operáciou Iracká sloboda, čím by sa zrejme rozhodujúco naštrbila dôvera v presnosť akýchkoľvek špionážnych údajov z Iraku.

Jacques (ako?) revolucionár

Môj mimovoľný Chirac Watch zaznamenal ešte jednu nechutnosť, to už len ako bonbónik. Na septembrovom Valnom zhromaždení OSN Chirac prezentoval nápad roka – zavedenie globálnej dane ako prostriedku boja proti chudobe. 110 komunistov a diktátorov sa pod deklaráciu hneď nadšene podpísalo.

Pravičiar globálnu daň radšej nespomenie ani v horore (to by sa naozaj niekto mohol na smrť preľaknúť). A tento „pravičiar“ prihráva takéto nebezpečné myšlienky marxistom na ich celosvetovom zjazde? Mediálna ľavica po návrhu hneď chňapla a na Chiracove pohnútky vytváraním revolučnej nálady torpédovať skutočný spôsob boja proti chudobe – zvrhnutie diktátorov – nezostal v hlave priestor.

Na záver sa žiada dodať: Šťastie, že americké lietadlá tie biele nissany s únoscami francúzskych novinárov zbombardovali. A dobre, že Saddám už nie je pri moci a – zle, že páky na ovládanie Slovenska v rámci európskeho superštátu budú v rukách človeka ako Jacques Chirac.

Jaroslav Bublinec

  vyborny text
   Lukas Krivosik 06-11-2004 22:22
  RE: vyborny text
   francois 31-10-2009 19:11
  Gastronomicka politologia?
   Zolo 08-11-2004 15:50
  Nie je nič jednoduchšie
   spin_doctor 08-11-2004 23:59
  RE: Nie je nič jednoduchšie
   liberal 11-11-2004 14:48
  RE: Nie je nič jednoduchšie
   spin_doctor 13-11-2004 17:03
  reakcia
   Lukas Krivosik 09-11-2004 11:56
  RE: reakcia
   Milan Barlog 05-01-2007 15:41

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak