ISSN 1335-8715

23-10-2004   Lukáš Krivošík   EUtópia   verzia pre tlač

Prečo majú eurorealisti slabosť pre Ameriku

Zástancovia euroústavy sa často obracajú na jej kritikov s otázkou, prečo sú nám tak sympatické Spojené štáty? Krajina, ktorá na rozdiel od EÚ je plne federalizovaná, má spoločné dane a veľkú centrálnu vládu...

Táto otázka zase len vychádza z mylnej a načisto naivnej snahy vybudovať tu akési United States of Europe, ktoré budú všestranne „vyvažovať“ vplyv Ameriky. Eurorealisti si predovšetkým uvedomujú, že porovnávať Ameriku a Európu je ako zmiešavať hrušky s jablkami. Preto človek môže mať slabosť pre USA a súčasne bojovať proti bruselskému centralizmu. Príčiny sú približne tieto:

Dôvod číslo jedna – Amerika ako symbol a bašta kapitalizmu

Samozrejme, Spojené štáty majú jednotné federálne dane a tiež kopec zbytočných vládnych agentúr a predpisov. Ten konkurenčný kapitalizmus a to, čomu sa hovorí „americký sen“ sú ale pre túto krajinu neobmedzených možností stále veľmi typické. Podniká sa tam ľahšie, než vo väčšine krajín EÚ, je tam pomerne jednoduché založiť podnik a celým národom preteká mentalita, ktorá ľuďom velí spoliehať sa predovšetkým sám na seba.

Dokonca to priznávajú aj nepriatelia Ameriky po celom svete. Hovorí sa totiž, že antiamerikanizmus je len ďalším pláštikom pre ANTIKAPITALIZMUS. Ľudia na Slovensku alebo inde nemajú žiadny racionálny dôvod pohŕdať alebo nenávidieť národ, ktorý vôbec nepoznajú a ktorý je dokonca z časti tvorený potomkami ich krajanov. Nie je ani náhoda, že u národov so silným etatistickým myslením typu „od štátu mám nárok na...“ (Slováci, Francúzi) je Amerika nenávidenejšia, než u „obchodníckych národov“ ako sú Briti, Izraelci alebo obyvatelia ázijských tigrov. To, čo ľudia v Európe na Amerike nemajú radi je práve ten model konkurenčného kapitalizmu, ktorý je pre USA príslovečný. Pre konzervatívcov je však tento systém dôvodom Spojené štáty zbožňovať. Naopak Európska únia a jej pseudointelektuálna avangarda sú len ťažko niečím iným, než symbolom skostnateného socializmu. Zatuchnutý labyrint bruselských úradov páchne byrokraciou a megalomanstvom.

Táto úradnícka hydra nie je nebezpečná ani tak svojou početnosťou, ale mocou, ktorú má nad životmi občanov, či živnosťami podnikateľov. Vôľou neustále expandovať až po vytvorenie nadnárodnej európskej vlády ohrozuje slobodu jednotlivcov a okliešťuje tvorbu bohatstva.

Pritom títo ľudia si už vopred za cieľ kladú postaviť proti „dravému neoliberálnemu“ modelu Ameriky, európsky sociálny štát. Eurokrati a ľavicovo-liberálni intelektuáli, ktorí sa prihlásili k obsahu vlaňajšieho manifestu J. Derridu a J. Habermasa, zaspali dobu. Súťaž medzi „neoliberálnym“ anglosaským modelom a socialistickým modelom kontinentálnej Európy už dávno prebehla. A zdochýnajúci kôň nemecko-francúzskeho štátu blahobytu je dôkazom toho, že Európska únia tento zápas prehrala.

Čo iné je jasnejším priznaním si porážky, než ľavicová SPD, ktorá v Nemecku robí liberalizujúce reformy? Konzervatívec musí USA, túto baštu kapitalizmu a krajinu neobmedzených možností milovať. Európskou úniou, týmto socialistickým kolosom na hlinených nohách, možno len pohŕdať.

Dôvod číslo dva – Amerika ako morálna veľmoc

Hoci dojem, ktorý do sveta vysiela Hollywood je iný a napriek tomu, že brehy Kalifornie a Nového Anglicka obsadila liberálna ľavica, kultúrna vojna tu stále zúri na plné obrátky. Viac ako 70% občanov USA je minimálne za obmedzenie benevolentného práva na potrat. Vyše 90% Američanov verí v Boha. U polovice z nich sa táto viera pretavuje do návštev bohoslužieb minimálne raz za týždeň. Pre porovnanie, v Nemecku aj na sviatky nechodí do kostola viac ako 25% ľudí. Ak niektorí, napríklad Ján Čarnogurský, veria, že na východe je to lepšie, tak ide o omyl. Pravoslávna cirkev oslovuje od 10 do 20% Rusov. Po sedemdesiatich rokoch socializmu je Rusko zateizované ešte spoľahlivejšie ako Európa.

V Európe je kultúrna vojna s najväčšou pravdepodobnosťou prehraná. Čo je ale najhoršie, cez svoju ľudskoprávnu doktrínu sa mnohé choré prvky dostali aj do európskych inštitúcii. Cez ľavicovo – zeleno – feministickú úderku v Európskom parlamente neprejde žiadny rozumný návrh a žiadny normálny kandidát. Aby sa človek uplatnil v tomto pochybnom spolku je treba byť buď politicky korektne bezfarebný alebo naopak rovno ružový. Konzervatívec môže len ťažko rešpektovať inštitúciu, ktorá vyhlásila vojnu tradíciám a kultúre.

Dôvod číslo tri – Amerika ako národný štát

Tento dôvod je aj odpoveďou na otázku, ako možno mať rád takúto federáciu. Konzervatívci vyzdvihujú americkú ústavu ako klenot právneho jazyka, európskou ústavnou zmluvou by si zrejme nevytapetovali ani kôlňu. Ako to ide dohromady?

Američania sú jedným národom, majú spoločný jazyk a jednu verejnú mienku. Samozrejme, v USA aj u nás sú hlasy, ktoré tvrdia, že Američania nie sú jedným národom, ale len konglomerátom etnických skupín. Za veľkou mlákou to hlása najmä krajná ľavica, u nás zase jeden bývalý marxista, prispievajúci pravidelne do denníka SME. Títo ľudia by teda mali dať odpoveď na otázku, čo drží Američanov pohromade, ak nie spoločne zdieľaný pocit príslušnosti k jednému národu?

Každopádne Európania národom nikdy neboli. Túto identitu si osvojilo len pár „Európanov z povolania“ a niekoľko slovenských euronaivistov, ktorí túžia byť súčasťou čohokoľvek, čo presahuje naše malé a malicherné Slovensko.

Starobylé európske národy sa však len ťažko vzdajú svojej identity v prospech vágneho „európanstva“. Jazyková pestrosť zase bráni vzniku jednej európskej verejnej mienky. Kde ale nie je verejná mienka, tam nie je možné kontrolovať politikov. Bruselskí eurokrati si to veľmi dobre uvedomujú.

Existuje samozrejme možnosť, že raz „európsky démos“ vznikne. Ľudia v Európe si na seba zvyknú a označeniu „Európan“ začnú dávať prednosť pred označením „Slovák, Francúz, Španiel...“ To sa ale nedá naoktrojovať zhora. Ide o vec vývoja a postupnej evolúcie. Euroústava je ako korzet, ktorý sa zhora niekto snaží nanútiť starobylým národom, ktoré nato ani zďaleka nie sú pripravené. Takýto pokus nemôže skončiť inak, ako katastrofou.

Amerika je naproti tomu veľkým národným štátom. Vykvasila z mnohých vplyvov a pod povestný melting pot zakúril aj horúci plameň občianskej vojny. Z toho, že Amerika je národný štát vyplýva aj jej akcieschopnosť vo svete, ktorá kontrastuje s neschopnosťou EUnuchov riešiť problémy, aj keď sa udejú na jej prahu.

Štvrť milióna ľudí zomrelo, lebo v rokoch 1992 – 1995 chcela EÚ riešiť bosniansku vojnu vyjednávaním a nátlakom. Teda typickými metódami, ktoré používajú nadnárodné inštitúcie. Keď sa toho chytili Spojené štáty, po 48hodinovom bombardovaní srbských pozícií bol agresor ochotný sadnúť si za rokovací stôl a konečne vážne vyjednávať.

Konzervatívci skutočne majú slabosť pre severoamerickú federáciu. Stále totiž ide o prevažne zbožný, odhodlaný národ, žijúci to, čo mi voláme „americký sen“. Je to veľký rozdiel oproti socialistickému žaláru národov, ktorý z Európskej únie vytvára predložená ústavná zmluva.

Lukáš Krivošík

  konzervatívci?
   Filip 23-10-2004 21:44
  RE: konzervatívci?
   Peter Frišo 28-10-2004 16:35
  konzervatívci?
   Filip 23-10-2004 21:45
  RE: konzervatívci?
   Lukas Krivosik 23-10-2004 22:13
  RE: konzervatívci?
   Falcon 27-10-2004 15:46
  RE: konzervatívci?
   liberal 28-10-2004 8:25
  Mame radi USA.
   Zolo 25-10-2004 1:50
  RE: Mame radi USA.
   Dewey 28-10-2004 8:15
  RE: Mame radi USA.
   Zolo 28-10-2004 14:20
  RE: Mame radi USA.
   PeterS 28-10-2004 14:46
  RE: Mame radi USA.
   Zolo 28-10-2004 21:09
  RE: Mame radi USA.
   Dewey 29-10-2004 8:13
  smutné je...
   Peter Frišo 28-10-2004 16:41
  RE: smutné je...
   Dewey 28-10-2004 17:51
  RE: smutné je...
   Peter Frišo 30-10-2004 19:50
  súhlas
   buddha 28-10-2004 21:15

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak